Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Vašková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/92/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200468
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3012200468.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja
Florovič a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: L. E., O., so sídlom D. R., U. č. XXX/
XX, právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Košice,
Štúrova č. 20, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky so sídlom
Bratislava, Odborárske námestie č. 3, za účasti: 1/ B. G. E., bytom D. R., L. č. XXX/XX, 2/ B.. I. E., bytom
D. R., C. č. XXX/XXXX, 3/ N. E., bytom D. R., C. č. XXX/XX, 4/ B.. G. E., bytom D. R., C. č. XXX/XX,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXXXX/XXXX-Op X zo dňa 26. apríla 2012,
jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie predsedu Úrad na ochranu osobných údajov
Slovenskej republiky (poznamenáva sa, že žalobca označil v žalobe žalovaného ako Úrad na ochranu
osobných údajov Slovenskej republiky) číslo XXXXX/XXXX - Op X zo dňa 26. apríla 2012, ako aj
rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (konajúceho vo veci ako správny
orgán 1. stupňa) číslo XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/
XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp zo dňa 7. februára 2012 a vec vrátiť na
ďalšie konanie z dôvodu nezákonnosti.
Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že
- pri zverejnení osobných údajov na webovom sídle
nedošlo k ich zverejneniu z informačného systému s tým, že ust. § 7 ods. 1, 3 zákona č.
428/2002 Z.z. sa na žalobcu nevzťahujú, keďže zverejnenie predmetných osobných údajov na jeho
webovej stránke nie je zverejnením osobných údajov o dotknutej osobe z informačného systému;
- názor žalovaného o tom, že vytváral informačný systém v zmysle § 4 ods. 1, písm. g), zákona č.
428/2002 Z.z. a disponuje databázou, resp. prevádzkuje informačný systém na účely súdnych konaní,
nie je pravdivé a nemá oporu v podkladoch napadnutých rozhodnutí;
- Okresný súd Považská Bystrica ako prevádzkovateľ pochybil pri spracúvaní osobných údajov tým,
že v zmysle § 6 ods. 1, písm. d), zákona č. 428/2002 Z.z. nezabezpečil, aby sa spracúvali len takéosobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné
na jeho dosiahnutie. Úvahy žalovaného, že je súčasťou ustálenej súdnej praxe, aby súdne rozhodnutia
obsahovali aj údaje o dátume narodenia dotknutých osôb v rámci zvyšovania právnej istoty v príslušných
právnych vzťahoch nie je podľa žalobcu v súlade s citov. ustanovením zákona č. 428/2002 Z.z. Žalobca
ďalej s poukazom na ust. § 155 ods. 4 O.s.p. tvrdil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica mohol údaje uvedené v rozsudku zverejniť, a preto správne orgány
malivzáujmeochranyprávdotknutýchosôbuložiťOpatreniepráveOkresnémusúduPovažskáBystrica;
- Opatrením mu bola uložená povinnosť ukončiť zverejňovanie osobných údajov, ktorých spracovávanie
podľa názoru žalobcu v zmysle § 7 ods. 4, písm. e), zákona č. 428/2002 Z.z. nepodlieha súhlasu
dotknutej osoby z dôvodu, že už ide o zverejnené osobné údaje. Vo vzťahu k dotknutej
osobe B. G. E. žalobca uviedol, že v predmetnom rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica bol
už zverejnený údaj o jeho titule, mene, priezvisku a bydlisku a vo vzťahu k dotknutej osobe N. E. boli
zverejnené údaje o jej titule, mene, priezvisku a bydlisku. Opatrením boli žalobcovi uložené povinnosti
v rozpore s návrhom dotknutej osoby B.. G. E., ktorý žiadal len zverejnenie ospravedlnenia s uvedením
jeho mena a priezviska, ktoré malo byť zverejnené na webovej stránke prevádzkovateľa;
- uložená povinnosť ukončiť zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb v rozsahu: titul, meno,
priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, rodinné a sociálne vzťahy je neprimeraná. Ak žalobca
prestane zverejňovať osobné údaje dotknutých osôb v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa bydliska,
potom údaje o rodinných a sociálnych vzťahoch nie je potrebné odstrániť, pretože na ich základe nie je
možné dotknuté osoby identifikovať a teda nepôjde o osobné údaje v zmysle § 3 zákona č. 428/2002 Z.z.
Odstránenie údajov o rodinných a sociálnych vzťahov svedkov a účastníkov konania, v prospech ktorých
Okresný súd Považská Bystrica rozhodol, sa javí ako snaha nad rámec zákona uchrániť uvedené osoby
pred pozornosťou verejnosti vo veci, ktorá je predmetom záujmu občanov zaujímajúcich sa o verejný
život v Považskej Bystrici;
- napadnutým Opatrením došlo k zásahu do práv zakotvených v článku 26 ods. 2 Ústavy SR, ktorý
zakotvuje právo na šírenie informácií a na slobodu prejavu, pretože sa neprimeraným, neprípustným
a protizákonným spôsobom zasiahlo do práva žalobcu, ktorý prevádzkuje internetovú stránku http://
www.povazska-bystrica.otvorene.sk s cieľom informovať verejnosť o súdnom konaní ako aj o jeho
výsledku vyjadreného v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn.7C 96/2011;
Žalovaný - predseda Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky - napadnutým
rozhodnutím zamietol žalobcom podanú námietku proti Opatreniu správneho orgánu prvého stupňa z 7.
februára 2012 a súčasne toto Opatrenie potvrdil.
Žalovaný v bode I. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že správny orgán 1. stupňa
Opatrením uložil žalobcovi povinnosť
1) v súlade s ust. § 6 ods. 1, písm. i) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o
ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov bezodkladne najneskôr v deň nasledujúci po
nadobudnutí právoplatnosti opatrenia ukončiť zverejňovanie osobných údajov týkajúcich sa dotknutých
osôb 1/ B.. G. E., 2/ B.. I. E., 3/ N. E., 4/ G. E. -. na webovom sídle ;
2) informovať správny Úrad o splnení vyššie uloženej povinnosti najneskôr v lehote 3 dní
odo dňa uplynutia lehoty uvedenej v bode 1 Opatrenia číslo XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/
XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp zo dňa
7. februára 2012.
Žalovaný v odôvodnení v bode II. zhrnul jednotlivé námietky žalobcu proti napadnutému Opatreniu
správneho orgánu 1. stupňa a v bode III. rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré neboli žalobcom
uplatnené námietky akceptované.
1. K námietke žalobcu, že pri zverejnení osobných údajov na webovej stránke nejde o zverejnenie osobných údajov, keďže nedošlo k ich zverejneniu z
informačného systému prevádzkovateľa, pretože nevytvára žiaden informačný systém v zmysle § 4 ods.1, písm. g), zákona č. 428/2002 Z.z. a ust. § 7 ods. 3 citov. zákona upravuje podmienky, za ktorých
je možné bez súhlasu dotknutej osoby spracúvať osobné údaje o dotknutej osobe z informačného
systému, tieto sprístupniť a zverejniť, žalovaný uviedol:
- zákon č. 428/2002 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 2 definuje, kto je prevádzkovateľom (informačného
systému). V súlade s definíciou prevádzkovateľa v citov. ustanovení zákona má občianske
združenie postavenie prevádzkovateľa spracúvajúceho osobné údaje, ktorý disponuje databázou resp.
prevádzkujeinformačnýsystémnaúčelysúdnychkonaní.Natakýtoinformačnýsystémprevádzkovateľa
sa v rovnakom rozsahu vzťahuje zákon č. 428/2002 Z.z. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje
dotknutých osôb v informačnom systéme v zmysle ust. § 4 ods. 1, písm. g), zákona tvorenom
korešpondenciou prevádzkovateľa v neautomatizovanej forme (sústava obsahujúca záznam). Súčasťou
korešpondencie prevádzkovateľa je aj písomné vyhotovenie rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 31.10.2011 č.k. 7C 96/2011-144, ktorého súčasťou sú osobné údaje
dotknutýchosôb1/B..G.E.,bytomD.R.,L.č.XXX/XX,2/B..I.E.,bytomD.R.,C.č.XXX/XXXX,3/N.E.,
bytom D. R., C. č. XXX/XX, 4/ B.. G. E., bytom D. R., C. č. XXX/XX. Rovnopis citov. rozsudku bol v zmysle
§ 158 ods. 2 O.s.p. doručený aj žalobcovi ako účastníkovi konania vedeného u Okresného
súdu Považská Bystrica pod sp. zn. 7C 96/2011. Žalovaný konštatoval, že žalobca je prevádzkovateľom
spracúvajúcim osobné údaje a k zverejnenie osobných údajov došlo z jeho informačného systému.
2. K námietke žalobcu, že Okresný súd Považská Bystrica ako prevádzkovateľ pochybil pri
spracúvaní osobných údajov žalovaný s poukazom na § 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z.z. uviedol:
- Občiansky súdny poriadok je v zmysle citov. ustanovenia zákona č. 428/2002 Z.z. osobitným
zákonom, na základe ktorého je súd v rámci súdneho konania oprávnený spracúvať osobné dáta o
dotknutých fyzických osobách. Žalovaný zdôraznil, že je potrebné odlíšiť obsahové náležitosti týkajúce
sa jednotlivých právnych úkonov vykonávaných v rámci súdneho konania. Účastník konania musí byť
v návrhu (§ 79 O.s.p.) označený v súlade s jeho právnym postavením fyzickej osoby, právnickej osoby
alebo štátu, ak je štát účastníkom vzťahov, z ktorých vyplávajú veci patriace do právomoci
občianskoprávnych súdov vrátane vecí verejného súdnictva. Označenie účastníkov musí byť presné,
aby neboli pochybnosti o ich spôsobilosti byť účastníkmi konania a o ich procesnej spôsobilosti. Ust. §
157 O.s.p. upravuje, že v písomnom vyhotovení rozsudku sa okrem iného uvedie aj presné označenie
účastníkov konania. Je potrebné vychádzať zo zák. č. 428/2002 Z.z., podľa ktorého je prevádzkovateľ
povinný zabezpečiť, aby sa spracúvali (v rozsudku uvádzali) osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a
obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Tým
nie je dotknuté ust. § 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z.z. Uvádzanie osobných údajov účastníkov konania
resp. dotknutých osôb v písomnom vyhotovení rozsudku je potrebné v takom rozsahu, ktoré umožní ich
jednoznačnú a nezameniteľné identifikáciu. Súčasťou ustálenej súdnej praxe je, že súdne rozhodnutia
obsahujú aj dátumy narodenia dotknutých osôb a takýto postup je v súlade so zákonom. Žalovaný
vyslovil názor, že Okresný súd Považská Bystrica nepochybil, keď v písomnom vyhotovení rozsudku
uviedol dátumy narodenia účastníkov konania, pretože svojim rozsahom a obsahom zodpovedá účelu
ich spracúvania a zároveň je nevyhnutý na jeho dosiahnutie Rozsudok Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 31.10.2011 č.k. 7C 96/2011-144 nenadobudol právoplatnosť, pretože žalobca podal
proti nemu odvolanie. Z tohto dôvodu nebol rozsudok zverejnený ne webovom sídle Okresného súdu
Považská Bystrica ani na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Naviac, k zverejneniu právoplatného rozsudku by došlo až po anonymizácii osobných údajov v súlade s
ust. § 82a zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
3. K námietke žalobcu, že Opatrením mu bola uložená povinnosť ukončiť zverejňovanie osobných
údajov, ktorých spracúvanie nepodlieha súhlasu dotknutej osoby podľa § 7 ods. 4, písm. e), zákona č.
428/2002 Z.z., keďže ide o už zverejnené osobné údaje o čom predložil listinné dôkazy žalovaný uviedol:
- rozsah osobných údajov, ktoré sú súčasťou obsahu zverejneného rozsudku je odlišný od rozsahu
osobných údajov, ktoré o dotknutých osobách poskytujú žalobcom predložené listinné dôkazy. Listinné
dôkazy, ktoré žalobca predložil, sa týkajú len dvoch z celkového počtu štyroch dotknutých osôb.
Listinnými dôkazmi žalobca preukazoval, že o dotknutých osobách B.. G. E. a N. E. boli zverejnené
osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu. Avšak v rozsudku sa uvádzajú
aj iné dovtedy nezverejnené osobné údaje, ktoré ich bližšie charakterizujú. Konkrétne ide o dátumnarodenia, rodinné a sociálne vzťahy, vrátane charakteristiky dotknutých osôb v rámci ich procesného
postavenia v občianskoprávnom konaní. Zákon presne stanovuje podmienky zverejňovania osobných
údajov, t.j. za akých možno osobné údaje z informačného systému zverejniť ako aj podmienky pre
spracúvanie už zverejnených osobných údajov. Preto žalobca nemohol zákonne aplikovať ust. § 7 ods.
4, písm. e), zák. č. 428/2002 Z.z. v danej veci a teda nie možné prijať jeho námietku, že zverejnil už
zverejnené osobné údaje, ktoré mohol spracúvať bez súhlasu dotknutých osôb.
4. K námietke žalobcu, že uložená povinnosť ukončiť zverejňovanie osobných údajov v rozsahu titul,
meno,priezvisko,adresabydliska,dátumnarodenia,rodinnéasociálnevzťahyjeneprimeraná,žalovaný
uviedol:
- zákon č. 428/2002 Z.z. neupravuje konkrétny zoznam údajov, ktoré sú považované za
osobné údaje, upravuje len demonštratívny výpočet charakteristík určujúcich fyzickú osobu. Žalovaný
zdôraznil, že definícia osobných údajov nevyžaduje, aby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby,
ale postačuje, aby za splnenia daných podmienok bola osoba určiteľná. Z vecnej stránky sa pojem
osobných údajov vzťahuje na také údaje, ktoré sa týkajú identifikovanej, alebo identifikovateľnej fyzickej
osoby, t.j. určenej alebo určiteľnej, či už priamo, alebo nepriamo. Z hľadiska ochrany
osobných údajov sa „určiteľnosťou“ rozumie taký stav, keď na základe jedného, alebo viacerých údajov
možno osobu identifikovať. Fyzickú osobu možno považovať za určenú, keď na základe
dostupnýchúdajovjejednoznačneidentifikovateľnáaodlíšenáodostatnýchosôbvdanominformačnom
systéme. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z., v ktorom je
upravená osobitná kategória osobných údajov, tzv. citlivé osobné údaje, ktoré sú taxatívne vymenované
a ktorých spracúvanie je zakázané. Výnimky zo zákazu upravuje ust. § 9 ods. 1 citov. zákona. Žalobca
dňa 15. decembra 2011 neoprávnene zverejnil osobné údaje dotknutých osôb v rozsahu titul, meno,
priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, rodinné a sociálne vzťahy. Čiastočne vyhovel Opatreniu
správneho orgánu 1. st. z 7. februára 2011 tým, že prestal zverejňovať osobné údaje dotknutých osôb
v uvedenom rozsahu, pričom toto neoprávnené zverejňovanie trvalo od 15. decembra 2011 do 2.
marca 2012. Žalobca zverejňoval v obmedzenom rozsahu osobné údaje o dotknutých osobách aj po
tomto termíne tvrdiac, že časť osobných údajov anonymizoval. Žalovaný dospel k záveru, že v lokalite
mesta Považská Bystrica s počtom obyvateľov cca 8000 môže na základe zverejnených údajov o
sociálnych a rodinných väzbách stále dochádzať k nepriamej identifikácii konkrétnych fyzických osôb.
Obmedzený geografický priestor, miera verejnej známosti dotknutých osôb, lokálna medializácia sporu
a profil typického návštevníka webového sídla žalobcu dáva predpoklad pre identifikovanie dotknutých
osôb aj na základe stále zverejňovaných údajov dotknutých osôb o sociálnych a rodinných väzbách a o
ich procesnom postavení v občianskoprávnom konaní. Žalovaný uzavrel, že v danom prípade sú stále
zverejňované údaje o rodinných a sociálnych väzbách dotknutých osôb osobnými údajmi v zmysle § 3
zák. č. 428/2002 Z. z. Žalovaný považoval za závažnú skutočnosť, že na webovom
sídle žalobcu v rámci URL odkazu je sprístupňované súdne rozhodnutie (zrejme rozsudok Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 31.10.2011 č.k. 7C 96/2011-144), z ktorého je zrejmé, že spor sa týka
žalobcuajednejzdotknutýchosôb.Takýtostavjespôsobilýumožniťpriamuakoajnepriamuidentifikáciu
všetkých dotknutých osôb. Žalovaný uzavrel, že napriek tomu, že žalobca čiastočne splnil povinnosti
uložené mu Opatrením, stále nie je zabezpečená dostatočná ochrana práv dotknutých osôb. Tvrdenie
žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bráni komplexnému šíreniu informácií súvisiacich s jeho predmetom
činnosti, považoval žalovaný za nedôvodné, pretože Opatrenie bolo uložené v súlade so zákonom č.
428/2002 Z.z. za účelom ochrany Ústavou SR zaručených práv dotknutých osôb.
5. K námietke žalobcu, že Opatrením došlo k zásahu do Ústavou SR garantovaných práv na
šírenie informácií a na slobodu prejavu (č.l. 26 Ústavy SR), žalovaný uviedol:
- Úrad ako orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou vykonáva dozor nad
ochranou osobných údajov a tým sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb
pri spracúvaní ich osobných údajov. Ústava SR v článku 16 zaručuje nedotknuteľnosť súkromia a v
čl. 22 zaručuje ochranu osobných údajov. Žalovaný tvrdil, že čl. 26 Ústavy SR je potrebné z pohľadu
ochrany osobných údajov vykladať a v praxi aplikovať spôsobom, ktorým nedochádza k porušeniu práva
dotknutých osôb na ochranu osobnosti a súkromia. Preto neakceptoval tvrdenie žalobcu, že Opatrením
bolo neprimeraným, neprípustným a protizákonným spôsobom zasiahnuté do práva žalobcu na šírenie
informácií a práv iných osôb na ich prijímanie.6.Knámietkežalobcu,žeOpatrenímmuboliuloženépovinnostinadrámecnávrhudotknutejosobyB.G.
E., ktorý žiadal zverejnenie ospravedlnenia na webovej stránke žalobcu s uvedením mena a priezviska,
žalovaný uviedol:
- z hľadiska ochrany osobných údajov ide o dve odlišné veci, ktoré spolu nesúvisia. K spracúvaniu
osobných údajov B.. G. E. v prípade neoprávneného zverejnenia rozsudku došlo bez existencie
primeraného právneho základu vyžadovaného zákonom č. 428/2002 Z.z. V prípade, že žalobca
zverejnení ospravedlnenie, právnym základom na spracúvanie osobných údajov by bol konkludentný
súhlas dotknutej osoby.
Žalovaný v písomnom vyjadrení (č.l. 20 až 28) žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V bode III sa
vyjadril k jednotlivým žalobným dôvodom takto:
- neakceptoval tvrdenie žalobcu, že k zverejňovaniu osobných údajov dotknutých osôb nedošlo
z informačného systému L.. Žalovaný konštatoval, že súčasťou záznamov prevádzkovaných v
neautomatizovanej forme (korešpondencia, kópie častí súdneho spisu a pod.) môžu byť a aj sú rôzne
osobné údaje. Z pohľadu zákona č. 428/2002 Z.z. ide o databázu (množinu rôznych údajov vrátane
osobných údajov), v ktorej sú tieto informácie systematicky spracúvané pre potrebu dosiahnutia účelu
podľaosobitnýchpodmienok,t.j.ichvyužitiesmerujekvedeniusúdnychsporovaagendestýmspojenej.
V takomto informačnom systéme boli spracúvané aj osobné údaje dotknutých osôb, ktoré boli žalobcom
bez právneho základu, t.j. nie v súlade s ust. § 7 ods. 1, 3 zákona č. 428/2002 Z.z. neoprávnene
zverejnené na webovom sídle žalobcu, a teda žalobca nekonal v súlade s § 6 ods. 1, písm. i), citov.
zákona. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na čl. 29 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/95/
ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto
údajov. Na základe Smernice EP bola vytvorená pracovná skupina WP 29, ktorá vypracovala stanovisko
kpojmuosobnéúdajeakichzverejňovaniu.Vsúladesčl.2písm.d)Smernice95/46/ESavsúladesust.
§ 4 ods. 2, ust. §6 ods. 1, písm. a), a b), zák. č. 428/2002 Z.z. musí osoba, ktorá začne spracúvať osobné
údajesplniťniekoľkopovinnostíato:1)vymedziťúčelspracúvaniaosobnýchúdajova2)určiťpodmienky
ich spracúvania. V prípade, ak prevádzkovateľ informačného systému zváži, že jeho informačný systém
nepodlieha registrácii v zmysle § 26 ods. 2 zák. č. 428/2002 Z.z. (čl. 18 Smernice 95/46/ES) je povinný
o takomto informačnom systéme viesť evidenciu podľa § 29 ods. 1 citov. zákona, a to najneskôr odo
dňa začatia spracúvania osobných údajov v ňom. Prevádzkovateľ je povinný vykonať úkony v súvislosti
s evidenciou informačného systému aj keď jeho informačný systém zatiaľ neobsahuje žiadne osobné
údaje.
- nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že Okresný súd Považská Bystrica nepostupoval v súlade so
zák. č. 428/2002 Z.z., keď v rozsudku uviedol osobné údaje účastníkov konania, pričom nešlo o prípad,
kedy by bolo potrebné účastníkov a svedkov rozlíšiť dátumom narodenia alebo bydliska. Okresný súd
Považská Bystrica spracúval osobné údaje na účely súdneho konania v súlade s § 7 ods. 6 zákona č.
428/2002 Z.z..
Žalovaný vo vyjadrení pod bodom III až VII zopakoval argumentáciu už uvedenú v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa vyporiadal s námietkami žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu. Žalovaný zopakoval, že žalobcovi boli Opatrením uložené povinnosti v súlade s článkom
19 ods. 3 Ústavy SR a v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z., v ktorých je vyjadrená ústavná
zásada, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo
iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Žalobca neoprávneným zverejnením rozsudku porušil ochranu
osobných údajov v ňom uvedených dotknutých osôb tým, že ich zverejnil bez akéhokoľvek právneho
základu, ktorý by mu zákon umožňoval.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného
a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby. Dospel k záveru, že žaloba bola
podaná oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom a žalobca je riadne zastúpený
advokátom. Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že B.
doručil Úradu na ochranu osobných údajov SR dňa 28. decembra 2012 sťažnosť, ktorou sa podľa
zák. č. 428/2002 Z.z. domáhal prešetrenia postupu L. E., O. Q. (v tomto konaní žalobca), ktorý dňa
15. decembra 2011 zverejnil na svojej webovej stránke www.otvorene.sk . článok pod názvom “Rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici: B.. G. E.
versus L. E.“. L. E. v článku zverejnil celé znenie rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7C
96/201, so všetkými osobnými údajmi účastníkov konania a i svedkov, ktorí v danom konaní
vypovedali. Podľa názoru sťažovateľa preukázateľne došlo k porušeniu Zákona o ochrane osobných
údajov bez jeho súhlasu tým, že boli zverejnené jeho osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko,
dátum narodenia, bydlisko. Sťažovateľ súčasne žiadal, aby ho Úrad oboznámil o výsledkoch šetrenia a
žiadal o utajenie toto totožnosti. K sťažnosti pripojil listinné dôkazy preukazujúce zverejnenie rozsudku
na internetovej stránke www.otvorene.sk . Úrad viedol sťažnosť pod spisovou
značkou P1873/11. Rovnakú sťažnosť podala B.. I. E., sťažnosť vedená pod sp. zn. P1874/11,
ďalejB..N.E.,sťažnosťvedenápodsp.zn.P1875/11aG.E.,sťažnosťvedená podsp.
zn. P1876/11. Úrad na ochranu osobných údajov SR začal vo veci predmetných sťažností (oznámení)
konať podľa § 38 ods. 1, písm. f), zákona č. 428/2002 Z.z. a súčasne požiadal o súčinnosť Okresný súd
PovažskáBystrica.OkresnýsúdPovažskáBystricavodpovediuviedol,žerozsudokč.k.7C96/2011-144
zo dňa 31. októbra 2011 nenadobudol právoplatnosť z dôvodu, že L. E., OZ podal proti tomuto rozsudku
odvolanie. Správny orgán 1. stupňa konštatoval, že L. E., OZ, zverejnil osobné údaje sťažovateľov ako
dotknutých osôb bez právneho podkladu, t.j. v rozpore s § 6 ods. 1, písm. i), v nadväznosti na § 7 ods.
3 zákona č. 428/2002 Z.z., a preto podané oznámenia sťažovateľov považoval za opodstatnené.
Na základe zistených skutočností správny orgán 1. stupňa Opatrením uložil žalobcovi povinnosť 1) v
súlade s ust. § 6 ods. 1, písm. i) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č.
428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov bezodkladne najneskôr v deň
nasledujúci po nadobudnutí právoplatnosti opatrenia ukončiť zverejňovanie osobných údajov týkajúcich
sa dotknutých osôb 1/ B. G. E., bytom D. R., L. č. XXX/XX, 2/ B.. I. E., bytom D. R., C. č. XXX/XXXX,
3/ N. E., bytom D. R., C. č. XXX/XX, 4/ B.. G. E., bytom D. R., C. č. XXX/XX,
na webovom sídle ; 2) informovať správny Úrad o splnení
vyššieuloženejpovinnostinajneskôrvlehote3dníododňauplynutialehotyuvedenejvbode1Opatrenia
číslo XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/
XX-XOp, XXXX/XXXX-Ui-D zo dňa 7. februára 2012. Žalovaný námietky žalobcu zamietol a rozhodnutie
- Opatrenie prvostupňového orgánu potvrdil.
Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s
preskúmavaním predmetného rozhodnutia bolo potrebné ustáliť, či žalobca bol prevádzkovateľom
informačného systému v zmysle ust. § 4 ods. 1, písm. g), a § 4 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z.z.. V
prípade, ak by súd uzavrel, že ide o prevádzkovateľa informačného systému podľa zákona č. 428/2002
Z.z. o ochrane osobných údajov, bolo potrené zistiť, či žalobca si plnil povinnosti vyplývajúce pre
prevádzkovateľa informačného systému z citov. zákona.
V čase, keď žalobca zverejnil (dňa 15. decembra 2011) neprávoplatný rozsudok Okresného súdu
Považská Bystrica č.k. 7C 96/2011-144 zo dňa 31. októbra 2011, vrátane osobných údajov dotknutých
osôb v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa bydliska a údajov o ich rodinných a sociálnych vzťahoch
na svojom webovom sídle , upravoval ochranu osobných
údajov zákon č. 428/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z., tento zákon upravuje
a) ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní,
b) zásady spracúvania osobných údajov,
c) bezpečnosť osobných údajov,
d) ochranu práv dotknutých osôb,
e) cezhraničný tok osobných údajov,
f) registráciu a evidenciu informačných systémov,g) zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
Zákon na ochranu osobných údajov vymedzil niektoré pojmy v ust. § 3 a ust. § 4.
Podľa § 3 citov. zákona, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej, alebo určiteľnej fyzickej osoby,
pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo, alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne
použiteľného identifikátora, alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík, alebo znakov, ktoré
tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu, alebo sociálnu identitu.
Podľa § 4 ods. 1, písm. g) zákona, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie informačným systémom
akýkoľvek usporiadaný súbor, sústava, alebo databáza obsahujúca jeden, alebo viac osobných údajov,
ktoré sú systematicky spracúvané a potreby dosiahnutia účelu podľa osobitných kritérií a podmienok
s použitím automatizovaných, čiastočne automatizovaných, alebo iných ako automatizovaných
prostriedkov spracúvania bez ohľadu na to, či ide o systém centralizovaný, decentralizovaný, alebo
distribuovaný na funkčnom, alebo geografickom základe, napríklad kartotéka, zoznam, register, operát,
záznam, alebo sústava obsahujúce spisy, doklady, zmluvy, potvrdenia, posudky, hodnotenia, testy.
Podľa § 4 ods. 2 prevádzkovateľom je orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy, iný orgán
verejnej moci, alebo iná právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá sama, alebo spoločne s inými
určuje účel a prostriedky spracúvania osobných údajov. Ak účel, prípadne aj prostriedky
spracúvania osobných údajov ustanovuje osobitný zákon, prevádzkovateľom je ten, koho na plnenie
účelu spracúvania ustanoví zákon, alebo kto splní zákonom ustanovené podmienky. To platí aj vtedy, ak
tak ustanovuje právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov upravuje druhá časť zákona o
ochrane osobných údajov.
Základné povinnosti prevádzkovateľa upravuje ust. § 6 zákona na ochranu osobných údajov.
Podľa§6ods.1,písm.g),citov.zákonaprevádzkovateľjepovinnýzabezpečiť,abysaspracúvalilentaké
osobné údaje, ktoré svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné
na jeho dosiahnutie.
Podľa § 7 ods. 1, zákona na ochranu osobných údajov osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom
dotknutej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia odseku 5 prvej
vety, § 8 ods. 4 písm. b), § 9 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. b) a c), § 10 ods. 6, § 23 ods. 4 písm. a) a § 23 ods. 5.
Podľa § 7 ods. 3 zákona na ochranu osobných údajov súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak
sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona 4) ktorý ustanovuje zoznam osobných
údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe
možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť, alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon
ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania, alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré
možno poskytnúť, sprístupniť, alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú,
prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak.
Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a).
Zákon na ochranu osobných údajov v ust. § 7 ods. 4 upravuje podmienky, za ktorých možno osobné
údaje spracúvať bez súhlasu uvedeného v odseku 1. Osobné údaje možno takto spracúvať len vtedy,
ak a) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účely tvorby umeleckých, alebo
literárnych diel, pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak osobné
údaje spracúva prevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu jeho činnosti; to neplatí, ak spracúvaním
osobných údajov na takýto účel prevádzkovateľ porušuje právo dotknutej osoby na ochranu jej osobnosti
a súkromia alebo takéto spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby vylučuje osobitný
zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, b) spracúvanie osobných
údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných
strán,alebonazavedeniepredzmluvnýchvzťahovaleboopatrení nažiadosťdotknutejosoby,c)
spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby,
alebo inej fyzickej osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, alebo je fyzicky nespôsobilána vydanie súhlasu, a ak nemožno získať súhlas jej zákonného zástupcu, d) predmetom spracúvania sú
výlučne titul, meno, priezvisko a adresa dotknutej osoby bez možnosti priradiť k nim ďalšie jej osobné
údaje a ich využitie je určené výhradne pre potreby prevádzkovateľa v poštovom styku s dotknutou
osobou a evidencie týchto údajov; ak je predmetom činnosti prevádzkovateľa priamy
marketing, uvedené osobné údaje môže poskytovať, bez možnosti ich sprístupňovania a zverejňovania,
len vtedy, ak sú poskytované inému prevádzkovateľovi, ktorý má rovnaký predmet činnosti výhradne na
účely priameho marketingu, a dotknutá osoba písomne neuplatnila námietku podľa § 20 ods. 3 písm. c),
e) sa spracúvajú už zverejnené osobné údaje; v týchto prípadoch treba osobné údaje náležite označiť,
f) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy
realizovanej vo verejnom záujme, alebo g) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu
zákonných práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa, alebo tretej strany za predpokladu,
že pri takomto spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje základné práva
a slobody dotknutej osoby a svojím konaním neoprávnene nezasahuje do práva na ochranu
jej osobnosti a súkromia.
Podľa § 7 ods. 7 zákona na ochranu osobných údajov ten, kto mieni zverejniť osobné údaje dotknutej
osoby, nesmie svojím konaním neoprávnene zasahovať do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia;
ich zverejnenie nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej osoby. 7).
Podľa § 29 ods. 1 zákona na ochranu osobných údajov o informačných systémoch, ktoré nepodliehajú
registrácii, prevádzkovateľ vedie evidenciu, a to najneskôr odo dňa začatia spracúvania údajov v týchto
informačných systémoch.
Podľa § 82e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov Ministerstvo a súdy prijímajú potrebné opatrenia, aby sa neposkytovali a nesprístupňovali
osobné údaje, ktoré nie sú pravdivé, úplné, alebo aktuálne. Ak dôjde k poskytnutiu, alebo sprístupneniu
nepravdivých, neúplných, alebo neaktuálnych osobných údajov, sú ministerstvo a súdy povinné bez
zbytočného odkladu informovať všetky príslušné orgány, ktorým takéto osobné údaje poskytli.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 482/2011 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí upravuje
postup súdoch pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí a kategórie údajov, ktoré sa zo súdnych rozhodnutí
pred zverejnením vylúčia.
Žalobca v žalobe zásadne namietal, že pri zverejnení osobných údajov dotknutých osôb na jeho
webovom sídle nedošlo k ich zverejneniu z informačného systému, a preto ust. § 7 ods. 1, 3
zákona č. 428/2002 Z.z. sa na neho nevzťahuje, keďže zverejnenie predmetných osobných údajov na
jeho webovej stránke nie je zverejnením osobných údajov o dotknutej osobe z informačného systému.
Súčasne považoval za nepravdivé tvrdenia žalovaného, že vytváral informačný systém v zmysle § 4 ods.
1, písm. g), zákona č. 428/2002 Z.z. a že disponuje databázou, resp. prevádzkuje informačný systém
na účely súdnych konaní.
O. (žalobca) v článku II Stanov upravilo cieľ a činnosť združenia tak, že 1) má napomáhať rastu (rozvoju,
zdokonaľovaniu, dozrievaniu ...) osobností cestou hľadania a vytvárania súladu ľudí s prírodou; 2) na
ceste za týmto cieľom podporuje, organizuje a realizuje projekty a iniciatívy zamerané na ochranu
životného prostredia a prírody, dodržiavanie ľudských a občianskych práv, komunitné programy, venuje
sa práci s mládežou, spolupracuje s občanmi, školami, orgánmi samosprávy, podnikateľskými a inými
subjektmi; 3) združenie vzniklo priamo na za účelom ochrany životného prostredia pri tých činnostiach
v okolí Považskej Bystrici, ktoré budú posudzované podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie (EIA).
Žalovaný tvrdil, že žalobca je účastníkom viacerých súdnych sporov a žalobca toto tvrdenie nepoprel.
Žalobca na základe ním vymedzenej činnosti v Stanovách ako aj činnosti, ktorú reálne vykonáva, musí
nevyhnutne vytvárať databázy, ktorých súčasťou sú aj osobné dáta nielen členov združenia ale aj
iných osôb, ktoré spracúva na potreby dosiahnutia účelu v zmysle prijatých Stanov. Takáto sústava
informácií je podľa § 4 ods. 1, písm. g), zákona č. 428/2002 Z.z. považovaná za informačný systém
a žalobca je prevádzkovateľom tohto systému v zmysle § 4 ods. 2 citov. zákona, pretože určuje účel
a prostriedky spracúvania osobných údajov. O informačnom systéme, ktorý nepodliehal registrácii vzmysle § 24 a nasl. zákona o ochrane osobných údajov, bol prevádzkovateľ povinný viesť
evidenciu o spracúvaných údajoch podľa § 29 ods. 1 zákona. Z uvedených dôvodov sa súd nestotožnil
s argumentáciou žalobcu, že zverejnenie osobných údajov dotknutých osôb na jeho webovej stránke
nie je zverejnením osobných údajov z informačného systému.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca bol účastníkom konania vedeného na
Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7C 96/2011 na strane odporcu a rozsudok označeného
súdu z 31. októbra 2011 pred nadobudnutím jeho právoplatnosti zverejnil na svojom
webovom sídle včítane osobných údajov účastníkov a svedkov v rozsahu, ako už bolo uvedené vyššie.
Osobné dáta dotknutých osôb sa stali súčasťou databázy žalobcu, teda boli súčasťou jeho informačného
systému, ktoré žalobca spracúval ako prevádzkovateľ tohto systému. Preto zverejňovanie osobných dát
dotknutých osôb podliehalo ich súhlasu podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov a tvrdenie
žalobcu o opaku nezodpovedá zákonu.
Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že Okresný súd Považská Bystrica ako prevádzkovateľ
pochybil pri spracúvaní osobných údajov tým, že v zmysle § 6 ods. 1, písm. d), zákona č.
428/2002 Z.z. nezabezpečil, aby sa spracúvali len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom
zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie.
V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 82e zák. č. 757/2004 Z.z., podľa ktorého súdy prijímajú
potrebné opatrenia, aby sa neposkytovali a nesprístupňovali osobné údaje, ktoré nie sú pravdivé, úplné
alebo aktuálne. V ust. § 5 ods. 1 vyhl. č. 482/2011 Z.z. sú taxatívne uvedené údaje, ktoré podliehajú
anonymizácii,medziktoréokreminéhopatríajrodnéčíslo,dátumnarodenia,bydlisko,menoapriezvisko
fyzickej osoby, ak nejde o fyzické osoby uvedené v odseku 2, a aj mená a priezviská iných osôb
zúčastnených v konaní. Okresný súd Považská Bystrica by bol povinný po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku č.k. 7C 96/2011-144 zo dňa 31. októbra 2011 v zmysle platnej legislatívy
anonymizovať v rozsudku uvedené osobné údaje účastníkov, zúčastnených osôb a svedkov a len takto
upravený rozsudok by bol zverejniteľný. Súd zdôrazňuje, že Okresný súd Považská Bystrica doručoval
rozsudok účastníkom konania v súlade s § 158 ods. 2 O.s.p., pričom pred
nadobudnutím jeho právoplatnosti nemohol anonymizovať osobné údaje dotknutých osôb z dôvodu, že
takto upravený rozsudok by bol nepreskúmateľný. Neanonymizovaný rozsudok nie je možné považovať
z hľadiska ochrany osobných údajov dotknutých osôb za zverejniteľnú verejnú listinu. Z
uvedených dôvodov nezodpovedá zákonu tvrdenie žalobcu, že neporušil zákon, pretože zverejnil už
zverejnené osobné údaje (§ 7 ods. 4, písm. e/, zákona).
Súd neprihliadol ani na tvrdenie žalobcu, že mu bola uložená neprimeraná povinnosť ukončiť
zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb v rozsahu: titul, meno, priezvisko, adresa bydliska,
dátum narodenia, rodinné a sociálne vzťahy a že ide o snahu nad rámec zákona uchrániť uvedené
osoby pred pozornosťou verejnosti vo veci, ktorá je predmetom záujmu občanov zaujímajúcich sa o
verejný život v Považskej Bystrici. Článok 26 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo na šírenie informácií
a na slobodu prejavu, avšak toto právo na šírenie informácii musí rešpektovať a byť realizované v
súlade s ústavnou zásadou zakotvenou v článku 19 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorej má každý právo na
ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním
údajov o svojej osobe. Žalobca neoprávneným zverejnením neprávoplatného rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica porušil právo dotknutých osôb na ochranu ich osobných údajov. Súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že žalovaný napadnutým rozhodnutím neobmedzil právo žalobcu na šírenie
informácii, ani nešlo o ochranu dotknutých osôb nad rámec zákona, ale uložil žalobcovi povinnosť tak,
aby šírenie informácií bolo realizované v súlade s ústavnou zásadou, ktorá každému garantuje právo
na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o
svojej osobe. Preto žalobcom tvrdenie, že napadnutým rozhodnutím sa neprimeraným, neprípustným
a protizákonným spôsobom zasiahlo do jeho práva informovať verejnosť o súdnom konaní, ako aj o
jeho výsledku vyjadreného v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7C 96/2011 na jeho
webovom sídle nie je dôvodné.
Súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov predchádzajúcich jeho
vydaniu konštatoval, že správny orgán I. stupňa zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný
ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj
s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z.z.. Súd nezistil dôvody na to, aby sa odchýlilod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia a dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. Súčasne
v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods.
1 O.s.p..
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, a
preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.