Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013201132
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013201132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň

JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu A.,
advokáta so sídlom, Z., Prešov, IČO: XX XXX XX0 proti žalovanému Centru právnej pomoci so sídlom
v Bratislave, Nám. slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu žalovaného zo dňa 22. októbra 2013 sp. zn.: XXXX/XXXX, R.z.: XXXXX/XXXX na základe
žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.10.2013 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán v
zmysle § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 13.09.2013, sp. zn. XXXX/
XXXX, ev.č.: XXXXX/XXXX o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 301,97 Eur žalobcovi
za zastupovanie účastníka konania: Z. C. - M. B. L. (ďalej len oprávnená osoba) v právnej veci o
zaplatenie 33.193,92 Eur s prísl. (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov č. k.
18Cb/184/2004-100 zo dňa 16.12.2009 súd ustanovil oprávnenej osobe žalobcu ako advokáta
na ochranu jej práv a záujmov v konaní v právnej veci o zaplatenie 33.193,92 Eur s prísl.
Poskytovanie právnych služieb oprávnenej osobe skončilo uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
2Cob/1/2011-133 zo dňa 10.06.2011, ktorým súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Okresný
súd Prešov uznesením č.k. 18Cb/184/2004-138 zo dňa 11.04.2013, právoplatným dňa 22.05.2013,
zastavil konanie vo veci priznania odmeny ustanoveného právneho zástupcu (žalobcu) a vec

postúpil prvostupňovému správnemu orgánu. Dňa 06.08.2013 bolo prvostupňovému správnemu orgánu
doručené vyúčtovanie žalobcu, ktorým si uplatnil voči nemu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
v celkovej výške 2.886,32 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia podľa žalobcu pozostáva z:

-prevzatie a príprava zastúpenia .................................................................................... 492,93 €
-ďalšia porada s klientom zo dňa 03.05.2010 ............................................................... 492,93 €
-pojednávanie dňa 04.05.2010 ...................................................................................... 492,93 €

-pojednávanie dňa 28.09.2010 ...................................................................................... 492,93 €
-ďalšia porada s klientom zo dňa 03.11.2010 ............................................................... 492,93 €
-vyjadrenie k odvolaniu žalovanej zo dňa 23.12.2010 - 1/2 úkonu ............................. 246,47 €
-účasť na pojednávaní dňa 28.10.2010 - 1/4 úkonu ..................................................... 123,23 €-režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (7x7,21 €) ................................................... 50,47 €
-náhrada hotových výdavkov podľa § 15 písm. a/ ............................................................ 1,50 €

Spolu: ........................................................................................................................ 2.886,32 €.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 13.09.2013 sp. zn. XXXX/XXXX, ev.č. XXXXX/XXXX,
priznal žalobcovi trovy v celkovej výške 301,97 Eur. Pri výpočte odmeny za právne zastupovanie
postupoval podľa § 14a a nasl. (Tretia hlava, Druhá časť) vyhlášky v znení účinnom ku dňu uskutočnenia

prvého úkonu právnej služby v danej veci, s ohľadom na základné zásady hmotného práva.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca včas odvolanie v ktorom namietal,
že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je v súlade so zákonom. Poukázal, že podľa
§ 24e ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
(ďalej len zákon č. 327/2005 Z. z.), ak účastníkovi konania vznikol nárok na náhradu trov konania

a súd nerozhodol o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia advokáta ustanoveného súdom
podľa ustanovenia § 30 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2009, a s nárokom odkázal advokáta na
centrum alebo ak o tomto súd nerozhodoval vôbec napriek tomu, že si advokát nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia riadne a včas uplatnil, rozhodne o nárokoch advokáta podľa Druhej časti
Druhej hlavy vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
vyhláška č. 655/2004 Z. z.), centrum (prvostupňový správny orgán). Argumentoval, že podľa § 24e
ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., ak advokátovi v prípadoch podľa odseku 1 vznikol nárok na náhradu
trov konania za jednotlivé úkony právnej služby podľa osobitného predpisu, prizná advokátovi centrum
náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu úkonov právnej služby potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech. Podľa § 24e ods. 3 zákona č.
327/2005 Z. z. o nárokoch podľa odseku 1 rozhodne centrum na základe písomnej žiadosti advokáta
a vyúčtovania trov právneho zastúpenia predloženého súdu advokátom. Vyúčtovanie trov právneho
zastúpenia spolu s potrebnou súčinnosťou poskytne centru súd, ktorý vo veci rozhodoval. Žalobca v
odvolaní odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 22/2008 zo dňa

18.02.2010, z ktorého vyplýva, že Tretia hlava vyhlášky č. 655/2004 Z. z. s názvom „tarifná odmena
advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní" (§ 14a až l4f) sa
nevzťahuje na prípady, keď je účastníkovi ustanovený advokát súdom v zmysle § 30 O.s.p. Táto Tretia
hlava bola do vyhlášky č. 655/2004 Z. z. zaradená s účinnosťou od 1. januára 2006. Ustanovenia § 14a
až 14f vyhlášky č. 655/2004 Z. z. možno použiť len pri určovaní sadzieb tarifných odmien advokáta,

ktorý zastupuje osobu v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní a na zastupovanie bol určený
Centrom právnej pomoci. Keďže v danej veci žalobkyni ako i žalovanej neboli na zastupovanie určení
advokáti Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z., ale títo im boli ustanovení súdom
podľa§30O.s.p.,odmenazazastupovaniemalabyťsprávneurčenápodľa§10vspojenís§14vyhlášky
č. 655/2007 Z. z. S poukazom na doterajšiu súdnu prax žalobca namietal, že odmena za zastupovanie

mu nemá byť určená podľa § 14a a nasl. vyhlášky, ale podľa § 10 v spojení s § 14 vyhlášky, nakoľko
nebol na zastupovanie účastníka konania určený Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.
z., ale rozhodnutím súdu podľa § 30 O.s.p. (uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 18Cb 184/2004-100
zo dňa 16.12.2009). O uvedenom svedčí aj hmotnoprávna povaha jeho práva na zaplatenie odmeny,
ktoré mu vzniká momentom vykonania úkonu právnej služby bez ohľadu na to, či bol ustanovený alebo

poskytuje právnu pomoc na základe zmluvy a bez ohľadu na to, kedy je rozhodnuté o povinnosti štátu
nahradiť mu trovy. Vzhľadom na tieto skutočnosti je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
nezákonné a navrhol, aby odvolací orgán rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia argumentoval, že právna úprava účinná do

31.12.2009 dôsledne rozlišovala prípady ustanovenia advokáta súdom a určenie advokáta centrom.
Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2009 existovala tzv. „dvojkoľajnosť" aj v procese priznávania
odmeny za zastupovanie účastníka konania alebo oprávnenej osoby. Ak bol advokát za právneho
zástupcu účastníka konania ustanovený rozhodnutím súdu, a súd o odmene advokáta rozhodoval
do 31.12.2009 pri stanovení výšky odmeny advokáta postupoval podľa § 149 ods.2 O.s.p. v znení

účinnom do 31.12.2009. Výška odmeny sa podľa tohto ustanovenia určovala podľa ustanovení
osobitného predpisu (v poznámke 15 je uvedený odkaz na Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 279/2005 Z. z.).Uvedenádvojkoľajnosť pred 01.01.2010 je potvrdzovaná aj rozhodovacou praxou súdov, ktorá je zrejmá napr. zo
žalobcom uvádzaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo/22/2008 z dňa
18.02.2010, v ktorom sa súd zaoberal právnym stavom pred 01.01.2010. Zákon č. 495/2009 Z. z. ktorým

sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len zákon 495/2009 Z. z.)
však okrem iného novelizoval ustanovenie § 149 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak bol účastníkovi súdom
ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri
náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu (v poznámke 15 je potom uvedený odkaz
na § 15 zákona č.327/2005 Z. z. a § 14a a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Intertemporálne ustanovenie § 25a zákona č. 327/2005 Z. z. reguluje vzťah medzi novou právnou
úpravou a právnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na právne vzťahy vzniknuté do 31.12.2009. Cieľom tohto
ustanovenia bolo ponechať pôsobnosť pôvodnej úpravy (právnu úpravu účinnú pred novelou vykonanou
zákonom č. 495/2009 Z. z.) na právne vzťahy, ktoré vznikli do účinnosti novely č. 495/2009 Z. z., ale len
pokiaľ ide o otázku splnenia „nároku na poskytnutie právnej pomoci". Iné otázky prechodné ustanovenie

nerieši, a preto vo vzťahu k iným otázkam je potrebné vychádzať z princípov procesného práva. Na
rozdiel od hmotného práva, v ktorom v zásade platí hmotné právo účinné v čase vzniku právnych
vzťahov, v procesnom práve sa majú aplikovať procesné predpisy účinne v čase rozhodovania, pokiaľ
prechodné ustanovenie nerieši postup inak. Rozhodovanie o trovách konania patrí medzi procesnú
činnosť súdu a vzhľadom na absenciu regulácie v rámci intertemporálnych ustanovení, je potrebné

aplikovať procesné právo účinné v čase rozhodovania o trovách konaniach. S poukazom na § 149
ods. 2 O.s.p. v znení novely vykonanej zákonom č. 495/2009 Z. z., ak súd rozhoduje o trovách konania
už po 01.01.2010 napriek tomu, že bolo ustanovenie zástupcu podľa § 30 ods. 1O.s.p. vykonané
pred 31.12.2009, postupuje sa podľa procesných predpisov účinných v čase rozhodovania; teda už
postupom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 327/2005 Z. z. (tzn. že zákonodarca novelou

nezmenil len orgán oprávnený a povinný rozhodovať v zmysle § 149 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom
do 31.12.2011, ale aj mechanizmus, ktorý sa pri rozhodovaní o týchto trovách má použiť).O odmene
advokáta ustanoveného účastníkovi konania podľa § 30 ods. 1 O.s.p., ktorá má byť vyplatená zo
štátnych prostriedkov s účinnosťou od 01.01.2010 rozhoduje zásadne Centrum právnej pomoci, a nie
súd (právomoc centra rozhodovať o určení výšky trov nepopiera ani odvolateľ v podanom odvolaní). S

takýmto postupom je spojený aj následný postup príslušnej štátnej inštitúcie - Centra právnej pomoci,
ktoré zavŕši proces odmeňovania ustanoveného advokáta. Ak sa majú použiť na rozhodovanie o trovách
konania nové ustanovenia účinné od 01.01.2010, tak aj pri odmene sa má postupovať podľa novej
právnej úpravy, vrátane platcu odmeny a mechanizmu jej vyplácania.

Ďalej žalovaný konštatoval, že z rozhodovacej praxe súdov po nadobudnutí účinnosti zákona č.
495/2009 Z. z. sú vyvoditeľné rovnaké závery, aké uvádza v odôvodnení tohto rozhodnutia a teda, že
o odmene advokáta za zastupovanie účastníka konania alebo oprávnenej osoby a o jej výške zásadne
rozhoduje centrum podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. podľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky č.
655/2004 Z. z.. Zákon č. 495/2009 Z. z. zásadne vylúčil „dvojkoľajnosť" v procese rozhodovania o

odmene advokáta za zastupovanie účastníka konania alebo oprávnenej osoby (teda bez ohľadu na to, či
bol advokát ustanovený za zástupcu účastníka konania rozhodnutím súdu, alebo či bol advokát určený
na zastupovanie oprávnenej osoby rozhodnutím centra). Ako oprávnený a povinný orgán rozhodovať
o nároku na odmenu a náhrad, ktoré sú súčasťou trov právneho zastúpenia, stanovil Centrum právnej
pomoci, a taktiež do právneho poriadku zaviedol nový mechanizmus priznávania a vyplácania trov

právneho zastúpenia štátom.

Žalovaný po preskúmaní odvolania, napadnutého rozhodnutia, ako aj celého spisového materiálu
a právnych predpisov, najmä zákona č. 327/2005 Z. z., vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a Správneho
poriadku skonštatoval, že ustanovenie § 24e zákona č. 327/2005 Z. z. bolo do tohto zákona zavedené

zákonom č. 335/2012 Z. z. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu týmto ustanovením sa „odstraňuje
nejednoznačnosť úpravy prijatej zákonom č. 332/2011 Z. z. v dôsledku ktorej dochádza k situáciám, že
nie je jasné ktorý orgán, podľa akého predpisu má rozhodnúť v prípadoch ustanovení advokáta súdom
do 31. decembra 2009." (viď Dôvodová správa k zákonu č. 335/2012, bod 15).

Aktuálne znenie ustanovenia § 24e bolo do zákona č. 335/2012 Z. z. zavedené s ohľadom na
zmeny Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to podľa uznesenia 98/2012
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 9. októbra 2012, podľa ktorého
„za § 24d sa vkladá § 24e, ktorý znie:(1) Ak účastníkovi konania vznikol nárok na náhradu trov konania a súd nerozhodol o nároku na
náhradu trov právneho zastúpenia advokáta ustanoveného súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2009 a s nárokom odkázal advokáta na centrum alebo
ak o tomto súd nerozhodoval vôbec, napriek tomu, že si advokát nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia riadne a včas uplatnil, rozhodne o nárokoch advokáta podľa druhej časti druhej hlavy
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov centrum.

(2) Ak advokátovi v prípadoch podľa odseku 1 vznikol nárok na náhradu trov konania za jednotlivé
úkony právnej služby podľa osobitného predpisu, prizná advokátovi centrum náhradu trov právneho
zastúpenia v rozsahu úkonov právnej služby potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech.

(3) O nárokoch podľa odseku 1 rozhodne centrum na základe písomnej žiadosti advokáta a vyúčtovania
trov právneho zastúpenia predloženého súdu advokátom. Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia spolu
s potrebnou súčinnosťou poskytne centru súd, ktorý vo veci rozhodoval."

Podľa odôvodnenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ohľadom znenia tohto

ustanovenia:„Navrhovanázmenamáhlavnezacieľvyriešiťokruhnárokovnatrovyprávnehozastúpenia
u advokátov, ustanovených súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
31. decembra 2009, o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté v dôsledku negatívneho kompetenčného
konfliktu konajúcich súdov a Centra právnej pomoci. Jednoznačne sa ustanovuje, že o sporných
nárokoch rozhodne centrum, pričom pôjde o nároky vzniknuté v konaniach, kde bol účastník zastúpený

ustanoveným advokátom úspešný a súd nerozhodol, resp. nerozhodoval o trovách právneho zastúpenia
advokáta. Ak advokátovi vznikol nárok na náhradu trov konania za jednotlivé úkony právnej služby
podľa osobitného predpisu (pred zavedením tzv. zníženej tarify) prizná advokátovi centrum náhradu
trov právneho zastúpenia v rozsahu úkonov právnej služby potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech. Súčasne sa navrhuje vypustenie právnej

úpravy poskytovania právnej pomoci v prípade zaisťovacieho konania podľa zákona o pobyte cudzincov,
nakoľko navrhovaná právna úprava je v praxi s prihliadnutím na kapacitné možnosti Centra právnej
úpravy ( správne má byť: Centra právnej pomoci) nevykonateľná".

S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že ustanovenie § 24e zákona č. 327/2005 Z. z. sa použije iba

v prípade, že zastupovaný účastník bol v konaní úspešný (teda vznikol mu aj nárok na náhradu trov
konania, ak si tento nárok riadne a včas uplatnil) a súd doposiaľ nerozhodol o náhrade trov právneho
zastúpenia. Dátum 31.12.2009 sa v uvedenom ustanovení viaže k ustanoveniu advokáta, a to s ohľadom
na zmeny v O.s.p. s účinnosťou od 01.01.2010 (zmena orgánu oprávneného a povinného rozhodovať o
náhrade trov právneho zastúpenia súdom ustanovených alebo centrom určených advokátov).

Žalovaný k povahe nároku dôvodil, že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nie je nárokom
hmotnoprávnym, ale procesnoprávnym. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, rovnako ako nárok
na náhradu trov konania v konaní pred súdom, je nepochybne nárokom procesným, pretože vyplýva
z procesných noriem a je nutné si ho vyčísliť a uplatniť na orgáne, ktorý je oprávnený o tomto nároku

rozhodovať (teda primárne na súde, ktorý je oprávnený rozhodovať o náhrade trov konania protistranou
podľa Druhej hlavy Druhej časti vyhlášky, a ak súd náhradu trov konania oprávnenej osobe neprizná,
advokát si môže subsidiárne uplatniť nárok na náhradu trov konania vyčíslením u centra a centrum
je potom povinné o tomto nároku rozhodnúť v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky).To, že
sa jedná o nárok procesný vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov, napr. rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. MCdo86/2002 je nárok na náhradu trov konania procesným nárokom, hoci
hmotnej povahy. Hmotná povaha nároku spočíva v ustanoveniach vyhlášky, podľa ktorých je oprávnený
orgán povinný rozhodovať o výške odmeny a náhrad. Aby advokátovi vznikol nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia, musí si tento nárok riadne a zákonným spôsobom uplatniť a oprávnený
orgán musí o tomto nároku rozhodnúť. Nárok na odmenu nie je možné považovať za pohľadávku,

pretože výška odmeny a náhrad je známa až po právoplatnom rozhodnutí o priznaní náhrady trov
právneho zastúpenia orgánu oprávneného a povinného o tomto nároku rozhodovať. Výška advokátom
uplatneného nároku na odmenu a náhrady a orgánom priznanej odmeny a náhrad sa samozrejme
nemusívždyzhodovať(napr.aksiadvokátuplatňujenároknanáhraduzaúkony,ktorévzmyslevyhláškynie je možné považovať za úkony právnej služby, alebo ak advokát pri vyčíslení odmeny postupuje
podľa nesprávnych ustanovení vyhlášky a podobne). Je dôležité rozlišovať nárok advokáta na odmenu
v zmysle procesnoprávnych noriem a právo na odmenu podľa hmotnoprávnych noriem. Nárok advokáta

na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorý nemá hmotnoprávny základ vzniká dňom právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bol advokát ustanovený, resp. dňom vykonania prvého úkonu právnej služby za
splnenia zákonom stanovených podmienok. Tento nárok si advokát musí uplatniť na orgáne, ktorý je o
ňom oprávnený rozhodovať. Až konštitutívnym rozhodnutím tohto orgánu vzniká advokátovi právo, ktoré
má hmotnoprávny základ a stáva sa vymožiteľným. Opačným výkladom by nastala absurdná situácia,

kedy by samotné vyúčtovanie advokáta malo konštitutívne účinky a advokát by bol oprávnený vymáhať
od štátu čiastku, ktorú si sám určil. Nárok advokáta nezakladá ani legitímnu nádej, že nadobudne
nejaký majetok a už vôbec nie v akej výške. V zmysle procesných noriem platných a účinných v dobe
rozhodovania centra mohol súd rozhodnúť o náhrade trov konania účastníkovi konania protistranou (na
základe úspešnosti v konaní) a v takom prípade by trovy právneho zastúpenia nehradil štát, ale účastník
konania, ktorému bol advokát ustanovený, a ktorému bola rozhodnutím priznaná náhrada trov konania

protistranou. Advokát by mal v takom prípade nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
určenej podľa Druhej hlavy Druhej časti vyhlášky, a to s ohľadom na pomer úspechu v konaní. Avšak
v prípade, že súd neprizná zastupovanému účastníkovi konania náhradu trov, nasleduje postup podľa
§ 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.

Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, odvolanie, celý spisový materiál, postup prvostupňového
správneho orgánu a zistil, že rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu je v súlade
so zákonom č. 327/2005 Z. z. a Správnym poriadkom, preto podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia právneho odboru žalovaného
ako príslušného odvolacieho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Je
nesporné, že uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 18Cb 184/2004-100 zo dňa 16.12.2009 bol
ako advokát ustanovený účastníkovi konania, spĺňajúcemu podmienky pre oslobodenie od súdnych
poplatkov na jeho zastupovanie v súdnom konaní podľa § 30 O.s.p. účinného do 31.12.2009.

Argumentácia žalovaného o posunutí rozhodného okamihu z hľadiska aplikácie právnej úpravy na
vykonanie prvého úkonu právnej služby (čo bolo v roku 2010) je arbitrárna, svojvoľná a bez opory
v zákone. Poukázal, že po skončení zastupovania si cestou Okresného súdu Prešov voči štátu za
zastupovanie účastníka, u ktorého boli predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov,
uplatnil nárok na tarifnú odmenu v súlade so zákonom a zaužívanou rozhodovacou praxou súdov

podľa § 10 v spojení s § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Následne došlo k novelizácii O.s.p., a tým
aj k zmene orgánu rozhodujúceho o nárokoch právnych zástupcov z radov advokátov súvisiacich s
poskytnutými právnymi službami. Dôvodil, že judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3M Cdo 22/2008 zo dňa 18.02.2010 uzatvára, že ustanovenia § 14a až § 14f vyhlášky č. 655/2004
Z. z. (znížená tarifa), možno použiť len v prípade advokáta, ktorý zastupuje osobu v materiálnej núdzi

v občianskom súdnom konaní a na zastupovanie bol určený Centrom právnej pomoci. Konštatoval,
že napadnutými rozhodnutiami došlo k neprípustnej retroaktívnej aplikácii právnych predpisov, ktoré
súvisia s nárokmi advokátov ustanovených osobám v materiálnej núdzi rozhodnutím Centra právnej
pomoci podľa osobitného zákona, hoci on bol ustanovený účastníkovi konania podľa § 30 O.s.p. Na
jeho odmenu za poskytnuté právne služby takémuto účastníkovi konania sa mali použiť predpisy účinné

v čase ustanovenia a teda aj odmena mu nemala byť priznaná podľa tzv. zníženej tarify. Jedná sa
o porušenie jedného zo základných právnych princípov, a to princípu zákazu retroaktivity. Namietal
rozpor rozhodnutia a s ním súvisiaceho postupu žalovaného so zásadou legitímnych očakávaní, nakoľko
žalovaný rozhodol o žalobcovom nároku na odmenu podľa ustanovení zákona, ktoré sa vzťahujú na
odmeny advokátov ustanovených žalovaným, a nie podľa predpisov účinných do 31.12.2009. Žalovaný

v rozhodnutí argumentoval, že ustanovenie § 24e zákona č. 327/2005 Z. z. sa použije iba v prípade, že
zastupovaný účastník konania je v konaní úspešný a riadne si uplatnil nárok na náhradu trov konania
v súdnom konaní, pričom súd nerozhodol. Podľa názoru žalobcu je takáto úprava diskriminačná voči
advokátom, ktorí zastupovali neúspešných účastníkov konania napriek tomu, že si náhradu trov konania
aj svoju odmenu riadne uplatnili, ale súd o nej nerozhodol. Ako právny zástupca si plnil svoje povinnosti

s odbornou starostlivosťou. Dôvodil, že neexistuje žiaden relevantný a nediskriminačný dôvod, pre ktorý
by mal byt' odmenený nižšou tarifou než advokáti určení zákonodarcom v ustanovení § 24e zákona
č. 327/2005 Z. z., ktorí majú nárok na odmenu podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Namietal, že
ustanovenie § 24e zákona č.327/2005 Z. z. bolo do O.s.p. zakotvené až zákonom č. 335/2012 Z. z. súčinnosťou od 01.01.2013, pričom svoje vyúčtovanie odmeny podal žalobca osobne na Okresnom súde
Prešov dňa 22.11.2010, čím bol určený rozhodný okamih. Rovnako v tejto v súvislosti nemôže ísť na
jehoťarchupochybeniesúdu,spočívajúcevneopodstatnenýchazbytočnýchprieťahochprirozhodovaní

o ním uplatnenej odmene, keď by konajúci súd pri rozhodovaní o odmene advokáta nepochybne
postupoval podľa ustanovení § 10 a § 14 advokátskej vyhlášky. Nakoniec po opakovaných urgenciách
konajúci súd o jeho odmene ani nerozhodol a alibisticky sa veci zbavil tým, že ju postúpil na Centrum
právnej pomoci využijúc novelizované znenie O.s.p. a zákona č. 327/2005 Z. z. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho

orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom
rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a
konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a
postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

Predmetompreskúmaniajerozhodnutiesprávnehoorgánu,ktorýmpodľa§15ods.2zákonač.327/2005
Z. z. a podľa Druhej časti (Odmena advokáta) Tretej hlavy (Paušálna odmena advokáta za zastupovanie
osoby v materiálnej núdzi vyplácaná Centrom právnej pomoci) a Tretej časti (Hotové výdavky a náhrada
za stratu času) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. priznal
náhradu trov právneho zastúpenia oprávnenej osoby v právnej veci o zaplatenie 33.193,92 Eur s prísl.

vo výške 301,97 Eur žalobcovi ako advokátovi.

Podľa § 30 O.s.p. účinného do 31.12.2009, účastníkovi u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom
oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť
zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka

poučí.

Podľa § 30 ods. 1 O.s.p. účinného od 01.01.2010, účastníkovi u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom
oslobodenýodsúdnychpoplatkov,ustanovísudcaalebopoverenýzamestnanecsúdunajehožiadosťza
zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu,

ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Podľa § 149 ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2009, ak ustanovený advokát zastupoval účastníka,
ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný
zaplatiť štátu náhradu hotových výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie. Výška tejto odmeny sa

určí podľa ustanovení osobitného predpisu 15/
--------------------------------------------
(15/vyhláškaMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky MS SR č. 279/2005 Z. z.).

Podľa § 149 ods. 2 O.s.p. účinného od 01.01.2010, ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca
alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania
sa postupuje podľa osobitného predpisu 15/
-------------------------------------------

(15/ §15 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene
a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 14a až 14e vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
účinného k 01.01.2010, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25a - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.januára 2010 - zákona č. 327/2005 Z.
z., na konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci začaté pred 01. januárom 2010 a právoplatne
neukončené do 31. decembra.2009 sa použijú ustanovenia účinné od 01. januára 2010.

Podľa § 14a ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej k 01.01.2010 (ďalej len vyhláška č.
655/2004), odmena je vo veciach upravených Občianskym zákonníkom 200 Eur.

Podľa § 14a ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. rovnaká odmena ako v odseku 2 patrí advokátovi za
zastupovanie v odvolacom konaní a dovolacom konaní.

Podľa§14bods.1vyhláškyč.655/2004Z.z.akjepredmetomodvolaniaalebodovolanialenrozhodnutie
o náhrade trov konania, o určení lehoty na plnenie, o predbežnej vykonateľnosti, o príslušenstve
pohľadávky alebo rozhodnutie procesnej povahy, odmena je 50 Eur.

Podľa§14cvyhláškyč.655/2004Z.z.ustanovenia§14aa14bsanepoužijú,aknáhradutrovadvokátovi

priznáva súd ako zástupcovi určenému Centrom právnej pomoci.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 16.12.2009
ustanovil oprávnenej osobe žalobcu ako advokáta na ochranu jej práv a záujmov v konaní v právnej veci
o zaplatenie 33.193,92 Eur s prísl. Právne služby poskytnuté oprávnenej osobe spočívali v príprave a

prevzatí zastúpenia dňa 03.02.2010, ďalšej porade s klientom dňa 03.05.2010, účasti na pojednávaní
dňa 04.05.2010, účasti na pojednávaní dňa 28.09.2010, účasti na pojednávaní dňa 28.10.2010, ďalšej
porady s klientom dňa 03.11.2010 a vyjadrenia k odvolaniu žalovanej zo dňa 23.12.2010. Poskytovanie
právnych služieb oprávnenej osobe skončilo uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.06.2011,
ktorým súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 11.04.2013

právoplatným dňa 22.05.2013 zastavil konanie vo veci priznania odmeny ustanoveného žalobcu ako
právneho zástupcu a vec postúpil centru. Dňa 06.08.2013 bolo centru doručené vyúčtovanie žalobcu,
ktorým si ako advokát uplatnil voči centru nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške
2.886,32 Eur, ktoré špecifikoval. Prvostupňový správny orgán konštatoval vo svojom rozhodnutí, že
žalobca vyčísli náhradu trov právneho zastúpenia nesprávne, nakoľko postupoval podľa nesprávnych

ustanovení vyhlášky. Paušálnu odmenu advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácanú
Centrom právnej pomoci upravujú ustanovenia § 14a až § 14c vyhlášky o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom po 01.06.2009. Hotové výdavky a náhradu
za stratu času upravujú ustanovenia § 15 až § 17 citovanej vyhlášky.

Z doložených dokladov je zrejmé, že žalobca ako advokát vo veci vykonal prvý úkon dňa 03.02.2010
(prevzatie a príprava zastúpenia v deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým bol advokát
ustanovený). Žalobca ako advokát preukázateľne vykonal sedem úkonov právnej služby v roku 2010.
Ustanovenie § 14 vyhlášky upravuje úkony právnej služby a určuje, aká odmena (resp. aký násobok)
tarifnej odmeny určenej podľa § 9 a nasl. vyhlášky patrí advokátovi za vykonaný úkon, keď sa odmena

vypočítava podľa ustanovení § 9a nasl. vyhlášky. Násobenie sa však netýka náhrad podľa § 16 ods. 3
vyhlášky je paušálna náhrada za úkon bez ohľadu na to, ako dlho uvedený úkon trval a bez ohľadu na
to, o aký úkon právnej služby ide. S ohľadom na uvedené ustanovenia priznal žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia, a to odmenu podľa § 14a ods. 2 písm. a/ vyhlášky v sume 200 €, odmenu podľa
§ 14b ods. 1 v sume 50 €, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (7x 7,21 €) 50,47 € a náhradu

hotových výdavkov podľa § 15 písm. a/ vyhlášky v sume 1,50 €. Spolu trovy právneho zastúpenia vo
výške 301,97 €.

Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie. Žalovaný sa
stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Spornou bola otázka, či odmena žalobcu ako právneho zástupcu mala byť určená podľa § 10 Druhej
hlavy Druhej časti (Tarifná odmena) alebo podľa Tretej hlavy o paušálnej odmene advokáta zazastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácanej Centrom právnej pomoci (§ 14a až § 14f) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. účinnej k 01.01.2010 s poukazom na skutočnosť, že žalobca bol rozhodnutím Okresného
súdu Prešov zo dňa 16.12.2009 ustanovený za právneho zástupcu podľa § 30 O.s.p. účinného do

31.12.2009.

Krajský súd poukazuje, že procesná právna úprava platná a účinná od 01.januára 2010 sa na žalobcu
vzťahuje aj v prípade, že bol právoplatne ustanovený za právneho zástupcu pred 01. januárom 2010
a to z týchto dôvodov:

Právna úprava platná a účinná do 31.12.2009 rozlišovala prípady ustanovenia advokáta súdom a
určenie advokáta centrom. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2009 existovala tzv. „dvojkoľajnosť"
aj v procese priznávania trov právneho zastúpenia účastníka konania alebo oprávnenej osoby. Ak
bol advokát za právneho zástupcu účastníka konania ustanovený rozhodnutím súdu a súd o odmene
advokáta rozhodoval do 31.12.2009, pri stanovení výšky odmeny advokáta postupoval súd podľa § 149

ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2009. Výška odmeny sa podľa tohto ustanovenia určovala podľa
ustanovení osobitného predpisu a to vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, teda na celú vyhlášku bez odkazu na konkrétnu časť, podľa ktorej bol
súd oprávnený a povinný rozhodovať.

Zákonom č. 495/2009 Z. z. sa zmenil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a okrem iného
došlo k novelizácii ustanovenia § 149 ods. 2 O.s.p.

Zákonodarca novelizáciou tohto ustanovenia s účinnosťou od 01.01.2010 vylúčil „dvojkoľajnosť" v
mechanizme odmeňovania advokátov z prostriedkov štátu, či už ustanovených súdom podľa § 30 O.s.p.

alebo určených centrom podľa zákona č. 327/2005 Z. z. O odmene takýchto advokátov má v zásade
rozhodovať centrum, a to postupom podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. (s odkazom na § 14a a nasl.
vyhlášky). Novelizáciou teda nedošlo len k zmene orgánu, ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať
o uplatnených nárokoch na trovy právneho zastúpenia ustanovených alebo určených advokátov, ale
aj mechanizmu rozhodovania o uplatnených nárokoch (určovanie výšky odmeny podľa § 14a a nasl.

vyhlášky) a vyplácania priznaných trov právneho zastúpenia.

Nejedná sa o ustanovenie ktoré centru dáva resp. súdu odoberá právomoc rozhodovať o trovách
právneho zastúpenia ustanovených a určených advokátov hradených štátom (súdu však zostala
právomoc rozhodovať o náhrade trov konania na základe úspechu účastníka konania v predmetnom

konaní).

S ohľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení v procesnej právnej úprave upravujúcej postup
pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia hradených z prostriedkov štátu v znení účinnom od
1. januára 2010, ktoré by určovali režim odmeňovania súdom ustanovených advokátov pred 01.01.2010,

bolo nutné vychádzať zo základných zásad procesného práva a to, že sa aplikuje procesnoprávna
norma platná a účinná v čase rozhodovania. Teda uvedené procesné normy týkajúce sa rozhodovania
o náhrade trov právneho zastúpenia platia rovnako, či už pre advokátov ustanovených pred 01.01.2010
alebo po tomto dátume. S ohľadom na vyššie uvedené, súdy stratili právomoc rozhodovať o náhrade
trov právneho zastúpenia hradených z prostriedkov štátu práve dňom nadobudnutia účinnosti zákona

č. 495/2009 Z. z.

Súdy od 01.01.2010 už nie sú oprávnené rozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia hradených z
prostriedkov štátu a centrum je oprávnené a povinné rozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia
hradených z prostriedkov štátu bez ohľadu na to, či bol advokát ustanovený pred 01.01.2010 alebo po

dni nadobudnutia účinnosti zákona č. 495/2009 Z. z. Z týchto skutočností je zrejmé, že žalovaný na
zistený skutkový stav správne aplikoval procesné normy platné a účinné v čase rozhodovania.

K námietke žalobcu, že na odmenu za poskytnuté právne služby sa mali použiť predpisy účinné v čase
jeho ustanovenia, a že odmena mu nemala byť priznaná podľa tzv. zníženej tarify, nakoľko sa jedná o

porušenie princípu zákazu retroaktivity, súd uvádza, že je nedôvodná.

Zákonom č. 495/2009 Z. z., ktorým bol novelizovaný § 149 ods. 2 O.s.p., nedochádza k negácii
účinkov ustanovenia advokátov rozhodnutím súdu podľa § 30 O.s.p. v znení účinnom pred 01.01.2010.Vzťah medzi štátom a ustanoveným advokátom trvá. Ak si advokát uplatní nárok na odmenu, štát
je povinný o tomto nároku rozhodnúť. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku advokáta sa však už
postupuje na základe nového mechanizmu, ktorý neruší už platné rozhodnutia súdov o náhrade trov

súdom ustanovených advokátov, ale zavádza nový režim priznávania a vyplácania odmien do budúcna.
Odmena a náhrada trov právneho zastúpenia sa advokátovi priznáva podľa ustanovení vyhlášky
platných a účinných v čase vykonania úkonu právnej služby. Rovnako však postupoval aj prvostupňový
správny orgán (centrum), keď advokátovi priznal odmenu vo výške podľa § 14a a nasl. vyhlášky v znení
účinnom ku dňu vykonania prvého úkonu (s ohľadom na povahu odmeny za celé konanie).

Centrum je správnym orgánom, ktorý vykonáva prenesený výkon štátnej správy, predovšetkým ako
rozhodovaciu činnosť podľa zákona č. 327/2005 Z. z. za subsidiárneho použitia Správneho poriadku.
Jedným zo znakov správneho orgánu je aj to, že môže konať iba to, čo mu zákon dovoľuje alebo
prikazuje. Rozhodovanie o trovách právneho zastúpenia podľa Druhej hlavy Druhej časti vyhlášky by
bolo nad rámec centru zverených právomocí okrem prípadov uvedených v § 24e zákona č. 327/2009

Z. z.

Námietka žalobcu, že žalovaný vydal rozhodnutie a postupoval v rozpore so zásadou legitímnych
očakávaní, nakoľko rozhodol o jeho nároku na odmenu podľa ustanovení zákona, ktoré sa vzťahujú
na odmeny advokátov ustanovených centrom, a nie podľa predpisov účinných do 31.12.2009, je

nedôvodná.

Nárok na odmenu advokáta, ktorý bol súdom ustanovený za právneho zástupcu účastníka konania
vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o ustanovení (resp. dňom vykonania prvého úkonu právnej
služby po dni právoplatnosti). K tomuto okamihu nie je možné určiť, či bude k náhrade trov konania

zaviazaná protistrana súdom na základe (ne)úspechu v konaní, alebo či o náhrade trov právneho
zastúpenia bude rozhodovať centrum. Jedná sa nepochybne o nárok procesný, pretože vyplýva z
procesných noriem a je nutné si ho po ukončení zastupovania účastníka konania vyčísliť a uplatniť
na orgáne, ktorý je oprávnený o tomto nároku rozhodovať (teda primárne na súde, ktorý je oprávnený
rozhodovať o náhrade trov konania protistranou podľa Druhej hlavy Druhej časti vyhlášky). Ak súd

náhradu trov konania oprávnenej osobe neprizná, advokát si môže subsidiárne uplatniť nárok na
náhradu trov konania vyčíslením u centra a centrum je potom povinné o tomto nároku rozhodnúť v
súlade s ustanoveniami Tretej hlavy Druhej časti vyhlášky. Nárok na odmenu nie je možné považovať
za pohľadávku, pretože výška odmeny a náhrad je známa až po právoplatnom rozhodnutí o priznaní
náhrady trov právneho zastúpenia orgánu oprávneného a povinného o tomto nároku rozhodovať.

Výška advokátom uplatneného nároku na odmenu a náhrady a orgánom priznanej odmeny a náhrady
sa samozrejme nemusí vždy zhodovať. Je dôležité rozlišovať nárok advokáta na odmenu v zmysle
procesnoprávnych noriem a právo na odmenu podľa hmotnoprávnych noriem. Nárok advokáta na
náhradu trov právneho zastúpenia, ktorý nemá hmotnoprávny základ vzniká dňom právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bol advokát ustanovený, resp. dňom vykonania prvého úkonu právnej služby za

splnenia zákonom stanovených podmienok. Tento nárok si advokát musí uplatniť na orgáne, ktorý je o
ňom oprávnený rozhodovať. Až konštitutívnym rozhodnutím tohto orgánu vzniká advokátovi právo, ktoré
má hmotnoprávny základ a stáva sa vymožiteľným. Opačným výkladom by nastala absurdná situácia,
kedy by samotné vyúčtovanie advokáta malo konštitutívne účinky a advokát by bol oprávnený vymáhať
od štátu čiastku, ktorú si sám určil.

V zmysle procesných noriem platných a účinných v dobe rozhodovania centra, mohol súd rozhodnúť
o náhrade trov konania účastníkovi konania protistranou (na základe úspešnosti v konaní) a v
takom prípade by trovy právneho zastúpenia nehradil štát, ale účastník konania ktorému bol advokát
ustanovený, a ktorému bola rozhodnutím priznaná náhrada trov konania protistranou. Advokát by mal

v takom prípade nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške určenej podľa Druhej hlavy
Druhej časti vyhlášky, a to s ohľadom na pomer úspechu v konaní. Avšak v prípade, že súd neprizná
zastupovanému účastníkovi konania náhradu trov, nasleduje postup podľa § 15 ods. 2 zákona č.
327/2005 Z. z.

K námietke žalobcu, že ustanovenie § 24e zákona č. 327/2005 Z. z. je diskriminačný voči advokátom,
ktorí zastupovali neúspešných účastníkov konania napriek tomu, že si náhradu trov konania aj svoju
odmenu riadne uplatnili, ale súd o nej nerozhodol, krajský súd poukazuje, že na základe § 24e zákona
č. 327/2005 Z. z. sa rozšírila právomoc centra rozhodovať o trovách konania a trovách právnehozastúpenia advokátov ustanovených súdom pred 01.01.2010 v zmysle Druhej hlavy Druhej časti
vyhlášky. Jedná sa o ustanovenia § 9 až § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorých však centrum
nemôže postupovať svojvoľne, ale zákonodarca stanovil pre rozhodovanie podľa uvedeného paragrafu

presné mantinely.

Z ustanovenia § 24e ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. je zrejmé, že centrum môže rozhodovať o náhrade
trov právneho zastúpenia advokáta podľa Druhej hlavy Druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za
splnenia týchto zákonom stanovených podmienok:

1. účastníkovi konania vznikol nárok na náhradu trov konania a
2. súd nerozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia advokáta ustanoveného súdom do
31.12.2009 a
3. advokáta odkázal na centrum
4. alebo nerozhodoval o tom vôbec napriek tomu, že advokát si riadne a včas uplatnil nárok

na náhradu trov právneho zastúpenia v predmetnom konaní pred súdom.

Teda len za kumulatívneho splnenia vyššie uvedených podmienok je centrum oprávnené rozhodovať
o náhrade trov právneho zastúpenia súdom ustanoveného advokáta podľa Druhej hlavy Druhej časti
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Vyššie uvedené len potvrdzuje, že centrum je oprávnené a povinné pri

rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia advokáta postupovať (okrem výnimky uvedenej v §
24e) len podľa Tretej hlavy Druhej časti vyhlášky.

Ustanovenie § 24e zákona č. 327/2005 Z. z. sa použije iba v prípade, že zastupovaný účastník bol v
konaní úspešný, teda vznikol mu aj nárok na náhradu trov konania, ak si tento nárok riadne a včas

uplatnil a súd doposiaľ nerozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia. Z administratívneho spisu (z
listinných dôkazov predložených žalobcom) však nevyplýva, že zákonom stanovené podmienky § 24e
zákona č. 327/2005 Z. z. boli žalobcom kumulatívne splnené (jeho uplatnenie nároku na náhradu trov
právneho zastúpenia v predmetnom konaní pred súdom).

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný
nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.