Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/419/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105210042
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7105210042.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Inšpektorát práce Košice, Masarykova 10,
Košice, IČO: 00 166 383, proti povinnému: L. R., V., M.. XX.X.XXXX, J. XX, B., I.: XX XXX XXX,
o vymoženie 663,87 eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Lýdie Bujňákovej,
Exekútorský úrad Košice, Pražská 4, Košice, pod EX 125/2005, o odvolaní povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I. zo dňa 5.6.2015 č.k. 26Er/719/2005-29 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 27.4.2005 vydal poverenie na vykonanie exekúcie
pre súdnu exekútorku JUDr. Lýdiu Bujňákovú. Dňa 17.12.2012 bol súdu doručený návrh povinného
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko sa nachádza v zlej
finančnej situácii, o čom predložil ako dôkaz rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
zo dňa 5. 11. 2012, č. KE1/2012/04331/8, ktorým rozhodol o tom, že jeho manželke priznal dávku a
príspevky v sume 180,80 eur mesačne od 1. 10. 2012, nakoľko je občanom v hmotnej núdzi a spĺňa

nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že návrhu
povinného nie je možné vyhovieť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že nemajetnosť povinného musí byť v konaní preukázaná

dostatočným a hodnoverným spôsobom, pričom nepostačuje len vyhlásenie povinného, že sa nachádza
v zlej finančnej situácií a priloženie potvrdenia úradu práce sociálnych vecí a rodiny o poberaní dávok v
hmotnej núdzi, ktoré sa navyše netýkalo povinného, ale jeho manželky. Exekučný súd nie je oprávnený
na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí
byť preukázaná súdnym exekútorom, ktorú zistil šetrením v priebehu exekúcie. Z uvedených dôvodov
nemalsúdprvéhostupňazapreukázané,ženastranepovinnéhoexistujedôvodnazastavenieexekúcie,

preto návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Navrhol zmeniť
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie podal dôvodne, pretože je v hmotnej

núdzi, je insolventný a súd mal vyzvať exekútora, aby počas exekúcie podal správu o lustrácii jeho
majetkových pomerov. Zdôraznil, že bolo vydané uznesenie z ÚPSVaR, že sa s rodinou nachádza vhmotnej núdzi a poberá dávku v hmotnej núdzi. Poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/, §
154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a na Ústavu SR. Vzhľadom na uvedené považoval svoj návrh
na zastavenie exekúcie za dôvodný.

Súdna exekútorka a oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej
exekútorke dňa 7.8.2015 a oprávnenému dňa 7.8.2015.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu

súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie povinného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa

§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu povinného uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 18.4.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Povinný doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa
17.12.2012 z dôvodu, že sa nachádza s rodinou v hmotnej núdzi. Súd prvého stupňa návrhu povinného
na zastavenie exekúcie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Povinný svojimi tvrdeniami a dôkazmi predloženými súdu nepreukázal, že v prejednávanom exekučnom

konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku. Odvolanie povinného preto nie je dôvodné.

Na základe uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa uvádza, že exekučný súd nie je
oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom

konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva,
že súdna exekútorka JUDr. Lýdia Bujňáková nenavrhla zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak návrhu povinného na

zastavenie exekúcie nevyhovel, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko povinný
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov tohto konania a oprávnenému

preukázateľne takéto trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. účinný od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.