Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/231/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612208437
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1612208437.4

Uznesenie

Okresný súd Malacky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky , dieťa rodičov
matky B. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. XXX, t. č. K. X-X/X/X, Q., štátne občianstvo SR a otca
H. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom K. X-X/X/X, Q., štátne občianstvo Rakúskej republiky o návrhu matky
na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c na konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu: U. O., nar. XX.XX.XXXX.

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 23.07.2012 sa matka domáhala nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by súd predbežne zveril maloleté dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou podľa úvahy súdu. Spolu s návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia matka podala na tunajší súd aj návrh vo veci samej.

Matkavpredmetnompodaníuviedla,žesotcommaloletéhodieťaťaniesúmanželia,tohočasunebývajú
v spoločnej domácnosti. Matka sa s maloletým dieťaťom zo spoločného bydliska vo Q. presťahovala
do U., kde bývala so svojimi rodičmi. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Viedeň č. k.: 7Ps 153/11
k - 53 zo dňa 08.06.2012 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca. Matka ďalej uvádza, že
vyššie uvedeného konania vedeného na Okresnom súde vo Viedni sa nezúčastnila, nakoľko o ňom
nemala vedomosť a proti rozsudku nepodala opravný prostriedok, keďže lehotu na podanie odvolanie

nestihla. Nakoľko má matka dôvodnú obavu, že jej otec maloleté dieťa odníme zo starostlivosti žiadala,
aby súd vo veci vydal predbežné opatrenie a následne po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom,
ktorým by súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou podľa úvahy súdu.

K predmetnému návrhu matka pripojila rodný list maloletého dieťaťa, rozsudok Okresného súdu Viedeň

č. k.: 7PS 153/11 k - 53 zo dňa 08.06.2012 a protokol zo dňa 22.12.2011.

Okresný súd Malacky uznesením č. k. 9P/231/2012 - 11 zo dňa 01.08.2012 návrh matky na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 14.11.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, č. k. 20CoP/57/2012
zo dňa 24.10.2012.Podľa článku 8 ods. 1 (Všeobecná právomoc) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003
o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských

práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa článku 17 (Skúmanie právomoci) Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo
veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do
právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako O.s.p.), kedykoľvek
za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania).

Podľa § 104 ods. 1. O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Pojem "obvyklý pobyt" v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 treba vykladať tak, že

mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného
prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu
na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a
podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava
v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky

osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 2009
vo veci C-523/07).

Súd sa oboznámil s obsahom návrhu, rodným listom maloletého dieťaťa, ako aj ďalšími listinami spisovej
dokumentácie a dospel k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdu. Rozsudkom Okresného súdu

Viedeň č. k.: 7Ps 153/11 k - 53 zo dňa 08.06.2012 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca.
Rozsudok bol doručený matke dňa 06.07.2012. Na základe uvedeného vyplýva, že maloleté dieťa má
obvyklý pobyt v Rakúskej republike, a teda, že ho už mal v čase začatia konania na tunajšom súdu pod
sp. zn. 9P/231/2012 (dňa 23.07.2012). Matka neoprávnene premiestnila dieťa na územie Slovenskej
republiky, pričom dňa 23.07.2012 podala na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia

spolu s návrhom vo veci samej. Zo správy Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže bolo
zistené, že rakúsky ústredný orgán dňa 07.09.2012 doručil vyššie uvedenému Centru žiadosť otca o
zabezpečenie návratu maloletého dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu, teda do Rakúskej republiky.
Dňa 02.10.2015 doručilo Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na základe výzvy
tunajšieho súdu odpoveď, v ktorej je uvedené, že Centrum i rakúsky ústredný orgán majú konanie vo

veci zabezpečenia návratu maloletého dieťaťa do Rakúskej republiky 3 roky skončené, pričom uviedli
poslednú známu adresu, na ktorej sa maloletý spolu s matkou zdržovali: K. X-X/X/X, Q.. Na základe
šetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky bolo zistené, že maloleté dieťa žije
spoločne s matkou v Rakúskej republike, no nepodarilo sa im zistiť presnú adresu.

V zmysle Čl. 8 ods. 1 Nariadenia teda vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu (mal.
Johannes) majú právomoc súdy Rakúskej republiky, nakoľko dieťa má obvyklý pobyt v Rakúskej
republike, a to už v čase začatie konania (23.07.2012), keďže na základe rozhodnutia súdu Viedeň č. k.:
7Ps 153/11 k - 53 zo dňa 08.06.2012 bolo dieťa zverené do starostlivosti otca, ktorého obvyklý pobyt je
v Rakúskej republike. Z tohto dôvodu tunajší súd nemá právomoc vo veci konať, túto právomoc má súd

iného členského štátu (Rakúskej republiky), a preto v zmysle Čl. 17 Nariadenia súd vyhlásil, že nemá
právomoc. Súd v Slovenskej republike nemôže postúpiť vec príslušnému súdu v Rakúskej republike,
v tomto prípade sa jedná o neodstraniteľný nedostatok podmienky konania pre ktorý súd nemôže v
konaní pokračovať, a preto konanie zastavil. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že obvyklý pobyt
maloletého dieťaťa je toho času v Rakúskej republike.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Matka si
môže podať tento návrh u príslušného súdu v Rakúskej republike.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez
návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).