Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211163
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814211163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: Ing. U. M., rod. G.,
bytom N., O. č. XXX/X, proti odporcovi 1/ S Z., spol. s.r.o. N., H. XX, IČO 35 812 419, zast. I. & I.,
advokátska kancelária, s.r.o. člen združenia N., I. & A., D.. Z. XX, N., IČO 35 724 111, 2/ F. V., spol. s.r.o.
D., G. č. 25, IČO 47 105 615, 3/ I. A., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D., ul. Y. č. XXXX/X, zast. JUDr. M.
B., bytom N., U. XXXX/XX, 4/ M. A., bytom D., Y. č. XXXX/X, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. decembra 2014, č.k.
15C/91/2014-186, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia vo výške 84,31eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k
rukám právneho zástupcu odporcu 1/.

Odporcom 2/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby č.

1/2014 konanej dňa 18.3. 2014. K tvrdeným dôvodom neplatnosti uviedol, že pokiaľ navrhovateľka
namietala cenu draženej nehnuteľnosti zistenú znaleckým posudkom, dražobník v zmysle § 12 ods.
1 o dobrovoľných dražbách zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste
a čase konania dražby, a to znaleckým posudkom znalca Ing. B. C. č. 99/2013 z 9.9.2013, a to na
sumu 48.400,- eur. Súd nemal dôvod spochybňovať takto zistenú cenu predmetu dražby, ktorá bola
aktuálna aj v čase konania opakovanej dražby. Navrhovateľke bol doručený znalecký posudok dňa
25.10.2013, čo vyplýva z doručenky z ftc. dražobného spisu, pričom námietky proti cene nepodala.

Doručenie posudku bolo v súlade s § 12 ods. 4 citovaného zákona, pričom dobrovoľná dražba sa
konala 11.12.2013. Pokiaľ navrhovateľka namietala v priebehu konania, že cena nezohľadňovala
kuchynskú linku, žalúzie, investičnú činnosť, tieto námietky nie sú opodstatnené. Z opisu predmetu
dražby ako i zo znaleckého posudku vyplýva, že súčasťou bytu je kuchynská linka s plnou výbavou a
elektrospotrebičmi, okná a terasové dvere sú vybavené plastovými žalúziami a podobne. Je evidentné,
že znalec oceňoval byt v aktuálnom technickom stave, teda i po zohľadnení prípadných investícií.
Znalecký posudok a ohodnotenie predmetu dražby bolo znalcom vykonané podľa vyhlášky č.

492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty v aktuálnom znení, pričom použitou metódou bola
metóda polohovej diferenciácie. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu v sume 48.400,- eur a táto cena
bola vzmysle § 16ods. 6 citovanéhozákonapodkladomajprestanovenienajnižšiepodania vrozsahu
3-ín z takto zistenej ceny, t.j. 36.300,- eur, pričom takto stanovené najnižšie podanie je v medziachzákonných možností. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že ani znalecký posudok zabezpečený
dražobníkom nie je priamym určením ceny predmetu dražby, pretože táto cena sa tvorí ako priesečník
dopytu a ponuky priamo na dražbe. V danej veci pri opakovanej dražbe sa zúčastnilo sedem účastníkov

dražby, ktorí na dražbe aj robili jednotlivé podania tak, že minimálne prihodenie predstavovalo 500,-
eur. Po takýchto podaniach sa nakoniec cena predmetu dražby zvýšila až na sumu 43.500,- eur,
ktoré podanie urobila odporkyňa v 3/ rade, ktorá sa stala vydražiteľkou v zmysle § 2 písm. g) Zákona o
dobrovoľných dražbách. Bolo teda zrejmé, že samotná cena sa tvorila priamo na dražbe a vyjadrovala
aktuálnu ponuku a dopyt po predmetnej nehnuteľnosti, pričom nikto z prítomných záujemcov nemal

záujem získať nehnuteľnosť za vyššiu sumu. Z uvedených dôvodov okresný súd nepovažoval za
potrebné preskúmavať namietaný znalecký posudkom Ústavom súdneho inžinierstva Žilina ako žiadala
navrhovateľka, pretože znalecký posudok nebol okrem samotného tvrdenia navrhovateľky nijako vážne
spochybnený. Okrem toho bolo preukázané, že navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosť kúpnou
zmluvou na základe kúpnej ceny v sume 46.396,28 eur, pričom znalcom určená suma bola vyššia,
preto nemôže byť pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že byt mal hodnotu 90.000,- eur. Navrhovateľka

ďalej namietala hrubý nepomer medzi cenou predmetu dražby a omeškanou sumou splátok 7.091,-
eur. Ani táto námietka nie je opodstatnená. V čase konania opakovanej dražby 18.3. 2014 bol celkový
dlh navrhovateľky voči navrhovateľovi dražby, teda odporcovi v 1/ rade vo výške 89.419,23 eur,
pretože v tej dobe veriteľ odstúpil od úverovej zmluvy a celý úver sa stal splatný už v mesiaci apríl
2013. Uvedené skutočnosti mal okresný súd za preukázané i zo spisu OS Prievidza 16C 27/2014 a z

rozsudku zo dňa 6.11.2014, v ktorom bola navrhovateľka zaviazaná na uvedené plnenie po zohľadnení
výťažku z dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na výšku celkového dlhu navrhovateľky a hodnotu draženej
nehnuteľnosti nemôže ísť podľa okresného súdu v žiadnom prípade o hrubý nepomer, pretože sám
navrhovateľ dražby ako záložný veriteľ ani predajom predmetu zálohu nebol v celosti na svojom
práve uspokojený. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že právo navrhovateľa dražby ako záložného

veriteľa uspokojiť svoj nárok výkonom záložného práva vyplýva jednak priamo zo záložnej zmluvy,
a to z čl. V. Výkon záložného práva, kde okrem iných dohodnutých spôsobov výkonu záložného
práva je i výkon podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa môže záložný
veriteľ uspokojiť i predajom na dobrovoľnej dražbe. Okresný súd nijako nespochybnil vyhlásenie
navrhovateľa opakovanej dražby z 23.12. 2013 v zmysle § 7 ods. 2 a § 16 ods. 2 zákona č. 527/2002

Z.z. o dobrovoľných dražbách o tom, že predmet dražby je možné dražiť, nakladanie s predmetom
dražby nie je obmedzené, nie sú mu známe práva, ktoré by vykonanie dražby obmedzovali a zároveň
vyhlásenie podľa § 7 ods. 2 a § 16 ods. 3 citovaného zákona, že pohľadávka voči navrhovateľke ako
dlžníčke z titulu zmluvy o úvere je splatná najneskôr dňa 15.5.2013, a to vo výške 89.419.23 eur
a je pravá a splatná podľa predložených údajov. Skutočnosťou nespochybňujúcou pravosť a splatnosť

pohľadávky je i samotný rozsudok OS Prievidza 16C 27/2014 z 6.11.2014, ktorý pohľadávku veriteľovi
priznal a obranu navrhovateľky nezohľadnil. Predmetný rozsudok právoplatný nie je, avšak uvedená
skutočnosť nebránila podľa okresného súdu záložnému veriteľovi aj bez existencie exekučného titulu
pristúpiť k výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe. Navrhovateľka namietala, že
dlh voči nej neexistuje z dôvodu jeho zániku započítaním s jej pohľadávkou. Okresný súd nemal

za preukázanú existenciu akejkoľvek pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi v 1/ rade, preto
toto tvrdenie považoval v prejednávanej veci za účelové. K pôvodne tvrdenej neplatnosti zmluvy o
úvere a záložnej zmluvy sa navrhovateľka v konaní nevyjadrila. Dôvody neplatnosti zmluvy o úvere
nie sú konštatované ani v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 16C 27/2014,
pretože plnenie tam priznané vychádzalo z platnej úverovej zmluvy. Ďalšia námietka neplatnosti

dražby podľa navrhovateľky spočíva v tom, že dražba je dôsledok série trestných činov, prečinov a
podvodov atď. Uvedené tvrdenie nebolo podľa okresného súdu v konaní preukázané, pretože o tom, či
bol spáchaný trestný čin rozhodujú orgány činné v trestnom konaní a súd je pri rozhodovaní viazaný
len právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p., pričom takéto
rozhodnutie navrhovateľka nepreukázala. Navrhovateľka ako nedostatok dražby tiež namietala, že jej

nebol oznámený termín prvej a druhej obhliadky predmetu dražby. O týchto termínoch vôbec nevedela,
pretože prevzala oznámenie o opakovanej dražbe a termíne druhej obhliadky až po tom, čo tieto
obhliadky mali byť uskutočnené. Túto námietku považoval okresný súd za neopodstatnenú. V zmysle
§ 13 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom
dražby v termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby

vec, určí dražobník termín obhliadky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci. Z uvedeného
ustanovenia teda nevyplýva povinnosť oznamovať termín obhliadky vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom dražby, uvedené má význam pre účastníkov dražby, teda prípadných záujemcov dražiť
nehnuteľnosť. Vlastník nehnuteľností je len povinný strpieť túto obhliadku, pričom nejde o obhliadku zaúčelom ocenenia nehnuteľností. I napriek tomu, že navrhovateľka neumožnila vykonanie obhliadky
ani v jednom termíne, na dražbe sa zúčastnili viacerí záujemcovia s úmyslom získať nehnuteľnosť
i bez vykonanej obhliadky. Uvedené v žiadnom prípade nemôže byť porušením práv navrhovateľky,

ktoré by spôsobili neplatnosť dražby. Ostatné dôvody neplatnosti uvádzané navrhovateľkou ako rozpor
vykonanej dražby s dobrými mravmi, resp. spáchanie trestnej činnosti určitými osobami, s tým, že
dražba má byť výsledkom manipulácie a vydierania, neboli v konaní preukázané. Okresný súd zo spisu
dražobníka zistil, že odporca v 2/ rade pri procese dražby postupoval v súlade so zákonom, vo vzťahu
k navrhovateľke boli dodržané všetky zákonné lehoty a postupy, preto bolo potrebné návrh zamietnuť

v celom rozsahu. Vo vzťahu k odporcovi v 4/ rade bol návrh nedôvodný z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie. Odporcu v 4/ rade ako manžela odporkyni v 3/ rade sa predmetné konanie netýka, pretože
odporkyňa v 3/ rade preukázala, že na vydraženie použila vlastné finančné prostriedky, ktoré nepatria
do BSM. Skúmanie akým spôsobom získala odporkyňa v 3/ rade tieto finančné prostriedky nepatrí
podľa okresného súdu do predmetného konania, preto sa súd návrhom navrhovateľky, aby toto súd
skúmal, nezaoberal. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu
vyhovieť. Významnou mierou uvádzala okolnosti súvisiace s jej prácou pre odporcu 1/ v minulosti,
názory na chod vecí v spoločnosti odporcu 1/, ale aj v širšom okruhu. Priamo k skutkovým a právnym
záverom napadnutého rozhodnutia ako aj k procesnej stránke veci v prvom rade uviedla, že dražba

neprebehla podľa zákona a je dôsledkom predchádzajúcej činnosti organizovanej zločineckej skupiny.
Okresný súd odignoroval dôvody neplatnosti dražby uvedené v návrhu vyplývajúce tiež priamo z logiky
veci samotnej, z podstaty dielov a situácii, ktoré dražbe predchádzali a dražbu sprevádzali. Uviedla,
že polícia koná o trestnom oznámení, ktoré podala a je potrebné vyčkať do skončenia vyšetrovania
a konanie dovtedy prerušiť. Navrhovateľka namietala, že okresný súd sa okolnosťami trestného

oznámenia odmietol zaoberať. Žiadala doplniť dôkazy o listiny z konaní 16C/91/2014, 16C/63/2014,
ako aj o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov z iných konaní. Považovala za nesprávne,
že okresný súd vychádzal z neprávoplatného rozhodnutia o povinnosti navrhovateľky k peňažnému
plneniu z úveru, ktoré bolo uspokojované práve prostredníctvom napadnutej dražby. Navrhovateľka
poukázalanaprebiehajúcekonanieovypratanízpredmetnéhobytuanajehoprerušenie. Napadnutému

rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo navrhovateľka vyčítala, že sa nedostatočne zaoberá
dôkazmi v prospech navrhovateľky. V záujme čo najskoršieho ukončenia veci nebolo vyčkané na
výsledky trestného konania o trestnom oznámení navrhovateľky, ktoré by objasnilo, za akých okolností
došlo k dražbe a čo jej predchádzalo. Predčasným rozhodnutím boli tiež zmarené dôkazy, ktoré mala
navrhovateľka pripravené pre prípad zlyhania polície. Konajúcej sudkyni vyčítala, že nedostatočne

vystúpila proti bezpráviu, javila známky spriahnutia a predpojatosti. Navrhovateľka tiež uviedla výhrady
voči správaniu sudkyne.

Navrhovateľka ďalej namietala, že nebol zohľadnený zánik vymáhanej pohľadávky započítaním z jej
strany. Poukázala na podvod spočívajúci v skutočnosti, že jej dlh po dražbe je 177.416 eur, pričom

pôvodne mala úver splatiť sumou 123.120 eur a pritom by byt ostal jej vlastníctvom. Ďalšiu škodu
súvisiacu s vecou vyčíslila na 2.000.000 eur.
Odporca 1/ sa vo vyjadrení k odvolaniu v plnej miere stotožnil s napadnutým rozhodnutím a navrhol ho
ako vecne správne potvrdiť. Podľa odporcu 1/ navrhovateľka neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti
odôvodňujúce zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Osočovanie a nepravdy uvedené v odvolaní nemôžu

mať dopad na posúdenie napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní. Odporca 1/ žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca 2/ žiadal vo vyjadrení k odvolaniu napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že
v rámci konania dražby nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by sa dotklo práv navrhovateľky.

Odporcovia 3/ a 4/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez

nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby.

Sporové konanie v občianskoprávnych veciach je ovládané zásadou dispozitívnosti. To znamená, že
je vecou účastníka konania, aby ním požadované rozhodnutie oprel o tvrdenia takých skutočností, s
ktorými zákon spája práve tie práva či povinnosti, ktorých sa účastník pred súdom domáha a súčasne
je vecou účastníka, aby takéto ním uvádzané tvrdenia aj preukázal. V sporovom občianskom konaní

súd v zásade sám nezisťuje žiadne ďalšie skutočnosti nad rámec tvrdení účastníka a v zásade ani sám
nevyhľadáva dôkazy, na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Úspech či neúspech účastníka v spore
tak významnou mierou závisí od toho, do akej miery účastník tvrdí práve tie skutočnosti, ktoré sú pre
vec rozhodujúce a do akej miery je schopný tieto skutočnosti podložiť dôkazmi.

Obdobne, je v dispozícii účastníka i odvolacie konanie v sporových veciach. Odvolací súd v ňom nie je

oprávnený skúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska všetkých skutkový a právnych záverov, na ktorých
jezaloženéanizhľadiskaceléhoprocesu,ktorýrozhodnutiupredchádzal.Odvolaciekonaniejevzmysle
§ 212 ods. 1 O.s.p. ovládané zásadou viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania.
To znamená, že odvolací súd skúma správnosť len tých záverov a postupov súdu prvého stupňa, o
ktorýchodvolateľtvrdí,žesprávneneboli.Pokiaľtedaajnapadnutérozhodnutievychádzaznesprávnych

záverov a postupov, no ich nesprávnosť nie je v odvolaní namietaná, odvolací súd nie je oprávnený
tieto závery a postupy preskúmavať a nemôže na nich založiť rozhodnutie o odvolaní. Prekročil by tým
odvolanie účastníka a porušil zásadu dispozitívnosti sporového konania.

Vychádzajúc z uvedených princípov pristupoval odvolací súd k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia

a z obsiahleho odvolania navrhovateľky považoval za významné tie časti, ktorých obsahom boli
poukázania na nedostatky napadnutého rozhodnutia.

V prvom rade navrhovateľka napadnutému rozhodnutiu vyčíta nedostatok zistenia, že je dôsledkom
predchádzajúcej činnosti organizovanej zločineckej skupiny. Otázku preukázania spáchania trestného

činu v súvislosti s dražbou vyriešil okresný súd správne, keď spáchanie trestného činu považoval za
preukázateľné iba rozsudkom trestného súdu (§ 135 ods. 1 O.s.p.). Keďže navrhovateľka existenciu
takéhoto rozsudku nepreukázala a ani len netvrdila, nemohol okresný súd prijať žiadny záver o spáchaní
trestného činu. V tomto smere mohlo byť významné aj tvrdenie navrhovateľky o začatí trestného konania
nazákladejejtrestnéhooznámenia,pokiaľbyhovšaknavrhovateľkapreukázala.Takétotrestnékonanie

je totiž spôsobilé viesť k vyriešeniu otázky o spáchaní trestného činu a v prípade, že by malo relevantný
vzťah k dražbe, bol by dôvod aj na prerušenie konania a vyčkanie výsledku trestného konania, ako
sa ho domáhala navrhovateľka. Tým, že navrhovateľka nesúhlasila s oboznámením svojho trestného
oznámenia ako dôkazu, rozhodla v zmysle vyššie uvedených princípov sporového konania sama o
tom, že svoje tvrdenie o prebiehajúcom trestnom konaní nepreukáže. Súd prvého stupňa tak správne

považoval za nepreukázané spáchanie trestného činu ako aj nepreukázanie prebiehajúceho trestného
konania významného pre vec. Tým, že navrhovateľka neumožnila súdu posúdiť, či je otázka riešená
podľa ňou tvrdeného trestného oznámenia významná pre toto konanie, nemal súd prvého stupňa ani
dôvod konanie prerušiť a správne bolo aj jeho rozhodnutie o zamietnutí tohto procesného návrhu
navrhovateľky.

Neobstojí tvrdenie, že okresný súd sa odmietol zaoberať navrhovateľkou uvádzanou trestnou činnosťou
súvisiacou s dražbou. Pokiaľ navrhovateľka nesúhlasila s oboznámením dôkazu k tejto otázke
významnému, nemohol sa súd zaoberať uvedenou otázkou viac ako konštatovaním nepreukázania
základných predpokladov zistenia trestného činu.

Ďalej navrhovateľka okresnému súdu vyčíta, že odignoroval dôvody neplatnosti dražby uvedené v
návrhu, vyplývajúce tiež priamo z logiky veci samotnej, z podstaty dielov a situácii, ktoré dražbe
predchádzali a dražbu sprevádzali. Čo sa týka dôvodov neplatnosti dražby uvedených v návrhu,
neobstojí názor, že ich okresný súd odignoroval. Zaoberal sa každým z nich. Pokiaľ k niektorému

navrhovateľkou tvrdenému dôvodu neplatnosti prijal okresný súd záver, že nebol preukázaný,
neznamená to, že by sa nezaoberal tvrdením navrhovateľky. Ako bolo uvedené, preukázať svoje
tvrdenie je povinnosťou účastníka, a pokiaľ sa účastníkovi nepodarí ju splniť, spočíva spôsob, ako sasúd s tvrdením zaoberá, práve v konštatovaní neunesenia dôkazného bremena a zdôvodnení tohto
konštatovania. To okresný súd v takýchto prípadoch v napadnutom rozhodnutí urobil.

Pokiaľ sa mal podľa navrhovateľky okresný súd zaoberať dôvodmi neplatnosti dražby vyplývajúcimi
priamo z logiky veci samotnej, z podstaty dielov a situácii, ktoré dražbe predchádzali a dražbu
sprevádzali, tento názor nie je správny. Aj tu je potrebné odkázať na princíp sporového konania, že
súd je oprávnený sa zaoberať len tvrdeniami, ktoré účastník uvádza a nemôže si okrem nich žiadne
ďalšie sám nijako dovodzovať. V prípade dobrovoľnej dražby sú dôvody, pre ktoré sa možno domáhať

jej neplatnosti naviac stanovené aj priamo zákonom.

Navrhovateľka v odvolaní žiadala doplniť dôkazy o listiny z konaní 16C/91/2014, 16C/63/2014, ako aj
o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov z iných konaní. Bez ohľadu na obmedzenú možnosť
nových dôkazov v odvolacom konaní (§ 205a O.s.p.) navrhovateľka neuvádza súvislosť takto všeobecne
uvedených dôkazov s podstatnými závermi napadnutého rozhodnutia, a preto nemožno prijať záver, že

by tieto dôkazy boli v konaní potrebné.

Navrhovateľka ďalej považovala za nesprávne, že okresný súd vychádzal z neprávoplatného
rozhodnutia o povinnosti navrhovateľky k peňažnému plneniu z úveru, ktoré bolo uspokojované práve
prostredníctvom napadnutej dražby. Okresný súd nedostatok právoplatnosti predmetného rozhodnutia

v napadnutom rozhodnutí zohľadnil a z tohto rozhodnutia vychádzal iba podporne, keď konštatoval, že
uspokojenie pohľadávky výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou je možné aj bez toho, aby bolo
plnenie takto uspokojované priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Tento záver je v súlade s ust. §
151a a nasl. OZ, ktoré pre výkon záložného práva podmienku rozhodnutia zaväzujúceho na plnenie
zabezpečeného dlhu, a teda ani rozhodnutia právoplatného, nestanoví.

Čo sa týka poukazu navrhovateľky na prebiehajúce konanie o vyprataní z draženého bytu a na jeho
prerušenie, tieto skutočnosti sú vo vzťahu k otázke platnosti dražby bezvýznamné. Následné konanie
o vypratanie bytu nemôže mať žiadny spätný vplyv na okolnosti rozhodujúce pre platnosť dražby
prebiehajúcej predtým.

Predčasným rozhodnutím okresného súdu boli podľa navrhovateľky tiež zmarené dôkazy, ktoré mala
navrhovateľka pripravené pre prípad zlyhania polície. Ako vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania z
1.12.2014, navrhovateľke bolo umožnené navrhovať a predkladať dôkazy v konaní pred súdom prvého
stupňa a k porušeniu tohto práva navrhovať a predkladať preto nedošlo.

Z námietky navrhovateľky, že konajúca sudkyňa javila známky spriahnutia a predpojatosti nie je zrejmé,
že by tu bol akýkoľvek vzťah konajúcej sudkyne k účastníkom, ich zástupcom, či k veci, ktorý jediný by
bol dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p.) a teda aj odvolacím dôvodom
podľa § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Výhrady voči správaniu sudkyne, ktoré konštatuje navrhovateľka

v odvolaní nepredstavujú dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 O.s.p. V prípade, že sa účastník
domnieva, že dôvody sťažnosti na sudcu pre jeho správanie sú dané, je možné ich riešiť iba formou
sťažnosti predsedovi súdu.

Navrhovateľka ďalej namietala, že nebol zohľadnený zánik vymáhanej pohľadávky započítaním z jej

strany. Okresný súd uvedený zánik pohľadávky preukázaný nemal a tento jeho záver je správny. Sama
navrhovateľka v odvolaní neuvádza bližšiu špecifikáciu tvrdenej pohľadávky, ani z čoho by mala byť ňou
tvrdená pohľadávka preukázaná.

Vzhľadom na uvedenú neopodstatnenosť odvolacích dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu

potvrdil ako vecne správny vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, správne založeného na
úspechu odporcov vo veci a na aplikácii ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní úspešnému odporcovi 1/ (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.)
patrí náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny 64,53 Eur za vyjadrenie k odvolaniu
vo veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. c) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (Vyhláška) + režijný paušál 8,39
Eur priznaný podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky a 20 % DPH zo sumy uvedených položiek podľa § 18 ods.
3 Vyhlášky, t.j. spolu 87,50 eur. Náhradu trov odvolacieho konania priznal krajský súd iba v uplatnenej
výške 84,31 eur. Odporcom 2/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ju nežiadali.Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .