Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/191/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210533
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612210533.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 (zn. NP-2575-3381), proti žalovanej Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, (zn. 43192/2013/34) v konaní o náhradu majetkovej škody
125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 330 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o tom, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá žalobcovi
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 5581030 o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku dlžníčkou (povinnou)
U. J., R.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581030. Vydanie medzitýmneho rozsudku
odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou deklarácie
porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou deklarácie
porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš
(konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej istoty).
Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a
majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv. Rozsudkom vo veci
samej sa domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy
330 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej U.
J. pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 5581030. Súdny exekútor návrh zaevidoval pod č.
EX 5581030 a požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý
o tejto žiadosti rozhodol 09.02.2011 poverením súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Urobil tak po
uplynutí zákonom stanovenej doby, v omeškaní viac ako 6 mesiacov bez toho, aby existovala okolnosť
umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia
nevykonával vo veci úkony, smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení upovedomenia o začatí

exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovanú o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalovaná na podanú žiadosť pozitívne
nereagovala. Ako dôkaž na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k
predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody
vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere č. 5581123 dlžníka I. Á., R.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 10348/2010.
Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis návrhu na vykonanie exekúcie, pretože ho
pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia. Žalobca používa na označenie veci spisovú
značku súdneho exekútora, pretože exekučný súd mu súdnu spisovú značku neoznámil. Požiadavku na
nahradenie majetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu
je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy spojené
so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo
k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinnej,
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu
s povinnou, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinnej. Neexistuje
akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp.
vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutia adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa
ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur
za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 330 eur za 6 celých mesiacov. V danej
veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 183 dní.

Žalovaná písomným vyjadrením z 26.09.2013 navrhla zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázala
na zmätočnosť žaloby a na to, že žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci
existenciu exekučného konania, vznik škody aj nemajetkovej ujmy atď. Jedným z dôvodov odmietnutia
sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom
SR, napr. rozhodnuia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn.
IV. ÚS 374/2012 bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie je jasný ani titul náhrady škody. Ani
v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť
podania ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou
podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z
23.04.2012 boli žalovanej doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred
uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Na výzvu na doplnenie žiadosti
žalovanej na predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval uvedením všeobecných informácií,
takže neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to
nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako
nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky,
nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že
15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery
nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06. 2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky.
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR
nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle §
9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre
ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom
rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia
ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná vzniesla
námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda
3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K
materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaná uviedla, že nebola preukázaná existencia škody ani jej
výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov. Žalobca neuvádza, či
ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k
svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu
mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Pri výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaná poukázala na
to, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní,
nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú,
lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie
nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Je potrebné prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných
žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100
% ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade
nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a
jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a
boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve
pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu
samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného
súdu.

Na pojednávaní dňa 19.01.2015 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila,
nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalobca písomným podaním zo 16.01.2015
navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm a/ a 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd. por. do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavenej sťažnosti žalobcu, podanej pre porušenie
jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a na spravodlivý súdny proces
uznesením Krajského súdu v Źiline sp. zn. 8NcC/74/2013. Druhým podaním z rovnakého dňa navrhol
žalobca prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhol položiť žalovaný súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
sp. zn. 7C/6/2010. Ich predmetom je posúdenie správnosti postupu Exekučného súdu pri vydávaní
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Tieto návrhy žalobcu boli zamietnuté uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš
z 19.01.2015, vyhlásenom na pojednávaní v ten istý deň. Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia
veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo
veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a
nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o
základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku.
Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle
dokazovanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) účinného od 01.06.2010 podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt. Mikuláš pri vydávaní

poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 15226/10, následne vedenej
exekučným Okresným súdom Lipt. Mikuláš pod sp. zn. 7Er/1417/2010. Žalobca tvrdí, že k povereniu
súdneho exekútora došlo dňa 09.02.2011, v omeškaní dlhšom viac ako 6 mesiacov. Z pripojeného
spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 7Er/1417/2010 je preukázané, že ide o exekučnú vec súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX
15226/10. Dňa 09.12.2010 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená, čo vyplýva z prezenčnej súdnej
pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
povinnej U. J. pre vymoženie 1.138,95 eur s príslušenstvom na základe návrhu z 05.10.2010, ktorý
bol k tejto žiadosti pripojený. O tejto žiadosti uvedeného súdneho exekútora bolo rozhodnuté udelením
poverenia Okresným súdom Lipt. Mikuláš dňa 09.02.2011, teda 62 dní po jej doručení. Tvrdenie
žalobcu o omeškaní s vydaním poverenia trvajúcom viac ako 6 mesiacov, presne 183 dní je hrubo
zavádzajúce a nepravdivé. Súd nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie skôr, než bol o
to požiadaný súdnym exekútorom, ktorého viaže lehota 15 dní na predloženie návrhu súdu. Ako
vyplýva z tohto súdneho spisu, k doručeniu poverenia súdnemu exekútorovi došlo 04.04.2011, spolu
s uznesením zo dňa 14.03.2011 o čiastočnom zastavení exekúcie. Vydanie poverenia v uvedenom
čase sa spravovalo §-om 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, v zmysle ktorého
ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na výkon exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; to neplatí v
prípade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Aj keď uvedená
právna úprava nehovorí expresiss verbis o rozhodcovských rozsudkoch, tieto rozhodnutia nie je možné
vynechať z režimu ich preskúmania súdom. Nasvedčuje tomu nielen výklad používajúci argumentum a
minori ad maius, ale aj neskoršia novelizácia ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Pri vydávaní
poverenia súd postupoval, chrániac aj žalobcu v pozícii oprávneného pred prijatím bezdôvodného
obohatenia, so všetkou opatrnosťou, dodržujúc nielen vnútroštátnu právnu úpravu, ale aj komunitárne
právo, ktorým je od 01.05.2004 Slovenská republika viazaná. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom
C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvných podmienok aj v exekučnom konaní. Neprehliadnuteľným
je fakt, že exekučné konanie bolo zastavené uznesením č.k. 7Er/1417/2010-48 zo dňa 28.09.2012,
právoplatným 19.03.2013, po zistení neexistencie platne dohodnutej rozhodcovskej doložky. Vzhľadom
na nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, ktorý je nevyhnutným predpokladom rozhodovania
o nároku podľa zák. č. 514/2003 Z. z. bolo nadbytočným vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie
ostatných atribútov zodpovednostného právneho vzťahu, alebo výšky škody. Žalobcovi nič nebráni
domáhať sa zaplatenia dlhu od žalovanej riadne podanou žalobou.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Hoci v
konaní úspešný žalovaný podal písomný návrh na prisúdenie náhrady vzniknutých trov, tieto v zákonnej
lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.