Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210591
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5612210591.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 1.871,66 eura, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 09. 2012 domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.871,66
eura. V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný
je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5370906 dlžníkom W. W. v
zákonom stanovenej lehote. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnej Pavle Pisárikovej, nar. 24. 07.
1944. Súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 3501/2008. Následne súdny exekútor požiadal
Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 17. 02. 2011, a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 1.015
dní). Uvedený postup exekučného súdu je nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, konkrétne

dňa 02. 07. 2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, ktorou namietal porušovanie
svojich práv márnym plynutím času a žiadal oznámenie aktuálneho stavu konania a prekážky, ktorá
bráni súdu rozhodnúť, dňa 23. 09. 2009 žiadal opätovne o informáciu o stave konania, rovnako aj dňa
13. 11. 2009 a dňa 25. 02. 2010. Dňa 30. 08. 2010 podal sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti
postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 23. 11. 2010 a dňa 25. 05. 2011 opätovne podal sťažnosť na
prieťahy v konaní. O okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa
dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Uplatnená majetková škoda vo výške 125 eur

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej, a to nákladov na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70 eur,nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a nákladov na administratívne
spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdavky,

spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Výška hmotnej
škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by
bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že konštatovanie porušenia práva na

rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe spolu
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupom.Márnymplynutímčasubolireálneohrozenéjeholegitímneočakávania,
že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu nasledovných

rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného

času, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov, pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu

spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku primeranej náhrady nemajetkovej ujmy určil z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur, t. j. 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne
nereagoval.

KrajskýsúdvŽilineuznesenímč.k.10NcC/23/2013-15zodňa23.01.2013,rozhodol,že JUDr.Gabriela

Brišková a JUDr. Iveta Žišková sú vylúčené z prejednávania a rozhodnutia veci vedenej na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7C/207/2012. Vec bola pridelená do senátu 5C.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8NcC/333/2013-25 zo dňa 09. 04. 2014 rozhodol, že Mgr. Juraj
LukáčniejevylúčenýzprejednávaniaarozhodovaniavecivedenejnaOkresnomsúdeLiptovskýMikuláš

pod sp. zn. 7C/207/2012.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. 05. 2013 žalovaný navrhol spojenie veci, ktorý návrh bol
zamietnutý uznesením č. k. 7C/207/2012-35 zo dňa 03. 06. 2013.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 06. 2013 navrhol podanú žalobu zamietnuť,
z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na zmätočnosť žaloby, napr. v časti označenia
exekučného konania, uvedenia relevantných údajov, ako dátum doručenia podania na súd a dátum,
kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil k žalobe žiaden relevantný dôkaz,

preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a celú dôkaznú
povinnosť preniesol na súd. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca síce
uviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní, avšak žiadosť o informáciu o stave
konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených
prieťahov. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom

konaní, nakoľko túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Poškodený sa práva
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23. 04. 2012 mu boli doručené dňa 23.04. 2012, preto bol nárok žalobcom uplatnený na súde predčasne. Na výzvu na doplnenie žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokužalobca reagoval lenvšeobecnouodpoveďou,ktorounedoplnilžiadané
informácie. Neposkytnutím súčinnosti na predbežné prerokovanie nároku žalobca zmaril akúkoľvek

možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy, potrebné pre posúdenie nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote. Samotný žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného
od 01. 06. 2011, podľa ktorého 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku pred 01. 06. 2011 znelo „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených“, pričom aj v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu je uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok osvedčila svojim autentickým
výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie

poverenia. Uvedená lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonných
lehôt neznamená automaticky prieťahy v konaní. Súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti. Žalobca si vo vzťahu k predpokladu posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní
nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z. z., ale len

Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy. Preto nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov v konaní. V zmysle ustanovenia
§ 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku
žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 04. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy mu

boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom
uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať
za hypotetické. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, pričom ho
mala zaťažiť výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej. Žalobca neuvádza, či vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý

zisk. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie jeho
majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými
úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, ktorý využíva nielen počas domnelých
prieťahov, ale aj pred týmto obdobím a po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom
exekúcií. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný

nárok. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, ani jej výšku. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických
osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, keďže
náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov
bližšie nekonkretizoval. Je potrebné prihliadať aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k

nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí napr. článok v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012 a boli aj
predmetom záujmu Európskej komisie. Preto aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky

príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu.

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 7C/207/2012-67 (v poradí prvým) zo dňa 20. 06. 2013
žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal, ktorý rozsudok bol uznesením Krajského
súdu v Žiline č. k. 8Co/436/2013-123 zo dňa 30. 12. 2013 zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 7C/207/2012-142 zo dňa 13. 02. 2014 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/474/2014-207 zo dňa 30. 07. 2014 konanie o návrhu
žalobcu na prerušenie konania zo dňa 07. 02. 2014 zastavil.

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 7C/207/2012-145 (v poradí druhý) zo dňa 13. 02. 2014
žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal, ktorý rozsudok bol zrušený uznesením
Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/473/2014-211 zo dňa 30. 09. 2014 a vec vrátená okresnému súdu
na ďalšie konanie. Ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, exekučný súd v exekučnej

veci sp. zn. 7Er/259/2008 nekonal bez zbytočných prieťahov a poverenie pre súdneho exekútora
nevydal v lehote ustanovenej zákonom. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že samotné
nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného
práva účastníka konania na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, že v prejednávanej veci bolo
potrebné prihliadnuť aj na charakter procesného úkonu súdu, a to poverenia na vykonanie exekúcie,
že bolo potrebné prihliadnuť aj na správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky,

ďalší priebeh konania, postup exekútora a exekučného súdu vo veci, že v duchu existujúcej literatúry
bolo povinnosťou exekučného súdu postupovať v predmetnom exekučnom konaní v súlade s právnou
úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa a že pri posudzovaní žiadosti o udelenia poverenia
nepristupoval k jej vybaveniu formalisticky len za účelom dodržania zákonnej lehoty na vykonanie
procesného úkonu, keď súčasne skúmal i zákonnosť exekúcie, odvolací súd tieto úvahy hodnotil ako

všeobecné bez zodpovedania otázky, či exekučný súd konal v exekučnej veci sp. zn. 7Er/259/2008
sústredene a prečo od 13. 08. 2008 do 30. 12. 2008, resp. 11. 08. 2009 do 20. 01. 2010 nekonal
vôbec. Okresný súd sa bude v ďalšom konaní zaoberať ďalšími zákonnými predpokladmi zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v prípade ustálenia, že zo strany exekučného
súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu jeho nečinnosťou, a to existenciu škody, nemajetkovou

ujmouapríčinnousúvislostimedziškodouresp.nemajetkovouujmouanesprávnymúradnýmpostupom.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 7C/207/2012-244 zo dňa 24. 02. 2016 konanie o návrhu
žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu

a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci
nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.
03. 2016.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 7C/207/2012-246 zo dňa 24. 02. 2016 návrh žalobcu

na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie
v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 zamietol. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16. 03. 2016.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 24. 03. 2016 navrhol
zrušenie nariadeného pojednávania, z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná 1/ v konaní

o náhradu škody, prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Súd uznesením
zo dňa 31. 03. 2016 konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR
Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vednom, v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp.
zn. 7C/6/2010, zastavil pre prekážku veci rozhodnutej. Vzhľadom na nedôvodnosť uvedeného návrhu na

prerušenie konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania nerozhodnúť meritórne vo veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, s obsahom
pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu 7Er/259/2008 a Spr. 570/2014, pričom zistil tento
skutkový a právny stav:

Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 7Er/259/2008 bolo zistené,
že dňa 09. 06. 2008 bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v
Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku Stálehorozhodcovského súdu (SRS) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti
povinnej W. W.T. pre vymoženie sumy 33.020,- Sk, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z
dlžnej sumy 32.300,- Sk od 14. 10. 2007 do zaplatenia a trov konania. Exekútorskému spisu bola

pridelená sp. zn. EX 6069/10. Návrh na vykonanie exekúcie v označenej exekučnej veci bol doručený
exekútorovi dňa 26. 05. 2008. Prílohou žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol
exekučný titul a to rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00022/08 zo dňa 29. 01. 2008.
Výzvou zo dňa 05. 08. 2008 exekučný súd vyzval zástupcu oprávneného na predloženie Zmluvy o
úvere uzavretej s povinnou, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Dňa 13. 08. 2008

oprávnený prostredníctvom zástupcu doručil súdu prípis, ktorým oznámil súdu zaslanie Zmluvy o úvere.
Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 12. 2008, č. k. 7Er/259/2008-12 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške 0,25
% denne z dlžnej sumy 32.300,- Sk od 14. 10. 2007 do zaplatenia. Výzvou zo dňa 01. 04. 2009 súd
vyzval zástupcu oprávneného na zaslanie Zmluvy o úvere. V odpovedi zo dňa 16. 04. 2009 zástupca
oprávneného uviedol, že predmetné listinné doklady boli preskúmavané pri vydávaní exekučného titulu

Stálymrozhodcovskýmsúdom.Tiežpoukázalnaskutočnosť,žefotokópiaZmluvyoúverebolazasielaná
na základe výzvy zo dňa 05. 08. 2008. Z uvedených dôvodov oprávnený nezaslal Zmluvu o úvere.
Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 30. 06.
2009, č. k. 6CoE/37/2009-28 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 20. 01. 2010 sp. zn. 7Er/259/2008 poveril súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave k vykonaniu exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného
titulu. Výzvou zo dňa 16. 02. 2010 exekučný súd vyzval Stály rozhodcovský súd (SRS) na predloženie
rozhodcovského spisu. Výzvou zo dňa 06. 12. 2010 exekučný súd opätovne vyzval SRS na predloženie
rozhodcovského spisu. Následne je v spise zažurnalizovaná fotokópia Zmluvy o úvere a Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 12. 2010, č.

k. 7Er/259/2008-38 súd exekúciu zastavil. Proti uzneseniu súdu o zastavení exekúcie nepodal žalobca
odvolanie. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo zistené, že exekúcia sa vykonáva na základe rozhodnutia,
ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie. Rozhodcovský súd neskúmal, či medzi účastníkmi konania
(exekučného) nejde o spotrebiteľský vzťah a opomenutím uvedenej skutočnosti vydal rozhodnutie, ktoré
je v rozpore s normami spotrebiteľského práva.

Zo Znaleckého posudku č. 1/2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znalecký
ústav, dňa 17. 01. 2014, súd zistil, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola
spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutia okresných súdov Slovenskej
republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a

nečinnosťou,čizbytočnýmiprieťahmivexekučnomkonaníprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora.
Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb a

predstavuje pri žalobách NZP a NP 30,76 eura na jednu žalobu a pri žalobách ZE 31,68 eura na
jednu žalobu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému znaleckému posudku, doručenom súdu dňa
30. 04. 2014, uviedol, že znalecký posudok považuje prinajmenšom za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu, ktorej náhrady sa v konaní domáha.
Poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu, znalec

nebol ustanovený súdom, žalovanému bola priamo odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom participovať
na postupe pri vypracovaní posudku a náklady na poštovné a náklady na tlač, posudzovanie ktorých je
predmetom posudku, nespĺňajú zákonom predpokladané kritérium skutočností, na preukázanie ktorých
by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Znalecký posudok je vo svojej podstate výrazne
jednostranný. Poukázal na skutočnosť, uvedenú v znaleckom posudku, že znalec pri jeho vypracovávaní

vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých zadávateľom. Podklady boli
kontrolované len po formálnej stránke, vecná stránka obsiahnutá v ekonomických a v účtovných
výstupoch, je garantovaná poskytovateľom informácií. Škoda, vyčíslená znaleckým posudkom, mala
byť vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní. Je však potrebné vziať v úvahu,
že úradný postup exekučného súdu, namietaný žalobcom, nie je v jednotlivých konaniach identický.

Preto znalecký posudok nijakým relevantným spôsobom nevedie k presnému vyčísleniu škody, ku ktorej
malo dôjsť v tom ktorom exekučnom konaní. K vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zistenia
konkrétnej škody, spôsobenej konkrétnym exekučným súdom, v konkrétnom exekučnom konaní, mal
žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j. pre každé exekučné konanie. Znalecký posudok je len prepočtomnepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je neprípustné
a nespôsobilé jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil ktorú konkrétnu
škodu. Škoda je tak stále výlučne paušálnou.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „Zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o zodpovednosti za škodu vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 Zákona o zodpovednosti za škodu uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 05. 2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.871,66 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku rozhodnutia

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 17.
02. 2011, po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty, a to uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenúnesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe), ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní
nepreukázal svoje základné skutkové tvrdenie, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 1.015 dní rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súd uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie nevydal, ale dňa 20. 01. 2010 vydal súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku tvrdenej majetkovej škody
v sume 125 eur. Žalobca nepreukázal vynaloženie sumy 70 eur na správu vymáhanej pohľadávky,
nekonkretizoval, z čoho uvedená suma pozostáva, kedy a akým spôsobom uvedený náklad vznikol.
Rovnako si žalobca netvrdil, ani nepreukázal uvedené skutočnosti vo vzťahu k uplatneným nákladom
na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na administratívne spracovanie

textov urgencií, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na
exekučnom súde vo výške 15 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca si uplatňuje právo
na náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur paušálne, teda bez akejkoľvek konkretizácie a reálneho
vyčíslenia nákladov v jednotlivých veciach. Uvedená skutočnosť nebola ovplyvnená ani predloženým
Znaleckým posudkom, ktorý rovnako vyčísľuje majetkovú škodu paušálne pre jednotlivé typy žaloby,

bez zohľadnenia konkrétneho prípadu, navyše v sume rozdielnej oproti nároku uplatnenému žalobcom.
Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe ako dôvody pre náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 1.871,66 eur. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu
exekučného súdu došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
resp. k insolvencii povinného. Taktiež žalobca netvrdil, ani nepreukázal, aké konkrétne plánované

podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy, v akom rozsahu došlo k
hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho ďalších podnikateľských
postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu. Pokiaľ ide o žalovaným
uplatnenú námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, pre nedostatok skutkových tvrdení,
uvedených v žalobe, nebolo možné uvedenú námietku premlčania posúdiť. V súlade so zásadou

hospodárnosti konania, prihliadajúc k dôvodom zamietnutia žaloby, súd ďalšie dokazovanie v tomto
smere nevykonával, nakoľko by bolo nadbytočným (keďže aj tak by bolo bez vplyvu na meritórne
rozhodnutie). Pokiaľ žalovaný namietal splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený
nárok v zmysle § 15 ods. l Zákona o zodpovednosti za škodu, súd považuje za potrebné uviesť, že
žalobca v podanej žalobe tvrdil, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody je založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš o náhrady škody a nemajetkovej
ujmy pri výkone exekúcie proti povinnej W.P. W.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil, že
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na
dátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanému teda ku
dňu vyhlásenia rozsudku už uplynula zákonná lehota 6 mesiacov v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o

zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania

vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému
účastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradutrovkonania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak
nevyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom trovy
konania mu zo spisu nevyplývajú.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.