Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715205516
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715205516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy

Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica,
pracovisko Púchov, dieťa rodičov L. P., bytom K., ul. N. XXX/XX, zastúpenej Mgr. S. K., advokátom so
sídlom K. G., U. X/X a S. I., bytom S., V. č. XX, zastúpeného Mgr. F. G., advokátkou so sídlom G., H.
XXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 24. novembra 2015, č.k. 7P/40/2015-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok prvého stupňa z m e ň u j e takto :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú Z. zo sumy 3000 Sk na sumu 150 eur mesačne s
účinnosťou od 02.06.2015, ktoré je povinný otec platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred.

U r č u j e zročné výživné za obdobie od 02.06.2015 do 31.03.2016 vo výške 504,20 eur, ktoré je
povinný otec zaplatiť matke do 15-tich dní.

Týmto z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 12.08.2008 č.k.
4P/37/2007-87 v časti výživného pre maloletú Z..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 12.8.2008 č.k. 4P 37/2007-87 tak, že otcovi zvýšil výživné na maloletú Z. P. zo sumy 3000,- Sk
na sumu 200,- eur mesačne od 1.9.2014, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk
matky maloletej. Zameškané výživné od 1.9.2014 do 30.11.2014 v sume 1500,- eur uložil otcovi matke
uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od

určenia výživného uplynula značne dlhá doba, za ktorú sa pomery na strane maloletej Z. zmenili v tom,
že dieťa je vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, od 1.9.2014 je žiačkou ZŠ, čím sa matke nepochybne
zvýšili náklady na jej výživu v porovnaní s dobou určenia výživného, kedy malo dieťa jeden rok. Hoci si
otecvočimaloletejZ.svojuvyživovaciupovinnosťriadneplníamatkenavýživudcérymesačneprispieva
sumou 100,- eur, s dcérou sa nestýka, dieťa nekontaktuje, z čoho možno vyvodiť, že výchova maloletej
Z. spočíva výlučne len na matke. Otec v priebehu konania uvádzal, že od 1.5.2014 je nezamestnaný,
evidovaný na Úrade práce v meste O. vo I. ako uchádzač o zamestnanie a že je bez akéhokoľvek

finančného príjmu, navyše mu jeho matka musí uhrádzať odvody do zdravotnej poisťovne vo I. mesačne
v rozsahu od 300-360 eur a súčasne za neho musí matke poukazovať výživné na maloletú Z. vo výške
100,- eur. Tieto tvrdenia otca súd vyhodnotil ako účelové a nepravdivé s tým, že takýmto spôsobom
sa otec snaží vyhnúť sa plateniu zvýšeného výživného. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ by otec žilna N. v spoločnej domácnosti so svojou matkou v S., zaevidoval by sa ako uchádzač o zamestnanie
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, takýmto spôsobom by si zabezpečil väčšiu
pravdepodobnosť, že aj zo strany úradu práce mu môže byť sprostredkované primerané zamestnanie.

Naopak podľa tvrdenia otca je tento od 1.5.2014 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade
práce v O. vo I. bez nároku na poberanie podpory v nezamestnanosti a dávok v hmotnej núdzi, navyše
už jeden a pol roka realizuje odvody do zdravotnej poisťovne vo I. v rozsahu 300-360 eur mesačne. Z
poštových poukážok, ktoré súdu otec predložil, je zrejmé, že uvedené odvody do zdravotnej poisťovne
vo I. sú uhrádzané na rôznych miestach v rôznych mestách vo I., čo podporuje zistenie súdu, že otec

v skutočnosti býva vo I., kde aj v skutočnosti pracuje a zo svojho príjmu je schopný uhrádzať nielen
odvody do zdravotnej poisťovne, ale aj výživné na maloletú Z., ktorej navyše na vianočné sviatky roku
2014 zaslal sumu 300,- CHF. Súd mal za to, že pokiaľ by otec bol nezamestnaný a bez akéhokoľvek
finančného príjmu, určite v jeho možnostiach by nebolo pravidelne mesačne realizovať odvody do
zdravotnejpoisťovnevoŠvajčiarskuaešteajdcérenadrámecsúdomurčenéhovýživnéhozaslaťčiastku
XXX,- CHF. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej Z., ako

aj z možností a schopností otca, o ktorom súd dospel k záveru, že je zamestnaný vo I., súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. otcovi na maloletú výživné zvýšil zo sumy
3.000,- Sk na sumu 200,- eur mesačne od 1.9.2014, teda od doby, kedy maloletá Z. začala navštevovať
1. ročník ZŠ. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1-3,4, § 75 ods. 1,2, § 78 ods. 1
Zákona o rodine. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2014 do 30.11.2014 v sume 1500,- eur súd v

zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. zaviazal otca k povinnosti uhradiť matke v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa, domáhal sa jeho zmeny
tak, že výživné na mal. Z. súd zvýši zo sumy 3000 Sk na sumu 130 eur mesačne od 02.06.2015.

V odvolaní uviedol, že určenie výšky zvýšeného výživného súdom prvého stupňa nekorešponduje s
vykonaným dokazovaním a odôvodnenými potrebami mal. dieťaťa, ako aj príjmom na strane obidvoch
rodičov. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil jeho súčasnú situáciu, keď je nezamestnaný,
je finančne závislý na svojej matke, keď toho času ho živí jeho matka, ktorá má dostatočnú finančnú
hotovosť z dedičstva a predaja nehnuteľnosti. Uviedol, že matka ho podporuje aj preto, lebo ju kedysi v

minulosti on finančne podporoval, čo mu však súčasná situácia nedovoľuje. Stanovené výživné súdom
prvého stupňa je pre neho likvidačné. Uvedomuje si, že potreby maloletej sú iné, ako boli v roku 2008, ale
aj vtedy došlo k určeniu výživného len na základe dohody oboch rodičov, kde neboli hodnoverne a reálne
preukázané náklady na maloletú. Z tvrdení matky vyplýva, že výdavky na maloletú predstavujú cca 245
eur mesačne, teda 50% výdavkov činí 122,50 eur mesačne pre toho ktorého rodiča. Ďalej uviedol, že si

riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej, ako aj voči druhej dcére, s ktorou má hlboký citový
vzťah. Má záujem podieľať sa na výchove maloletej aspoň výživným, keď mu je upretý styk s maloletou,
ale v rozmedzí reálnych potrieb maloletej, ako aj pomeru jeho súčasných možností. V súčasnosti je
nezamestnaný a záver sudcu, že sa vyhýba plateniu výživného je nepravdivý a nepreukázaný. Názor
sudcu, že sa mohol evidovať ako uchádzač o zamestnanie na Slovensku, čím by nemusel platiť tak

vysoké odvody vo Švajčiarku, nemá logický , ani právny základ. Na Slovensku nemá nárok na žiadnu
dávku a že mu úrad práce nájde adekvátne zamestnanie je tiež polemické a hypotetické tvrdenie sudcu.
Zdôraznil, že dlhodobo sezónne pracoval vo Švajčiarksu, plynule ovláda nemčinu a toho času si sám
hľadá trvalé zamestnanie, kde budú brané v úvahu aj jeho platené odvody do zdravotnej poisťovne,
keďže vo Švajčiarsku je zdravotná starostlivosť asi najdrahšou položkou každého občana tam žijúce.

Tieto odvody sa započítajú do jeho príjmu po tom, ako sa tam zamestná. To, že v súčasnosti uhrádza
odvody vo Švajčiarsku neznamená, že tam skutočne žije. Ak by súd chcel dospieť k takémuto záveru
mal vykonať riadne a presvedčivé dokazovanie a nie urobiť subjektívny záver z predložených poukážok.
Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti priznania výživného spätne od 01.09.2014.
Mal za to, že matke nič nebránilo podať návrh na zvýšenie výživného v čase, keď maloletá začala

navštevovať základnú školu, preto neexistuje jediný dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie
výživného spätne.

Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že od určenia posledného výživného uplynula značne dlhá doba,

za ktorú sa pomery sa na strane mal. Z. zmenili tak, že sa jej nepochybne zvýšili náklady na výživu v
porovnanísdobouposlednéhourčeniavýživného.Jepresvedčenáotom,žeotecvoŠvajčiarskunaďalej
pracuje a tiež poukázala na to, že keď má na to financie, aby si platil vo Švajčiarsku tak vysoké odvody,
musí mať príjem aj na to, aby platil zvýšené výživné na spoločnú dcéru. Mala za to, že súd prvéhostupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, nestotožnil sa iba s jej vyjadreniami, ale snažil sa riadne preveriť
aj vyjadrenia otca a keďže tieto sa prvostupňovému súdu, ako aj jej javili ako nelogické, účelové, tak
boli podľa jej názoru aj správne vyhodnotené.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

otca je čiastočne dôvodné.

V predmetnej veci súd prvého stupňa konal o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. Z., keď
predchádzajúcaúpravavýživnéhobolavykonanározsudkomOkresnéhosúduPovažskáBystricazodňa
12.08.2008, č.k. 4P/37/2007-87, na základe ktorého bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej
bola mal. Z. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou

3000 Sk mesačne od 26.08.2007. V tom čase matka maloletej bola na materskej dovolenke, jej jediným
príjmom bol rodičovský príspevok, ktorý poberala vo výške 5100 Sk mesačne. Mal. Z. mala jeden rok.
Otec dieťaťa bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce s tým, že
príležitostne brigádnicky pracoval v zahraničí a jeho príjem predstavoval mesačne sumu cca 1000 eur.
Okrem mal. Z. mal otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Vanesse Stojákovej, nar. 03.09.2001.

Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane
zmena pomerov. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o
tomtonárokudieťaťa.Plynutímčasumôženastaťakákoľvekzmenapomerov,súvisiacasvekomdieťaťa,
a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na jeho výživu a môže nastať i zmena pomerov na strane rodičov,

ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné však možno
zmeniť len v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť.

V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia,

musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania
predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má
vzťahovať. K. opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre mal. dieťa je vecou voľnej úvahy súdu
a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej
na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutkový stav veci v zmysle § 120 ods. 2

O.s.p. a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy
výživného s pomermi v súčasnej dobe.

Dňa 02.06.2015 podala matka dieťaťa návrh na zvýšenie výživného na mal. Z. s poukazom na zvýšené
náklady mal. dieťaťa. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo zistené, že matka dieťaťa

je nezamestnaná, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov bez nároku na poberanie podpory v nezamestnanosti
a dávok v hmotnej núdzi. Spolu s mal. Z. a svojím súčasným priateľom Z. Y. bývajú u matkiných
rodičov, ktorým na vedenie spoločnej domácnosti prispievajú sumou 120 eur mesačne. Priateľ matky
dosahuje priemerný mesačný zárobok cca 800 eur netto. Mal. Z. v septembri 2014 nastúpila do 1. triedy

základnej školy, v súčasnej dobe navštevuje 2. ročník základnej školy. Z výsluchu otca na pojednávaní
vyplýva, že od roku 2006 pracoval počas letných sezón v rôznych hotelových zariadeniach vo I.,
naposledy pracoval v E. V. v O. s tým, že tento zamestnávateľ s ním ku dňu 30.04.2014 rozviazal
pracovný pomer z dôvodu medzisezónneho uzatvorenia hotela. Od 01.05.2014 je otec nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce v Davose vo Švajčiarsku, nie je poberateľom podpory v nezamestnanosti

ani dávok v nezamestnanosti. Z výpovede otca ďalej vyplýva, že v súčasnosti býva v Malackách v
spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá ho finančne podporuje. Otec má záujem zamestnať sa
naďalej vo Švajčiarsku, zúčastňuje sa rôznych pracovných pohovorov, najmä v hotelových zariadeniach
s cieľom nájsť si primerané zamestnanie. U svojho posledného zamestnávateľa v E. V. v O. dosahoval
priemerný mesačný zárobok 3500 CHF brutto (3000 eur). Otec dieťaťa od 01.05.2014, t.j. od času

jeho nezamestnanosti realizuje mesačne odvody do zdravotnej poisťovne vo I. v rozsahu 300 - 360
eur, ktoré podľa jeho vyjadrenia platí z ušetrených finančných zdrojov a taktiež za finančnej pomoci
svojej matky. Okrem mal. Z. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. I. N., nar. XX.XX.XXXX, na výživu
ktorej mesačne prispieva sumou 100 eur. Vzhľadom na takto zistené pomery otca, ako aj odôvodnenépotreby mal. Z., odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v schopnostiach a
možnostiach otca je platiť zvýšené výživné na mal. Z. v sume 150 eur mesačne. Je nepochybné, že v
porovnaní s poslednou úpravou výživného sa zmenili pomery na strane mal. Z., ktorá je o osem rokov

staršia, v septembri 2014 nastúpila do prvej triedy základnej školy, v súvislosti s návštevou školy matka
mesačne uhrádza stravné v školskej jedálni vo výške 25 eur, poplatok za školskú družinu vo výške
7 eur, na mimoškolské aktivity dieťaťa vynakladá 30 eur ročne, v súvislosti s alergickým ochorením
dieťaťa dopláca mesačne sumu 25 eur. Na základe takto zistených odôvodnených potrieb mal. Z.,
považoval odvolací súd za primerané zvýšenie výživného na mal. dieťa zo sumy 3000 Sk na sumu 150

eur mesačne. Otec mal. Z. v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol nezamestnaný, zaujímal sa
naďalej o trvalé zamestnanie vo I., kde sa zúčastňoval rôznych pracovných pohovorov, svoje životné
potreby si uhrádzal z usporených finančných prostriedkov a za finančnej pomoci svojej matky. Iné
osobné a zárobkové pomery na strane otca súdom prvého stupňa neboli zistené, preto vychádzajúc z
taktozistenýchsúčasnýchpomerovnastraneotca,sprihliadnutíminajehoďalšiuvyživovaciupovinnosť
k mal. I., dospel odvolací súd k záveru, že zvýšenie výživného na mal. I. na sumu 150 eur mesačne je v

súlade so zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine a zodpovedá súčasným odôvodneným potrebám
mal. dieťaťa. Odvolací súd preto zvýšil výživné na mal. Z. zo sumy 3000 Sk mesačne na sumu 150 eur
s účinnosťou od 02.06.2015, t.j. od podania návrhu matky na zvýšenie výživného, a to v súlade s ust.
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci neexistovali dôvody hodné
osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne, t.j. od 01.09.2014, nakoľko matka nepreukázala v

konaní pred súdom prvého stupňa žiadne dôvody, ktoré by jej bránili podať návrh na zvýšenie výživného
už v tomto čase.

Za obdobie od 02.06.2015 do 31.03.2016 určil odvolací súd zročné výživné v sume 504,20 eur (t.j. 150
eur - 99,58 eur = 50,42 eur x 10 mesiacov), ktoré uložil otcovi zaplatiť matke do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .