Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715210477
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715210477.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: O., s. r. o., so sídlom K., O. č. XX, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného Y. O., s. r. o., so sídlom W. 4, K., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: B. O., Z. XXX/
XXX, O. K., o vymoženie istiny 179,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. októbra 2015, č. k. 3Er/923/2015-11, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania vo výške 19,92 Eur. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného podal súdny exekútor žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie žiadal vymôcť od
povinnéhosumu179,25Eurspríslušenstvom.Exekučnýmtitulomvdanejvecijerozhodcovskýrozsudok

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným A., sp. zn. SR 11324/08 zo dňa 12.05.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2009 a vykonateľnosť dňa 18.06.2009. Ďalej súd prvého stupňa
uviedol, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený sa na podklade
vyššie uvedeného exekučného titulu už domáha vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy
179,25 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 7Er/572/2009 zistil, že v
rovnakej veci, vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, na podklade rovnakého exekučného titulu a

vo vzťahu k pohľadávke v rovnakej výške bolo už vedené konanie, a to od 18.07.2009. S poukazom na
ustanovenia § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 O.s.p., § 36 ods. 1,2,3, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
súd exekučné konanie zastavil, keďže ide o prekážku litispendencie. Ide o procesnú prekážku konania,
ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí alebo kedy
táto prekážka vznikla. Poukázal na ust. § 36 ods. 3 EP, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak oprávnený
podá návrh na vykonanie exekúcie viacerým exekútorom, exekúciu vykoná ten z nich, ktorému súd udelil

poverenie na vykonanie exekúcie. Zákonodarca v týchto prípadoch teda priorizuje exekučné konanie,
ktoré bolo začaté najskôr. O náhrade trov exekučného konania súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5,
§ 203 ods. 1, § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Uviedol, že súdny exekútor si v zmysle zákona uplatnil
odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a DPH (16,60Eur + 3,32 eur).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie

oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie
alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie
poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného
konania. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo

108/2012. V danom prípade súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a
§ 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré saskončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods.
1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata. Vecou podľa § 159 ods. 3 O.s.p. je
potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov

konania. Uvedeným postupom exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,
ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kodvolaniuoprávnenéhopovinnáuviedla,žesanachádzavzlejfinančnejsituáciianemohlabyprípadný

dlh zaplatiť inak ako v splátkach.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice na Exekútorskom úrade JUDr.
P. C. dňa 21.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 179,25 Eur
s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri P.. sp. zn. SR 11324/08 zo dňa 12.05.2009, ktorý podľa vyznačenej
doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 15.06.2009 a vykonateľnosť dňa 18.06.2009.

Z obsahu spisu súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu už domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie rovnakého nároku, ktorá exekučná
vec bola vedená na tamojšom okresnom súde pod sp. zn. 7Er/572/2009. Ako zistil odvolací súd
z fotokópii uznesení z predmetného spisu, v uvedenej veci uznesením zo dňa 08.03.2010, č.k.

7Er/572/2009-15, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 15.06.2010,
č.k. 17 CoE/211/2010-33 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný a nevykonateľný, a teda nie je spôsobilým
exekučným titulom. Následne okresný súd uznesením zo dňa 15.07.2010, č.k.7Er/572/2009-37
exekučné konanie zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti

odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti

a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Exekučný poriadokneobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je

nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,

uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V
tomto predchádzajúcom exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením č.k. 7Er/572/2009-37 zo
dňa 15.07.2010 zastavil exekúciu podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, pretože bola právoplatne
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobilosť exekučného titulu, z dôvodu ktorého bola zamietnutá
žiadosť o udelenie poverenia a následne zastavené exekučné konanie pod sp. zn. 7Er/572/2009,
nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa pre
toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi o vymoženie rovnakého
plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v

totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v
takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219

ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .