Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202419
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814202419.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: Mesto Prievidza,
Námestie slobody č. 14, Prievidza, IČO 318 442, proti odporcovi: TEZAS, spol. s r.o. so sídlom Prievidza,
Nábr. Sv. Metoda č. 125/19, IČO 36011185, zast. Mgr. Milan Trylč, PhD, advokát so sídlom Senica, J.
Kráľa č. 738/12, IČO 42 287 430, o zaplatenie 22.439.02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania a to za súdny poplatok 1.346,-
eur a trovy právneho zastúpenia 4791,76 eur, k rukám právneho zástupcu Mgr. Milana Trylča, PhD.,
advokáta so sídlom Senica, Janka Kráľa č. 738/12, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 7.2.2014 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 22.439,02 eur s
úrokom z omeškania 5,25% ročne od 4.2.2014 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania.
Uviedol, že odporca vykonával pre navrhovateľa činnosť na úseku verejnoprospešných služieb na

základe Komisionárskej zmluvy, ktorej úplné znenie so všetkými dodatkami 1 - 48 upravovalo túto
činnosť odporcu. Na uvedený účel bol odporcovi ponechaný majetok mesta na základe nájomnej
zmluvy zo dňa 2.1.2002 v znení neskorších doplnkov. Takýmto majetkom bol aj majetok evidovaný ako
dopravné prostriedky v hodnote 17.864,96 eur, a samostatné hnuteľné veci a súbory vecí, a to nosič
náradia v sume 4.574,06 eur. Hmotný majetok slúžil odporcovi na výkon činností na úseku prevádzky
a údržby miestnych komunikácii, spravovania a údržby zelene a podobne. Podľa nájomnej zmluvy

bol odporca povinný z vlastných prostriedkov zabezpečovať zveľaďovanie, údržbu strojného parku
a ostatného majetku, ďalej poisťovať prenajatý majetok na vlastné náklady a starať sa o to, aby
nevznikla škoda, s prenajatým majetkom nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a neustále
ho udržiavať v stave schopnom prevádzky a plnenia funkcií. V dňoch 1.12.2011 do 9.12.2011 bola
vykonaná fyzická inventarizácia majetku v prenájme odporcu a bolo zistené, že predmetný majetok
odporca zlikvidoval bez jeho vyradenia. Ústredná inventarizačná komisia na svojom zasadnutí dňa
27.2.2012 konštatovala, že vznikol inventarizačný rozdiel - schodok vo výške 22.439,02 eur a uložila

spísať záznam o škode a následne škodová komisia konštatovala, že ide o škodu spôsobenú
odporcom a navrhla žiadať úhradu škody od odporcu. Odporca bol vyzvaný k náhrade škody listom
z 30.1.2014, odporca predmetnú čiastku nezaplatil, preto sa domáha súdnej ochrany.

Súd vo veci vydal najskôr platobný rozkaz sp. zn. 5Ro/34/2014 z 7.3.2014, proti ktorému
podal v zákonnej lehote odporca odpor. Poukázal na to, že už v čase vzniku nájomného vzťahu

navrhovateľ výslovne trval na tom, aby odporca vzal do nájmu aj hnuteľné veci, ktoré mali nulovú
účtovnú hodnotu a boli nefunkčné a morálne a technicky opotrebované. V súčasnej dobe navrhovateľ
vypovedal komisionársku ako i nájomnú zmluvu, odporca sa domáha neplatnosti tejto výpovede,pričom nie je právoplatne rozhodnuté, či nájomný vzťah riadne skončil alebo trvá. Na výzvu
navrhovateľa k zaplateniu škody reagoval odporca listom z 10.2.2014, ktorý k odporu pripojil.
Predmetné motorové vozidlá boli nadobudnuté v rokoch 1986 - 1991 a odporcovi boli zverené

do nájmu s nulovou hodnotou, mali cenu šrotu, navrhovateľ sa nesprávne domáha náhrady ich
obstarávacej hodnoty. Vozidlá skladoval odporca na svoje náklady, v roku 2011 tieto vozidlá zošrotoval
a výťažok zo zošrotovania 1066,50 eur poukázal na účet navrhovateľa. Bolo zaužívanou praxou
medzi účastníkmi, že opotrebované a nefunkčné veci v nájme sa dali zošrotovať, čo navrhovateľ
akceptoval. K uvedenému navrhol vypočuť svedkov G.. U. H. a L. W.. Pokiaľ ide o nosič náradia,

tento bol nadobudnutý ešte v roku 1990 a bol nepretržite užívaným zariadením. Odporca ho dal
na vlastné náklady opraviť, za čo mu vznikol náklad 509.915,- Sk. Túto skutočnosť však následne
odporca v konaní poprel. Navrhol preto návrh zamietnuť, konanie o náhradu škody týkajúcej sa
nosiča náradia vylúčiť na samostatné konanie a toto prerušiť do skončenia konania o neplatnosť
výpovede komisionárskej zmluvy a nájomnej zmluvy. Odporca následne v konaní netrval na rozhodnutí
o prerušení konania a ani na vylúčení veci na samostatné konanie. Súd preto o týchto procesných

návrhoch ani nerozhodoval.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov G.. U. H., U. L., U. Ž., L. W.,
G.. Q. Č., G.. U. M., Y. I., G.. B. A., G.. T. X., listinnými dôkazmi, a to ftc. komisionárskej zmluvy
z 1.10.2010, ftc. nájomnej zmluvy z 2.1.2002, ftc. zápisu ÚIK zo dňa 27.2.2012, ftc. zápisu škodovej

komisie z 25.1.2013, ftc.žiadosti zo dňa 28.1.2014, písomným odporom z 23.4.2014, listom z 10.2.2014,
návrhom na vyradenie prenajatého majetku z 5.1.2012, návrhom na vyradenie prenajatého majetku z
21.12.2011, faktúrou č. 111979 z 8.11.2011, výpisom z účtu odporcu z 21.12.2011, spisom OS Prievidza
sp. zn. 8C/175/2013, správou o vykonaní inventarizácie k 31.12.2010 spolu s prílohami, písomným
vyjadrením navrhovateľa z 29.9.2014 spolu s prílohami, písomným vyjadrením odporcu z 26.11.2014,

písomným vyjadrením navrhovateľa z 5.12.2014 spolu s prílohami, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:
Dňa 1.10.2010 uzavreli účastníci komisionársku zmluvu ako úplné znenie zmluvy v znení doplnkov 1
- 37, predmetom ktorej bola dohoda o zmene rozsahu vzájomných práv a povinností komisionárskej
zmluvy zo dňa 31.12.1996, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi, pričom bolo potrebné z dôvodu

prehľadnosti zmluvného vzťahu zlúčiť všetky pozmeňujúce doplnky pôvodnej zmluvy a upraviť výšku
dohodnutej odplaty . Uzatvorením dohody zaniká záväzok z komisionárskej zmluvy z 31.12.1996.
Predmetom zmluvy bol teda záväzok komisionára, t.j. odporcu, zriadiť vo vlastnom mene pre komitenta,
t.j. navrhovateľa vykonávanie verejnoprospešných služieb v súlade s § 4 ods. 3 písm. a/, e/, f/, g/
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení, a to podľa II. Komisionárskej zmluvy

na úseku prevádzky a údržby komunikácií na území mesta, cintorínskych služieb, údržby a tvorby
verejnej zelene, spoločných a ostatných obslužných činností vymedzených štatútom a zriaďovacou
listinou bývalej príspevkovej organizácie komitenta „Technické a záhradnícke služby“, nakladania s
komunálnym odpadom a iné. Doba platnosti zmluvy bola dohodnutá do 31.12.2016.

Dňa 2.1.2002 bola uzavretá medzi účastníkmi nájomná zmluva, ktorá upravovala nanovo práva a
povinnosti medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom, pričom nahrádzala
nájomnú zmluvu z 31.12.1996 v znení doplnkov 1 -10. Predmetom nájomnej zmluvy bol nájom
hmotného majetku, ktorý slúžil pre výkon činností na určitých úsekoch a ďalej nájom nehnuteľností
spolu so zariadením a príslušenstvom. Zoznam hnuteľného a nehnuteľného majetku tvoril súčasť

nájomnej zmluvy. V čl. VI. nájomnej zmluvy boli bližšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán.
Z nájomnej zmluvy ďalej vyplýva, že majetok, ktorý je predmetom zmluvy bol stranami odovzdaný
na základe zápisnice o odovzdaní a prevzatí majetku na základe inventarizácie vykonanej ku dňu
31.12.1996.

Zo zápisu ÚIK k inventarizácii za rok 2012/2 zo dňa 27.2. 2012 vyplýva okrem iného i zistenie,
že k 31.12.2011 boli zistené rozdiely na majetku spravovanom spoločnosťou SMPP, s.r.o. ako
inventarizačný rozdiel - schodok vo výške 22.439,02 eur a je spôsobený chýbajúcim majetkom, ktorý
bol prenajatý spoločnosti TEZAS s.r.o., a to na účte 022 - Samostatné hnuteľné veci a súbory vo výške
4574,06 eur a na účte 023 - Dopravné prostriedky vo výške 17.864,96 eur.

Zo zápisu zo škodovej komisie zo dňa 25.1.2013 vyplýva návrh komisie, aby vzniknutú škodu v sume
22.439,02 eur uhradil nájomca, teda odporca v plnej výške.Listom z 28.1.2014 vyzýval navrhovateľ odporcu k náhrade škody vo výške 22.439,02 eur do troch dní
od doručenia výzvy s poukazom na zistenia inventarizačnej a škodovej komisie.

Z ostatných listinných dôkazov vyplýva, že odporca listom z 21.12.2011 žiadal o vyradenie z majetku
Mesta Prievidza majetok, a to motorové vozidlá evidované pod č. 0561 S 706 Bobor F. XX -XX
nadobudnuté v roku 1986, pod č. 0629 VAZ 2102 C F. XX -XX nadobudnuté v roku 1989 a S
- 1203, F. XX - XX nadobudnuté v roku 1991, pričom hmotný majetok mal byť ešte v roku 2003
vyradený z evidencie motorových vozidiel s tým, že odporca mal niekoľkokrát žiadať o vyradenie a

vyjadrenie k nefunkčnému majetku. Uvedené dopravné prostriedky mali byť odpredané do železného
šrotu za sumu 1.066,50 eur, ktorá suma bola poukázaná na účet navrhovateľa. Ďalej odporca
listom z z 5.1. 2012 žiadal navrhovateľa o vyradenie z evidencie prenajatého majetku okrem iného
i nosič náradia MT 8 -046 s uvedením obstarávacej ceny 137.798,- Sk, oprávok 137.798,- Sk a
zostatkovou cenou 0,- Sk /viď návrh na vyradenie č.l. 36 spisu/. Faktúrou č. 111979 zo dňa 8.11.
2011 fakturoval odporca ako dodávateľ príjemcovi DASAM - Ing. T. X. Nakladanie s odpadmi so

sídlom Srečno za predaj železného šrotu sumu 1.066,50 eur, pričom malo ísť o motorové vozidlá
Škoda 1203 F. XX XX, MV Bobor PD XX XX, MV VAZ F. XX XX. Z výpisu z účtu odporcu zo dňa
21.12.2011 vyplýva, že odporca zasielal na účet Mesta Prievidza platbu 1.066,50 eur.

Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 8C/175/2013 vyplýva, že odporca vedie konanie voči navrhovateľovi

o určenie neplatnosti výpovede komisionárskej zmluvy z dôvodu, že výpovedné dôvody použité
odporcom vo výpovedi danej 30.4.2013 neuznáva a komisionársku zmluvu považuje naďalej za platnú.
Konanie v uvedenej veci nie je ukončené.

V priebehu konania navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, domáha sa náhrady škody, ktorú

spôsobil odporca a konanie o určenie neplatnosti výpovede z komisionárskej zmluvy nemá
vplyv na daný nárok. Odporca porušil povinnosti z nájomnej zmluvy uvedené v čl. IV bod 2
písm. a/, podľa ktorého je povinný z vlastných prostriedkov zabezpečovať zveľaďovanie, údržbu,
opravu a rekonštrukciu, modernizáciu a obnovu prenajatého majetku ako i strojného parku a ostatného
majetku pre výkon verejno-prospešných prác. Spoločnosť odporcu bola najskôr príspevkovou

organizáciou mesta a následne sa transformovala na súkromnú spoločnosť. Vzťahy medzi odporcom
a predchádzajúcimi vedením mesta boli iné ako v súčasnosti, niektoré veci sa riadili zaužívanou
praxou a je obtiažne niektoré veci preukazovať a dokladovať. Odporca bol povinný vykonávať
ročnú inventarizáciu majetku, ktorej sa zúčastňovali zamestnanci mesta, fyzická inventarizácia sa
vykonávala na mieste, spisoval sa zápis a podpisovali ho členovia inventarizačnej komisie. Pred

rokom 2011 pri veciach, ktoré sú predmetom konania nikdy nebol zistený schodok. Fyzicky existovali
a ich existencia bola potvrdená zápisom, k čomu predložil správu o vykonaní inventarizácie ku dňu
31.12. 2010, z ktorého zápisu vyplýva, že majetok zverený spoločnosti TEZAS s.r.o. Prievidza
vykazoval prírastky aj úbytky, k úbytkom dochádzalo z titulu zlého technického stavu majetku, morálnej
a fyzickej opotrebovanosti a odpredaju nepotrebného majetku, návrhy na vyradenie k 31.12. 2010

nie sú. Vyraďovanie prebiehalo tak, že návrhy na vyradenie mal podávať odporca, ekonomický
odbor mesta ich spracovával a predkladal vyraďovacej, resp. škodovej komisii, ktorá rozhodla o
týchto návrhoch. Pokiaľ išlo o poškodené a nefunkčné veci, rozhodlo sa ako s nimi naložiť. Odporca
podal takýto návrh až dňa 5.1.2012 po vykonaní predmetnej inventarizácie a zistení schodku.
Výšku škody navrhovateľ nemal možnosť uplatniť inú ako v sume obstarávacej hodnoty, pretože

v čase zistenia schodku pri inventarizácii predmetné veci neexistovali, nie je možné ich znalecky
oceniť ani zistiť iným spôsobom ich cenu. Navrhovateľ poprel tvrdenie, že odporca mal už v
roku 2003 požadovať vyradenie motorových vozidiel. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že aktívne
legitimovaným na náhradu škody by mala byť spoločnosť Správa majetku mesta Prievidza s.r.o.,
pretože vzťah z komisionárskej a nájomnej zmluvy je vzťah medzi účastníkmi konania. Neuznal

námietku premlčania, pretože premlčaciu dobu treba odvíjať od zápisnice škodovej komisie zo
dňa 25.1. 2013, ktorá posúdila schodok ako škodu. Ohľadom nosiča náradia navrhovateľ v priebehu
konania tvrdil, že mu nebol odovzdaný, bol zošrotovaný. K uvedenému na podporu svojho tvrdenia
predložil návrh na vyradenie z evidencie prenajatého majetku z 4.1. 2012, ktorý návrh podal odporca
a týkaj sa nosiča náradia, v ktorom odporca uvádza, že žiada vyradenie z evidencie a žiada o

jeho odkúpenie za 500,- eur vrátane DPH. Následne doplnil právnu argumentáciu tak, že vzťah z
komisionárskej zmluvy je vzťahom podľa § 577 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, teda ide
o vzťah dvoch subjektov podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorého vzťahu vyplývajú
pre odporcu dojednané zmluvné povinnosti. Zodpovednosť odporcu za škodu na jemu zverenommajetku vznikla v dôsledku svojvoľného zlikvidovania hnuteľných vecí „zošrotovaním“ bez vedomia
a súhlasu navrhovateľa pokiaľ ide o tri dopravné prostriedky a v dôsledku iného konania pokiaľ ide
o samostatnú hnuteľnú vec nosič náradia. Svoj nárok kvalifikuje teda navrhovateľ ako nárok na

náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, ide o objektívnu zodpovednosť za porušenie
povinností z obchodného záväzkového vzťahu, kde sa nevyžaduje zavinenie. Navrhovateľ uplatnil
nárok vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 387 v spojitosti s § 398 Obchodného zákonníka,
teda včas. Pokiaľ ide o výšku škody tak vychádza zo zápisu o vykonaní inventarizácie s uvedeným
rozdielom 22 439,02 eur, ktorý je potvrdený aj podpisom konateľa spoločnosti odporcu G.. U. H..

Neuznáva ďalej ani námietku odporcu o nefunkčnosti a zlom technickom stave a morálnom a fyzickom
opotrebovaní, pretože podľa výsledkov inventarizácie v predchádzajúcich rokoch bol majetok vedený
v riadnej evidencii, pričom neboli uvádzané žiadne rozdiely, poznámky o zlom technickom stave, ani
návrhy na vyradenie, preto navrhovateľ trvá na náhrade skutočnej škody. K uvedenému predložil ftc.
inventarizácie príspevkovej organizácie Technické a záhradnícke služby mesta Prievidza k 31.12.
1996 - inventúrne súpisy č. 022, 023, zápisnice zo zasadnutia komisie z 24.1. 1997. K zániku

mestskej príspevkovej organizácie predložil navrhovateľ výpis z mestského zastupiteľstva č. 220/96,
z ktorého sa konštatuje schválenie zániku mestskej príspevkovej organizácie Tezas v Prievidzi dňom
31.12. 1996 s tým, že jej právnym nástupcom je od 1.1. 1997 ako víťaz verejnej súťaže TEZAS
spol . s..o Prievidza v určených oblastiach činností. Navrhovateľ - Mesto Prievidza podľa zákona č.
431/2002 Z.z. o účtovníctve následne majetok v čase nadobudnutia v súvislosti so zánikom mestskej

príspevkovej organizácie TEZAS Prievidza ocenil a zaradil do evidencie, do účtovníctva vo výške
obstarávacej ceny. V tejto cene sa eviduje až do vyradenia. Povinnosť odpisovania majetku vznikla
pre obce až od 1.1. 2004, majetok je odpisovaný nepriamo len prostredníctvom účtovných odpisov, čo
nemá vplyv na reálnu hodnotu, resp. cenu majetku. Následne bol potom majetok odovzdaný odporcovi
do užívania komisionárskou zmluvou z 31.12. 1996 a nájomnou zmluvou z 31.12. 1996.

Odporca v priebehu konania namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, pretože záväzky z nájomnej
zmluvy boli prevzaté spoločnosťou Správa majetku mesta Prievidza s.r.o, čím bol právny vzťah
založený medzi odporcom a touto spoločnosťou, ktorá by si mohla uplatňovať prípadnú náhradu
škody /viď i písomné vyjadrenie z 26.11.2014/. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom

založený nájomnou zmluvy je občianskoprávnym vzťahom, pričom vzniesol námietku premlčania,
pretože navrhovateľ sa o potrebe zošrotovania hnuteľných vecí dozvedel už začiatkom januára
2011, najneskôr kedy sa navrhovateľ o tom dozvedel je dátum 21.12.2011, kedy bola na jeho účet
poukázaná čiastka 1066,50 eur za zošrotovanie vecí, preto subjektívna premlčacia doba začala
plynúť 21.12.2011 a uplynula 21.12.2013, návrh bol podaný 7.2.2014, preto je nárok navrhovateľa

premlčaný /viď i písomné vyjadrenie z 26.11.2014/. Namietal ďalej, že navrhovateľ nepreukázal
porušenie povinností na strane odporcu, namietal výšku škody, ktorá je nesprávne uplatňovaná v
obstarávacej cene. K samotným dopravným prostriedkom štatutárny zástupca odporcu uviedol, že
boli nepoužiteľné, boli to šroty, ktoré stáli na dvore, takejto techniky mali oveľa viacej. Keď sa preberala
spoločnosť v deväťdesiatych rokoch po transformácii spoločnosti na odporcu, dostali podmienku,

že musia prevziať celú techniku, teda aj nepojazdné autá. Prax bola zaužívaná tak, že komisia,
ktorá prišla z mesta fyzicky obzrela veci, niektoré boli nachystané na vyradenie aj 5 - 6 rokov a
vždy došlo k dohode o vyradení, v priebehu roka sa zošrotovalo a ku koncu roka došlo písomne
k vyradeniu. Takto postupovali aj ohľadom troch dopravných prostriedkov, problém vznikol v tom, že
sa zmenilo vedenie mesta, prišli noví referenti. Nosič náradia pravdepodobne zošrotovaný nebol, bol

pravdepodobne odovzdaný v roku 2013 pri odovzdaní ostatného majetku. Navrhovateľ sa má preto
správne domáhať vydania veci a nie náhrady škody. Doklad o odovzdaní nosiča navrhovateľovi
však k dispozícii nemá, s určitosťou však zošrotovaný nebol.

Svedok Ing. U. H., bývalý konateľ odporcu, bývalý zamestnanec odporcu, uviedol, že do konca roku

2013 bol konateľom odporcu, každoročne bola vykonávaná inventarizácia zvereného majetku. V roku
1997 preberali aj taký hnuteľný majetok, ktorý bol už neupotrebiteľný, pretože mesto na tom trvalo.
Išlo napr. o smetiarenské vozidlá, stroje na údržbu komunikácii, ktoré boli nefunkčné, napr. kosačky.
Boli zriadené inventarizačné skupiny pre strediská, prebehla fyzická inventarizácia, urobil sa písomný
zápis. Týchto inventarizácii sa mesto nezúčastňovalo do roku 2011. Zmena prišla nástupom novej

primátorky, kedy sa zúčastňovali inventarizácie aj zástupcovia mesta. Výstupom inventarizácie bol
návrh na vyradenie hmotného majetku, postupovalo sa rôzne podľa toho, či sa mala vec ešte opraviť,
alebo išlo o vyradenie za šrotovú cenu, cenu za šrot potom zaslali mestu. Mesto bolo vždy upozornené
na to, že sa ide niečo vyradiť. Až v roku 2011 chcelo mesto prvýkrát vedieť, čo sa vlastne vyraďuje,dovtedy na vyradenie konkrétnej veci nebol potrebný žiadny osobitný súhlas v akejkoľvek forme od
mesta. Uvedené sa akceptovalo aj zo strany mesta. Väčšie vyraďovanie prebehlo v roku 2009 - 2010,
pretože v priestoroch odporcu pochybovalo miesto z dôvodu, že sa tam uskladňoval takýto nefunkčný

majetok. Svedok si pamätal i na predmetné tri dopravné prostriedky, ktoré v čase keď ich prebrali
od mesta boli v nepoužiteľnom stave ani na náhradné diely. Boli nefunkčné, nedalo sa na nich jazdiť,
nemali ani dokumentáciu a ani platné technické preukazy, boli to vyradené vozidlá aj z evidencie na
dopravnom inšpektoráte. K nosiču náradia sa svedok vyjadriť nevedel. Určite však nedošlo k vyradeniu
stroja, ktorý by sa dal ešte nejakým spôsobom zúžitkovať. Svedok zvýraznil, že povinnosťou odporcu

bolo predovšetkým starať sa o zverený majetok, ktorý bol funkčný, vykonávať opravy, poisťovať a
podobne. Predmetné veci boli však nefunkčné. Svedok vylúčil, že by predmetný nosič náradia bol
odporcom zhodnocovaný, ak bol nefunkčný a vyradený z používania.

Svedok U. L., zamestnanec odporcu od roku 1997 doteraz, uviedol, že spoločnosť prebrala vozidlá
v stave používanom, niektoré boli čiastočne znehodnotené, do niektorých sa muselo investovať. Pokiaľ

ide o vozidlo S 1203, išlo o starý vrak, nepojazdný, vozidlo malo len šrotovnú hodnotu už v čase keď
sa preberalo. Aj vozidlo S 706 Bobor bolo prevzaté ako nepojazdné, autá boli odstavené vonku vo
dvoje, boli nefunkčné a nepoužívali sa. Vozidlo VAZ 2102C bolo v najhoršom stave, bolo nepojazdné,
„vykvitnuté“,prehnité. Vozidlánikdynebolivobehu,nepoužívalisa.Nemalo ekonomickývýznamdonich
investovať. Svedok si nepamätá na nosič náradia. Inventarizácia sa vykonávala v rámci objektu tak, že

si sami spisovali dokumentáciu, chodil fyzicky s komisiou a pomáhal určovať, čo sa má zidentifikovať.
Inventarizácie sa konali každý rok. Zástupcovia mesta sa zúčastňovali inventarizácie až v roku 2011
po zmene primátora. Keď bola vec určená na vyradenie, potom nasledovalo zošrotovanie.

Svedok U. Ž., výkonný riaditeľ odporcu, uviedol, že určitá časť vecí prevzatá od mesta sa

nevyužívala, bola len v majetkovom stave, pri poslednej inventarizácii s mestom bolo veľa vecí, ktoré
boli nepoužiteľné, boli to len vraky. Predmetné vozidlá si pamätá, boli to vraky, boli nepoužiteľné, nevie
či mali vôbec kolesá. Autá sa vôbec nevyužívali, neboli ani na súčiastky, mali len šrotovnú hodnotu. K
nosiču náradia sa svedok nevedel vyjadriť, nepamätá si uvedené. K inventarizácii sa vyjadril tak, že
dostali súpis vecí po strediskách z učtárne, tieto veci fyzicky prešli a odsúhlasili, a to on a mechanik

z dielne. Ak bola vec nepoužiteľná a nebolo možné ju opraviť, ekonómke dali návrh na vyradenie, ona
to postupovala mestu. Ohľadom predmetných vecí určite bol podaný návrh na vyradenie, pretože
je bezdôvodné mať v stave veci, ktoré sú nepoužiteľné, návrh na vyradenie posúval ekonómke. Pri
inventarizácii sa zástupcovia mesta nezúčastňovali, prvá inventarizácia s nimi prebehla až v roku
2011, prišli ženy a nemali ani „šajnu“ čo pozerali. Keď aj bol podaný návrh na vyradenie veci bol

problém dostať od mesta odozvu, po zmene vedenia sa vyradili nejaké veci. Predmetné vozidlá nemali
ani evidenčné karty, nemali ani dokumentáciu, boli vyradené na inšpektoráte.

Svedkyňa L. W., ekonómka odporcu, potvrdila, že inventarizácie sa robili každý rok k 30.11.. alebo
k 31.12., vytlačili sa súpisy hmotného majetku, dali sa predsedov komisie podľa stredísk. Komisia

skontrolovala veci, odsúhlasil sa majetok, podpísali sa inventúry, keď boli veci poškodené dal sa návrh
na vyradenie. Nikto z mesta za rok y 2009 -2010 nebol prítomný na inventúre. Keď sa návrh na
vyradenie aj dal mestu, toto sa k nemu nevyjadrilo, boli situácie, že mesto neodpovedalo. Následne
sa vec dala zošrotovať a peniaze sa poslali mestu. Predmetné vozidlá svedkyňa poznala, stáli
na dvore, boli znehodnotené, nemali ani kolesá, šrotovala ich firma DASAM zo Žiliny. Návrh na

vyradenie vozidiel sa podal v roku 2011, nebol čas podať návrh na vyradenie hneď po zošrotovaní.
K namietanej faktúre zo dňa 8.11.2011 za predaj železného šrotu svedkyňa uviedla, že táto faktúra
je správna. Zákon o DPH určuje odviesť daň až konečnému spotrebiteľovi, ten čo vykupuje šrot, preto
je bez dane. V sprievodnom liste, ktorým posielala faktúru mestu /č.l. 186 spisu , list z 21.12.2011/
sa svedkyňa pomýlila, keď uviedla názov veci ako suma za zhorené kontajnery, v skutočnosti išlo o

predmetný železný šrot.

Svedkyňa G.. Q. Č., zamestnankyňa Mesta Prievidza ako vedúca majetkového oddelenia uviedla, že
do roku 2006 sa inventarizácie zvereného majetku TEZAS-u vykonávala tak, že spoločnosti odporcu
išiel list z mesta so žiadosťou o vykonanie inventarizácie, k čomu predložila napríklad list z 4.11.2005,

príkazný list primátora č. 13/2005 k vykonaniu inventarizácie. Každá účtovná jednotka vykonala
inventarizáciu a predkladala správu k 31.12. Vyradenie sa robilo na základe písomnej žiadosti
účtovnej jednotky, ktorá mala v správe takýto majetok, následne sa uvedená vec obhliadla k
čomu svedkyňa predložila napríklad zápis vyraďovacej a oceňovacej komisie z 3.11.2006. Následnesa zabezpečila fyzická likvidácia takéhoto majetku a prebehla úprava stavu majetku aj doplnkami k
zmluvám, napríklad doplnkom č. 3 a 6 k nájomnej zmluve /č.l. 247 a nasl. spisu/. Následne po tom,
čo prešla správa majetku mesta pod spoločnosť Správa majetku mesta Prievidza, takýto príkazný list

bol doručovaný tejto spoločnosti a samotný vyraďovací akt bol už v ich kompetencii. Inventarizácie v
roku 2011 sa svedkyňa nezúčastnila, potvrdila však, že všetky posudzované veci škodovou komisiou
zo dňa 25.1. 2013 boli posudzované ako stratené, boli účtovne odpísané, mali nulovú účtovnú hodnotu.
Ako škodová komisia mali možnosť napríklad vypočuť zamestnancov TEZAS-u v akom technickom
stave boli predmetné motorové vozidlá, ako boli opotrebované, avšak k tomu komisia nepristúpila.

K svedeckej výpovedi G.. Q. Č. odporca poukázal na to, že kúpnou zmluvou z roku 1998, ktorú
pripojil do spisu, odkúpil všetky hnuteľné veci, ktoré boli v tom času pojazdné a funkčné. Predmetom
zmluvy neboli veci, ktoré sú predmetom konania práve z dôvodu, že boli nefunkčné a nepojazdné /
viď dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve, znalecký posudok č. 8/98 Ing. U. O. k technickej a ekonomickej
hodnote vozidlového a mechanizačného parku firmy Tezas s.r.o. Prievidza č.l. 213 a nasl. spisu/.

Samotnévyraďovanieprebehlo tak,že odporcapodalnávrhnavyradenie avtomto smere sasvedkyňa
vyjadrila, že vyradenie prebehlo pred uzavretím každého kalendárneho roka, avšak len písomne, nikdy
sa nešla preverovať vec na miesto. Zaužívaná dohoda bola taká, že TEZAS s.r.o. prevzal všetky
hnuteľné veci, ktoré boli funkčné a pojazdné na základe kúpnej zmluvy, naviac musel prevziať aj ostatný
majetok, ktorý bol neupotrebiteľný a dohoda s mestom bola, že tento sa postupne bude odpisovať, čo

sa aj začalo robiť v rokoch 2005 - 2006 práve z dôvodu, že odporca nemal kapacitné priestory na
držanie takýchto vecí.

Svedkyňa G.. U. M., zamestnankyňa Správy majetku mesta Prievidza, s.r.o., uviedla, že inventarizácie
sa robili každý rok ku koncu roka, písomne požiadali odporcu o vykonanie inventarizácie, na základe listu

sa vykonávala inventarizácia. V priebehu roka pokiaľ malo dôjsť k vyradeniu, odporca poslal žiadosť,
táto sa pripravila a spracovala, podklady sa postupovali mestu, keď prebehlo schválenie vyradenia, tak
prišlo k fyzickej likvidácii a došlo k vypracovaniu dodatku k nájomnej zmluve. Do roku 2011 svedkyňa
nebola pri inventarizácii, ani pri ohliadke, do tohto roku sa za Správu majetku mesta Prievidza fyzicky
nikto nezúčastňoval inventarizácie.

Svedkyňa Y. I., bývalá zamestnankyňa odporcu uviedla, že v roku 1998 došlo k odkúpeniu strojov a
zariadení, ktoré boli pojazdné a užívania schopné. Predmetné nákladné motorové vozidlá boli staré,
nepoužívateľné, vybrakované, tieto museli prebrať a postupne sa vyraďovali. Pri inventarizácii
vysvetľovali komisii, že dali autá zošrotovať a peniaze boli mestu poukázané. Nosič náradia bol

evidovaný na prevádzke zelene, boli tam rôzne staré kosačky, ktoré aj odovzdali.

Svedkyňa Ing. B. A., bývalá zamestnankyňa mesta ako odborný referent evidencie majetku mesta
uviedla,žepo prechode majetkunaspoločnosťodporcu samajetokprevzal len dokladovo,kfyzickému
prevzatiu majetku nedošlo, keďže išlo o totožnú osobu . Vyraďovanie majetku prebehlo tak, že správca

majetku keď zistil, že majetok je nepoužiteľný, poslal vlastníkovu - Mestu Prievidza žiadosť o vyradenie
majetku, mesto malo vyraďovaciu a oceňovaciu komisia, ktorá sa vyradením zaoberala, obzrela si
majetok, spracoval sa zápis a ak bola vec vhodná na vyradenie, dal sa majetok vyradiť. Zápis k
vyradeniu ešte podpisoval primátor mesta. Ak odporca vyradil vozidlá z evidencie, mal požiadať o
vyradenie zo stavu.

Svedok Ing. T. X., potvrdil, že približne pred tromi rokmi mu bolo sprostredkované zošrotovanie
techniky vo firme Tezas s.r.o. Svedok podniká pod obchodným menom DASAM - Ing. T. X., nakladanie
s odpadmi a vykonáva aj fyzickú likvidáciu šrotu. Išlo o staré nefunkčné vyradené autá, osobné
aj nákladné. Dohodli si podmienky odberu a cenu za kilogram, tieto autá aj videl. Peniaze vyplatil

v pokladni firmy a tovar odobral. Stroje boli akurát vhodné na likvidáciu, vozidlá boli odhlásené z
evidencie. Mohlo ísť o vozidlá, ktoré sú označené vo faktúre zo dňa 8.11. 2011, ktorá bola svedkovi
poskytnutá. Pamätá si, že táto faktúra mu bola vystavená, kúpnu cenu vyplácal po dohode v hotovosti,
faktúru má s určitosťou zaúčtovanú v jeho účtovnej evidencii. Skutočná hodnota týchto vozidiel bola
hodnota šrotu, dohodli sa na jednotkovej cene 0,10 eur za 1kg, čo bola dobrá cena, vychádzalo

sa z váhy vozidla.

Po vykonanom dokazovaní navrhovateľ zhrnul skutkový a právny stav veci tak, že odporca sa
nedokázal vyviniť zo svojej zodpovednosti z titulu plnenia si povinností z obchodného záväzkovéhovzťahuzkomisionárskej zmluvyprinakladaní smajetkom mesta, najmä povinnosti staraťsaozverený
majetok a nakladať s ním so starostlivosťou riadneho hospodára a podobne. Svedecké výpovede
navrhnuté odporcom považuje za neobjektívne, jednostranné a účelové, protirečili listinným dôkazom.

Odporca ak vyradil vozidlá v roku 2003 z evidencie motorových vozidiel do roku 2011 neobdržal
postup ohľadom ich vyradenia z majetku a až po vykonanej inventarizácii požiadal o vyradenie. Nosič
náradia nebol dodnes navrhovateľovi odovzdaný a nijako nahradená jeho hodnota. Skutočnú cenu
predmetných vecí nemá navrhovateľ ako určiť, preto uplatňuje škodu v rozsahu ich obstarávacej
hodnote.

Odporca záverom navrhol návrh zamietnuť. Navrhovateľ nepreukázal porušenie povinností odporcu,
veci neboli odporcom prevzaté vo funkčnom stave, svedkami bolo potvrdené, že už v čase ich
prevzatia boli nefunkčné. Výklad nájomnej zmluvy, že odporca ako nájomca je povinný aj nefunkčný a
nespôsobilý predmet nájmu zveľaďovať je odmietaný priamo zákonom. Do roku 1997 boli veci v správe
mesta a to jeho príspevkovej organizácie, do správy odporcu sa dostali v roku 1997 a odporca bol

povinný prevziať všetky veci a aj tie, ktoré boli nepoužiteľné a nespôsobilé, čo potvrdili svedkovia.
Skutočnosť, že vozidlá boli nepoužiteľné, vyplýva aj z toho, že všetky funkčné veci a vozidlá odporca od
navrhovateľa odkúpil a nefunkčné zostali už len na odpis. Navrhovateľ nepreukázal žiadnym dôkazom a
nenavrhol vykonať žiadny dôkaz ohľadom výšky škody. Predmety, ktoré sú predmetom konania nemali
vyššiu ako hodnotu šrotovnú, ktorá bola navrhovateľovi vyplatená.

Podľa § 261 odst. 2 Obchodného zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia komisionárskej zmluvy touto
časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou
alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania
verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel

sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých
obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať

s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci po vykonanom dokazovaní, zhodnotiac výsledky
dokazovania vo vzájomnej súvislosti s použitím citovaných ustanovení zákona, súd považoval návrh
navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu
škody voči odporcovi, ktorej sa mal odporca dopustiť porušením zmluvných povinností vyplývajúcich
z komisionárskej zmluvy uzavretej ako úplné znenie ku dňu 1.10.2010 a súčasne z nájomnej zmluvy

uzavretej v znení ku dňu 2.1.2002, pričom i pred týmto časom existoval medzi účastníkmi obdobný
právny vzťah. V prvom rade sa súd zaoberá aktívnou legitimáciou navrhovateľa v konaní, keďže
táto bola odporcom opakovane v konaní namietaná s tým, že právo na náhradu škody za daných
okolností nemôže patriť navrhovateľovi, ale Správe majetku mesta Prievidza s.r.o. ako osobe správcu
mestského majetku. Súd sa s uvedením tvrdením nestotožňuje a za osobu oprávnenú uplatňovať

prípadný nárok na náhradu škody na sporných veciach považuje navrhovateľa, teda Mesto Prievidza.
Je nepochybné, že sporné veci, a to dopravné prostriedky - S 1203 PD XX - XX, inv.číslo 30662,
S 706 Bobor, PD XX XX, inv.číslo 10556, VAZ 2102C PD XX XX inv.číslo 30639 a samostatná
hnuteľná vec nosič náradia inv.číslo 0651 vlastnícky patrili Mestu Prievidza, mesto ich nadobudlo aevidovalo vo svojom majetku v čase odovzdania vecí do správy najskôr svojej správcovskej spoločnosti
a následne od 1.1.1997 do nájmu spoločnosti odporcu. Pokiaľ mala vzniknúť škoda na týchto
veciach, došlo by k škode na majetku navrhovateľa a nie inej osoby. Uvedenými vecami mal odporca

vykonávať činnosť pre navrhovateľa na základe komisionárskej zmluvy a súčasne nájomnej zmluvy,
pričom obe zmluvy boli uzatvorené s Mestom Prievidza. Pokiaľ následne v priebehu tohto zmluvného
vzťahu bola vytvorená spoločnosť Správa majetku mesta Prievidza s.r.o. Prievidza počnúc 6.12.
2005 , nešlo o zmenu vlastníctva k uvedeným veciam, i keď do nájomného vzťahu bola osoba správcu
vstúpiť. V zmysle uvedeného je potom aktívna legitimácia navrhovateľa v spore daná. Ďalej bolo

potrebné zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania odporcom a ustáliť, či prípadné právo na
náhradu škody je premlčané alebo nie tak, aby súd mohol následne postupovať vo veci efektívne.
Podľa názoru súdu právo navrhovateľa na prípadnú náhradu škody premlčané nie je. V danej veci ide
o obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 odst. 2 Obchodného zákonníka, pretože navrhovateľ v
zmluvnom vzťahu vystupuje ako osoba územnej samosprávy pri výkone vecí a potrieb vo verejnom
záujme a na druhej strane pôsobí obchodná spoločnosť odporcu ako podnikateľ. Pokiaľ mal

odporca ako komisionár vykonávanie verejnoprospešných služieb v zmysle § 4 odst. 3 písm.
a,e,f,g, zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, na tento účel mu boli dané do nájmu okrem
iného i sporné hnuteľné veci, nemôže byť pochybností o tom, že daný vzťah z náhrady škody z
porušenia zmluvných povinností z komisionárskej, resp. nájomnej zmluvy, je vzťahom, ktorý v čase
jeho vzniku spadá pod definíciu vzťahov v oblasti zabezpečenia verejných potrieb /napríklad

zabezpečenie údržby a správy miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína,
kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a
pamätihodností obce, zabezpečenie verejnoprospešných služieb, najmä nakladanie s komunálnym
odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene
a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými

vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu a podobne/. Keďže ide o vzťah spadajúci pod právnu
úpravu Obchodného zákonníka,jepotompotrebnépre posúdeniepremlčania právaztakéhotovzťahu,
a to i pre prípad porušenia záväzkového vzťahu použiť Obchodný zákonník, ktorý v zmysle § 397 a §
398 Obchodného zákonníka ustanovuj e štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť odvtedy, keď
sa poškodený mohol dozvedieť alebo dozvedel o škode a kto je povinný na jej náhradu. V danej veci

sa navrhovateľ prvýkrát mohol objektívne dozvedieť o škode a jej výške pri vykonaní inventarizácie v
čase od 10.11. 2011 do 5.1. 2012, kedy na majetku spravovanom spoločnosťou odporcu bol zistený
schodok v žalovanej výške. Navrhovateľ podal návrh na súd 7.2. 2014, preto je zrejmé, že nárok
uplatnil včas. Súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou premlčania, ktorú uvádzal odporca, t.j.,
že na premlčanie práva z náhrady škody sa vzťahuje Občiansky zákonník a v rámci neho dvojročná

subjektívna premlčacia doba. Súd postupom podľa § 100 odst. 1 O.s.p. k uvedenému vyslovil aj
právny názor v snahe usmerniť účastníkov konania v ich dôkaznej povinnosti.

Pokiaľ ide o predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, súd udáva,

že ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá pre vznik nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik
zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a porušením povinností. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Pre vznik
zodpovednosti sa preto vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu, alebo inej
právnej povinnosti podľa Obchodného zákonníka, škodou sa rozumie skutočná škoda ako majetková

ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu
pred škodnou udalosťou a je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.
Nie každé porušenie povinností zo záväzku spôsobí škodu. V danej veci tvrdil navrhovateľ, že
odporca porušil povinnosť z komisionárskej zmluvy v čl. V.bod 2 písm. c/, a to povinnosť starať sa o
zverený majetok so starostlivosťou riadneho hospodára, ďalej povinnosť upravenú v bode 2 písm. g/,

a to povinnosť poistiť zverený majetok, ako aj výkon činností podľa zmluvy na vlastné náklady, ďalej
povinnosť upravenú v bode 2 písm. h/, a to povinnosť viesť evidenciu hnuteľného majetku a vykonávať
jeho inventarizáciu, spracovávať pasportizáciu zvereného majetku a viesť evidencie aktuálneho stavu
pasportizácie zvereného majetku, v bode 2 písm. k a l / povinnosť zabezpečovať zveľaďovanie,
opravy, údržbu a rekonštrukciu zvereného majetku, ako aj jeho obnovu a modernizáciu vo finančných

objemoch podľa zmluvy, ďalej modernizáciu, rekonštrukciu a opravy investičného charakteru môže len
so súhlasom komitenta. Ďalej poukázal na povinnosť z Komisionárskej zmluvy upravenú v čl. III.
Odplata a platobné podmienky bode 2. spravovať zverený majetok, jeho údržbu a rekonštrukciu
a jeho udržiavanie v prevádzkyschopnom stave, mesačne evidovať prírastky a úbytky zverenéhomajetku, kontrolovať technický stav majetku a čistoty verejných priestranstiev, navrhovanie potreby
opráv a úprav zvereného majetku v rámci ročného plánu údržby, opráv, prevádzky a podobne,
vedenie fyzickej a účtovnej evidencie zvereného majetku, vrátane ročnej inventarizácie podľa pokynov

komitenta, uplatňovanie nárokov na náhradu škody, resp. odstraňovanie zavinených poškodení
zvereného majetku. Navrhovateľ poukázal aj na nájomnú zmluvu, podľa ktorej odporca porušil
povinnosť upravenú vbode čl.VI.bod 2písm.a/,atopovinnosťzvlastnýchprostriedkov zabezpečovať
zveľaďovanie, údržbu, opravu, rekonštrukcie, modernizáciu a obnovu prenajatého majetku, ako aj
obnovu, modernizáciu a rozšírenie strojného parku a ostatného majetku, ďalej povinnosť upravenú v

bode VI.bod 2 písm. c/ zabezpečiť bezpečnú prevádzku prenajatých zariadení, v bode 2 písm. d/
poisťovať prenajatý majetok na vlastné náklady, v bode 2 písm. e/ s prenajatým majetkom nakladať
so starostlivosťou riadneho hospodára a neustále ho udržiavať v stave schopnom prevádzky a plnenia
funkcií, vbode 2písm.j/vykonávaťaviesťinventarizáciuprenajatéhomajetku asprávu oinventarizácii
za príslušný rok predkladať prenajímateľovi jedenkrát ročne, vždy do 15.3. nasledujúceho roka.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania s ohľadom na predmet sporu, keď navrhovateľ svoj nárok
odvíjal od tvrdenia, že škoda na jeho majetku vznikla svojvoľným zlikvidovaním hnuteľných vecí
„zošrotovaním“ troch motorových vozidiel bez vedomia a súhlasu navrhovateľa, súd po vykonanom
dokazovaní uzavrel, že takýmto konaním síce odporca porušil povinnosti z komisionárskej a
nájomnej zmluvy, a to predovšetkým povinnosť viesť riadnu evidenciu zvereného majetku a vykonávať

inventarizáciu vrátane zmien, dodržiavať zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a predovšetkým
ustanovenia o inventarizácii podľa § 29 a § 30 tohto zákona, avšak vzhľadom na všetky súvisiace
okolnosti takéto porušenie povinností nespôsobilo navrhovateľovi žiadnu škodu. V širších súvislostiach
súd udáva, že odporca v konaní preukázal, že v období od roku 2006 až do roku 2011 spravoval
a evidoval zverený majetok, ktorý nebol prevedený do vlastníctva odporcu, výlučne sám. Vykonával

fyzickú inventarizáciu bez osobnej účasti mesta, resp. spoločnosti Správy majetku mesta Prievidza
s.r.o. a tvrdil, že pokiaľ mal vec spôsobilú na vyradenie požiadal o jej vyradenie, práve mesto
ako vlastník zvereného majetku bol v tomto smere nečinný, pričom sa zo strany mesta toleroval
stav, že dochádzalo k vyraďovaniu aj následne bez prítomnosti vyraďovacej komisie. Zmena v
tomto postoji zo strany mesta nastala v roku 2011, kedy došlo k zmene vedeniu Mesta Prievidza

a prvýkrát sa zúčastnili inventarizácie zvereného majetku aj zástupcovia Mesta Prievidza. Uvedené
tvrdenia vyplývajú z výpovedí svedkov Ing. U. H., U. L., U. Ž., L. W.. Uvedenú skutočnosť teda
potvrdili nielen svedkovia predvolaní na návrh odporcu, ale i svedkyňa Ing. U. M., ktorá uviedla, že
do roku 2011 sa žiadnej inventarizácie ani ohliadky zvereného majetku za Správu majetku mesta
Prievidza nikto nezúčastňoval. Pokiaľ teda navrhovateľ ako vlastník majetku viac rokov nebol osobne

alebo prostredníctvom svojho správcu aktívny pri riadnej a i fyzickej kontrole zvereného majetku
odporcovi, bolo zaužívanou obvyklou praxou, že zo strany mesta, resp. jeho správcu sa fyzická
kontrola majetku neuskutočnila, nemožno celkom bezvýnimočne vyčítať len odporcovi porušenie
povinnosti viesť evidenciu a vykonávať riadne inventarizácie, pri ktorej sa mal zúčastniť aj vlastník tohto
majetku. V konaní bolo preukázané, že všetky tri motorové vozidlá už v čase, keď ich preberal odporca

v roku 1997 boli nefunkčné, nepojazdné, išlo „torzá“ vozidiel, ktoré odporca bol nútený prevziať do
správy, čo bolo podmienkou kladenou zo strany mesta. Túto skutočnosť tvrdil nielen odporca,
ale i svedok Ing U. H., svedok U. Ž., ktorí uviedli, že odporca bol donútený mestom prebrať aj
neupotrebiteľný majetok, ako napr. smetiarenské vozidlá, nefunkčné stroje na údržbu komunikácii.
Odporca preukázal aj výpoveďou svedka Ing. U. H., U. L.D., U. Ž., že týmito vozidlami nikdy

nevykonával žiadnu činnosť, pretože boli nepojazdné, nefunkčné a dokonca od roku 2003 vyradené
aj z evidencie vozidiel. Už v čase ich prevzatia mali účtovnú zostatkovú hodnotu 0,- Sk vzhľadom na
rok nadobudnutia týchto vozidiel a ich opotrebenie. Horeuvedení svedkovia uviedli, že tieto vozidlá len
stáli v priestoroch odporcu. Ak takýto stav aj navrhovateľ viac rokov toleroval, nemožno zotrvať s
ohľadom na tieto motorové vozidlá na takom výklade tak komisionárskej ako i nájomnej zmluvy, že sa

mal odporca starať o tento zverený majetok , udržiavať ho, zabezpečovať jeho zveľadenie, zabezpečiť
jeho poistenie a podobne, keď už v čase, keď navrhovateľ ako vlastník nútene odovzdáva predmetné
motorové vozidlá odporcovi, tieto boli opotrebované, nefunkčné a nepojazdné a pravdepodobne už
mali byť aj vyradené. Povinnosť starať sa a udržiavať zverený majetok sa vzťahovala k majetku, ktorý
bol funkčný a prostredníctvom ktorého mal a mohol odporca vykonávať svoju činnosť z komisionárskej

zmluvy. Je pravdou, že odporca bol ohľadom vyradenia týchto troch vozidiel nedôsledný, keď „roky
toleroval“ takýto stav a náležitým spôsobom nepreukázal, že žiadal o ich vyradenie skôr ako na konci
roku 2011 po vykonanej kontrole. Vozidlá dal vo vlastnej réžii zošrotovať, ktorú skutočnosť preukázal
listinným dôkazom faktúrou č. 111979 zo dňa 8.11.2011 a následne i svedeckou výpoveďou svedkaIng. T. X.. Uvedený svedok potvrdil, že vykonal odobratie týchto vozidiel za účelom zošrotovania,
za čo poskytol odporcovi kúpnu cenu podľa faktúry vo výške 1.066,50 eur, pričom súd nemal dôvod
tomuto svedkovi neveriť, svedok vypovedal spontánne a riadne vysvetlil aj údaje na predmetnej faktúre.

V konaní bolo preto preukázané, že predmetné vozidlá mali len šrotovnú hodnotu, pretože ako vozidlá
nikdy neboli odporcom používané, nikdy neplnili svoj účel. Uvedené tvrdenie navrhovateľ popieral
s tým, že podľa výsledkov inventarizácie v predchádzajúcich rokoch bol majetok vedený v riadnej
evidencii, neboli žiadne údaje o tom, že majetok je nefunkčný a opotrebovaný. Odporca v konaní však
preukázal, že i napriek nesprávnej evidencii tohto majetku, uvedené motorové vozidlá boli nefunkčné

a opotrebované. I keď v tomto smere odporca porušil povinnosti týkajúce sa predpisov o inventarizácii,
vyraďovaní majetku predovšetkým v zmysle § 29 a 30 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v
platnom znení, uvedené neznamená, že porušenie tejto povinnosti spôsobilo navrhovateľovi škodu,
pretože predmetné vozidlá nemali väčšiu hodnotu ako šrotovnú, ktorú odporca navrhovateľovi na jeho
účet aj poskytol. Pre účely zisťovania skutočnej škody podľa § 379 Obchodného zákonníka nemôže
navrhovateľ použiť obstarávaciu cenu tak ako tvrdil v konaní. Predmetné vozidlá už i s ohľadom na

ich rok zaobstarania v rokoch 1986, 1989 a 1991 /viď i nájomná zmluva/ , ich opotrebenie, ich
nefunkčnosť v čase odovzdania do správy odporcovi, nemohli mať v žiadnom prípade hodnotu v
rozsahu obstarávacej ceny. V tomto smere mal povinnosť preukazovať rozsah škody navrhovateľ,
pretože preukázanie existencie skutočnej škody je druhým zodpovednostným prvkom, ktorý zaťažuje
stranu poškodeného, teda v danej veci navrhovateľa. Ak podľa navrhovateľa mal odporca spôsobiť

škodu svojvoľným zošrotovaním motorových vozidiel v roku 2011, bolo povinnosťou navrhovateľa
preukázať aká skutočná škoda mu na jeho majetku bola spôsobená v dôsledku zničenia vecí a akú
skutočnú hodnotu v tomto čase uvedené veci mali. Len takto ustálená skutočná škoda by bola v priamej
príčinnejsúvislostisporušenímpovinnostíodporcu.Navrhovateľ bolvtomtosmere nečinný,opakovane
v konaní poukazoval na to, že nevie súdu túto škodu inak preukázať len uplatňovaním škody v

rozsahu obstarávacej ceny vozidiel a poukazoval na výsledok škodovej komisie. Z konania vyplynulo,
že škodová komisia po vykonaní predmetnej inventarizácie na konci roku 2011 neuskutočnila žiadne
šetrenie za účelom zistenia ceny chýbajúceho majetku, hoci uvedené mohla vykonať /viď výpoveď
svedkyne Ing. Q. Č. /. Pokiaľ bolo teda v konaní preukázané, že v čase zošrotovania nemali motorové
vozidlá inú hodnotu ako šrotovnú, táto suma bola poukázaná na účet navrhovateľa, nemohla vzniknúť

navrhovateľovi vyššia škoda, preto súd návrh zamietol ako nedôvodný. Navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno k svojmu tvrdeniu, že mu porušením povinností na strane odporcu vznikla škoda na veciach
v ich obstarávacej cene.

Iná bola situácia pokiaľ išlo o tzv. nosič náradia. Odporca najskôr v konaní tvrdil, že uvedený nosič v

roku 2013 navrhovateľovi odovzdal, navrhovateľ uvedené poprel a odporca nevedel preukázať, či nosič
náradia odovzdal, nepredložil k uvedenému doklady. Navrhovateľ pri riadnej inventarizácii konanej
na konci roku 2011 uvedený nosič náradia nezistil, uzavrel, že ide o chýbajúci zverený majetok.
Odporca po ukončení komisionárskej zmluvy a následne i nájomne zmluvy bol povinný predmet
nájmu, a teda i predmetný nosič náradia odovzdať, čo vyplýva z čl. IV. bod 5 Nájomnej zmluvy, čo

odporca nevedel v konaní preukázať. Je zrejmé, že odporca v tomto smere porušil svoju zmluvnú
povinnosť. Odporca však okrem tohto tvrdenia k nosiču náradia nepreukázal aká skutočná škoda
mu v súvislosti s neodovzdaním tejto veci vznikla. Odporca tvrdil, že s nosičom náradia nedisponuje,
nemá ho, preto je obrana odporcu, že navrhovateľ má správne žalovať „vydanie veci“ je nenáležitá.
Navrhovateľovi by v zásade patrilo právo na náhradu škody v peňažnom plnení. Nosič náradia mal

byť zaobstaraný v roku 1990, čo vyplýva z nájomnej zmluvy, podľa odporcu bol taktiež nefunkčný,
neupotrebiteľný a nikto z vypočutých svedkov si na tento nosič náradia na úseku zelene nepamätal.
V evidencii mesta ako i odovzdaného majetku odporcovi sa však nachádzal /viď nájomná zmluva v
časti odovzdaného majetku - zoznam hnuteľného majetku/. Odporca by bol preto povinný nahradiť
navrhovateľovi skutočnú škodu spočívajúcu v reálnej zostatkovej hodnote tohto nosiča v čase, keď

mal uvedený nosič vrátiť. Uvedené však navrhovateľ nepreukázal, pretože takouto skutočnou škodou
vzhľadom na rok nadobudnutia nemôže byť nijako obstarávacia cena. Navrhovateľ neposkytol žiadne
bližšie informácie k tejto veci tak, aby súd mohol určiť túto cenu aspoň odhadom alebo iným spôsobom
a v tomto smere navrhovateľ neponúkol súdu žiadne návrhy na dokazovanie. Súd preto zamietol návrh
aj v tejto časti. Skutočnosť, že predmetný majetok bol evidovaný riadne v evidencii v predchádzajúcich

rokoch, v správach sa neuvádzali žiadne rozdiely a poznámky o zlom technickom stave majetku, ktorý
bol predmetom konania, ešte nepreukazuje, že takýto majetok mal zostatkovú hodnotu v obstarávacej
cene.Pre úplnosť súd konštatuje, že navrhovateľovi za každých okolností ako vlastníkovi majetku vyplývajú
taktiež zo zákona č. 138/1991 Zb. v platnom znení o majetku obcí povinností na úseku hospodárenia
s majetkom obce /§ 7 a nasl. ustanovenia/, pričom v prípade ak zverí takýto majetok ďalšej osobe,

neznamená, že tieto povinnosti na neho nedopadajú. Uvedené súd konštatuje v súvislosti so zistením,
že navrhovateľ viac rokov „toleroval“ stav evidovania, vyraďovania majetku spôsobom ako popísal
odporca.

Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný .

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 odst. 1 O.s.p.. Navrhovateľ je v konaní
neúspešný,pretojepovinnýnahradiťodporcovi trovykonania.Odporcovi vzniklapoplatková povinnosť
za podanie odporu voči platobnému rozkazu, ktorý je odporcovi vyrubený dodatočne, pričom ide o
sumu poplatku 1.346,- eur. Poplatková povinnosť odporcu za návrh v konaní nevznikla, pretože návrh
voči odporcovi bol zamietnutý . V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení patrí odporcovi

náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právne služby z tarifnej hodnoty 22.439,02 eur v zmysle
§ 10 odst. 1 vyhlášky v sume za jeden úkon 386,74 eu . Súd priznal odporcovi odmenu za úkony,
a to prevzatie a príprava zastúpenia v hodnote 386,74 eur /najskôr právny zástupca JUDr. Mária
Habalčíková, advokát/, písomné podanie odporu na súd zo dňa 24.3. 2014 v sume 386,74 eur, účasť
na pojednávaní dňa 21.8.2014 v sume 386,74 eur, vyjadrenie k návrhu zo dňa 26.11.2014, v ktorom

právny zástupca bližšie rozpracoval námietku aktívnej legitimácie a premlčanie v sume 386,74 eur,
účasť na pojednávaní 27.11.2014 vo výške 386, 74 eur, účasť na pojednávaní dňa 15.1.2015, ktoré
pojednávanie trvalo od 13.00 hod. do 15.20 hod, t.j. 2 úkony á 386,74 eur = 773,48 eur, účasť na
pojednávaní 16.3.2015 v sume 386,74 eur, účasť na pojednávaní 27.7.2015, pričom pojednávanie
bolo odročené bez prejednania veci samej z dôvodu neprítomnosti svedkov / 13a odst. 4 citovanej

vyhlášky/ v hodnote 1-iny základnej sadzby, t.j. 96,68 eur,účasť na pojednávaní dňa 21.9. 2015 v
sume 386,74 eur. Spolu predstavuje odmena za uvedené úkony sumu 3. 577,34 eur . Súd nepriznal
právnemu zástupcovi odporcu odmenu za úkon - písomné vyjadrenie z 15.12.2014, ktoré obsahuje
len návrh na vykonanie dokazovania, nahlásenie adries svedkov, ktoré podľa názoru súdu nie je
podaním vo veci samej, právny zástupca mohol navrhnúť dôkazy aj priamo na pojednávaní vo veci

samej. V zmysle § 16 odst. 3 vyhlášky patrí odporcovi RP 5x za rok 2014 á 8,04 eur, t.j. v
sume 40,20 eur , 4x RP za rok 2015 v sume 8,39 eur, spolu 33,56 eur . V zmysle § 15 písm.
a/ vyhlášky patrí právnemu zástupcovi náhrada cestovných výdavkov Senica -Prievidza a späť dňa
21.8.2014, 27.11.2014, 15.1.2015, 16.3.2015, 27.7.2015, 21.9. 2015 /6 ciest/ v sume spolu 371,70
eur, jedna cesta 128 km x2 = 256 km, priemerná spotreba 5,91 l/100 km, cena 1 l pohonne hmoty

1 eur/1 l, 5,9 x 1/100 = 0.059 eur + 0,183 eur amortizácia = 0,242 eur x 256 km x 6 ciest spolu
371,70 eur. Ďalej patrí právnemu zástupcovi podľa § 17 odst. 1 vyhlášky náhrada straty času za
cestách Senica - Prievidza a späť za rok 2014 v sume 321,60 eur, t.j. 8 začatých polhodín á 13,40
eur, t.j. 107,20 eur x 3 cesty za rok 2014 v sume 321,60 eur. Náhrada straty času za rok 2015
za 8 začatých polhodín predstavuje 13,98 eur x 8 sumu 111,84 eur pri 4 cestách 447,36 eur.

Trovy právneho zastúpenia sú v sume 4791,76 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./