Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 23C/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112218031
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112218031.13

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu G. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, L., zastúpeného JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom, so sídlom
Juraja Fándlyho 7 Žilina, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 001 518 66, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, o 1.321,24 Eur s prísl. :

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 392,03 Eur.

Žalobu z a m i e t a v časti o zaplatenie 929,97 Eur s príslušenstvom.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd žalobu proti žalovanému o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci vo výške 1.321,24 Eur a uplatnil náhradu trov obhajoby v zmysle zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci,/ďalej aj zákon 514/2003 Z.z/.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že 24. apríla 2010 bolo proti nemu vznesené obvinenie a začalo
sa trestné stíhanie, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Trestné konanie viedlo Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby 4, inšpekčné oddelenie ČVS_
SKIS - 23/IS-4-SV-2010, pretože ďalší podozrivý Karol Urban bol v čase spáchania skutku zaradený na
oddelenie Policajného zboru Košice - Juh ako referent. Ten istý deň si žalobca zvolil obhajcu, ktorý mal
vykonať úkony právnej služby, celkom v počte 16. Obhajca vykonal v trestnej veci tieto úkony právnej
služby: prevzatie a príprava vrátane prvej porady v trvaní 60 minút, Urban - výsluch podozrivého v
trvaní 45 minút, Miklošovič - výsluch druhého podozrivého v trvaní 45 minút, Tupta - výsluch tretieho

podozrivého v trvaní 45 minút, príprava na výsluch klienta (ďalšia porada s klientom) v trvaní 3 hod.,
výsluch Galloviča v trvaní od 4:15 hod., ďalšia porada s klientom po vykonaní výsluchu Galloviča v
trvaní 1:45 hod., ďalšia porada s klientom po vykonaní výsluchu Galloviča v trvaní 1.45 hod., výsluch
Gallovičovej v trvaní od 1.50 hod., ďalšia porada s klientom po vykonaní výsluchu Gallovičovej v trvaní
1.30 hod., výsluch svedka Tuptu v trvaní 1.40 hod., výsluch obvineného Miklošoviča v trvaní 1.30
hod., ďalšia porada s klientom po vykonaní výsluchu F. v trvaní 45 min., výsluch Z. v trvaní 1.45 hod.,

oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania, oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania, záverečné
preštudovanie spisu v trvaní 1,5 hodiny. Žalobca pripojil doklad o zaplatení 1.321,24 Eur advokátovi
JUDr. Jána Kasenčáka, Žižkova 6, Košice, dňa 17.1.2010, pod príjmovým pokladničným dokladom
3/2012, za úkony právnej služby, vykonané, uvedené v súdnom spise.

Žalobca svoj nárok právne odôvodil podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z.z., podľa ktorého

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Podľa § 5 ods. 1, a § 6 ods. 1 zákona514/2003 Z.z., mu právo patrí a žalobca argumentuje, že ide o vzťah vyplývajúci zo zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. V zmysle § 18 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania
v dôsledku nezákonného rozhodnutia okrem iného, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo trestné
stíhanie zastavené alebo v ktorom vec bola postúpená inému orgánu. Podľa žalobcu to, že sa
nenaplnil predpoklad zo spáchania trestného činu obvineným, čo má rovnaké dôsledky, ako zrušenie

uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. V obidvoch prípadoch
sa právoplatnosťou rozhodnutia trestné konanie končí. Preto postúpenie veci inému orgánu z dôvodu,
že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin, znamená, že podozrenie zo spáchania
trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup svojich orgánov, ak sa ukáže
mylný, zasahujúci do práv iných. V takejto situácii je rozhodné, že sa podozrenie nepotvrdilo. Zo

systematického a logického výkladu vyplýva, že ak nedošlo k potvrdeniu, za ktorých bola podaná
obžaloba, vznesené obvinenie alebo začaté trestné stíhanie, treba vychádzať z toho, že občan čin
nespáchal a konanie voči nemu nemalo byť začaté. Rozhodujúci je výsledok trestného konania. Dňa
18.3.2011 vyšetrovateľ odoslal na Vojenskú obvodovú prokuratúru návrh na postúpenie veci, pretože
skutok nie je trestným činom. Prokurátor Vojenskej obvodovej prokuratúry v Prešove tomuto vyhovel

a 12.8.2011 vydal uznesenie OPv45/2010 o postúpení veci Obvodnému úradu, Odboru všeobecnej
vnútornej správy v Košiciach. Týmto uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť, bol žalobca zbavený
obvinenia z trestného činu a bol riešený priestupkovom konaní.

Žalobca tiež uplatnil trovy konania, ako aj úrok z omeškania vo výške 9 %, t.j. o 1 % vyšší, ako je úroková

sadzba pre európsku centrálnu banku dňa 13.6.2012. Úroky požaduje od 14.6.2012 zo sumy 1.321,24
Eur s úrokom 9 % ročne.

Žalobca predložil predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky 13.6.2012 žiadosti vedenej pod spisovou značkou SLV-PS-188/2012 nevyhovelo.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Na pojednávaní 27.apríla 2015 predložil výpis z Ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, o tom že žalobcovi bola uložená sankcia vo výške
99,- Eur. Mal za to, že predbežné prerokovanie návrhu pred podaním na súd podal žalobca z titulu
nezákonného rozhodnutia a nie nesprávneho úradného postupu. K tvrdeniu, že nebolo potrebné, aby

žalobca podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 30.9.2008 sp. zn. 1Cdo71/2008.
Súd vykonal dokazovanie, obsahom spisu, obsahom spisu vedeného pod sp. zn. 19C/283/2012 na
tunajšom súde o náhradu škody žalobcom L. Z. proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci,

zápisnicou o výsluchu zo dňa 26.4.2010 poškodeného G. I., L. Z. výsluchom svedka a zistil:

Vo vyšetrovacom spise ČVS:SKIS-23/IS-4-SV-2010 sa nachádza výpoveď poškodeného G. I., opisujúca
priebeh incidentu, ktorý sa stal 26.4.2010 o 1 hodine ráno v Košiciach na ulici Puškinovej pred bydliskom
G. I.. Ten pri rušení nočného kľudu neznámymi mladíkmi, týchto upozornil, za účasti jeho manželky

N. I.. Obaja napomenuli mladíkov a upozornili na potrebu slušného správania. Podľa výpovede G. I.
k celému incidentu malo dôjsť tak, že pri vchodovej bráne, pri komunikácii s aktérmi tohto vyhrážania
a výtržníctva pristúpil k nemu jeden z mladíkov a vystriekol mu čistú vodu do tváre, aby ho odplašil,
Iný zase nadával jeho manželke a mal sa vyhrážať zastrelením. Uvedené údaje tvoria podstatnú časť
výpovede poškodeného G. I..

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS:SKIS-23/IS-4-SV-2010 tiež vyplýva, že 26.apríla XXXX obaja,
G. G. aj L. Z. odmietli vypovedať pred policajným orgánom a nevypovedali, hoci si zvolili obhajcu. Pre
skutok,ktorýsastal26.apríla2010aspáchaťhomalivtenistýdeň/26.apríla2010/policajnýorgánzačal
trestné stíhanie voči obom týmto osobám, proti žalobcovi pre prečin výtržníctva v spolupáchateľstva k

tomuto trestnému činu. Výsluch bol začatý 26.4.2010 o 2:00 hodine ráno a skončil o 5:30 hodine. Obaja v
zápisnici o výsluchu obvineného uviedli, že si zvolili obhajcu, ktorý je uvedený a podpísaný na zápisnici a
bol prítomný pri vyšetrovacích úkonoch. Obaja následne pri výsluchu 9.6.2010 potvrdili, že sa zdržiavali
na Puškinovej ulici v Košiciach.Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby
začala trestné stíhanie proti nstržm. L. Z. a aj žalovanému G. G., ktorý obvinený G. G. bol za prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva a § 20 Trestného
zákona. K začatiu trestného stíhania došlo v ten istý deň, ako došlo nad ránom, v skorých ranných
hodinách k incidentu na Puškinovej ulici v Košiciach a žalobca obdobne ako L. Z. k veci odmietli
vypovedať.

Žalobca namieta predčasnosť rozhodnutia policajných orgánov o vznesení obvinenia, ktorý znamenal
pre žalobcu zásah do jeho postavenia t.j. nutnosť zvolenia obhajcu v prípravnom trestnom konaní.
Vzhľadom na následný postup policajných orgánov, spočívajúci v postúpení veci na prejednanie
podľa zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch, tvrdil, že jeho nárok sa opiera o nesprávne a nezákonné
rozhodnutie, ktoré spočíva v predčasnom rozhodnutí o vznesení obvinenia. Orgány činné v trestnom
konaní len na základe volania na linku 158 a trestného oznámenia poškodeného G. I., pri policajnom

zásahu vzniesli obvinenie, ktorým sa sťažilo postavenie žalobcu, bol považovaný za obvineného, jeho
procesné práva v trestnom konaní boli oslabené a bol nútený zvoliť si advokáta, aby boli jeho práva
chránené.

K otázke, že žalobca nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť tvrdil, že obsah obvinenia

spočíval len v nejakých skutkových veciach, ku ktorým sa žalobca nevyjadril a neboli iné skutočnosti,
ktoré by v sťažnosti boli uvedené. Z tohto dôvodu sťažnosť by nebola efektívna a preto nebola podaná.
Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, ktorý k tejto otázke uviedol, že zodpovednosť
štátnych orgánov za nesprávny a nezákonný postup alebo nezákonné rozhodnutia je objektívnou, iba
nepodanie opravného prostriedku nespôsobuje zánik nároku na náhradu škody. Potrebné je preto vždy

posudzovať,čiuplatnenieopravnéhoprostriedkubolovdanomprípadeefektívneaopodstatnené.Tvrdil,
že len samotné nepodanie sťažnosti nespôsobilo ani v tomto prípade zánik nároku na náhradu škody.
Orgánčinnývtrestnomkonaníadozorvykonávajúciprokurátormalivyhodnotiť,čisúsplnenépodmienky
pre vznesenie obvinenia a poukázal tiež na právny názor uvedený v uznesení Ústavného súdu SR,
podľa ktorého, prokurátor v trestnom konaní koná ex offo z úradnej moci. /ten nekonal, čo samo o sebe

je predpokladom zákonnosti vznesenia obvinenia/.

Vojenská obvodová prokuratúra napokon pod číslom OPV4510 postúpila vec obvinených, bývalého
nstržm. policajného zboru L. Z. a žalovaného G. G., ktorí boli stíhaní uznesením vyšetrovateľa 4.
inšpekčného oddelenia, Odboru inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR Košice

zo dňa 26.4.2010, podľa § 199 a 206 ods. 1 Trestného poriadku, pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. d) Trestného zákona, pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona a § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť
tým, že dňa 26.4.2010 o 1.30 hodine po predchádzajúcom vzájomnom verbálnom konflikte podišli k
prízemnému oknu bytu, na Puškinovej ulici 10, kde G. I. a N. I. vulgárne vynadali, a počas toho obvinený

G. G. opľul poškodenú N. I. a taktiež obvinený L. Z. sa mal vyhrážať zastrelením.
Z výsluchu svedka B.. C. L., z odboru inšpekčnej služby Východ, Úrad inšpekčnej služby, Sekcia kontroly
a inšpekčnej služby, Ministerstva vnútra SR, súd zistil, že v deň keď došlo k spáchaniu skutku vykonával
službu a žalobca bol vyšetrovaný Poriadkovou políciou, Obvodné oddelenie Košice - Staré mesto.
Následne vec bola odstúpená z dôvodu, že sa jednalo o príslušníka policajného zboru / L. Z./. V danej

veci boli vykonané všetky procesné úkony v zmysle Trestného poriadku. Presne už si nespomínal s
odstupom času, ktoré konkrétne úkony vykonával, ale uviedol, že vo veci mal dozor Vojenský obvodový
prokurátor. Konanie bolo začaté zaisťovacími a neodkladnými úkonmi so zaistením osôb a vydaním veci,
lebo skutok bol spáchaný tak, že bola zaistená jeden zbraň a tyč, ktorou sa malo útočiť na osobou,
ktorá bola v čase skutku na mieste. Po vykonaní procesných úkonov bolo vznesené obvinenie podľa

§ 206 Trestného poriadku. Dôvodom na postup policajných orgánov bolo, že /vyplýva zo zápisníc
z 26.04.2010/, jeden z podozrivých bol príslušníkom policajného zboru, mal zbraň, osoby, ktoré boli
zaistené na mieste činu, boli pod vplyvom alkoholu, z výpovede svedkov jednoznačne vyplynulo, že
skutokbolspáchanýapodozrivéosobysanebránili.Privzneseníobvinenianazákladetaktoexistujúcich
dôkazov, polícia konzultovala vec s dozorujúcim prokurátorom. Či boli podané sťažnosti nevedel

uviesť, ani ako bolo o nich rozhodnuté. Ak aktéri tohto skutku využili právo 26.4.2010 nevypovedať,
neuviedli tak žiadne skutočnosti na svoju obranu. Vypovedali len poškodená a jej manžel. Obvinene bolo
vznesené za účasti obhajcu. Vec skončila postúpením na priestupkové konanie. Postup bol adekvátny
a primeraný. Na základe celkového hodnotenia bolo vznesenie obvinenie vychádzajúc z tvrdení svedkaa poškodenej, na základe hrozby zbraňou, z dôvodu, že v osobe L. Z. išlo o príslušníka Policajného
zboru, ktorý v čase mimo služby bol pod vplyvom alkoholu, mal pri sebe zbraň, podozriví boli podrobení
dychovým skúškam, bola zistená prítomnosť. Ak by nebolo vznesené obvinenie, proti žalobcovi, bolo

by začaté trestné konanie vo veci. V prípade, že by bol žalobca alebo L. Z. vypovedali a uvádzali dosť
závažné skutočnosti rozporné oproti tvrdeniam svedka a poškodenej, bola by vykonaná konfrontácia
„z očí do očí“, takto obvinenie bolo vznesené na základe prvotných dôkazov, a ak by žalobca podal
sťažnosť, o tejto by bol rozhodol dozorujúci prokurátor.

Na otázku sudkyne, či mohol príslušník polície nosiť služobnú zbraň aj mimo služby, svedok odpovedal:
„ Áno, je dovolené nosiť zbraň aj mimo služby. „

Na otázku právnej zástupkyne žalobcu na svedka, že akým spôsobom sa vyhodnocujú výsluchy
poškodených a výsluchy podozrivých, či tieto dôkazy majú rovnakú váhu alebo niektoré dôkazy majú
prednosť pred inými, svedok odpovedal: „Výsluch svedka začína tým, že svedok je poučený že nesmie

nič zamlčať a usvedčiť páchateľa trestného činu a obvinený môže na svoju obranu uviesť akékoľvek
skutočnosti.“

Na otázku právnej zástupkyne žalobcu na svedka, že či výsluch poškodeného by v tom prípade mal
mať väčšiu silu, ak hovorí, že môžu na svoju obranu uvádzať akékoľvek skutočnosti alebo sú rovnakej

právnej váhy oba druhy výsluchov, svedok odpovedal: „Vyjadrím sa k tomu jednoznačne tak, že svedok
je povinný hovoriť pravdu, podozriví a obvinení majú právo aj klamať, vzhľadom na svoju obranu.“/
účinnejšia obrana/

Svedok uviedol, že hoci žalobca nemal zbraň, pri hodnotení veci bral do úvahy výpovede poškodenej,

manžela poškodenej, i svedka, a rozhodoval sa podľa toho.“

Svedok, sa nevedel vyjadriť na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či vychádzal aj z výsluchu svedka
G. F., ktorý, uviedol, že nepočul žiadne vyhrážky a počul iba vulgarizmy, či aj tak bolo jednoznačne
preukázané, čo vyjadrovala svedkyňa I..

Na otázku právnej zástupkyne žalobcu na svedka, či je obvykle, aby v prípade takejto roztržky, kde
prebehne iba slovná výmena názorov bolo vznesené obvinenie voči podozrivým osobám okamžite,
takmer na mieste, svedok odpovedal: „ Áno. Aj keď jediný svedok vypovedá a tvrdené skutočnosti sú
podložené, ako tomu bolo v danej veci. Bola tam zbraň, vyhrážanie pod vplyvom alkoholu čo potvrdila

svedkyňaI.,ktorejneboldôvodneveriť. Žalobcanepodalsťažnosťprotiuzneseniuovzneseníobvinenia,
hoci bola iba zahlásená prostredníctvom jeho advokáta do zápisnice 26. 4. 2010. Ak by bola podaná
písomne rozhodol by o nej dozorujúci prokurátor.

Žalobca v priebehu konania vzal spať časť žaloby dňa 9.4.2014 s poukazom na § 13 ods. 2 Vyhl. č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorých
sa znižuje základná sadzba tarifnej odmeny a to pri prvých úkonoch 20 % a od tých úkonov, počnúc
20.5.2010 o 50 %, v prípade ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb a
žiadal priznať náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku trov obhajoby vznesením obvinenia, ktoré
považoval za predčasné nepreukázané a takéto rozhodnutie a vyvolalo obmedzenie jeho práv, dostal

sa do pozície obvineného a jeho procesné práva sa zmenili a bol nútený na ich ochranu si zvoliť obhajcu.
Žalovaný súhlasil s čiastočným späť vzatím návrhu žalobcom, navrhol žalobný návrh zamietnuť.

Žalovaný na podporu svojej právnej argumentácie predložil uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorého nemožno považovať za nezákonné každé uznesenie o vznesení obvinenia,

ktoré nevyústi do právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Dôležité je posudzovať okolnosti uvádzaných
dôkazov, situáciu a aj to, či boli dodržiavané zásady trestného konania. Z výsluchu svedka podľa
žalovaného jednoznačne vyplynulo, že žalobca aj s ďalším obvineným využili možnosť nevypovedať
pred samotným vznesením obvinenia a rovnako nevyužili možnosť podať riadny opravný prostriedok
proti uzneseniu o vznesení obvinenia, hoci obaja, ako to vyplýva zo zápisnice z 26. 4. 2010, boli

zastúpení advokátom, a vytvorili dôkaznú situáciu, pre vznesenie obvinenia.

Z obsahu spisu 19C/283/2012 sa zistilo, že v predmetnej veci sa posudzuje žaloba L. Z. proti
žalovanému, na základe toho istého skutku, s tým istým právnym základom, ktorým je náhrada škody zanezákonné rozhodnutie. V uvedenej súvislosti výsledky dokazovania z obsahu vyšetrovacieho spisu, /
v konaní pripojený/ sú obdobné ako v spise 23C/53/2012. Na pojednávaní dňa 16.01.2015 v konaní
19C/283/2012 bol vypočutý uvedený žalobca L. Z., voči ktorému boli nakoniec vyvodené tie isté závery

policajného orgánu, totiž postúpenie veci na priestupkové konanie.

Právna úprava, podľa ktorej súd posúdil žalobu a právne hodnotenie:
Podľa § 120 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd

môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

Podľa § 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť
tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce
ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením
dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní

svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do
procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a
skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní
sú v zmysle § 125 O.s.p. všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,

ohliadka a výsluch účastníkov konania. To znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť
dohady, predpoklady, indície a podobne. Zákonné ustanovenie § 3 zákona č. 514/2003 Z.z platia aj na
posudzovanú vec / ide o zodpovednosť objektívnu /

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
alebo zákon č. 514/2003 Z.z.). Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
aj nezákonným rozhodnutím,

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť./ § 3 zákona č. 514/2003 Z.z./

Podľa § 4 ods. 1 pís./b, zákona č. 514/2003 Z.z orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo

poverený príslušník Policajného zboru. Žalovaný je teda pasívne legitimovaný v tomto konaní.

Podľa § 5 ods.1, 2 a § 6 ods. 1, 2, zákona č. 514/2003 Z.z právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 514/2003 Z.z o.i.aj nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a
11. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku

na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a
pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo akpríslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť
potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným orgánom.

Žalobca predložil predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia
a nesprávneho úradného postupu a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky 13.6.2012 žiadosti vedenej
pod spisovou značkou SLV-PS-188/2012 nevyhovelo. Žalobu na súd podal na súd 16. 7. 2012.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. 1a)

Podľa § 18 ods. 1,3 zákona č. 514/2003 Z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súčasťou
trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a

odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú
náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu žalobcu, ktorá
mu mala vzniknúť zaplatením trov obhajoby, keď podľa neho uznesením o vznesení obvinenia

bolo predčasne začaté trestné stíhanie proti nemu, čím sa jeho postavenie znevýhodnilo. Výpoveď
poškodeného G. I., opísala priebeh incidentu, ktorý sa stal 26.4.2010 o 1 hodine ráno v Košiciach na ulici
Puškinovej pred bydliskom Mariána I. o rušení nočného kľudu neznámymi mladíkmi, týchto upozornil,
za účasti manželky N. I.. Obaja napomenuli mladíkov a upozornili na potrebu slušného správania. Podľa
výpovede G. I. k celému incidentu malo dôjsť tak, že pri vchodovej bráne, pri komunikácii s aktérmi tohto

vyhrážania a výtržníctva pristúpil k nemu jeden z mladíkov a vystriekol mu čistú vodu do tváre, aby ho
odplašil,Inýzasenadávaljehomanželkeamalsavyhrážaťzastrelením.Uvedenéúdajetvoriapodstatnú
časť výpovede poškodeného Mariána I.. Aj z výsluchu poškodenej N. I. uvedeného zápisnici z 26. 4.
2010 vyplýva, že sa ku tejto žalobca mal správať tak, že ju mal opľuť a Karol Z. sa jej vyhrážal zbraňou
a za preukázania faktu, že obaja podozriví boli pod vplyvom alkoholu, čo samo o sebe nie je zakázané,

alebo trestné, ale v súvislosti s dôkaznou situáciou, ktorú vytvorili, odmietnutím výpovede / brániť sa/
a poškodená svojimi výpoveďami preukazovala poškodenie, za tejto situácie, je viac ako pochopiteľný
postup policajných orgánov.

Z vyšetrovacieho spisu súd mal za preukázané, že obaja L. Z. aj G. G., 26.4.2010 odmietli vypovedať.

Zo zápisníc o výsluchoch vyplýva, že sa tak stalo v uvedený deň, keď žalobca nevypovedal a pri
možnom výsluchu bol prítomný advokát, ktorého si zvolil v deň spáchania skutku, pred vydaním
uznesenia o začatí trestného stíhania. K uzneseniu o trestnom stíhaní žalovaný aj L. Z. oznámili
prostredníctvomobhajcuJUDr.Kasenčákanapolícii,dozápisnice26.apríla,2010,žepodajúvzákonnej
lehote sťažnosť. /Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že výsluch, začal 26. apríla, 2010 o 2.00 hodine ráno

a skončil 15.50 hod., / 44 súdneho spisu/. Ak zo zápisnice o výsluchu na polícii z 26.4.2010 vyplýva,
prítomnosť obhajcu C.. Ján Kasenčáka, v čase „možného“ výsluchu žalobcu ako zadržaného, v zmysle
ustanovení §§ 1,2,3,4,5,15,16,17,18, zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno akceptovať argument žalobcu,
že trovy jeho obhajoby vznikli len v dôsledku začatia trestného stíhania proti žalobcovi. Ak potom
z údajných dôvodov ekonomického postupu v konaní nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení

obvinenia, ktorým bolo začaté trestné stíhanie, ako riadny opravný prostriedok / zápisnica z 8.6.2010,
G. G. / § 6 ods. 1,2, zákona č. 514/2003 Z.z/, tým nesplnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na
náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca, ktorý nepodal proti uzneseniu o začatí trestného
stíhania sťažnosť, súd nepresvedčil ani o tom, že nepodanie opravného prostriedku v jeho prípade
znamená naplnenie zákonných predpokladov úspešného uplatňovania náhrady škody.

Podľa názoru súdu, ako vždy aj v tomto prípade je potrebné vychádzať z jednotlivého prípadu. Advokát
žalobcu, ktorý zahlásil sťažnosť do zápisnice o výsluchu žalobcu, ktorý odmietol vypovedať, sťažnosť
proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal, hoci podľa neho z dôvodov, že nebolo dosť argumentovna jej podanie, a jej podanie by znamenalo, z ohľadom na záujem stíhaného L. Z. časovú stratu založil
neúspech žalobcu v tomto konaní. Súd sa tiež prikláňa k tvrdeniam žalovaného o správnom postupe
vyšetrovateľaprivzneseníobvineniavdeňspáchaniaskutku26.4.2010,keďaktérinevypovedalianeboli

vypočutí ako svedkovia, vyšetrovateľ vzniesol obvinenie proti žalobcovi a začal trestné stíhanie oboch,
dňa 26.4.2010 za dôkaznej situácie, ktorú popísal svedok Ing. Jozefa Kuba, z odboru inšpekčnej služby
Východ, Úrad inšpekčnej služby, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Ministerstva vnútra SR.

Ak žalobca žalobca odmietol vypovedať pred orgánmi polície, najmä za existencie zbrane v čase

spáchania skutku a faktu, že žalobca sa nijako nebránil a nič neuviedol na svoju obhajobu ako svedok,
potom vlastne jeho procesná situácia bola priaznivejšia po vnesení obvinenia a predmet sporu treba
interpretovať aj tak, že ako svedok súc právne zastúpený svojim advokátom, jeho povinnosťou bolo
hovoriť pravdu.

V tomto zmysle treba chápať jeho rozhodnutie, nepodať sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia,

ako nepochopiteľné a predpoklad úspešného uplatnenia nárokov na náhradu trov trestného konania
podľazákon514/2003Z.z.ozodpovednostištátuzavýkonverejnejmociabsentuje.Zauvedenejzistenej
situácie mu náhrada náhradu trov advokáta, nepatrí.

Treba súhlasiť s názorom, že vznesenie obvinenia a postup orgánov činných v trestnom konaní v

prípravnom konaní nie je rozhodnutím o vine obvineného, táto sa práve až v priebehu trestného konania
dokazuje, resp. preveruje. Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní vykonávali dôvodné procesné úkony
predpokladané (dovolené) právnym poriadkom, pričom neprekročili zákonom stanovené medze, nie
je možné hovoriť o nesprávnom postupe týchto orgánov, ani o nezákonnosti vydaného uznesenia
o vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania/oslobodenie obžalovaného spod obžaloby,

postúpenie veci na konanie o priestupku je legitímnym, zákonom predpokladaným spôsobom ukončenia
trestného konania, v ktorom sa nepodarilo preukázať pôvodné podozrenie zo spáchania trestného
činu. To však automaticky neznamená, že orgány činné v trestnom konaní postupovali pri vznesení
obvinenia nesprávne, resp. nezákonne, a preto nemožno vyvodiť nezákonnosť ich rozhodovania len z
titulu samotného zastavenia trestného stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.11.2013, sp. zn. II. ÚS 163/2013-50, vyplýva,
že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného
konania, do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že
prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t. j. trestné konanie sa
presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto

trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené
uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné
predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno
bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho
vydaniaexistujúcapravdepodobnosťospáchaníurčitéhoskutkukonkrétnouosobousaneskôrzrôznych

dôvodov nepotvrdila. Legálnym prostriedkom obvineného z trestného činu, ako aj iných oprávnených
osôb (§ 185 Trestného
poriadku) ako rozptýliť zákonnosť dôvodov, na ktorých je obvinenie postavené, je podanie sťažnosti proti
nemu.
Súd sa tiež stotožňuje s názorom, že nie každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré nevyústi v

právoplatný odsudzujúci rozsudok, možno považovať za nezákonné a vždy je treba prihliadať na
konkrétne okolnosti prípadu. Právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia
v trestnom konaní, ktoré skončilo oslobodením dotyčnej osoby spod obžaloby, zastavením trestného
stíhania, prípadne postúpením veci na prejednanie inému orgánu, nie je právom vyplývajúcim priamo
z ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko v uvedených prípadoch nedochádza k zrušeniu

právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia a nie je tak splnená podmienka nezákonného
rozhodnutia v zmysle § 6 zák. č. 514/2003 Z. z..

Vec žalobcu založená skutkom popísaným v uznesení o vznesení obvinenia skončila postúpením
Obvodnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy v Košiciach, v podstate v prospech žalobcu,

lebo prokurátor hoci nerozhodoval o sťažnosti, /lebo podaná nebola/, a Vojenská obvodová prokuratúra
neskôr uznesením postúpila vec na priestupkové konanie dňa 12.8.2011, /keď skutok sa stal 26.4.2010/
posúdil vec inak a vo veci nebola podaná obžaloba.Súd podľa § 96 ods. 1, 2, 3, O.s.p konanie po späť vzatí žalobcom v rozsahu 392,03 Eur zastavil.
Predmetom tohto konania zostala suma 929,97 Eur Eur.

Žalobcasapodľasúduodvolávanesprávnenanezákonnosťuzneseniaovzneseníobvineniaanasúdnu
judikatúru. Žalobca neopodstatnene namietal predčasnosť rozhodnutia policajných orgánov o vznesení
obvinenia, ktorý mal znamenať pre žalobcu zásah do jeho postavenia t.j. nutnosť zvolenia obhajcu
v prípravnom trestnom konaní, aj vzhľadom na následný postup policajných orgánov, spočívajúci v
postúpení veci na prejednanie podľa zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch, lebo žalobca bol aj predtým,

v pozícii svedka zastúpený tým istým advokátom, ktorý v zápisnici 26. 4. 2010 ohlásil podanie sťažnosti
proti uzneseniu o začatí trestného stíhania, ktorú nepodal, čím nesplnil zákonnú podmienku § 6 ods. 1,
2, zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1,2,6,O.s.p
(1)Opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidlavrozhodnutí,ktorýmsakonanie
končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr

do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

(2)Akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrovkonaniavyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná

a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(6) O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s §

151 ods. 1, 2 a 6 O.s.p.

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko nebol v konaní úspešný. Žalovaný trovy konania
vyúčtoval na základe § 151 ods. 1 a 6 O.s.p. ako cestovné SMV:

1, za účasť na pojednávaní 20.6. 2014 vo výške 301,127 euro, za počet 833 km, spotrebe 10,5 litrov a
cene za jeden liter 1,700 vo výške euro 148,960 euro a náhradu za použitie SMV 152,439 euro
2, za účasť na pojednávaní a 17. 10. 2014, vo výške 254,960 euro, za 835 km, pri spotrebe 8,3 l a cene
1,474 eura za liter 102,155 euro a náhradu za použite SMV 152,802 euro
3, za účasť na pojednávaní a 30. 3. 2015 vo výške 281,756 euro za 826, km pri spotrebe 11,8 l a cene

za jeden liter 1,340 a náhrada za použitie SMV 151,158 euro
4, za účasť na pojednávaní 14. 9. 2015 vo výške 259,751 euro za 820 km , pri spotrebe 10,6 l a cene
za jeden liter t.j.109,691 euro a náhrady za použitie SMV 150,060 euro , spolu 1097,605 euro.

a to písomným podaním na pošte 19. 11. 2015, avšak jeho vyúčtovanie na základe vyhláseného

výroku na pojednávaní 9. 11. 2015, nepredpokladá jeho uplatnenie § 151 ods. 1 a 6 O.s.p., ale jeho
riadne vyúčtovanie. Z vyúčtovania žalovaného nie je zrejmé aké motorové vozidlá mal na mysli, ktoré
použil na dopravu svojho právneho zástupcu na pojednávania nariadené súdom, aké sú ich technické
parametre, spotreba podľa technického osvedčenia, ktoré nepripojil a najmä ani, či je dodržaná zásada
účelnosti trov konania upravená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. Pretože nebolo možné skontrolovať

správnosť výpočtov žalovaného v súvislosti s vyúčtovaním cestovného služobným motorovým vozidlom
vzmyslezákonaocestovnýchnáhradáchjeidôvodnanepriznanietrovzastupovaniaprenepreukázanie
účelnosti trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.)