Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/859/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105218695
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6105218695.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice

Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, právnej veci navrhovateľa
Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. T. X, P., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Smetanom,
Advokátska kancelária Horná 51, Banská Bystrica, proti odporcom : 1/ Mesto Banská Bystrica, so sídlom
ul. Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, 2/ K. Y., nar. XX. XX. G., bytom E. A.
sv. J. P., Q. 3, T. Y., právne zastúpenej JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom, Advokátska kancelária
Horná 51, Banská Bystrica, proti odporcovi 3a/ S.. J. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. V. P., ul. R. XXX/X,
3b/ S.. I. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., ul. K. XX/a, 3c/ I.. B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., E. T. XX,

4/ Q. P., nar. XX. XX. XXXX, ul. Y. 5, P., 5/ H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. O. XX, T. J., proti 6/ R. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. 1, P., proti 7/ K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X, P., odporcovia v 4/, 5/,
6/, 7/ rade právne zastúpení JUDr. Dagmar Vavrekovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom
Kapitulská 4, Banská Bystrica, za vstupu vedľajších účastníkov konania S.. J. O., bytom Y. XX, P. P. a
P. O., bytom Y. XX, P. P., obaja právne zastúpení JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, Advokátska
kancelária Horná 27, Banská Bystrica, o návrhu na vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/149/2005-575 zo dňa 01. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni 2/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 67,89 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Františka Vavráča, advokáta, do troch
dní.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom 4/ až 7/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 181,68 € na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Dagmar Vavrekovej,

advokátke, do troch dní.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajším účastníkom Ing. Jurajovi Žatkovi a Beáte Žatkovej trovy
odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 226,49 € na účet ich právneho
zástupcu JUDr. Bohumila Nováka, advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na vydanie nehnuteľností zamietol a
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 2/, odporcovi 3a/, odporcom 4/ až 7/, ako aj vedľajším

účastníkom S.. J. O. a P. O. trovy konania vo výške ako je špecifikovaná vo výroku tohto rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 03. 1992 ( ktorý
bol zapísaný pod sp.zn. 18C/74/1992) domáhal, aby súd uložil odporcovi v 1/ rade povinnosť, uzavrieť
s ním ako s oprávnenou osobou dohodu o vydaní veci podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnychrehabilitáciách (ďalej len „zákon č. 87/1991Zb."), a to nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. P. P.,
identifikovaných ako pozemnoknižné parcely č. XXXX, č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX, č.XXXX/X ,
zapísané vo vložke XX pozemkovej knihy. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 31. 03. 1992 rozšíril

svoj návrh na odporcov R. P., K. Y., S.. F. Z. a S. P. s odôvodnením, že týmto osobám boli
nehnuteľnosti vydané. V uvedenom konaní súd uznesením sp.zn. 18C/74/92-230 zo dňa 22. 06. 2005
pripustil zmenu návrhu na uloženie povinnosti odporcovi v 1/ rade vydať navrhovateľovi pozemnoknižnú
parcelu č.XXXX a č.XXXX, súčasne pripustil, aby do konania na strane odporcov vstúpili odporcovia v 2/
až7/radeapripustilrozšírenienávrhuourčeniepovinnostiodporcovv1/až7/radevydaťnavrhovateľovi

pozemnoknižné parcely č.XXXX, č.XXXX a č.XXXX/X, zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. XX,
pre k.ú. P. P.. Uznesením č.k. 18C/74/92-235 zo dňa 08. 09. 2005 súd vylúčil návrh navrhovateľa voči
odporcom v 1/ až 7/ rade na určenie povinnosti vydať navrhovateľovi pozemnoknižné parcely č.XXXX,
č.XXXX a č.XXXX/X , zapísané vo vložke č. XX pre k.ú. P. P. na samostatné konanie vedené pod sp.zn.
14C/149/2005.

Pôvodná odporkyňa v 3/ rade S.. F. Z. v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 14C/149/20005 dňa XX.
XX. XXXX zomrela. Jej právnymi nástupcami podľa odpovede Notárskeho úradu JUDr. Štefana Morvaya
Bánovce nad Bebravou sú odporcovia 3a/, 3b/ a 3c/.

Pôvodne označení vedľajší účastníci na strane odporcov J. T., Y. T., J. T. a D. T. uviedli, že nechcú

v konaní ďalej vystupovať ako vedľajší účastníci. S.. Y. Q. - súčasný vlastník parcely CKN XXXX/X
okresnému súdu uviedol, že nechce vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcov.

V tomto konaní vedenom pod sp. zn. 14C/149/2015 navrhovateľ žiadal vydať pozemnoknižnú parcelu č.
1411 od odporcu v 1/ rade podľa § 5 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb., ale tiež aj od odporcov v 2/ až 7/ rade

podľa § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. Pozemnoknižná parcela č.XXXX je identická s parcelou CKN č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 205 m2, zapísanou na LV č.XXXX Správy katastra P.
P.. Vlastníkmi parcely CKN č.XXXX v súčasnosti sú vedľajší účastníci S.. J. XX.a P. O., ktorí túto kúpili
od odporkyne v 3/ rade kúpnou zmluvou zo dňa 19. 01. 1998. Ďalej sa navrhovateľ od odporcu v 1/
rade ako povinnej osoby v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb. domáhal vydania pozemnoknižnej

parcely č. XXXX, ktorá je identická s parcelou CKN č.XXXX/X - záhrady o výmere 42 m2 zapísanou na
LV č.XX Správy katastra P. P.. Podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú J. T. v 1-ici a B. T. v 1-
ici, ktorí túto nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 20. 06. 2001 od predávajúceho Poľnonákup Hron, š.p.
„v likvidácii" Banská Bystrica. Podielová spoluvlastníčka B. T. zomrela a podľa osvedčenia o dedičstve
dedičmi po nej sú Y. T. a J. T., ktorí boli súdom na návrh navrhovateľa oslovení a vyjadrili sa tak, že

nevstupujú do konania ako vedľajší účastníci. Navrhovateľ sa tiež od odporcu v 1/ rade ako od povinnej
osoby v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb. domáhal vydania pozemnoknižnej parcely č.XXXX/X,
ktorá bola identifikovaná ako parcela EKN č.XXXX/X - ostatné plochy o výmere 186 m2 zapísaná na LV
č. XXXX Správou katastra P. P.. Vlastníkom tejto parcely je Mesto Banská Bystrica.

Okresný súd po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/231/2011-466 zo
dňa 21. decembra 2011 doplnil dokazovanie najmä s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 244/2011-50, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo
328/2009,keďználezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa24.08.2011vyplynulo,žezákladné
právo navrhovateľa bolo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 328/2009 zo dňa 29. 11. 2010
porušené. Na základe vysloveného právneho názoru z nálezu Ústavného súdu SR, Najvyšší súd SR
uznesením zo dňa 26. 01. 2012 sp. zn. (3Cdo 219/2011) dovolanie proti výroku rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici 15Co/6/2009 zo dňa 17. 06. 2009; odmietol. zrušil výrok rozsudku, ktorým bol
zmenený výrok prvostupňového rozsudku o povinnosti odporcov vydať navrhovateľovi nehnuteľnosti,

keď v tomto rozhodnutí poukázal na základný účel zákona č. 87/1991 Zb., ktorým je zmierniť následky
niektorých majetkových krívd spôsobených nedemokratickým režimom v tzv. rozhodnom období. V
súlade s právnymi závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutými v jeho rozhodnutí
sp. zn. 3Cdo 219/2011 rozhodoval v obdobnej veci odvolací súd Krajský súd v Banskej Bystrici vo
veci týkajúcej sa prvostupňového konania 20C/80/1992 (Okresný súd Banská Bystrica) rozsudkom

15Co/41/2012-897 zo dňa 30. mája 2012, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 06. 2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery tak ústavného súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, následne odvolací - Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil v danej veci (sp. zn. 15Co/41/2012)
právny záver, podľa ktorého skutočným vlastníkom znárodnených nehnuteľností bol práve navrhovateľ,ktorého možno považovať za oprávnenú osobu. Okresný súd preto pri rozhodovaní vo veci samej
prihliadal na vyššie uvedené právne závery, s ktorými sa stotožnil a jednoznačne konštatoval, že
navrhovateľ je oprávnenou osobou podľa zákona č. 87/1991 Zb. Uznal, že v čase znárodnenia ku dňu

28. 04. 1948 bol skutočným vlastníkom navrhovateľ, ktorému boli nehnuteľnosti znárodnené a na koho
ujmu takéto znárodnenie bolo vykonané a nemôže mu byť z pohľadu Reštitučného zákona na ujmu, že
nepodal žalobu o výmaz, keďže lehota na podanie žaloby začala plynúť od 09. 02. 1948 a vzhľadom
na následné politické udalosti, spoločenské pomery po znárodnení, sa navrhovateľ nemohol fakticky
domáhať nápravy nesprávneho zápisu v pozemkovej knihe za stavu, keď po znárodnení bol ako vlastník

titulom znárodnenia v pozemkovej knihe vedený už nie nepravý vlastník, ale štát. Okresný súd preto
na strane 17 odôvodnenia svojho rozhodnutia výslovne uviedol, že už v konaní 20C/80/1992 riešil
otázku, kto je oprávnenou osobou v zmysle zákona č. 87/1991 Zb, keď aj v uvedenom konaní vystupoval
navrhovateľ tiež v pozícii navrhovateľa a predmetom konania bola žaloba o vydanie veci podľa Zákona
o mimosúdnych rehabilitáciách voči odporcom, ako právnym nástupcom osôb, ktorým bola vec vydaná.
V tejto súvislosti okresný súd podrobne poukázal na odôvodnenie rozhodnutia tak Ústavného súdu SR

sp. zn. I. ÚS 244/2011 ako aj Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 219/2011, vrátane súdu odvolacieho
(sp. zn. 15Co/41/2012) na str. 11 až 15 tohto odôvodnenia.

Následneustáliacsiprávnyzáver,ženavrhovateľjeoprávnenouosobounavydanienímšpecifikovaných
nehnuteľností posúdil otázku, či napriek tomu, že navrhovateľ je osobou oprávnenou, je možné vyhovieť

jeho návrhu a nehnuteľnosti tak, ako ich v návrhu špecifikoval vydať odporcom.

Pokiaľ ide o odporcu 1/ okresný súd konštatoval, že voči nemu nie je nárok navrhovateľa dôvodný,
pretože odporca 1/ parcelu CKN XXXX vydal dohodou zo dňa 09. 03. 1992 manželom J. a R. P.. Parcela
CKN XXXX/X nebola vo vlastníctve odporcu 1/, preto neprichádza do úvahy jej vydanie od odporcu 1/

ako povinnej osoby. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 20. 06. 2001 je preukázané, že
vlastníkom tejto parcely bol Poľnonákup Hron, š. p. v likvidácii Banská Bystrica, ktorý parcelu predával
J. T. a B. T. (zmluvným predchodcom súčasného vlastníka S.. Y. Q.). Odporca 1/ teda nie je povinnou
osobou v zmysle zákona 87/1991 Zb. K parcele EKN XXXX/X odporca v 1/ rade bol vlastníkom, aj
v súčasnosti vlastníkom je, avšak vydanie tejto nehnuteľnosti neprichádza do úvahy, keďže podľa §

13 ods.1 citovaného zákona bola predchodcom dnešných odporcov manželom P. priznaná finančná
náhrada rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 11. 01. 1999.

Následne okresný súd vyhodnotil, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný ani vo vzťahu k odporcom 2/ až
7/ , pokiaľ ide o parcelu CKN XXXX. Poukázal na znenie ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb.,

z ktorého nepochybne vyplýva, že navrhovateľ môže svoj nárok uplatniť na súde voči osobám, ktorým
sa vec vydala. Odporcovia v 2/ až 7/ rade sú právnymi nástupcami týchto osôb. V čase od podania
návrhu a od vydania veci do rozhodovania súdu však došlo k prevodu veci na inú osobu, v súčasnosti
na vedľajších účastníkov manželov O.. Títo teda v súčasnej dobe už nie sú právnymi nástupcami po
manželoch J. a R. P.. Ak sa teda vychádza zo samotného znenia vyššie uvedeného citovaného

ustanovenia, podľa ktorého osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote neboli uspokojené, môžu svoj
nárok uplatniť na súde len voči osobám, ktorým sa vec vydala, je zrejmé, že si už tento nárok nemôžu
uplatniť voči ich zmluvným nástupcom. Z tohto dôvodu preto podľa okresného súdu chýba pre úspešnosť
návrhu základná podmienka na vydanie veci, pretože sa nejedná v tomto prípade o nemožnosť vydania
veci, na ktoré dopadá povinnosť štátu na finančnú náhradu podľa § 13 ods.1 vyššie citovaného zákona.

K vydaniu stavby označenej ako súpisné číslo 363 na parcele CKN XXXX okresný súd uviedol, že tento
nárok nemohol byť navrhovateľovi priznaný, pretože bol uplatnený po prekluzívnej lehote. Po prvýkrát
svoj nárok na vydanie stavby navrhovateľ uplatnil podaním zo dňa 12. 11. 2008, ktoré predložil súdu na
pojednávaní dňa 13. 11. 2008 (č. l. 301). Navrhovateľ ani neuvádzal, či písomne vyzval povinnú osobu

na vydanie aj stavby a listinný dôkaz o tejto skutočnosti nepredložil, naviac tento nárok (vydanie stavby)
nepodal v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote podľa § 5 ods. 4, 5 zákona 87/1991 Zb.. Z tohto
dôvodu bol aj v tomto rozsahu návrh navrhovateľa zamietnutý.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody okresný súd následne návrh navrhovateľa v celom rozsahu

zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, jeho návrhu vo veci samej vyhovel,
prípadne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,

a to z nasledovných dôvodov :

Okresnému súdu vytýkal, že sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, ktorú považuje za základnú, a
teda, či zmluva uzatvorená dňa 06. 02. 1948 je platná alebo neplatná, v dôsledku čoho následne
nesprávne vyvodil, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou v zmysle Reštitučného zákona. V tejto

súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní pôvodne vedenom
na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 20C/80/92, keď v dovolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej
republikyvyslovilnázor,ženavrhovateľvčaseuzatvoreniakúpnejzmluvynebolplnoletý,atedavkladové
konanie, ktoré tvorilo súčasť kúpnej zmluvy vykonala osoba, v tom čase neplnoletá, v dôsledku čoho
bola predmetná kúpna zmluva neplatná a právni nástupcovia manželov C. v žiadnom prípade nie sú
osoby oprávnené.

Uviedol, že : „Okresný súd sa vysporadúval aj s námietkami, resp. tvrdeniami odporcov o možnosti
nápravy nepravého pozemnoknižného zápisu, a to podaním žaloby v lehote 32 rokov - teda sporom o
výmazaobnovupredošléhopozemnoknižnéhostavu. Vyššieuvedenéustanovenievzhľadomnazmenu
spoločensko politických podmienok však nebolo možné aplikovať a ani využiť, a to z toho dôvodu, že

v čase po uzatvorení predmetných kúpnych zmlúv bolo vydané rozhodnutie o znárodnení, na základe
ktorého bol zapísaný do pozemkovej knihy ako vlastník Československý štát. V žiadnom prípade to
neboli odporcovia, ktorí by mohli byť v tomto smere pasívne legitimovaní".

Záverom poukázal na fakt, že súd sa nezaoberal okolnosťami, pokiaľ ide o možnosť vydania alebo

nevydania veci, teda či došlo k platnému alebo neplatnému prevodu nehnuteľnosti na ďalšie osoby.

Vedľajší účastníci konaniaN.E. O. a P. O. k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedli, že
rozsudok okresného súdu považujú za vecne správny a navrhli ho v celom rozsahu potvrdiť. Dôvody
odvolania sú podľa nich neopodstatnené a v úplnom rozpore so skutkovým stavom, ako i právnymi

závermi okresného súdu.

Odporkyňa 2/ k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Odporkyňa 2/ s tvrdením navrhovateľa uvedeným v
odvolaní nesúhlasila, nakoľko prvostupňový súd návrh zamietol z iného dôvodu ako uvádza navrhovateľ

vo svojom odvolaní, a to z dôvodu, že nehnuteľnosti v čase vyhlásenia rozhodnutia v merite veci neboli
vo vlastníctve odporcov, ale vo vlastníctve tretej osoby. Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal
z ust.§ 5 ods. 5 zák. č. 87/1991 Zb., z ktorého nepochybne vyplýva, že navrhovateľ môže svoj nárok
uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa vec vydala. Odporkyňa 2/ sa taktiež stotožnila s právnym
záverom okresného súdu aj pokiaľ ide o vydanie stavby so súp. č. XXX na parc. CKN XXXX, nakoľko

navrhovateľovi právo na vydanie nehnuteľnosti zaniklo ešte pred jeho uplatnením na súde. Uviedla, že
okresný súd sa dôsledne s otázkou platnosti, resp. neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy zaoberal, a
to v spojení práve s rozhodnutiami všeobecných súdov a nálezu Ústavného súdu SR vrátane konania
vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica 20C/80/1992. Vzhľadom na uvedené potom otázka
týkajúca sa okolností, pokiaľ ide o možnosť vydania alebo nevydania veci, teda či došlo k platnému alebo

neplatnému prevodu nehnuteľností na ďalšie osoby je irelevantné, a preto sa s ňou súd ani nemusel
zaoberať.

Odporcovia 4/ až 7/ k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedli, že sa stotožňujú s právnymi
závermi okresného súdu a navrhujú rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť. Poukázali na

ust. § 5 ods. 5 zák. č. 87/1991 Zb., z ktorého nepochybne vyplýva, že navrhovateľ môže svoj nárok
uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa vec vydala, avšak odporcovia v 4/ až 7/ rade sú právnymi
nástupcami týchto osôb, ale v čase vyhlásenia rozhodnutia títo už nevlastnili tieto nehnuteľnosti,
ale ich vlastní tretia osoba, ktorá ich nadobudla zákonným spôsobom. Keďže v čase rozhodovania
prvostupňovým súdom nebola splnená základná zákonná podmienka na vydanie veci, prvostupňový súd

rozhodol vecne správne a posúdenie otázky platnosti, či neplatnosti prevodu nehnuteľností na ďalšie
osoby je irelevantná.Odporca 1/ k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje prvostupňový rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd na základe uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica doplnil
dokazovanie a na základe zistených skutočností sa dostatočne vyrovnal so všetkými skutočnosťami,

v zmysle ktorých rozhodol vo veci uplatneného nároku. So závermi okresného súdu vyslovenými v
rozsudku sa odporca 1/ v celom rozsahu stotožňuje a odvolanie navrhovateľa nepovažuje za dôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.

2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods.
1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia § 219 O. s. p. umožňujú odvolaciemu súdu potvrdiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1), pričom odvolací
súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho

odôvodnenie presvedčivé a správne. Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal so všetkými námietkami uplatňovanými odporcom v priebehu prvostupňového konania a
najmä totožnými v odvolacom konaní. Preto by odôvodnenie odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním
vecne správnych dôvodov, v dôsledku čoho pristúpil odvolací súd k vypracovaniu tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust.§157ods.2O.s.p.odkazuje,tentorozsudokvjehonapadnutejčastiakovecnesprávnypodľa§219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné :

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne

nové skutočnosti, ktoré by neboli vyhodnotené, resp. posúdené okresným súdom, preto odôvodnenie
rozsudku prvostupňového súdu sa v celom rozsahu vzťahuje i na odvolanie navrhovateľa.

K najzásadnejším argumentom uvádzaným v odvolaní navrhovateľa odvolací súd na podporu záverov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza nasledovné :

Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p. ). V tejto súvislosti je zjavné, že navrhovateľ v odvolaní namieta
skutkové a právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia týkajúce sa otázky,

či možno navrhovateľa považovať za osobu oprávnenú v zmysle zákona č. 87/1991 Zb.. Okresný súd
však na strane 17 v štvrtom odseku výslovne uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom vysloveným
v inom súdnom konaní vedeným pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/1992, v
ktorom navrhovateľ tiež vystupoval v pozícii navrhovateľa a predmetom konania bola žaloba o vydanie
veci podľa citovaného zákona voči odporcom ako právnym nástupcom osôb, ktorým bola vec vydaná

manželom P.. Po vyslovenom právnom názore Ústavným súdom SR, právnom názore Najvyššieho
súdu SR a právnom názore Krajského súdu v Banskej Bystrici (15Co/41/2012-897 zo dňa 30. mája
2012),konštatoval,ženavrhovateľjeoprávnenouosoboupodľazákonač.87/1991Zb.. Uvedenýprávny
záver je preto v rozpore s tvrdením navrhovateľa uvedeným v odvolaní, ak namietal, že okresný súd
ho dôvodne za oprávnenú osobu nepovažoval. Odvolací súd sa s uvedeným právnym záverom, že

navrhovateľ je oprávnenou osobou v zmysle zák. č. 87/1991 Zb. v celom rozsahu stotožňuje.

Pokiaľ následne navrhovateľ v odvolaní uviedol, že on ako navrhovateľ nebol v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy plnoletý, a teda vkladové konanie, ktoré tvorilo súčasť kúpnej zmluvy vykonala osoba v tom časeneplnoletá, v dôsledku čoho bola kúpna zmluva neplatným právnym úkonom, ako aj následné vkladové
konanie, ani uvedené tvrdenia nie sú v rozpore so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu
uvedeným v odôvodnení jeho rozhodnutia. Aj okresný súd z vyššie uvedeného právneho názoru pri

rozhodovaní vychádzal, keď jednoznačne uznal, že navrhovateľ je oprávnenou osobou v zmysle zákona
č. 87/1991 Zb. , pričom uznal i ten právny záver (str. 15 ods. 3), že lehota na podanie žaloby o výmaz
navrhovateľovi začala síce plynúť dňa 09. 02. 1948, avšak vzhľadom na následné politické udalosti,
spoločenské pomery po znárodnení, sa navrhovateľ nemohol fakticky domáhať nápravy nesprávneho
zápisu v pozemkovej knihe za stavu, keď po znárodnení bol ako vlastník titulom znárodnenia v

pozemkovej knihe vedený už nie nepravý vlastník, ale štát. Aj okresný súd vyvodil, že skutočnosť, že
žalobu navrhovateľ nepodal, nemôže byť z pohľadu tohto zákona na jeho ujmu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené je preto otázka platnosti či neplatnosti prevodu nehnuteľností na
ďalšie osoby nepodstatná, ak okresný súd (zhodne ako je tomu v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/41/2012 - 897 zo dňa 30. 05. 2012) konštatoval, že predmetný nárok navrhovateľa

vyplýva zo sporu v zmysle ust. § 5 ods. 5 zák. č. 87/1991 Zb. Z tohto ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ
mohol svoj nárok uplatniť na súde len voči osobám, ktorým sa vec vydala, pričom v čase podania žaloby
a v medziobdobí od vydania veci do dňa rozhodnutia súdu došlo k prevodu, resp. prechodu vecí na inú
osobu tak, že v súčasnom období vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom nároku navrhovateľa
už nie sú právni nástupcovia po J. a R. P.. Okresný súd tak založil rozhodnutie o nedôvodnosti nároku

navrhovateľa na tom, že v súčasnej dobe chýba pre úspešnosť návrhu základná podmienka na vydanie
veci, pretože odporcovia (právni nástupcovia po manželoch P.) v čase rozhodovania súdu už nie sú
vlastníkmi sporných nehnuteľností. Pri aplikácii a výklade ust. § 5 ods. 5 vyššie uvedeného zákona
povinnosťneprechádzanaďalšiuosobu,ktorásanáslednestalavlastníkomnehnuteľností,pričomnejde
ani o prípad nemožnosti vydať vec v zmysle § 13 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. Naviac, okresný súd, pokiaľ

ide o odporcu 1/ nedôvodnosť nároku navrhovateľa odôvodnil i tým, že odporca 1/ vo vzťahu k parc.
CKN XXXX túto vydal dňa 09. 03. 1992 manželom J. a R. P.. Nejde teda o osobu povinnú. Pokiaľ ide o
parc. CKN XXXX/X, táto nebola vo vlastníctve odporcu 1/, preto ani neprichádza do úvahy jej vydanie,
ak z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 20. 06. 2001 je preukázané, že vlastníkom tejto parcely je tretia
osoba, teda v tom čase Poľnonákup Hron, štátny podnik v likvidácii, Banská Bystrica, ktorý parcelu

následne predal J. T. a B. T. (zmluvným predchodcom súčasného vlastníka S.. Y. Q.). Ohľadne parcely
EKN XXXX/X okresný súd jednoznačne ustálil, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti odporca 1/ je, avšak jej
vydanie neprichádza do úvahy, nakoľko právnym predchodcom dnešných odporcov manželom P., bola
v zmysle § 13 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. priznaná finančná náhrada.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že okresný súd zamietol návrh navrhovateľa z iných dôvodov,
ako tých, ktoré poukazoval navrhovateľ v odvolaní. Dôvody v odvolaní uvedené v žiadnom prípade
neobstoja, ak sú v úplnom rozpore so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, ktorý,
navrhovateľa za oprávnenú osobu považoval a taktiež považoval kúpnu zmluvu, ktorou došlo k prevodu
nehnuteľností na manželov P. za neplatnú, a s tým, že navrhovateľovi nemôže byť z pohľadu zákona č.

87/1991 Zb. na ujmu, že nepodal žalobu o výmaz.

Dôvody, na základe ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, a ktoré odvolaním neboli napadnuté,
nemohli byť ani predmetom preskúmavania odvolacím súdom.

Pokiaľ ide o výklad ust. § 5 ods. 5 zák. č. 87/1991 Zb. odvolací súd na podporu svojej argumentácie
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 434/2000 zo dňa 06. 02. 2001 a danú
otázku riešili i ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 775/2002, 28Cdo 2448/2006.
Naviac, pokiaľ by súd návrhu vyhovel tak, ako bol nárok uplatnený v konaní, uvedené rozhodnutie by
bolo nevykonateľným, pretože sporné nehnuteľnosti už nie sú v držbe a dispozícii odporcov, ale ich

vlastníkom je iný subjekt.

Na záver odvolací súd uvádza, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vecne správne i pokiaľ ide o
rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré nebolo odvolaním napadnuté, avšak ide o výrok súvisiaci v
zmysle ust. § 206 ods. 2 O. s. p. Rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania, vychádzajúc

z ust. § 142 ods. 1 O. s. p. je vecne správne, ak okresný súd vychádzal z úspechu v konaní.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p. a ust. § 151 O. s. p., keď o trovách konania taktiež rozhodol podľa úspechu v odvolacom
konaní.

Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho
konania úspešným účastníkom, teda odporcom. V zmysle ust. § 151 ods. 1, veta prvá O. s. p. návrh
na náhradu trov odvolacieho konania podali len odporca 2/, odporcovia 4/ až 7/ a vedľajší účastníci
manželia Žatkovci.

Odvolací súd považoval trovy konania vzniknuté úspešným odporcom (odporca 2/, odporcovia 4/ až 7/,
vedľajší účastníci) za uplatnené riadne a včas v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška") a v súlade so
zákonom rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania takto :

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania odporkyni 2/ pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia za jeden úkon, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške 60,08 € (§ 14 ods. 1 písm.
b/ vyhlášky) + režijný paušál vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), ktoré trovy konania pozostávajú z
trov právneho zastúpenia vo výške spolu 67,89 €, ktoré je je navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni 2/
na účet jej právneho zástupcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p..

Navrhovateľ je ďalej povinný nahradiť trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia aj úspešným odporcom v 4/ až 7/ rade, a to tiež za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) vo výške 60,08 €, avšak pri zastupovaní 4 osôb po znížení
o 50% predstavuje jeden spoločný úkon sumu 120,16 € (v spojení s ust. § 13 ods. 2 vyhlášky) + režijný

paušál vo výške 7,81 €, ktorý pri počte zastupovaných osôb 4 predstavuje po znížení (§ 13 ods. 2
vyhlášky) sumu 31,24 €. Spolu tak trovy odvolacieho konania vrátane DPH ( § 18 ods. 3 vyhlášky),
keďže právny zástupca odporcov je registrovaný platiteľ DPH, DIČ, predstavuje sumu 181,68 €, ktoré je
navrhovateľ povinný poukázať na účet ich právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. .

Navrhovateľ je ďalej povinný nahradiť vedľajším účastníkom S.. J. O. a P. O., ktorý vystupovali na strane
odporcov, ako účastníkom úspešným, trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 180,93 € (§ 14 ods. 1 písm. b/
vyhlášky)+režijnýpaušálvovýške7,81€(§16ods.3vyhlášky)+20%DPH(§18ods.3vyhláška),ktoré
spolu predstavujú sumu 226,49 €, ktoré je navrhovateľ povinný uhradiť na účet ich právneho zástupcu

v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. .

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.