Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/42/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1101898490
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1101898490.15

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: R. V., U.. E. Č.. XX, V. V., zastúpeného: JUDr.
Miroslavom Chrenkom, advokátom, so sídlom Blumentálska č. 22, 811 07 Bratislava proti odporcovi:
Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta č. 82, 826 58 Bratislava zastúpeného:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava o náhradu škody
na zdraví takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý navrhovateľovi zaplatiť titulom náhrady bolestného sumu 13.767,18 €, titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 68.711,41 €, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 23.03.2001 žiadal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaného

odporcu Slovenskú poisťovňu, a.s. na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia /
ďalej SSÚ/ v sume 167.733,02 € /5.053.125 Sk/. Na pojednávaní konanom dňa 07.05.2002 súd
pripustil zmenu petitu žalobného návrhu tak, že navrhovateľ po vecných námietkach odporcu
voči matematickému vyčísleniu bolestného a SSÚ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy160.762,29 € /4.843.125.Sk/. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že utrpel ako vodič motorového
vozidla ŠPZ: MA 532 AE závažné poškodenie zdravia s trvalými následkami pri dopravnej nehode

dňa 02.12.1999 na G. N. X. V. P. M. P. X. O. v smere do centra mesta, ktorú zapríčinil G. T.,
občan Maďarskej republiky, ktorý bol vodičom nákladného motorového vozidla Š. U.:I.-XXX, ktorého
prevádzkovateľom bola firma LaL KFT Szávala. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že bol bezprostredne po
nehode s početnými ranami na hrudníku a predkolení hospitalizovaný na Klinike úrazovej chirurgie FNsP
v Bratislave. Navrhovateľ uviedol, že pri nehode utrpel trieštivú dislokovanú zlomeninu proximálnej časti
predkolenia, ktorá vyžadovala operačný zákrok, pomliaždenie brucha a hrudníka so zlomeninou hrudnej

kosti, pomliaždenie srdca, tržné rany na hlave oboch rukách a obidvoch kolenách, otras mozgu stredne
ťažkého stupňa a šok ťažkého stupňa. Navrhovateľ bol dlhodobo hospitalizovaný, pričom počas liečby
v nemocničných zariadeniach, ale aj neskôr počas rehabilitácie, domáceho liečenia a rekonvalescencie
trpel sinými bolesťami. Navrhovateľ bol do konca novembra 2000 práceneschopný. Úraz zanechal u
navrhovateľa trvalé následky, ktoré spočívajú v obmedzení pohyblivosti ľavého kolena stredne ťažkého
stupňa, nestabilitu ľavého kolena s potrebou podporného aparátu, stav po pomliaždení srdcového

svalu a zlomenine hrudnej kosti, sprevádzaný dušnosťou a občasnými arytmiami. Navrhovateľ uviedol,
že boli u neho objavené ďalšie zdravotné problémy, ktoré súvisia s následkami úrazu a to, že trpí
poruchou funkcie zažívacích orgánov - reaktívnym zápalom hrubého čreva, ktorý je dôsledkom stresovej
reakcie. Úraz spôsobil trvalé následky u navrhovateľa aj psychickej oblasti a to závažnú psychickú
poruchu, ktorá je následkom otrasného ohrozujúceho zážitku a je sprevádzaná depresívnymi stavmi,
navrhovateľ sa cíti byť ohrozený, ustrašený, osamelý. Má strach zjazdy dopravnými prostriedkami, má

problémy so spánkom, nevie sa sústrediť, je spomalenejší, ľahostajnejší . V dôsledku trvalých následkov
nemohol aktívne pracovať vo svojej firme, musel sa vzdať svojich koníčkov a záujmov. Pravidelne v zimes rodinou lyžoval, v lete absolvoval cyklistické túry, rekreačne hrával hádzanú a futbal, mal záľubu v
rybolove, pracoval v záhrade svojho rodinného domu. Všetky uvedené aktivity musel výrazne obmedziť
a niektoré úplne zanechať. Navrhovateľ vzhľadom na písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 12.06.2001

a zo dňa 19.06.2001 upravil žalobný návrh tak, že odporca akceptoval za bolesť počet bodov 581,25
čo predstavuje sumu 34.875 Sk na základe lekárskeho posudku zo dňa 13.03.2000 vypracovaného
U.. G. X., primárom úrazovej chirurgie fakultnej nemocnice s poliklinikou akad. L. Dérera v Bratislave
- Kramáre, ktorý pôvodne ohodnotil bolestné na počet bodov 531,25 31.875 Sk / 1 bod x 60 Sk/.
Navrhovateľ upravil aj výšku odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého

posudku zo dňa 10.01.2001 vypracovaného U.. G.. X.U. v zmysle podaní odporcu uvedených vyššie
tak, že SSÚ predstavuje podľa správneho súčtu počet bodov 1 425 bodov, čo predstavuje sumu 85.500
Sk a podľa posudku zo dňa 19.02.2001 taktiež vypracovaným MUDr. L. Veselým za poruchu funkcie
zažívacích orgánov 300 bodov, čo predstavuje sumu 18.000 Sk čo predstavuje spolu 2.306,25 bodov
x 60 Sk sumu 138.375 Sk a pri 35 násobnom zvýšení sumu 4.843.125 Sk. Navrhovateľ 35 násobné
navýšenie základného nároku odôvodnil závažnosťou poškodenia zdravia s trvalými následkami s

poukazom na ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 v platnom znení a platnou v rozhodnom
období, podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to aj nad najvyššie stanovené výmery náhrad
odškodnenia stanoveného touto vyhláškou. Navrhovateľ pasívnu vecnú legitimáciu odporcu založil
v zmysle platnej právnej úpravy platnej v rozhodnom období s poukazom na ustanovenia vyhlášky

č. 423/1991 Zb. platnej v čase vzniku poškodenia zdravia navrhovateľa v dôsledku vyššie opísanej
dopravnej nehody. Pasívnu vecnú legitimáciu odporcu založil navrhovateľ aj v súlade so systémom
Zelenej karty, ktorý bol zavedený na území Slovenskej republiky 01.01.1994 a bola zriadená kancelária
Zelenej karty, vedením ktorej bol poverený odporca. Navrhovateľ poukázal aj na tú skutočnosť, že
odporca mu poskytol čiastočné plnenie náhrady škody na zdraví.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť na základe nedostatku
jeho pasívnej vecnej legitimácie a to z toho dôvodu, že navrhovateľovi ako poškodenému nevznikol
priamy nárok na náhradu uplatnenej škody na zdraví. Poukázal na Dohovor o práve použiteľnom na
dopravné nehody uverejnený vo vyhláške č. 130/1976 Zb. podľa článku 9 Dohovoru majú poškodené
osoby právo žalovať poisťovateľa zodpovednej osoby ak im toto právo patrí podľa práva rozhodného

podľa článkov 3, 4, alebo 5. V súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 02.12.1999 odporca uviedol, že
je potrebné aplikovať článok 3 dohovoru podľa ktorého je rozhodným právom - právo miesta nehody
a to právny poriadok Slovenskej republiky, pričom podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991
Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla poškodený nemá právo na plnenie proti poisťovni s výnimkou prípadov

uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. V prípade, že by súd mal za to, že odporca je vecne
pasívne legitimovaný, žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko požadované
zvýšenie v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení považuje odporca
za neprimerané a zároveň poukázal na skutočnosť, že predložené listinné dôkazy o ktoré navrhovateľ
opiera svoje nároky nedostatočne preukazujú oprávnenosť a výšku uplatneného nároku. Odporca vo

svojom písomnom vyjadrení k návrh ďalej skonštatoval, že navrhovateľovi vyplatil titulom bolestného
sumu 34.875 Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 85.500 Sk.
Navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy 3.995,72 € /120.375 Sk/ zobral späť písomným podaním
doručený súdu dňa 08.11.2010. So späťvzatím časti návrhu odporca udelil súhlas na pojednávaní
konanom dňa 14.02.2011. Súd vo veci rozhodol rozsudkom 10C 42/2001-222 zo dňa 16.03.2011

tak, že konanie o zaplatenie sumy 3.995,72 € /120.375 Sk/ zastavil, odporcovi súd uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady bolestného sumu 13.767,18 €, titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 68.711,41 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd zamietol vo zvyšku
žalobný návrh navrhovateľa a to v sume 25.592,50 €, ktorú si uplatnil titulom nároku na vyplatenie
bolestného a v sume 48.695,48 €, ktorú si navrhovateľ uplatnil titulom nároku na vyplatenie sťaženia

spoločenského uplatnenia.
Odporca podal odvolanie voči časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa , ktorou súd návrhu
navrhovateľa vyhovel a zaviazal žalovaného odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.767,18 € titulom
bolestného a sumu 68.711,41 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Odporca žiadal návrh
navrhovateľa aj v tejto časti zamietnuť ako nedôvodný.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Co 144/2011-252 zo dňa 22.08.2012 rozsudok súdu v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojomrozhodnutí zaviazal súd prvého stupňa doplniť dokazovanie za aktívnej účasti účastníkov konania tak,
aby súd kvalifikovaným spôsobom vo veci mohol opäť rozhodnúť.
Súd vo veci doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, svedkyne - bývalej

manželky navrhovateľa Y. Š. prostredníctvom Okresného súdu vo Frídku - Místku dňa 22.04.2013,
oboznámením sa s obsahom doručených listinných dôkazov navrhovateľom, ktorých obsah súd cituje
v odôvodnení rozsudku .Súd vychádzal pri svojom rozhodnutí aj zo skutkového stavu zisteného
vykonaným dokazovaním pred rozhodnutím vo veci samej prvýkrát a to z výsluchov účastníkov
konania, svedkov bývalej manželky Y. Š. X. Z. Č. V., F. C.. R. E., U.. R. F., zo záverov znaleckého

dokazovania, ktoré súd nariadil pred zrušením rozsudku. Znalecké dokazovanie bolo nariadené za
účelom psychiatrického vyšetrenia navrhovateľa a vyhodnotenia psychického stavu navrhovateľa,
vypracovaním písomného znaleckého posudku súd poveril Psychiatrickú nemocnicu P. Pinela Pezinok,
ktorá súdu doručila písomný posudok číslo 8/2005. Súd pred rozhodnutím vo veci samej prvýkrát
nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom objektívneho zistenie zdravotného stavu navrhovateľa,
vypracovaním písomného znaleckého posudku súd poveril znalca U.. P. T., ktorý súdu doručil písomný

znalecký posudok číslo 17/2008, súd nariadil výsluch znalca. Výsluch znalca bol súdom uskutočnený
dňa 28.06.2010, súd sa oboznámil s obsahom vyšetrovacieho spisu číslo: OÚV949/30BA-99My, taktiež
s obsahom listinných dokladov založených v spise a to lekárskymi správami U.. K.. M., U.. E.. G.,
U.. Y.. G., pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo
svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a

označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným
opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.
Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj
žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.
Súd pasívnu vecnú legitimáciu odporcu považoval za preukázanú. Pasívnu vecnú legitimáciu odporcu

nespochybnil odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Súd má za to, že odporca ako právny
nástupca pôvodne žalovaného subjektu je pasívne vecne legitimovaný subjekt, nakoľko jeho právny
predchodca navrhovateľovi poskytol čiastočné plnenie náhrady škody, čím je daná jeho pasívna
legitimácia podľa ustanovenia § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a
podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

§ 28 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na nižšie
citovanú právnu úpravu platnú v rozhodnom období.

Podľa článku 3 o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody č. 130/1976 Zb. /ďalej Dohovor/

rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.
Podľa článku 9 Dohovoru poškodené osoby majú právo žalovať priamo poistiteľa zodpovednej osoby,
ak im toto právo patrí podľa práva rozhodného podľa článku 3, 4 alebo 5.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platnou v

rozhodnom období náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá právo na plnenie
proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. Ak poistený nesúhlasí,
aby sa plnilo poškodenému, môže zložiť poisťovňa plnenie do úschovy na súde. Ak poistený ani po
výzve a v lehote určenej poisťovňou jej neoznámi námietky proti výplate náhrady škody, poisťovňa ju
poškodenému vyplatí.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. vyhlášky poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia
nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške
náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným
schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. vyhlášky dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému

nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti
poisťovni.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne
vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 3 cit. vyhlášky práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté
zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňujea vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská
poisťovňa, a.s., oddelene od ostatnej činnosti.
V zmysle Jednotnej dohody medzi kanceláriami podľa Článku 3 písm. f/ poistné plnenie znamená

poistné plnenie alebo sériu poistných plnení, na ktoré pri jednej dopravnej nehode vznikne nárok
tretej strane /poškodenému/, a to voči poistenému alebo jeho poisťovni alebo Jednajúcej kancelárii
a pre ktoré, na základe zákonov krajiny, v ktorej sa nehoda udiala, sa vyžaduje krytie poistením
zodpovednosti za škodu. Toto poistné plnenie podlieha podmienkam a obmedzeniam ako sú uvedené
v poistnej zmluve a ktoré umožňuje daný zákon. Podľa písm. g/ Článku 3 Jednotnej dohody medzi

kanceláriami "kancelária" znamená organizáciu v príslušnom štáte, ktorú tvoria poisťovne zaoberajúce
sa poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Kancelária musí byť
uznaná vládou štátu ako organizácia, ktorá spĺňa požiadavky a ustanovenia uvedené v Ženevských
odporúčaniach. Podľa písm. h Článku 3 Jednotnej dohody medzi kanceláriami "jednajúca kancelária"
znamená kanceláriu, ktoré je vo svojej krajine zodpovedná za prerokovanie a vysporiadanie nároku
na poistné plnenie podľa ustanovení tejto dohody a práva svojej krajiny. Podľa písmena i/ Článku

3 Jednotnej dohody medzi kanceláriami "platiaca kancelária" znamená kanceláriu (a/ alebo člena
kancelárie) na základe poverenia ktorou bolo vydané potvrdenie o poistení (zelené karty) a ktorá je
zodpovedná za splnenie záväzkov voči jednajúcej kancelárii podľa ustanovení tejto dohody. Podľa
článku 5 Jednotnej dohody medzi kanceláriami bez ohľadu na akékoľvek ustanovenie tejto dohody,
každá kancelária považuje pre účely tejto dohody za platné akékoľvek potvrdenie o poistení, ktorého

obsah vedia k záveru, že bolo vydané z poverenia tejto kancelária a že bolo vydané za účelom
použitia v navštívenej krajine druhej strany aj v prípade, že potvrdenie je falošné, neoprávnene vydané
alebo zmenené za predpokladu, že vláda navštívenej krajiny zachováva systém, ktorý vyžaduje, aby
motoristi inej krajiny predkladali potvrdenie o poistení. Podľa Článku 6, písm. a/ Jednotnej dohody
medzi kanceláriami ako náhle sa jednajúce kancelária dozvie o tom, že došlo k nehode, na ktorej

mal účasť poistení ihneď a bez čakania na formálne uplatnenie nárokov na poistné plnenie, vyšetrí
okolnosti nehody tak, aby sa nárok mohol prerokovať. Jednajúca kancelária ihneď oznámi každý
nárok Platiacej kancelárii alebo jej členovi, ktorý vydal potvrdenie o poistení. Podľa Článku 6 písm.
b/ Jednotnej dohody medzi kanceláriami Platiaca kancelária týmto poveruje Jednajúcu kanceláriu aby
urobila akýkoľvek právny úkon súvisiaci s výplatou náhrady škody vzniknutej pri nehode a vybavila

akúkoľvek poistnú udalosť. Podľa Článku 7 Jednotnej dohody medzi kanceláriami Jednajúca kancelária
koná v najlepšom záujme Platiacej kancelárie tak, ako keby sama vydala poistku a to v súlade s
právnymi predpismi platnými v krajine Jednajúcej kancelárie. Podľa Článku 8 veta prvá Jednotnej
dohody medzi kanceláriami za podmienok ustanovených v článku 7 je Jednajúca kancelária výlučne
kompetentná vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa výkladu ustanovení právnych predpisov platných

na jej území a na vybavenie poistnej udalosti. Podľa Článku 11 Jednotnej dohody medzi kanceláriami
súd poukazuje na tú skutočnosť, že Jednajúca kancelária - v tomto prípade odporca - po vybavení
poistnej udalosti má právo aby na požiadanie a po preukázaní platby dostala od Platiacej kancelárie
alebo jej člena, ktorý vydal potvrdenie o poistení, celú sumu vyplatenú Jednajúcou kanceláriou z titulu
náhrady škody alebo odškodnenia ako aj náklady a výdavky oprávneného prisúdené mu v rozsudku

alebo ak došlo k mimosúdnej dohode s oprávneným súhrnnú sumu stanovenú dohodou vrátane
dohodnutých nákladov a výdavkov. Taktiež má odporca nárok na ďalšie sumy v zmysle článku 11 v
tomto článku špecifikované. Súd poukazuje na dohodu o spracovaní a vyporiadaní škody z poistného
poistenia u motorových vozidiel a o inom plnení škodových udalostiach uzatvorenú medzi pôvodne
žalovaným odporcom a to Slovenskou poisťovňou, a.s. a Hungária Biztosító, konkrétne na článok 1

predmetnej dohody, že Slovenská poisťovňa, a.s. preberá na území Slovenskej republiky spracovanie a
vysporiadanie škodových udalostí poistencov spoločnosti Hungária Biztosító. Podľa článku 2 uzavretej
dohody zmluvné strany majú po zúčtovaní škodovej udalosti právo na solidárny regres alebo kasko
regres proti spoločnosti Slovenská poisťovňa, a.s. alebo Hungária Biztosító. podľa článku 3 ods. 2 pre
všetky iné práva a povinnosti z tejto dohody platí zmluvný text londýnskej dohody.

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 07.06.2002, ako aj počas ďalších pojednávaní
mal sú preukázaný skutkový stav navrhovateľom opísaný v návrhu, ktorý uviedol, že jeho zdravotný stav
sa nezlepšuje. Dôsledky poškodenia zdravia pociťuje negatívne v každodennom živote. Cíti bolesti v
kolene, na hrudníku, prichádza mu zle od žalúdka, fyzicky sa unaví, taktiež psychicky je veľmi labilný.

Pred vznikom škody na zdraví nikdy netrpel psychickými problémami. Navrhovateľ uviedol, že v
dôsledkupoškodeniazdraviamuselobmedziťvýkonpodnikateľskejčinnosti. Muselzačaťspolupracovať
s Ing. Romanom /vypočutým svedkom/, ktorý mu pomáhal s vedením firmy. Navrhovateľ počas konania
súdu uviedol, že vo firme prestal pracovať úplne. V súčasnosti pracuje u syna, ktorý ho zamestnal.Navrhovateľ uviedol, že jeho firma ARSTAV s.r.o. je v likvidácii. Navrhovateľ aj na pojednávaní konanom
dňa 02.12.2013 potvrdil, že jeho zdravotný stav nie je stabilizovaný. Je liečený u psychiatričky a je pod
vplyvom medikametóznej liečby.

Svedkyňa Y. V. Z..Č.. Š. na pojednávaní konanom dňa 13.11.2002 ako aj vo výpovedi pred dožiadaným
Okresným súdom vo Frídku Místku svojimi výpoveďami potvrdila skutočnosti uvádzané navrhovateľom
v návrhu. Uviedla, že navrhovateľ pred utrpenými zraneniami pred dopravnou nehodou bol veľmi
aktívny - ako po stránke pracovnej tak po stránke mimopracovnej. Spolu s navrhovateľom podnikali.
Mali vybudovanú prosperujúcu stavebnú firmu. Navrhovateľ pracoval veľmi aktívne, naplno využíval

pracovný čas. Po utrpenom úraze navrhovateľ nemohol viesť firmu tak po stránke fyzickej ako aj
psychickej. Zamestnal pracovníka, ktorý mu pri výkone podnikateľskej činnosti musel pomáhať. Po
stránke mimopracovnej svedkyňa aj počas opakovaného výsluchu uviedla, že navrhovateľ pred
dopravnou nehodou bol starostlivý manžel a otec. Bol spoločenský, veselý, venoval sa celej rodine.
Trávili spolu voľný čas športovali, venovali sa lovu rýb, chodili na rôzne spoločenské a kultúrne podujatia,
Po dopravnej nehode sa navrhovateľ povahovo zmenil, je podráždený, je pod stálym psychiatrickým

dohľadom, nezvláda bežné práce, nedokáže viesť motorové vozidlo zo strachu z prežitej dopravnej
nehody. Navrhovateľ vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné problémy prestal viesť aktívny osobný,
spoločenský a kultúrny život. Prestal športovať čo negatívne vnímali ich deti.
Svedok C.. E. na pojednávaní konanom dňa 13.11.2002 uviedol, že navrhovateľa pozná asi desať
rokov, spolupracoval s navrhovateľom v oblasti stavebníctva. Navrhovateľ ho po úraze oslovil, aby

s ním spolupracoval s odôvodnením, aby firma navrhovateľa nezanikla. Uzavrel s navrhovateľom
mandátnu zmluvu na základe ktorej firmu navrhovateľa zastupoval pri obchodných rokovaniach a
realizácií stavebných prác. Svedok vo výpovedi potvrdil, že navrhovateľ sa podieľal na riadiacej činnosti
firmy asi desiatimi percentami, na výrobnej činnosti sa nepodieľa vzhľadom na jeho zlý zdravotný
stav. Svedok ďalej uviedol, že navrhovateľ sa povahovo zmenil, je apatický, zábudlivý, nedochvíľny, je

nervóznejší čo sa prejavilo nielen v pracovných vzťahoch ale aj v jeho rodinnom živote.

Na základe dokazovania pred zrušením rozsudku odvolacím súdom ako aj na základe doplneného
dokazovania - a to z obsahu výpovede navrhovateľa, svedkyne Y.. Š. a z listinného dôkazu a to výpisu

z Obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I oddiel: Sro, vložky č. 13428/B ma súd
preukázané, že navrhovateľ si spolu s bývalou manželkou založil spoločnosť ARSTAV, s.r.o., ktorej
boli jednými spoločníkmi a konateľmi. Z aktuálneho výpisu z Obchodného registra vedeného Okresným
súdom Bratislava I oddiel: Sro, vložky č. 13428/B ma súd preukázané, že spoločnosť je v likvidácií.
Počas vedenia konania pred prvým vyhlásením rozsudku vo veci samej počas dokazovania svedok

U.. R. F. vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29.11.2002 uviedol, že navrhovateľa začal
liečiť dňa 12.11.2000. Navrhovateľ sa dostavil do jeho psychiatrickej ambulancie s psychickými
problémami, ktoré zhodnotil v písomnom znaleckom posudku /založeného v spise/. Svedok uviedol,
že navrhovateľ trpel pocitmi úzkosti depresiami, svedok mu nasadil liečbu na odstránenie uvedených
pocitov s cieľom zharmonizovať afektovú zložku psychiky navrhovateľa a v konečnom dôsledku jeho

osobnosť. Navrhovateľ po využívaní predpísaného množstva liekov opäť prišiel do ambulancie svedka
po troch mesiacoch, v marci roku 2001 svedok opäť nasadil navrhovateľovi liečbu, nakoľko zdravotný
stav navrhovateľa po miernom zlepšení bol opäť dekompenzovaný. Navrhovateľ prišiel do ambulancie
svedka v máji 2001, následne až 09.08.2001, kedy svedok skonštatoval, že zdravotný stav navrhovateľa
saznačnezhoršilvdôsledkunedodržanialiečby.Odpolovicedecembra2001navrhovateľnedopatrením

opäť vynechal liečbu čo sa opäť prejavilo na zhoršení zdravotného stavu. V januári 2002 svedok
navrhovateľovi nasadil liečbu, ktorá trvala do konca júla roku 2002, kedy svedok mal za to, že liečbu
je možné ukončiť. Svedok vo výpovedi uviedol, že sa mýlil, nakoľko navrhovateľ prišiel v októbri 2002
do jeho ambulancie opäť v zlom zdravotnom stave, v takom ako bol na začiatku liečby. Svedok uviedol,
že liečba navrhovateľa pokračuje. Liečba však neodstránila všetky poruchy psychiky navrhovateľa.

Navrhovateľ má stále strach zo šoférovania, liečbou sa neodstránili niektoré afektózne stránky správania
sa navrhovateľa. Ide o oblasť psychiky navrhovateľa, ktorá zodpovedá za citové prežívanie nálady,
prežívanie afektov. V tejto oblasti ide o dominujúcu poruchu pacienta. Táto porucha ovplyvňuje aj
správanie sa navrhovateľa, jeho myslenie, prežívanie životného optima. Navrhovateľ nevie relaxovať
bez toho ,aby sa úplne odpútal od stavu psychiky, ktoré sú vyvolané touto poruchou .Navrhovateľ nie

je schopný postarať sa o bežné veci, aj keď je pod vplyvom liečby. Svedok uviedol, že navrhovateľovi
by vzhľadom na jeho zdravotný tav mohol byť priznaný invalidný dôchodok. Svedok v čase výpovede
sa nemohol s presnosťou vyjadriť, či psychické ochorenie navrhovateľa je trvalé. Uviedol, že bez
systematickej liečby navrhovateľa nie je možná jeho kompenzácia v živote.Odporca vzhľadom na výpoveď svedka U.. F. navrhol, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z
odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria s tým, aby znalec zhodnotil psychický stav navrhovateľa a
jeho vplyv na ďalšie možné pracovné uplatnenie, najmä jeho schopnosti podieľať sa na riadení firmy a

rozhodovacích procesoch s tým súvisiacich. Znalec sa mal vyjadriť k možnej invalidizácií navrhovateľa v
súvislosti s psychickými problémami navrhovateľa. Znalec mal zhodnotiť, či ochorenie navrhovateľa ma
trvalý charakter alebo sa jedná u navrhovateľa len o prechodný stav. Ak by sa u navrhovateľa v súvislosti
s jeho ochorením jednalo o prechodný stav ,ako dlho bude trvať liečba, aby sa navrhovateľ mohol vrátiť
do normálneho života respektíve, kedy má navštevovať odborného lekára a prestane užívať lieky.

Navrhovateľ považoval skutkový stav ohľadne psychického zdravotného stavu na základe výpovede
svedka za U.. F. za dostatočne zistený. Súd vzhľadom ku skutočnosti, že svedok U.. F. uviedol, že
navrhovateľ sa liečbe psychického stavu pravidelne nepodroboval, a že do jeho ambulancie prišiel
prvýkrát neprišiel bezprostredne po utrpenom úraze nepovažoval navrhnuté dokazovanie odporcom
za nadbytočné.
Súd vo veci uznesením č.k. 10C 42/01-45 zo dňa 06.08.2003 nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatrie. Vypracovaním písomného znaleckého posudku súd
po viacerých dôvodných zmenách znalcov poveril Psychiatrickú nemocnicu Philipa Phinela, so
sídlom Malacká cesta Pezinok. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že podrobné psychiatrické a
psychologické vyšetrenie navrhovateľa pre potreby znaleckého posúdenia bolo vykonané konzíliom
znalcov psychiatrických i psychologických odborníkov v znaleckom ústave. Závery vyšetrenia

preukázali, že u navrhovateľa neboli objektívne zistené poruchy takého charakteru, rozsahu a
intenzity ako uvádza navrhovateľ v žalobe. Všetky ťažkosti ktoré navrhovateľ uvádza sú subjektívneho
charakteru. Znaleckým vyšetrením nebola preukázaná prítomnosť depresie či úzkosti alebo inej
vážnejšejpsychiatrickejporuchytakéhocharakteru,abyobmedzovalanavrhovateľavnormálnejživotnej
činnosti. Nebola potvrdená prítomnosť poruchy koncentrácie, či výdrže pozornosti, navrhovateľ bol

podrobený výkonovo i časovo náročným vyšetrovacím metódam, ktoré zvládol s primeranou energiou
a spoľahlivosťou. Nálada a afektivita bola dráždivá, miestami s ťažším ovládnutím afektu zlosti avšak
projektívnymi psychologickými metódami bolo zistené, že tieto charakteristiky osobnosti a emotivity sa
u navrhovateľa prejavovali už pred úrazom, teda jeho dráždivosť, výbušnosť a nervozitu nemožno
považovať jednoznačne za následok prekonaného úrazu. Znalec však uviedol, že nemožno so

stopercentnou istotou vylúčiť, že situácia po úraze mohla tieto charakteristiky mierne zvýšiť. Znalec v
posudku uviedol, že navrhovateľ je schopný riadiť motorové vozidlo, vedie naďalej firmu, schopnosť
koncentrácie a výkonová zložka psychiky je podľa vyšetrenia na dobrej úrovni, teda nie je prekážkou,
aby mohol navrhovateľ pracovať, prípadne venovať sa svojim koníčkom a záľubám. Úlohou znalca bolo:
1.Zhodnotiť psychickýstav navrhovateľaajehovplyvnaďalšiemožnépracovnéuplatnenie, najmäjeho

schopnosti podieľať sa na riadení firmy a rozhodovacích procesoch s tým súvisiacich. Znalec uviedol,
že závery podrobného psychiatrického a psychologického vyšetrenia pre potreby znaleckého posúdenia
nepotvrdili psychiatrický nález takého charakteru, ktorý by podmieňoval zmenu pracovného uplatnenia
navrhovateľa. Vyšetrením bolo zistené, že ani riadiace a rozhodovacie procesy u navrhovateľa nie súd
narušené.

2. Znalec mal zhodnotiť či sa u navrhovateľa jedná len o prechodný stav, alebo či má ochorenie
trvalý charakter. V prípade, ak sa u navrhovateľa jedná o prechodný stav mal znalec určiť ako dlho
bude trvať liečba, aby sa navrhovateľ vrátiť do normálneho režimu, resp. aby prestal navštevovať
odborného lekára a prestal brať lieky. Znalec uviedol, že nemožno vylúčiť, že u navrhovateľa mohlo
dôjsť k prechodnej krátkodobej reakcii na stres, ktorá sa mohla prejaviť krátko po prežitej udalosti.

Diagnostikovaná posttraumatologická porucha, pre ktorú je navrhovateľ do vypracovania znaleckého
posudku v ambulantnom liečení, by vyžadovala, aby sa maximum ťažkostí vyskytlo a teda i liečba bola
zahájená najneskôr do pol roka po prekonanom traumatickom zážitku. Podľa lekárskej dokumentácie
je zrejmé, že navrhovateľ navštívil psychiatra takmer rok po prekonanej nehode, teda až po tom, ako
podalžalobunamimoriadnezvýšeniebolestnéhoaSSÚ.Liečbesanavrhovateľpodrobovalnedôsledne,

svojvoľne vynechával lieky. Z priebehu liečby u U.. X. znalec uviedol, že je možné dedukovať, že
ťažkostineboliprenavrhovateľatakénaliehavéaobťažujúce.Znalecuviedol,ževyšetrenímbolazistená
diskrepancia medzi tým, aké subjektívne ťažkosti uvádza navrhovateľ a tým, aký nález zistil znalec pri
objektivizácií jeho psychického stavu. Navrhovateľ zo subjektívnych ťažkostí zdôrazňuje hlavne fakt,
že sa mu stále sníva o nehode, bojí sa riadiť motorové vozidlo, je nervózny, utiahnutý, nechodí do

spoločnosti a nemôže sa venovať svojim koníčkom. Znalec uviedol, že i keď nemôže vylúčiť, že sa
navrhovateľovi opakovane o dopravnej nehode sníva, tento fakt nemôže ovplyvňovať dôležité psychické
funkcie potrebné pre jeho normálny súkromný a profesionálny život. Priebeh vyšetrení preukázal, že
navrhovateľ je schopný ďalej riadne pracovať. Subjektívny údaj navrhovateľa o tom, že je utiahnutý anechodí do spoločnosti nemajú v objektívnom psychiatrickom a psychologickom náleze opodstatnenie.
Navrhovateľ nejaví objektívne známky depresie alebo úzkosti, strach z ľudí alebo zo spoločnosti.
Nervozita a výbušnosť sú vlastnosti, ktorými disponovala osobnosť navrhovateľa už pred prekonaným

zážitkom. Znalec uviedol, že v čase vypracovania znaleckého posudku nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa musel navrhovateľ podrobovať psychiatrickej liečbe.
3. Poslednou úlohou znalca bolo zhodnotiť či u navrhovateľa v súvislosti s psychickými problémami je
možná jeho invalidizácia. Znalec mal taktiež zhodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa
vzhľadom zistený zdravotný stav navrhovateľa v čase vypracovania znaleckého posudku. Znalec

jednoznačne uviedol, že v čase vypracovania znaleckého posudku nenachádza dôvod na priznanie
invalidného dôchodku navrhovateľovi a ani dôvody pre priznanie ťaženia spoločenského uplatnenia.
Znalec vo svojim znaleckom posudku okrem vyšetrenia psychického stavu navrhovateľa upozornil súd,
že v písomnom znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný G. X. dňa 13.03.2000, ktorým určil výšku
bodového ohodnotenia bolestného zahrnul aj také zranenie, ktoré sa nikde v zdravotnej dokumentácií
navrhovateľa nedajú zistiť respektíve neboli pozorované a popísané a to pomliaždenie srdca vyšetrením

ECHO bolo vylúčené, zlomenina sterna - hrudnej kosti nebola RTG vyšetrením zistená, pomliaždenie
brucha nebolo v zdravotnej dokumentácií uvedené a nikde v zdravotnej dokumentácií navrhovateľa
sa nenachádza zadokumentovanie otrasu mozgu stredne ťažkého stupňa. Taktiež nie je potvrdený
konštatovaný zdravotný stav U.. X. v písomnom posudku o SSÚ zo dňa 10.01.2001 a to stav po
pomliaždení srdcového svalu a zlomeniny sterna s následnou dušnosťou a občasnými arytmiami, ktoré

neboli objektívne zistené a dokumentované.
Súd na základe uvedených skutočnosti nariadil vo veci dokazovanie za účelom zistenia objektívneho
zdravotného stavu navrhovateľa ku dňu vypracovania písomného znaleckého posudku a ku dňu podania
žalobného návrhu znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia. Vypracovaním
písomného znaleckého posudku súd poveril U.. P. T.R., ktorému súd udelil súhlas s pribratím znalca z

odvetvia gastroentrológie.
Znalec súdu doručil písomný znalecký posudok č. 17/2008. Úlohou znalca bolo:
1. Vyjadriť sa k obsahu písomných posudkov o bolestnom a ťažení spoločenského uplatnenia
vypracovaných U.. G. X. zo dňa 13.03.2000, 10.01.2001 19.02.2001. Znalec ako lekár nezúčastnený na
liečbe navrhovateľa vychádzal pri hodnotení zdravotného stavu navrhovateľa z kompletnej zdravotnej

dokumentácie, ktorá je oficiálnym dokladom o úraze navrhovateľa a následnej jeho liečbe, preto z tohto
dôvodu nie je možné pochybovať o jej dôveryhodnosti. Znalec konštatoval, že zdravotná dokumentácia
neobsahuje záznam o zraneniach, ktoré uviedol U.. X. v posudku zo dňa 13.03.2000 a to otras mozgu,
tržnú ranu na oboch rukách a kolenách a taktiež nikde nie je uvedené pomliaždenie brucha. Nie
je diagnostikovaná zlomenina hrudnej kosti, je výslovne vylúčené pomliaždenie srdca a to na základe

opakovaných vyšetrení. Rovnako celkový zdravotný stav navrhovateľa tak ako je popísaný v zdravotnej
dokumentácii nemá charakter šoku ťažkého stupňa. Taktiež znalec po konzultácii s profesorom U.. B.
E., N.. prednostom II internej kliniky MFN v Martine viceprezidentom Slovenskej gastroentrologickej
spoločnosti vylúčil poruchu funkcie zažívacích orgánov navrhovateľa ako následku utrpeného úrazu na
základe zdravotnej dokumentácie.

2. Znalec v písomnom znaleckom posudku po kompletnom posúdení zdravotnej dokumentácie
navrhovateľa, vlastnom vyšetrení navrhovateľa a konzultácie s gastroentrológom bolestné za utrpený
úraz ustálil na 197,50 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia na 500 bodov.
3. Znalec uviedol, že navrhovateľ sa pred utrpeným úrazom liečil od detstva na opakované zápaly
obličiek, ktoré ale v dospelosti nemali recidívu a jeden krát je v zdravotnom zázname uvedené, že má

dlhodobé hnačky vyše polroka. Ostatný zdravotný stav navrhovateľa je v norme.
4. Znalec skonštatoval, že navrhovateľ pri úraze utrpel tupé poranenia v oblasti hlavy, rúk, kolien,
hrudníka a zlomeninu v oblasti ľavého kolena. Tieto poranenia však nemožno označiť za mimoriadne
ťažké poranenia. Trvalé následky po tomto úraze vznikli, ale len v lokalizácii ľavého kolena.
5. Trvalé následky z úrazu znalec okrem iného uviedol pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského

uplatnenia. Týmito trvalými následkami u navrhovateľa sú kývavosť kolenného kĺbu s potrebou
ortopedického podporného prístroja, obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa,
poúrazová deformita kostí predkolenia s osovou alebo rotačnou úchyľkou celkove 25 stupňov.
6. Znalec uviedol, že trvalé následky v oblasti ľavého kolena možno považovať za trvalé a bežnou
operačnou liečbou nenapraviteľné. Do úvahy pri výraznom zhoršení prichádza totálna implantácia

kolena.
7. U navrhovateľa po úraze - od momentu kedy bol stav stabilizovaný, nedošlo k žiadnemu výraznému
zhoršeniu trvalých následkov uvedených v posudku.8. Liečba poranení u navrhovateľa prebehla primeraných spôsobom bez komplikácií. V zdravotnej
dokumentácii v celom období liečby nie sú zaznamenané žiadne komplikácie.
9. Znalec konštatoval, že zažívacie ťažkosti deklarované navrhovateľom nemajú bezprostrednú a

výlučnú príčinu v samotnej dopravnej nehode zo dňa 02.12.1999.
10. Odpoveď na otázku č. 10 znalec neuviedol, nakoľko ju zodpovedal v otázke č. 9. dodal však, že
v bioptickom vyšetrení zo dňa 19.01.2001 nie je jednoznačne potvrdený nález, že sa u navrhovateľa
jedná o Crohnovú chorobu. Tento nález nebol potvrdený do vypracovania znaleckého posudku. Je však
zrejmé, že nech sa u navrhovateľa jedná o akúkoľvek diagnózu, ťažkosti v oblasti gastroentrologickej

jednoznačne nemajú súvislosť s následkami dopravnej nehody.
11. Znalec tak ako v odpovedi na otázku č. 1, v odpovedi na otázku č. 11 konštatuje opäť, že v zdravotnej
dokumentácii navrhovateľa sa nenachádza žiaden záznam o tom, že by navrhovateľ pri dopravnej
nehode dňa 02.12.1999 utrpel pomliaždenie srdca, zlomeninu stehna, pomliaždenie brucha a ani otras
mozgu.
12. Znalec uviedol, že jediným trvalým následkom, ktorý navrhovateľ z úrazu má je nález z oblasti

ľavého kolena. Ide o obmedzenie hybnosti stredného stupňa a kývavosť kolena. Navrhovateľ z hľadiska
sťaženia spoločenského uplatnenia je obmedzený vo všetkých činnostiach, ktoré vyžadujú záťaž
dolných končatín v zmysle statickej a dynamickej nad hranicu bežnej záťaže ako je šport, ťažšie práce,
tancovanie.
13. Perspektíva uvedeného trvalého následku v bode 12 je mierne zhoršovanie, nakoľko vo všetkých

prípadoch vnútrokĺbnych zlomenín a zvlášť pri poškodení chrupaviek, obmedzení hybnosti a laxsnosti
kolena dochádza k postupnému vývoju posttraumatických artrotických zmien, ktoré sú na postihnutej
končatine vždy akcelerované. Ostatné poranenia u navrhovateľa nezanechali trvalé následky a tým ich
vývoj nie je žiadny.
Znalec závery svojho znaleckého posudku vzhľadom na námietky navrhovateľa potvrdil vo svojej

výpovedi na pojednávaní dňa 28.06.2010.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom pred prvým vyhlásením rozsudku ako aj po zrušení
rozsudku a to z lekárskych správ U.. K. M., psychiatričky vyplýva, že navrhovateľ je stále v psychiatrickej
liečbe.

Z listinného dôkazu a to rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C 129/2006-17 zo dňa
06.12.2006 vyplýva, že manželstvo navrhovateľa bolo rozvedené.
Z obsahu pripojeného spisu OÚV-949/30-BA99MY mal súd preukázaný dejový priebeh dopravnej
nehody dňa 02.12.1999. Z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že motorové vozidlo, ktoré riadil
navrhovateľ ostalo zakliesnené spolu s navrhovateľom pod kamiónom ,ktorého vodič dopravnú nehodu

spôsobil.
Podľaustanovenia§444Občianskehozákonníka priškodenazdravísajednorazoveodškodňujúbolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60

Sk za jeden bod.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 cit. vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 cit. vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd

odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského
uplatnenia, ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa
posudzujú z lekárskeho hľadiska do 31. júla 2004 v zmysle vyhl. č. 32/1365 Z. z. o odškodňovaní bolestí

a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú súd na daný aplikoval. Náhrada za bolesť a náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví,
aj keď sú vo vyhláške upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemajetkovej
ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých
a prežívaných utrpení, strastí a na kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o

nároky rýdzo osobnej povahy. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním
nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia vzhľadom na
okolnosti hodné osobitného zreteľa pri oboch nárokoch treba posudzovať osobitne, lebo existencia
dôvodov na zvýšenie odškodnenia za bolesť neznamená zároveň aj existenciu dôvodov na zvýšenieodškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by
sa mali posudzovať vzhľadom na konkrétneho poškodeného, vždy bez ohľadu na to ,či jeho spôsob
života pred poškodením vykazoval znaky spoločenského angažovania v oblasti umenia, vedy, športu či

politiky, alebo či viedol bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a
voľno časových aktivít považovaných za vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými
aktivitami je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale najmä je v konečnom dôsledku porušením zásady
rovnosti účastníkov občianskeho konania. V zmysle zásad hodnotenia, ktoré sú prílohou vyhlášky sa za
bolesť považuje aj sťaženie zdravotnej pohody, ako aj závažné psychické zmeny, poruchy nervového

ústrojenstva,stavyúnavy,závraty aleboinéfyzickéútrapyastrastiz obmedzeniapohybu.Odškodnenie
za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním
jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody. Na to, aby sa odškodnenie zvýšilo, musí ísť o mučivé
stavy, ktoré nemožno dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu
stanoveného v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa chápe ako
strata alebo obmedzenie doterajších schopností poškodeného na uplatnenie sa v živote a v spoločnosti.

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednej zložky nároku poškodeného na náhradu
škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka má napraviť následky škody na zdraví, ktoré
majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na poškodeného v živote a spoločnosti, najmä
na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho povolania alebo
prípravy na povolanie a možnosti uplatniť sa v živote a to vzhľadom na vek poškodeného v čase

vznikuškodynazdraví.Odškodneniezasťaženiespoločenskéhouplatneniamusíbyťprimeranépovahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je aj
kompenzácia majetkovej ujmy, ktorá spočíva v zhoršení situácie poškodeného v spoločnosti.
Súd pri opätovnom rozhodnutí vo veci samej vychádzal nielen z výsledkov dokazovania zistených pred

prvým vyhlásením rozsudku vo veci samej, ale aj z výsledkov dokazovania zistených pri opätovnom
prejednaní veci. Na základe vykonaného dokazovania - a to z výpovede navrhovateľa, na základe
obsahu znaleckého posudku 17/2008 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom U.. P. T., mal
súd preukázané, že spôsob liečby u navrhovateľa bol bolestivý a dlhotrvajúci. Vzhľadom na vytrpené
bolestinavrhovateľom priodstraňovanínásledkovpoškodeniajehozdraviaavzmysleuvedenýchzásad

pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku súd priznal navrhovateľovi bolestné vo výške
13.767,18 €, ktorá suma predstavuje 35 násobné zvýšenie základného nároku bolestného ustáleného
znalcom v písomnom posudku, ktorý bolestné ustálil na 197,50 bodov. Matematické vyčíslenie 197,50
bodov krát 60 Sk čo predstavuje sumu 11.850 Sk a 35 násobné zvýšenie uvedenej sumy predstavuje
výslednú sumu náhrady bolestného vo výške 13.767,18 € (414.750 Sk).

Pri hodnotení dôvodnosti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd taktiež po vykonanom
dokazovaní a v súlade s uvedenými zásadami pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku
na priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia návrhu navrhovateľa vyhovel tak, že
súd navrhovateľovi priznal titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 68.711,41 €. Súd pri
ustálení výšky sťaženia spoločenského uplatnia vychádzal z obsahu znaleckého posudku č. 17/2008

vypracovaného U.. P. T., ktorý sťaženie spoločenského uplatnia navrhovateľa ustálil na 500 bodov.
Súd na základe vykonaného dokazovania a to na základe výsluchu navrhovateľa, svedkov priznal
navrhovateľovi taktiež 35 násobné zvýšenie tohto nároku v celkovej sume 34.853,61 € (1.050.000
Sk) /priznaný nárok 500 x 60 Sk x 35 = 1.050.000 Sk/. Súd popri priznanom nároku titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia ustáleného znalcom U.. P. T. priznal navrhovateľovi ešte titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia sumu 33. 857,80 €, ktorej výšku súd ustálil tak, že počet bodov ustálených
znalcom U.. G. X. v písomnom vyhotovení znaleckého posudku zo dňa 10.01.2001 na 1000 za vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, ktoré súd navýšil na základe záverov
znaleckého dokazovania vykonaného znalcom psychiatrickou nemocnicou P. Pinela Pezinok a na
základe priložených lekárskych správ ošetrujúcim psychiatrom a na základe výpovedi navrhovateľa na

výšku 17 násobku bodového ohodnotenia čo predstavuje sumu 33.857,80 € (1.020.000 Sk) /1000 x 60
Sk x 17 = 1.020.000 Sk/. Súd priznal navrhovateľovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
za duševné poruchy vzniknuté spôsobením otrasných zážitkov vo výške 1000 bodov navýšených o 17
násobok vzhľadom ku skutočnosti, že znalec psychiatrická nemocnica P. Pinela Pezinok nevylúčil s
istotou, že dráždivosť, výbušnosť a nervozita navrhovateľa sa mohli po úraze zvýrazniť. Pre rozhodnutie

súdu bolo podstatné aj to, že navrhovateľ je naďalej liečený psychiatrom a taktiež chodí na konzultácie
k psychológovi. Celkovo súd titulom sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľovi priznal sumu
68.711,41 € (2.070.000 Sk). ako súčet sumy 34.853,61 € (1.050.000 Sk) plus 33.857,80 € (1.020.000
Sk). Súd odporcu zaviazal na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia v uvedenej sume, nakoľkoz výpovede navrhovateľa, z výpovede svedkov ako aj z obsahu znaleckých posudkov mal súd
preukázané, že poškodenie zdravia u navrhovateľa zanechalo trvalé následky fyzické - v oblasti ľavého
kolena, perspektíva vývoja týchto trvalých následkov je mierne trvalé zhoršovanie. Navrhovateľ podľa

záveru znaleckého posudku č. 17/2008 je z hľadiska spoločenského uplatnenia obmedzený vo všetkých
činnostiach, ktoré vyžadujú záťaž dolných končatín v zmysle statickej a dynamickej nad hranicu bežnej
záťaže.

Súd pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo záveru, že navrhovateľ v dôsledku

utrpených trvalých fyzických ako aj psychických následkov v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik
nezapríčinil nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, čo zapríčinilo skončenie jeho podnikateľskej
činnosti a nepriamo rozpad jeho manželstva. Navrhovateľ sa povahovo veľmi zmenil, čo opakovane
potvrdila svedkyňa -bývalá manželka navrhovateľa vo svojej svedeckej výpovedi, ktorá uviedla, že
povahové zmeny u navrhovateľa nepriamo viedli k rozpadu ich manželstva. Navrhovateľ sa v dôsledku
utrpeného úrazu nemôže už naplno venovať svojmu povolaniu. Má obmedzený výber povolania v

dôsledku trvalých následkov opísaných vyššie. Navrhovateľ v dôsledku utrpeného úrazu a trvalých
následkov sa nemôže zúčastňovať žiadnych športových aktivít, ktoré síce nevykonával na vrcholovej
úrovni, ale len rekreačne, čo podľa názoru súdu má negatívny dopad na jeho osobnostný život, nakoľko
navrhovateľ už nikdy nemôže využiť svoj voľný čas naplno a športové aktivity nemôže vykonávať na
požadovanej čo aj rekreačnej úrovni. Nemôže byť na ujmu navrhovateľa podľa zásad uvedených súdom

vyššie argumentácia odporcu, že v prípade navrhovateľa nejde o prípad hodný osobitného zreteľa,
že nebol aktívne politicky činný, spoločensky činný, že nezastával žiadnu výnimočnú spoločenskú
funkciu a že nebol aktívny športovec. Je potrebné skonštatovať, že v dôsledku dopravnej nehody
navrhovateľ jednoducho nemôže svoj osobný, rodinný, spoločenský život žiť na úrovni, ktorú dosahoval
pred dopravnou nehodou a taktiež navrhovateľ je obmedzený v dôsledku trvalých následkov pri výbere

povolania.

Navrhovateľ je neustále psychiatricky liečený, samostatne nevykonáva podnikateľku činnosť. Odporca
počaskonaniapozrušeníčastirozsudkunepredložilsúdužiadnedôkazy,ktorýmibyspochybnilskutkové
zistenia súdu počas konania pred apo zrušení časti rozsudku odvolacím súdom. Súd na základe

vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa tak pre
zvýšenie bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia a zaviazal žalovaného odporu opätovne
na zaplatenie bolestného v sume 13.767 € a sťaženie spoločenského života v sume 68.711,41 €. Súd už
o zvyšku nároku navrhovateľa nerozhodoval, nakoľko odvolaním odporcu bol napadnutý výrok rozsudku
súdu prvého, ktorým súd návrhu navrhovateľa v časti vyhovel a len tento výrok rozsudku bol uznesením

odvolacieho súdu zrušený.

Súd o náhrade trov konania nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205

ods. 2 O.s.p./