Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/381/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205531
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112205531.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851
01 Bratislava, Údernícka 5, IČO : 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01
Bratislava, Údernícka 5, IČO : 36 613 843, proti odporkyni : O. C., narodená XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX R. R., R. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne : Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpený

splnomocneným advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Advokátska kancelária 089 01 Svidník,
ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenia 59,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne zo dňa 07. 11. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania
14C/326/2012-77 zo dňa 18. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie nedotknuté.

Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p. v dôsledku

späťvzatia návrhu v celom rozsahu, rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku a rozhodol o trovách
zastaveného konania tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy konania v sume 19,46 eur
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
špecifikovaný vo výroku uznesenia. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie
§ 146 ods. 2 O. s. p. a konštatoval, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia

navrhovateľa, preto je povinný nahradiť trovy konania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne. Odporkyňa si však trovy konania neuplatnila, preto jej ich súd nepriznal. Vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky
MS SR č.. 655/2004 Z. z. za dva špecifikované úkony vyplývajúce z právneho zastúpenia (príprava
a prevzatie zastúpenia a písomné vyjadrenie s námietkou premlčania), spolu s režijnými paušálmi
prináležiacimi k týmto úkonom a sadzbou 20% DPH, spolu v sume 58,37 eur. Súd následne konštatoval,

ževzhľadomnaopakovanéaprávnenenáročnépodaniavobdobnýchveciachsúdpriznávavedľajšiemu
účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania v jednej tretine z požadovaných trov, s poukazom
na ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p., teda v sume
19,46 eur. Súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi podľa ustanovenia § 11
ods. 3 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov.Proti výroku uznesenia o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne. Namietal,
že v predmetnom konaní neexistuje dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. a

argumentáciu súdu o dôvodoch krátenia náhrady považuje za nepresvedčivú a nespravodlivú. Podľa
názoru vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských veciach nie je možné aplikovať ustanovenie § 150 ods.
1 a 2 O. s. p. za predpokladu, že dodávateľ si uplatňoval nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nárok
po použití nekalej obchodnej praktiky, prípadne nárok premlčaný a spotrebiteľ bol v konaní úspešný. Na
podporu svojho stanoviska citoval z viacerých súdnych rozhodnutí, zaoberajúcich sa otázkou aplikácie

ustanovenia § 150 O. s. p. a náhrady trov vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník preto navrhuje
uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku zmeniť a priznať mu celú náhradu trov konania.
Pre prípad úspechu si vyčíslil a uplatnil trovy odvolacieho konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka zdôraznil, že v danom prípade nemožno
hovoriťotrováchúčelnevynaloženýchnauplatneniealebobráneniepráva.Poukázalpritomnacharakter

združenia založeného podľa zákona č. 250/2007 Z. z.
na ochranu spotrebiteľa, ktoré musí byť zo svoje podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa jeho názoru, ak by predsa
len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom,
tak bez práva na náhradu trov konania. Inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka do

konania, ak by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka preto
navrhovateľ považuje za neúčelné a nadbytočné. Navrhovateľ
má z vlastnej skúsenosti vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu
na stav konania a vôľu odporcu, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade,
navyše viaceré procesné podania opakuje nadbytočne bez uvedenia nových, významných skutočností

vzťahujúcich sa na predmet sporu. Účelom vstupu vedľajšieho účastníka
v mnohých konaniach nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú podľa názoru navrhovateľa
trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva,
čo je potom dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 O. s. p.. Navrhovateľ v

závere vyjadrenia k odvolaniu vedľajšieho účastníka zhrnul, že podľa jeho názoru účasťou vedľajšieho
účastníka a jeho právnym zastúpením dochádza k nadbytočnému navyšovania trov konania a k
nehospodárnosti konania, na túto skutočnosť potom súd správne prihliadol a priznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania v nižšej sume. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil. Pre prípad úspechu si

navrhovateľ uplatnil a vyčíslil
aj trovy odvolacieho konania.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O. s. p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p.

bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre

správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca
(§ 146 ods. 2 O. s. p.).

V prípade zastavenia konania, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, v zásade platí,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Procesná norma však pamätá i na prípady,

keď bolo konanie zastavené v dôsledku procesných úkonov niektorého z účastníkov konania a je mu
možné pričítať procesnú vinu za zastavenie konania, pričom vzhľadom na konkrétne okolnosti je zrejmé,
že by bolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania zaťažiť tohto účastníka
povinnosťou nahradiť trovy, ktoré vznikli do zastavenia konania.

V súlade s ustanovením § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovykonania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť ( § 150
ods. 2 O. s. p.).

Trovy konania sú, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát (§ 137 O. s. p.).
Navrhovateľ argumentuje, že zo samotnej podstaty, predmetu činnosti a účelu,
za ktorým bolo občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené (spotrebiteľského združenia)
by malo vyplývať, že je (malo by byť) spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc špecifickému
subjektu zmluvného vzťahu na ochranu a hájenie práv ktorého bolo založené (spotrebiteľa), pretože ide

o oblasť, v ktorej by sa malo združenie vyznať a niet preto dôvodu dať sa zastupovať advokátom. Tento
záver nie je udržateľný a je v priamom rozpore nielen s čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, s ustanoveniami
§ 18, § 24, § 25 ods. 1 O. s. p., § 93
ods. 4 O. s. p. a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore so základnými a nosnými
zásadami súdneho konania - práva každého na účinnú súdnu ochranu a zásadu rovnosti účastníkov
konania. Pokiaľ určité právo je priznané „každému“, respektíve v užšom ponímaní „každému účastníkovi

konania“, prináleží takémuto subjektu bez ohľadu na jeho právny status fyzickej či právnickej osoby, a
v prípade právnickej osoby bez ohľadu
na predmet jej činnosti a účel založenia. V občianskom súdnom konaní majú všetci účastníci rovnaké
postavenie (§ 18 O. s. p.) a v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník
konania (§ 19 ods. 4 O. s. p.). Prípadné obmedzenia určitého práva musia vyplývať len zo zákona a z

platnej právnej úpravy a výlučne v ich intenciách. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by vedľajší
účastník nemal právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom. Vstup týchto subjektov do
konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom
postavení (napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych dôvodov).

Účelnosť pôsobenia vedľajšieho účastníka v konaní a efektívnosť jeho procesných úkonov však nie je
možné hodnotiť paušálne, ale je nutné posudzovať ich vždy konkrétne, zohľadniac pritom aj iné, súdu
z jeho rozhodovacej činnosti známe skutočnosti a okolnosti, ktoré musia mať vplyv aj na úvahu súdu
ohľadom náhrady trov konania. Keďže v niektorých prípadoch by striktné aplikovanie zásady úspešnosti,
respektíve procesného zavinenia v konaní, bez zohľadnenia ostatných okolností konkrétneho prípadu

mohlo viesť v praxi k nežiaducej tvrdosti a nebolo by v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti
rozhodovania súdu, zákon umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a
náhradu trov konania v takýchto špecifických prípadoch a dáva súdu možnosť
za podmienok v ňom obsiahnutých výnimočne uplatniť moderačné oprávnenie podľa ustanovenia § 150
ods. 1, 2 O. s. p.

Zákonná úprava ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. reaguje na zavedenie osobitného inštitútu súdneho
procesu a to „drobné spory“, na ktoré sa vzťahujú niektoré osobitne upravené procesné vzťahy,
respektíve postupy súdu. V prípade drobných sporov je osobitne upravené i moderačné oprávnenie
súdu; pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p.

sa nevyžaduje ani naplnenie všeobecných predpokladov obsiahnutých v odseku 1 tohto zákonného
ustanovenia; teda nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ani nie je nutné konštatovať
výnimočné okolnosti prípadu, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia.
Zákon v znení odseku 2 tohto ustanovenia umožňuje súdu
v špecifických prípadoch drobných sporov pri naplnení predpokladu, že sú trovy konania neprimerané

voči pohľadávke, ich za danej okolnosti nepriznať alebo znížiť. I týmto ustanovením zákon sledoval
naplnenie všeobecnej zásady spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad konania.
V konkrétnom prípade Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
v Prešove, ohlásilo svoj vstup do konania na strane odporkyne procesným podaním zo dňa 16.04.2012,
s ohľadom na predmet konania - spor vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu a vzhľadom na postavenie

odporkyne, ako spotrebiteľky. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti preukázané, že ide o právnickú
osobu založenú za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
pričom jeho vstup do konania umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. Procesným podaním zo
dňa 12. 03. 2013 toto spotrebiteľské združenie vznieslo námietku premlčania uplatneného nároku voči
odporkyni. Následne navrhovateľ procesným podaním datovaným dňa 19. 04. 2013 vzal svoj návrh

voči odporkyni späť v celom rozsahu a v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O. s. p. žiadal konanie
zastaviť.
Konštatovanie časového sledu úkonov jednotlivých účastníkov nasvedčuje záveru,že až v dôsledku procesného vyjadrenia a vznesenej námietky premlčania vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne nasledovala procesná reakcia navrhovateľa na možný procesný neúspech - a to
späťvzatie návrhu, a táto skutočnosť je potom zásadná aj z hľadiska rozhodovania súdu o náhrade trov

zastaveného konania. Konanie bolo uznesením č. k. 14C/326/2012-77 zo dňa 18. 10. 2013 zastavené
v dôsledku späťvzatia návrhu v celom rozsahu a vzhľadom na konštatované procesné úkony tak
navrhovateľa, ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, je zrejmé, že pôsobenie vedľajšieho
účastníka v danom konkrétnom konaní bolo účelné a efektívne, jeho procesné úkony mali zásadný vplyv
na ďalší priebeh konania a preto mu prináleží právo na náhradu trov konania, spočívajúce v trovách

právneho zastúpenia.

Odvolací súd po zohľadnení všetkých okolností prípadu sa v danej veci stotožňuje s aplikovaním
ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodnutí o náhrade trov prvostupňového konania, teda znížením
náhrady trov konania procesne úspešného vedľajšieho účastníka tak, ako ich zdôvodnil súd prvého
stupňa. Vzhľadom na procesné zavinenie navrhovateľa

na zastavení konania je spravodlivé, aby navrhovateľ znášal trovy zastaveného konania, avšak odvolací
súd okrem dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré použil súd prvého stupňa (opakované a právne
nenáročné podania vedľajšieho účastníka v právne i skutkovo obdobných spotrebiteľských veciach), ako
dôvod navyše pre krátenie trov konania konštatuje, že vzhľadom na výšku požadovanej istiny (59,60
eur) možno uplatnenú a vyčíslenú sumu náhrad trov konania vedľajšieho účastníka (v sume 58,37 eur)

považovať za neprimeranú voči pohľadávke, čím je daný dôvod krátenia trov konania aj s poukazom na
ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd len podotýka, že procesná norma pokiaľ vyžaduje
pri rozhodovaní o trovách v drobných sporoch len kritérium „neprimeranosti“ uplatnených trov voči
pohľadávke, ponecháva posúdenie tejto miery primeranosti na voľnej úvahe súdu. Keďže ustanovenie
§ 150 ods. 2 O. s. p. umožňuje súdu náhradu trov konania buď úplne nepriznať, prípadne ju znížiť do

určitej miery podľa posúdenia súdu, v zásade nemá odvolací súd bez relevantných príčin dôvod do tejto
úvahy prvostupňového súdu vstupovať. Odvolací súd len posúdi dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia
zhľadiskanaplneniazákonompredpokladanýchpodmienok, primeranostisúdompoužitejargumentácie
na daný konkrétny prípad a z hľadiska naplnenia zásady spravodlivosti súdneho konania. Pokiaľ
prvostupňový súd považoval za spravodlivé a primerané znížiť uplatnené trovy konania spočívajúce

v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na jednu tretinu a zo sumy 58,37 eur priznal s
poukazom na ustanovenie § 150 O. s. p. vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia len
v sume 19,46 eur, nerozhodol nezákonne, ani v rozpore s dobrými mravmi.

Krajský súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s.

p. v odvolaním napadnutom výroku potvrdil ako vecne správny.

Uznesenie okresného súdu vo zvyšnej časti zostáva nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v

spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi,
ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov druhostupňového konania, aj
napriek tomu, že si trovy odvolacieho konania riadne uplatnil. Odvolací súd striktne vychádzajúc zo
zásady hospodárnosti konania a povinnosti súdu skúmať účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia trov v
konaní, nepovažoval vyjadrenie navrhovateľa

za nevyhnutné, nakoľko sa vyjadroval len k odvolaniu vedľajšieho účastníka ohľadom trov konania,
ktorých skúmanie účelnosti však prináleží výlučne súdu v zmysle platnej právnej úpravy. Vyjadrenie
navrhovateľakodvolaniupretonebolopotrebnéatrovyspojenéstýmtovyjadrenímodvolacísúdneuznal
ako účelne vynaložené. Navrhovateľovi preto odvolací súd trovy odvolacieho konania napriek tomu, že
bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom

a vznikol mu na náhradu trov odvolacieho konania nárok, tieto trovy nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.