Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. október 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7RO/369/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111235067
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Jursová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4111235067.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 17321123, so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti
odporcovi: O. W., D.. XX.XX.XXXX, N. W. XXX, S., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr.
Ambróz Motyka, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 3 700,10 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

IV. Navrhovateľovi sa v r a c i a súdny poplatok vo výške 215,37 eur prostredníctvom Daňového
úradu Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, P.O.Box 154, 850 00 Bratislava, po právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.11.2011 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ

domáhal uloženia povinnosti odporcu zaplatiť mu istinu v sume 3 700,10 eur spolu s príslušenstvom.
Súdny poplatok navrhovateľ zaplatil na základe výzvy súdu dňa 25.05.2012 vo výške 222,00 eur.

Podaním zo dňa 07.02.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.02.2012, vstúpil na základe vlastného
podnetu do konania vedľajší účastník na strane odporcu, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS. V konaní je vedľajší účastník zastúpený zástupcom pre celé konanie, JUDr. Ambrózom

Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, na základe plnomocenstva zo dňa
02.01.2012. Súd doručil dňa 16.05.2012 právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka návrh a prílohy.
Dňa 22.05.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom namietal premlčanie
práva navrhovateľa, ktorého sa návrhom v tomto konaní domáhal. Zároveň vedľajší účastník vyčíslil
doterajšie trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia v
celkovej výške 356,93 eur. Dňa 04.06.2012 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu navrhovateľa v celom

rozsahu. Späťvzatie návrhu navrhovateľ neodôvodnil.

Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného
ustanovenia zákona konanie zastavil.

Podľa § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods.2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy.

Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení
konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť, a to nie
pre správanie odporcu. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia
§ 146 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu
trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník, súd rozhodoval aj o náhrade trov
vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a boli účelné. Právne postavenie vedľajšieho účastníka
v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom
súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že

vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny
záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa antidiskriminačného zákona, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však

najpodstatnejšie ustanovenie § 93 ods.4, ktoré mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v
konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom
tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto

úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v
konanívystupuje.Občianskysúdnyporiadokpotomvustanoveniach§153da§201špecifikujeprocesné
postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu
prvéhostupňa.Vtýchtoprípadochprávovedľajšiehoúčastníkaobmedzujetak,žeprávopodaťodvolanie
má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom

a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom
inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom
poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov zastaveného konania, má toto
právo aj vedľajší účastník na strane odporcu.

Spolu so späťvzatím návrhu na začatie konania právny zástupca navrhovateľa zaslal súdu aj vyjadrenie

k trovám konania. V ňom navrhovateľ spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho
zastúpenia vedľajším účastníkom, nakoľko nevidí význam v právnom zastúpení združenia na ochranu
spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana
spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Prioritne sa teda predpokladá pomoc zo strany združenia
založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia.

Navrhovateľ ďalej zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach
pomoc advokáta a splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstupuje,
musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov.

Vo vzťahu k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa,
súd riešil legitímnu otázku, či takéto združenie nemá mať vlastný „aparát“, teda či nemá byť patrične
personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak aby jeho zastúpenie advokátom
nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana právspotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Je
samozrejmé,žerelevantnú,skutočnúochranuprávspotrebiteľovmôžeposkytovaťlenodbornevzdelaný
personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Takýmto personálom

musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade, by nemohlo plniť účel, za ktorým bolo založené.
Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto
súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v
tomto konaní nebolo účelné.

Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad, kedy
by ani personálne vybavenie združenia nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie
združenia. V tomto konaní však tomu tak nie je.

Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v

znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon“, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,
podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania
a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva
vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených

poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na
začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník
nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa § 11 ods.4 zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku

1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eur. Ak sa návrh vzal
späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov a vrátil navrhovateľovi ním zaplatený súdny poplatok za návrh

vo výške 222,00 eur krátený o 6,63 eur, t.j. v sume 215,37 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.