Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010503
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215010503.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci obžalovaného B. Y. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní
konanom v Komárne dňa 4. februára 2016 pred samosudcom Štefanom Nagyom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
B. Y., narodený X. H. XXXX v K., S. P.
republika, trvale bytom Z., L. pod F. číslo
XXXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody v H.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistenom čade od 10. júla 2014 do 25. mája 2015 v obci Z. na ulici L. S. číslo XX sa
opakovane,približnevpiatichprípadochslovne,vulgárnymspôsobomvyhrážalsvojejmanželkeZ..H.B.
N. Y., narodenej X. Z. XXXX, ako aj svokre T. L., narodenej XX. oE.XXX slovami „keď si ešte raz otvoríte
tie vyjebané ústa, tak zlikvidujem celú Vašu rodinu“, pričom uvedené vyhrážky smeroval na poškodené

vo vzťahu ku skutku, za ktorý bol odsúdený 10. júla 2014 rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn.
11T/54/2014-210 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorý skutok taktiež spáchal voči poškodenej Z.. H. B. N. Y., rodenej L. a týmto
konaním u poškodených vzbudil dôvodnú obavu, že vyhrážky budú uskutočnené,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal
závažnejším spôsobom, na chránenej osobe - na blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j epodľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu ho súd zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného B. Y. na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Komárno. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov Z.. H. Y., T. L., T. L., znalca -
psychológa S.. Q. Z., S.. a prečítal obsah listinných dôkazov.

Obžalovaný spáchanie žalovaného skutku poprel. V podstate tvrdil, že síce v rodine dochádzalo k
hádkam, ale pri týchto a ani inokedy sa nevyhrážal smrťou svojej manželke a ani svokre.

Podľa názoru súdu obrana obžalovaného bola vykonaným dokazovaním dostatočne vyvrátená a

spáchanie skutku mu bolo preukázané. Z výpovedí svedkov T. L. a T. L. vyplývalo, že obžalovaný
v období po prepustení z väzby v júli 2014 do času keď bol vzatý do väzby dňa 25.5.2015 sa
opakovane vyhrážal svojej manželke a svokre smrťou spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
z uskutočnenia týchto vyhrážok. Tieto výpovede súd považoval za presvedčivé a vierohodné aj napriek
určitým rozporom na ktoré poukázala obhajoba. Jednoznačne z nich totiž vyplývalo, že v danom období

obžalovaný opakovane predniesol vyhrážky smrťou na adresu poškodených. Tieto vyhrážky nielenže
mohli vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, ale aj reálne takúto obavu vzbudili prinajmenšom
pokiaľ ide o poškodenú T. L.. Rozpory vo výpovediach poškodených pokiaľ ide o presný dátum
prednesenia jednotlivých vyhrážok súd považuje za nepodstatné z hľadiska hodnotenia týchto výpovedí
čo do ich podstaty. V tejto súvislosti poukazuje aj na záver psychologického znaleckého posudku

ohľadom poškodenej T. L., z ktorého vyplýva, že jej výpovede z psychologického hľadiska majú znaky
vierohodných výpovedí. Vo vzťahu k výpovedi svedka T. L. súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho
výpoveď na hlavnom pojednávaní bola spontánna a presvedčivá. O obžalovanom uviedol, že ho má
stále rád a jemu trápne vypovedať v jeho trestnej veci, pričom mu vyšli slzy. Uviedol tiež, že sám sa
obžalovaného nebál, ale bál sa o manželku a dcéru.

Poškodená Z.. H. Y. vypovedala v prípravnom konaní dňa 25.5.2015 v čase keď u obvineného ešte nebol
daný dôvod nutnej obhajoby. V tejto výpovedi potvrdila opakované vyhrážky zo strany obžalovaného na
jej osobu a uviedla, že vyhrážky na adresu rodičov nepočula. Pokiaľ jej výpoveď bola v tomto smere
rozdielna od výpovedi jej rodičov, podľa názoru súdu je to vysvetliteľné jej protirečovým vzťahom ku

svojim rodičom na jednej strane, a ku svojmu manželovi na druhej strane. Z toho vyplýva aj skutočnosť,
že v ďalšom štádiu konania využila svoje zákonné právo nevypovedať. Pretože podľa názoru súdu boli
splnené zákonné podmienky uvedené v § 263 ods. 4 Tr. por., súd jej výpoveď z prípravného konania
na hlavnom pojednávaní prečítal.

Obžalovaný na svoju obranu uviedol aj skutočnosť, že znalec - psychológ u jeho manželky nezistil
syndróm týranej osoby. Táto skutočnosť však z hľadiska zákonných znakov skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu je bezvýznamná.

Obžalovaný tiež navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne dr. A.. T. L., sestry Z.. H. Y..

Tomuto návrhu súd nevyhovel, pretože dr. A.. T. L. nebola svedkom vyhrážok obžalovaného a ako
splnomocnenkyňa poškodených bola prítomná pri viacerých úkonoch trestného konania v prípravnom
konaní.

Súd v rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nepripustil otázky, ktoré boli v rozpore

s ustanovením § 132 ods. 2 Tr. por.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd považuje spáchanie skutku
obžalovaným za preukázané. Obžaloba konanie obžalovaného právne posúdila ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1

písm. c/ Tr. zák. Takéto právne posúdenia konania obžalovaného je aj podľa názoru súdu správne azákonné. Vyhrážky obžalovaného smrťou na adresu poškodených boli nepochybne spôsobilé vzbudiť u
nich dôvodnú obavu, a prinajmenšom u poškodenej T. L. takúto obavu aj vzbudili. Obžalovaný sa pritom
tohto konania dopustil na chránených osobách, za ktoré podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa považuje

blízka osoba. Manželka obžalovaného a matka jeho manželky nepochybne sú blízkou osobou podľa §
127 ods. 4 Tr. zák. Preto súd uznal obžalovaného vinným pre žalovaný prečin, pričom mal za to, že
závažnosť jeho konania je vyššia ako nepatrná.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, na

zavinenie, pohnútku, priťažujúcu okolnosť, a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy. Vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný poškodených sa vyhrážal opakovane a po dlhší čas.
Pri hodnotení jeho osobu vychádzal zo záverov psychologického znaleckého posudku, podľa ktorých
k verbálnym agresívnym prejavom dochádza u neho najmä v prípade frustrácie jeho potrieb. Konanie,
ktoré je predmetom obžaloby, má podľa znalca sklon zľahčovať a bagatelizovať, čo priamo súvisí s jeho
stotožnenosťou s postavením moslima vo vzťahu k opačnému pohlaviu.

Obžalovanému priťažovalo, že rozsudkom tohto súdu zo dňa 10.7.2014, sp. zn. 11T/54/2014 bol uznaný
vinným pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú
dobu 3 roky. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 10.7.2014 z čoho vyplýva, že obžalovaný

posudzovanú trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení. Poľahčujúcu
okolnosť súd nezistil.

Hodnotiac tieto okolnosti dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného je potrebné
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom na skutočnosť, že
súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť a nezistil poľahčujúcu okolnosť, v zmysle § 38 ods. 4 Tr.
zák. sa zvýšila dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd potom mohol
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou 16 mesiacov a hornou hranicou 3 roky. Za
primerané a postačujúce považoval uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.

Pretože obžalovaný ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon tohto trestu ho súd zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dnešného
dňa cestou tohto súdu na Krajský súd v Nitre.