Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10Cpr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114220822
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114220822.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasamosudkyňouJUDr.ĽuboslavouVankovouvprávnejvecižalobcu:W.E.,narodený

XX.X.XXXX, bytom R. XX, W., právne zastúpený: JUDr. Juraj Trokan, advokát, so sídlom Radlinského 1,
Trnava, proti žalovanej: IKEA Industry Slovakia s. r. o., IČO 31 354 572, so sídlom Továrenská 2614/19,
Trnava, právne zastúpená: JUDr. Jana Mikulášová, advokátka, so sídlom Hlavné námestie 5, Bratislava,
o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 194,44 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
ročne zo sumy 194,44 eura od 11.8.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 94,68 eura a
náhradu iných trov konania v sume 16,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho
právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 5.8.2014 doručenou súdu dňa 5.8.2014 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 195,10 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 195,10 eura od 10.8.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 10Cpr/4/2014-19 zo dňa
2.9.2014, proti ktorému platobnému rozkazu podala včas dňa 19.9.2014 žalovaná Odpor zo dňa
18.9.2014, čím sa uvedený platobný rozkaz v zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku zrušil v plnom rozsahu.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so Žalobou
zo dňa 5.8.2014, s Odporom zo dňa 18.9.2014 proti platobnému rozkazu, s Vyjadrením žalobcu zo
dňa 22.10.2014, s Vyjadrením žalovanej zo dňa 4.2.2015, s Mzdovým listom žalobcu za rok 2011, s
obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 27Cpr/1/2011. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci
konania, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Žalobca v žalobe uviedol, že je zamestnancom žalovanej od 29.1.2007 na základe pracovnej zmluvy
číslo 889/07-1. Žalovaná do dnešného dňa nevyplatila náhradu mzdy za 5 dní dovolenky, ktorú
žalobca čerpal v dňoch 18.7.2011 do 22.7.2011 v zmysle Čl. 9 ods. 4 platnej kolektívnej zmluvy.Náhrada mzdy za júl 2011 je splatná vo výplatnom termíne mzdy za júl 2011, teda 10.8.2011.
Žalovaná pôvodne vyhodnotila čerpanie dovolenky žalobcom v dňoch 18.7.2011 až 22.7.2011 ako
neospravedlnenú absenciu žalobcu v práci, čoho dôsledkom bolo aj okamžité skončenie pracovného

pomeru žalobcu zo strany žalovanej. O tejto veci už právoplatne rozhodol Krajský súd v Trnave, číslo
konania 10CoPr/1/2013 a to tak, že rozsudkom zo dňa 4.9.2013 určil, že toto okamžité skončenie
pracovného pomeru je neplatné. Žalobcovi platí za obdobie čerpania dovolenky náhrada mzdy v sume
jeho priemerného zárobku. Pri výpočte náhrady mzdy žalobca vychádza z priemerného zárobku v sume
5,2028 eura za hodinu a denného fondu pracovného času 7,5 hodiny. Celková náhrada mzdy teda

predstavuje 195,10 eura.

Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že žalovaná kvalifikovala neprítomnosť žalobcu v
práci v danom období ako neospravedlnenú absenciu s následkom okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu dňa 9.8.2011 bolo závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v termíne od 18.7. do 22.7.2011

svojvoľne prestal vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, nechodil na pracovisko, neoznámil prekážku
v práci, nepožiadal o poskytnutie pracovného voľna. Žalobca podal návrh na určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, vrátane priznania nárokov s tým súvisiacimi na Okresný
súd Trnava dňa 5.9.2011 pod spisovou značkou 27Cpr/1/2011. Vo veci, ktorá je predmetom konania
spisová značka 10Cpr/4/2014, bolo začaté skoršie konanie pod spisovou značkou 27Cpr/1/2011, čím

je daná prekážka konania litispendencia.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 27Cpr/1/2011 vyplýva, že účastníkmi konania sú žalobcovia:
1. Tomáš Gábriš, narodený 16.3.1983, Poštová 24, Trnava, 2. Eduard Zolvík, narodený 1.1.1998,
Saleziánska 38, Trnava a žalovaná: SWEDWOOD SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO 31 354 572, so sídlom

Nitrianska cesta 4, Trnava a predmetom toho konania je nárok na určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru uskutočneného žalovanou dňa 9.8.2011 a uloženie povinnosti žalovanej
zaplatiť za obdobie od 10.8.2011 do 31.8.2012 žalobcovi 1. náhradu mzdy v sume 10.808,79 eura s
príslušenstvom a žalobcovi 2. náhradu mzdy v sume 10.435,66 eura s príslušenstvom. Okresný súd
Trnava rozsudkom č. k. 27Cpr/1/2011-129 zo dňa 26.11.2012 žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov

konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1., 2. a návrhli ho zmeniť a
žalobe vyhovieť. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 10CoPr/1/2013-169 zo dňa 4.9.2013 napadnutý
rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 27Cpr/1/2011-129 zo dňa 26.11.2012 vo veci samej, týkajúcej
sa požiadaviek na určenie neplatnosti okamžitých skončení pracovných pomerov zmenil tak, že určil,
že okamžité skončenia pracovných pomerov oboch žalobcov žalovanou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák.

práce dňom 9. augusta 2011 sú neplatné a vo zvyšku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný
súd Trnava rozsudkom č. k. 27Cpr/1/2001-272 zo dňa 26.10.2015 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1. náhradu mzdy vo výške 10.385,29 eura s príslušenstvom a žalobcovi 2. náhradu mzdy vo
výške 9.757,79 eura s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcom náhradu trov konania vo výške 2.953,51 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti

tomuto rozsudku dňa 16.12.2015 podali žalobcovia odvolanie v časti výroku o trovách konaniach a dňa
10.12.2015 podala odvolanie žalovaná v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada
mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch
dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k

prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého
štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný
hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný

hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje
na najbližší eurocent nahor.

Podľa ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku v období od
18.7.2011 do 22.7.2011 v sume 195,10 eura s príslušenstvom.

Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že medzi účastníkmi konania vznikol dňa
29.1.2007 pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy uzavretej písomne dňa 24.1.2007 s
dohodnutým druhom práce: operátor vo výrobe nábytku, obsluhuje stroje a zariadenia pri výrobe a balení
nábytku. Dňa 1.9.2010 bola medzi žalovanou reprezentovanou jej trnavským odštepným závodom

SPARTAN a Závodným výborom odborového zväzu OZ SPARTAN uzavretá Kolektívna zmluva na
obdobie od 1.9.2010 do 31.8.2011, ktorá ako súčasť článku 9 nazvaného „Dovolenka“ obsahovala aj
bod 4, formulovaný tak, že „Po vzájomnej dohode medzi ZV OZ a zamestnávateľom je plánované
čerpaniedovolenkyvtermíne:27.12.2010-02.01.20115pracovnýchdní,akbudevT51vskladehotovej
výroby min. 4 týždňová zásoba tovaru a 18.07.2011 - 31.07.2011 10 pracovných dní“ i s dovetkom,

podľa ktorého „Zmeniť termín čerpania dovolenky je zamestnávateľ oprávnený po dohode s ZV OZ“.
Žalobca počas trvania pracovného pomeru čerpal dovolenku v období od 18.7.2011 do 22.7.2011, teda
v rozsahu 5 pracovných dní. Dňa 9.8.2011 žalovaná skončila so žalobcom pracovný pomer z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
na tom skutkovom základe, že dňa 21.6.2011 bol žalobca zamestnávateľom informovaný o zmene

termínu čerpania plánovanej celozávodnej dovolenky tak, že celozávodná dovolenka bude v termíne od
25.7.2011 do 31.7.2011 a napriek tejto skutočnosti žalobca svojvoľne od 18.7.2011 do 22.7.2011 prestal
vykonávať prácu, nechodil na pracovisko, zamestnávateľovi neoznámil prípadnú prekážku v práci,
nepožiadal o poskytnutie pracovného voľna a nečerpal dovolenku a preto je konanie žalobcu potrebné
považovať za neospravedlnenú absenciu. Listom zo dňa 10.8.2011 oznámil žalobca žalovanej, že trvá

na ďalšom zamestnávaní s tým, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je nepravdivý,
nakoľko v období 18.7.2011 do 22.7.2011 čerpal dovolenku podľa Článku 9 Kolektívnej zmluvy. V konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 27Cpr/1/2011 sa žalobca okrem iného
domáhal určenia, že okamžité skončenia pracovného pomeru žalobcu žalovanou podľa § 68 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce dňom 9. augusta 2011 je neplatné. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k.

27Cpr/1/2011-129 zo dňa 26.11.2012 žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v
Trnave rozsudkom č. k. 10CoPr/1/2013-169 zo dňa 4.9.2013 napadnutý rozsudok Okresného súdu
Trnava č. k. 27Cpr/1/2011-129 zo dňa 26.11.2012 v časti týkajúcej sa požiadavky na určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zmenil tak, že určil, že okamžité skončenia pracovného
pomeru žalobcu žalovanou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňom 9. augusta 2011 je

neplatné. V odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoPr/1/2013-169 zo dňa 4.9.2013 sa
uvádza, že odvolací súd prikláňa v prospech riešenia ponúkaného žalobcom, čiže v prospech nutnosti
bezvýhradného trvania na robení aj zmien v kolektívnych zmluvách písomne a takto aj s logickým
odmietnutím dohôd tomuto odporujúcich buď pre rozpor so zákonom alebo zámer tento (zákon) obísť,
keď postup žalovanej, reprezentovaný zmenou výmery dovolenky v júli 2011 by mohol z pohľadu súladu

so všeobecne záväznými právnymi predpismi obstáť len vtedy, ak by žalovaná spôsobom vlastným
dôkaznému konaniu preukázala, že ňou až dodatočne vytvorený nesúlad úpravy z Kolektívnej zmluvy
o dovolenke s ustanovením zákona o minimálnej dĺžke jednej časti dovolenky kompenzovala takou
nadväzujúcou úpravou, ktorou by takýto nežiadúci dôsledok odvrátila. Odklon dohôd žalovanej a ZV OZpri nej od plánovaných termínov čerpania dovolenky podľa Kolektívnej zmluvy nemohol byť platným a
samozrejme ani takým, ktorý by zamestnancov k čomukoľvek zaväzoval, pričom tu napokon so zreteľom
k okolnostiam prípadu v prejednávanej veci bolo právne celkom bezvýznamným, či ktorýkoľvek zo

žalobcov úmysel čerpať dovolenku v pôvodnom rozsahu dvoch týždňov žalovanej oznámil alebo či pre
tietoúčelymalajvyplnenýa/alebopodpísanýdovolenkovýlístok.Potombolonamiestevyhoveniežalobe
v časti požiadavky na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaná skončila so žalobcom neplatne

pracovný pomer, ako aj to, že žalobca si z uvedeného dôvodu uplatnil náhradu mzdy za obdobie od
10.8.2011 do 31.8.2012 v sume 10.808,79 eura, ako vyplynulo z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová
značka 27Cpr/1/2011. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 27Cpr/1/2011-129 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoPr/1/2013-169 zo dňa 4.9.2013 bolo rozhodnuté tak, že okamžité
skončenia pracovného pomeru žalobcu žalovanou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňom 9.
augusta2011jeneplatnéapredmetomkonaniavedenéhopodspisovouznačkouzostalorozhodovanieo

nároku žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od 10.8.2011 do 31.8.2012. Predbežná otázka spočívajúca
v tom, či nedostavením sa žalobcu do práce u zamestnávateľa - žalovanej v dňoch od 18.7.2011 do
22.7.2011 žalobca porušil pracovnú disciplínu tak bola už právoplatne vyriešená v konaní vedenom na
tunajšom súde pod spisovou značkou 27Cpr/1/2011. Ak teda už bolo právoplatne rozhodnuté o tom,
že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu žalovanou dňa 9.8.2011 pre závažné porušenie

pracovnej disciplíny z dôvodu, že sa žalobca od 18.7.2011 do 22.7.2011 nedostavil na pracovisko, je
neplatné, súd vychádzal z tohto zistenia a nárok žalobcu na náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku
považoval za dôvodný. Žalobca čerpal v zmysle Článku 9, bodu 4 Kolektívnej zmluvy uzatvorenej dňa
1.9.2010 medzi žalovanou reprezentovanou jej trnavským odštepným závodom SPARTAN a Závodným
výborom odborového zväzu OZ SPARTAN v plánovaných termínoch dovolenku v období od 18.7.2011

do 22.7.2011, pričom bolo úplne právne bezvýznamným, či svoj úmysel čerpať dovolenku v pôvodnom
dohodnutom rozsahu žalovanej oznámil alebo či mal pre tieto účely vyplnený a podpísaný dovolenkový
lístok.Žalobcajestálezamestnancomžalovanejazaobdobiečerpaniaplánovanejhromadnejdovolenky
mu nebola doposiaľ zo strany žalovanej náhrada mzdy, ktorá skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi
konania sporná. Žalovaná sa totiž v konaní bránila tvrdením, že konanie vedené na tunajšom súde pod

spisovou značkou 27Cpr/1/2011 predstavuje prekážku začatého konania prejednávanej veci. Tomuto
tvrdeniu žalovanej nemožno prisvedčiť, nakoľko predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod
spisovou značkou 27Cpr/1/2011 zostal nárok na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie 10.8.2011 do
31.8.2012 a predmetom konania v prejednávanej veci je nárok na náhradu mzdy za obdobie od
18.7.2011 do 22.7.2011, teda za rôzne obdobia.

Za vyčerpanú dovolenku zákon priznáva zamestnancovi náhradu mzdy vo výške priemerného
zárobku určeného spôsobom upraveným v ustanovení § 134 Zákonníka práce. Podľa uvedeného
ustanovenia priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období. Pre zistenie náhrady mzdy za dovolenku je rozhodujúcim obdobím kalendárny

štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom zamestnanec čerpal dovolenku. Priemerný zárobok sa
zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nesledujúceho po rozhodujúcom období. Keďže súd
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že základ žalobného nároku je opodstatnený,
zaoberal sa ďalej uplatnenou výškou nároku.

Pri výpočte priemerného zárobku sa vychádza z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu zamestnancovi v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Priemerný
zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný zárobok sa viaže na konkrétneho
zamestnanca. V danom prípade je rozhodujúcim obdobím obdobie mesiaca apríl až jún 2011 a žalobca
mal so žalovanou dohodnutý 37,5 hodinový týždenný pracovný čas. Priemerný počet pracovných hodín

pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa zisťuje z priemerného počtu dní v roku 365,25 dňa, z priemerného
počtu týždňov v roku 52,179 týždňa (365,25 dňa : 7 dní), z priemerného počtu týždňov pripadajúcich
v roku na 1 mesiac 4,348 týždňa (52,179 : 12) a z týždenného pracovného času zamestnanca, čo
je v danom prípade 37,5 hodín. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac
sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac (4,348 hodiny)

a týždenného fondu pracovného času zamestnanca 37,5 hodín, teda pri 37,5 hodinovom týždennom
pracovnom čase je priemerný počet odpracovaných hodín, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac, t. j.
163,05 hodiny (4,348 hodiny x 37,5 hodín). V mesiaci apríl 2011 bola žalobcovi zúčtovaná hrubá mzda
v sume 800,42 eura a odpracoval 142,50 hodiny, v mesiaci máj 2011 bola žalobcovi zúčtovaná hrubámzda v sume 802,61 eura a odpracoval 157,50 hodiny a v mesiaci jún 2011 bola žalobcovi zúčtovaná
hrubá mzda v sume 769,11 eura a odpracoval 157,50 hodiny. Z toho priemerný hodinový zárobok
žalobcu v rozhodujúcom období predstavuje sumu 5,1850 eura ((800,42 eura + 802,61 eura + 769,11

eura) : (142,50 hod. + 157,50 hod. + 157,50 hod.)). Vynásobením priemerného hodinového zárobku
5,1850 eura počtom odpracovaných hodín v období od 18.7.2011 do 22.7.2011 vychádza konečná výška
náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku na sumu 194,44 eura (5,1850 eura x 7,5 hodiny x 5 dní). Žalobca
si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie náhrady mzdy v sume 195,10 eura, teda vo vyššej výške, ako
má nárok, keďže opodstatnená je požiadavka na zaplatenie sumy 194,44 eura.

Ďalej súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania. Vo vzťahu k uplatnenému
príslušenstvu z náhrady mzdy, teda úroku z omeškania, treba uviesť, že mzda, ktorú náhrada mzdy
za nevyčerpanú dovolenku nahrádza, je splatná pozadu za mesačné obdobie v najbližšom výplatnom
termíne, pričom v Čl. 22 Kolektívnej zmluvy zo dňa 1.9.2010 bola dohodnutá splatnosť mzdy na
desiaty kalendárny deň v mesiaci. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti, ktorá je rovnaká ako

lehota splatnosti mzdy, ktorú nahrádza, má za následok omeškanie so vznikom povinnosti platiť úrok z
omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 1
ods. 4 Zákonníka práce. Vzhľadom k tomu, že splatnosť jednotlivých miezd bola dohodnutá v najneskôr
na desiaty kalendárny deň v mesiaci, žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením náhrady mzdy
za obdobie 18.7.2011 do 22.7.2011 dňa 11.8.2011, nakoľko náhrada mzdy za uvedené obdobie bola

splatná dňa 10.8.2011. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá
výška úroku z omeškania je o 8,00 % viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalobca má tak nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 194,44 eura, nakoľko základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky ku dňu 11.8.2011 bola 0,50 % (8,00 % + 0,50 %). Z uvedených dôvodov považoval

súd nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 194,44 eura od 11.8.2011
do zaplatenia za dôvodný.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 194,44 eura a úroku z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 194,44 eura od 11.8.2011 do zaplatenia vyhovel považujúc

ho za dôvodný a vo zvyšku žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
nakoľko súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 194,44 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 194,44 eura od 11.8.2011 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol, keď neúspech

žalobcu v zamietajúcej časti považoval za nepatrný (194,44 : 195,10 x 100). Vo veci úspešnému
žalobcovi priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia v sume 94,68 eura, a to za 3 úkony právnej
služby á 18,26 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 5.8.2014, písomné podanie na súd - žaloba zo
dňa 5.8.2014, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu zo dňa 22.10.2014) podľa § 10 ods. 1 vyhl.
č. 655/2004 Z. z., 3-krát režijný paušál á 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH v

sume 15,78 eura (20 % z odmeny za úkony právnej služby a z režijného paušálu, t. j. 78,90 eura x 0,20)
podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a náhradu iných trov konania v sume 16,50 eura, čo predstavuje
náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby, ktorú prisúdenú náhradu trov
konania je žalovaná povinná podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.