Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/219/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200803
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3014200803.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.,
zastúpeného JUDr. Jánom Červeňanským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nad Tehelňou 2888/26,
proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. júla 2014, č.j. UPo 1/2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/29/2014-37 zo dňa 14. júla 2015, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/29/2014-37
zo dňa 14. júla 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením zo dňa 14.07.2015 sp.zn. 11S/29/2014-37 zastavil

konanieožalobeprotirozhodnutiužalovanéhozodňa30.07.2014č.j.UPo1/2014(ktorýmsanevyhovelo
protestu prokurátora) a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Dôvodmi pre zastavenie
konania bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby proti rozhodnutiu o nevyhovení
protestu prokurátora, pretože jeho subjektívne práva neboli v konaní o proteste prokurátora porušené.
Krajský súd v Trenčíne uviedol, že rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora nepodlieha súdnemu
prieskumu na základe druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len ,,O.s.p.“).

Proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, prípadne aby vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, a aby zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Žalobca vo svojom odvolaní nepovažoval za významné, že prokurátor nevyužil svoje právo na podanie

žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Za zásadnú otázku celého sporu
považoval okolnosť, či je dedič po zosnulej E. F. aj v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246a a § 250ja O.s.p. preskúmal

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

K námietke žalobcu, že zásadnou otázkou celého sporu je určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
odvolací súd uvádza, že táto otázka je predmetom iného konania vedeného pred súdnymi orgánmi
Slovenskej republiky.Predmetom sporu je totižto otázka aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Protest prokurátora je
upravený v ustanovení § 69 Správneho poriadku a v zákone č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), konkrétne v ustanoveniach § 22 - § 27. Aj
keď Správny poriadok expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti
právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického zaradenia
tohto inštitútu v rámci správneho poriadku a zároveň z ustanovenia § 27 ods. 1 písm. e/ zákona o
prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor

vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Na základe toho môže prokurátor podať protest proti
právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne
záväzný právny predpis, a ktorým boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb. Zároveň nejde o návrhové konanie, t.j. prokurátor môže podať protest
na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania; preto
môže protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka. Protest prokurátora sa podáva na orgán,

ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Následne správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté
protestom, môž protestu prokurátora úplne vyhovieť, alebo ho postúpi svojmu nadriadenému správnemu
orgánu najbližšieho vyššieho stupňa. Výsledkom môže byť vyhovenie alebo nevyhovenie protestu
prokurátora. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať
rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní. Ak bezprostredne nadriadený orgán nevyhovie protestu
prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia,
ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa
neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti
nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu

odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste. Protest prokurátora je teda právnym
aktom, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť
alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje
ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie

protestu nemá vplyv na formálno-právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo
veci samej. Z tohto dôvodu účastník nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby proti
rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.

Na druhej strane je nutné uviesť, že ,,hoci záznam nemá formu rozhodnutia, bol jednoznačne vydaný

orgánom štátnej správy pri uplatňovaní jeho právomoci a nemožno poprieť, že vykonaním záznamu
o vzniku vecného bremena k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu a to v prospech tretej osoby,
jednoznačne došlo k zásahu do práv žalobcu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu aj záznam žalovanej
podlieha súdnemu prieskumu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/13/2012). Táto skutočnosť
bola uvedená aj v napadnutom uznesení prvostupňového súdu, kde odkazoval na súdnu ochranu podľa

§ 250v O.s.p. - konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Odvolací súd sa
s uvedenou skutočnosť stotožnil. Návrh na konanie podľa § 250v O.s.p bol žalobca oprávnený podať
do 30 dní odo dňa, keď sa o zásahu dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu
došlo. Táto jednoročná lehota má povahu prekluzívnej lehoty a jej zmeškanie nemožno odpustiť.

Záverom odvolací súd považuje za potrebné zhrnúť, že fyzické a právnické osoby nie sú aktívne
legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu v prípade
rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Aktívna legitimácia na podanie žaloby v tomto prípade
patrí iba prokurátorovi.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol na základe ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní
náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.