Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/263/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714213464
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714213464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého
Q. Q. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Michalovciach dieťaťa rodičov Q. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Q. na ul. X.. U.. S. č. XXXX/XX
zastúpenej JUDr. Alexejom Ivankom advokátom so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov
č. 73 a Q. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho vo B. Y. č. XXX zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom
advokátom so sídlom v Michalovciach na ul. kpt. Nálepku č. 8 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 8.7.2015 č.k. 2P 243/2014-86 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. Q. Q. naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 30.4.2009 sp.zn. 21C 177/2008 zo 150 € mesačne na 230
€ mesačne, ktoré je otec povinný platiť od 15.8.2014 vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred
matke maloletého. Dlžné výživné za obdobie od augusta 2014 do júna 2015 vo výške 840 €, pričom
dlžné výživné za mesiac august je vo výške 40 €, povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 30
€ mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením jednej splátky dôjde k splatnosti celého
dlžného výživného. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie otec z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.b/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Nepopiera, že v tomto prípade došlo k
zmenám pomerov, avšak podľa jeho názoru súdu nezohľadnil skutočnosť, že mu vznikla vyživovacia
povinnosť k mal. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti spolu s jej matkou
vo Veľkej Británii. On je jediným živiteľom rodiny, nakoľko matka mal. G. poberá len rodinné prídavky

vo výške 85 libier, čo je 106,99 €. V konaní prezentoval svoje nevyhnutné výdavky, ktoré predstavujú
sumu cca 1.565,03 €, pričom jeho príjem spolu s príjmom matky mal. G. je 1.244 € mesačne a z
toho dôvodu im finančne vypomáha družkina rodina do doby, kým mal. G. nenastúpi do predškolského
zariadenia. Poukázal na to, že matka v konaní prezentovala nevyhnutné výdavky na mal. Q. cca 498 €
mesačne, pričom jej príjem je 579 € mesačne bez rodinných prídavkov a ním poskytovaného výživného.
Vyjadril názor, že úrazové poistenie a stavebné sporenie pre maloletého predstavujú výdavky, ktoré nie
sú pre život nevyhnutné a skôr signalizujú prebytok finančných prostriedkov u matky. Matka v konaní

preukazovala výdavky na športové potreby mal. Q. súvisiace s kúpou športovej obuvi a oblečenia ako
kopačky, halová obuv, dres, brankárske rukavice, ktoré pravidelne potrebuje každé 4 mesiace, pričom
kopačky sú v cene 50 až 60 €, rukavice tiež 50 až 60 €, raz ročne dres 60 €, dvakrát ročne halová
obuv 40 €. Domnieva sa, že nie sú to bežné ceny za športové potreby, ale predstavujú vzhľadom na ichhodnotu vyšší štandard, ktoré je možné zadovážiť v lacnejšej verzii, ako vyplýva z ním predložených
cien stiahnutých z internetu, ktoré v prílohe predkladá. Matka tiež uviedla, že má zvýšené výdavky
na stravu mal. Q. vo výške okolo 160 €, pričom on v takejto cene zabezpečuje stravu celej rodiny,

čo považuje za neprimerané. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že matka býva sama spolu s ich
synom v 3-izbovom byte, preto by mala vzhľadom na ich pomery uvažovať o zmene bývania v 2-
izbovom byte, kde sú podľa jeho názoru náklady súvisiace s prevádzkou a službami nižšie, pričom aj
on so svojou terajšou trojčlennou rodinou býva v 2-izbovom sociálnom byte, ktorý získal nezariadený
a musí si postupne zabezpečovať zariadenie. Aj pridelenie sociálneho bytu je dôkazom toho, že jeho

finančná situácia nie je nadštandardná. Za nedôvodný a neuvážený výdavok u matky považuje aj to,
že si zobrala spotrebný úver na vyporiadanie spoluvlastníctva k 3-izbovému bytu bez toho, aby s ním
uzavrela dohodu, ktorý spláca po 174,36 €. Je pravdou, že medzi nimi prebiehajú mimosúdne jednania
vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu od roku 2014, avšak doposiaľ
medzi nimi k dohode nedošlo. Vzhľadom na uvedené považuje takýto výdavok matky v súčasnosti za
zbytočný, nakoľko by súhlasil s tým, aby si matka vybrala pôžičku na vyporiadanie spoluvlastníctva v

čase, kedy by malo dôjsť k uzavretiu dohody. Ďalej namieta výšku nákladov za mobilné služby, keď
matka platí 43 € mesačne z dôvodu, že maloletý jej len prezváňa a ona mu naspäť zavolá, pričom
mal. Q. platí kredit vo výške 20 € mesačne. Domnieva sa, že existujú bežne dostupné programy od
jednotlivých mobilných operátorov v cene okolo 30 € mesačne na neobmedzené volania do všetkých
sietí, preto sú tieto jej výdavky nehospodárne a nadbytočné. Aj za internet platí neprimerane vysokú

sumu spolu so satelitným programom, nakoľko maloletý chce mať športové programy. Uviedol, že
nevlastní žiadne osobné motorové vozidlo, ani v zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, za celý čas
pobytu vo Veľkej Británii okrem krátkeho času stráveného na Slovensku pri návšteve syna a svojej matky
inú dovolenku neabsolvoval, nakoľko na jej absolvovanie nemá príjem, ani iné možnosti si nejakým
spôsobom zabezpečiť iný lepší príjem. Popiera tvrdenia matky, že sa so synom nekontaktuje, prípadne

že mu mal povedať, že počas jeho návštevy na Slovensku má prísť k jeho matke 15 km od Michaloviec,
nakoľko keď sa snažil kontaktovať so synom, matka maloletého mu stále oznámila, že syn je na tréningu,
preto sa stretnúť nemôžu a tiež mu oznámila, že už o svojho syna prišiel. Pri telefonickom kontakte so
synom sa snaží od neho získať informácie, čo by potreboval a s čím by mu mohol pomôcť a v súvislosti
s tým mu posiela darčeky na meniny a narodeniny každý rok v rámci svojich možností a snaží sa mu

vyhovieť kúpou vecí súvisiacich s jeho záujmami. V poslednom období ho žiadal o zaslanie kopačiek a
botasiek, ktoré mu v rámci zľavnených akcií v mieste bydliska kúpil, poslal a má vedomosť o tom, že ich
synajpoužíval,alevsúčasnostisúmuužmalévzhľadomnarýchlyrastsynavtomtoveku.Vyjadrilnázor,
že u maloletého nedošlo od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k takej výraznej zmene pomerov a
vývoju životných nákladov, ktorá by podmieňovala potrebu zvýšenia výživného bez zohľadnenia vzniku

jehoďalšejvyživovacejpovinnosti.Pripúšťa,ževýdavkyspojenésvýberommaloletéhodoreprezentácie
môžu byť skutočnosťou, ktorá mení potreby maloletého, ale k tejto zmene došlo až po podaní návrhu,
zrejmeniekedyvoktóbrialebonovembri2014,aleajvtomtoprípadezvýšenievýživnéhoo80€mesačne
považuje za značne neprimerané vzhľadom na vznik jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. G..
Maloletý Q. stále navštevuje základnú školu v Michalovciach, kde chodí do športovej triedy a taktiež

stále hrá futbal za mládež v MFK Zemplín Michalovce ako predtým. V prílohe pripojil niekoľko strán
internetových ponúk kopačiek, haloviek a brankárskych rukavíc, ako aj výpis z KN okres Q., katastrálne
územie Q., LV č. XXXX.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právneho zástupcu navrhla rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že od 2.9.2015 je maloletý študentom strednej školy a
jeho náklady sa podstatne zvýšili oproti roku 2009. Maloletý je aktívny športovec - futbalista, je v
širšom výbere Slovenskej republiky, s čím má spojené zvýšené výdavky na kúpu športového oblečenia,
potrieb, nákladov na turnaje a stravu. Od nástupu maloletého na strednú školu má aj vyššie výdavky na
jeho štúdium a učebné pomôcky, úhradu nákladov maloletého zvláda len na hranici svojich možností.

Uviedla, že podľa jej zistení je dávka pre slobodnú matku vo Veľkej Británii vo výške 138 libier týždenne,
čo predstavuje 188,71 €, čiže tvrdenia otca sú v tomto smere nepravdivé. S poukazom na to, že
ona si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému aj osobnou starostlivosťou, má byť otcovou prioritnou
povinnosťou prispievať na výživu maloletého najmä v situácii, keď z jeho strany absentuje iná realizácia
jeho rodičovských práv a povinností. Otec nie je so synom v kontakte, neprispieva na jeho výživu nad

rámec súdom určeného výživného, nechodí s ním na sústredenia, toto všetko vykonáva starý otec z
jej strany.Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu v podstate zopakoval svoje odvolacie dôvody a
ďalej uviedol, že podľa jeho vedomostí mal. Matej je naďalej žiakom základnej školy, nie ako tvrdí matka,
že nastúpil na strednú školu a tiež nie je v širšom výbere futbalistov SR, pretože tam vybratý nebol,

nepopiera, že maloletý má dobré výsledky v reprezentácii školy, je aktívnym športovcom - futbalistom,
avšakškolavprípadeúspešnejreprezentáciepoberáfinančnépríspevky,ktoréslúžianato,abyodľahčili
finančnú záťaž rodičov súvisiacu s financovaním nákladov.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo

prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je
odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny
rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom

musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z
ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného
sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ust. § 62 ods. 1, 2,
4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu

vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je
potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa,
medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň,
obuv, náklady na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania

dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Zároveň
je potrebné zdôrazniť aj tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine,
ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene výživného, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj)
životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá aj sama osebe odôvodňuje

zmenu výšky výživného. Objektívne preukázaný vývoj životných nákladov v spoločnosti od roku 2009
do roku 2014, resp. 2016 dovoľuje záver, že výživné 150 € v čase určenia výživného pokrylo potreby
maloletého spolu s podielom matky na výživnom v dostatočnom rozsahu, kým v súčasnosti zabezpečuje
potreby dieťaťa len v nevyhnutnej miere. Odôvodnené potreby maloletého sa nepochybne zvýšili v
dôsledku jeho veku, rastu, školskej dochádzky, ako aj športovej činnosti, ktorej sa venuje aktívne, s čím

sú spojené pochopiteľne zvýšené náklady na ich zabezpečenie, ktoré v konaní matka preukázala aj
dokladmi o kúpe, keďže ide o špecifické potreby maloletého, pričom o ďalších nákladoch súvisiacich s
bežným ošatením maloletého a zabezpečením jeho stravy, ktorá si vo veku intenzívneho rastu a vývoja
maloletého (15 rokov veku) vyžaduje značné náklady nemal pochybnosti ani odvolací súd. Matka, ktorá
zabezpečujeosobnústarostlivosťomaloletéhovýlučnesama,jenútenáuspokojovaťpotrebymaloletého

aj na úkor svojho životného minima, tak ako postupne vznikajú, teda poskytuje mu stravu, ošatenie,
bývanie a zabezpečuje mu potreby pre školskú dochádzku či športovú činnosť. Rovnakú povinnosť
však má aj otec dieťaťa, tak ako každý rodič, a preto je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené, to znamená usmerňovať
plánovanie svojho zamestnania, zmeny bydliska či počtu vyživovacích povinností tak, aby mal na zreteli

vždy už existujúce vyživovacie povinnosti a aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Odôvodnené
potreby maloletého by zjavne odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu ako určil súd prvého
stupňa, avšak vzhľadom na to, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. G., bolo zvýšenie
výživného o 80 € mesačne zodpovedajúce jeho terajším možnostiam a schopnostiam. Odvolací súddospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané
všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal
pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací
súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia
sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.