Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712208855
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712208855.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš
Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: D. D., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 3 013,30 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 959,97 eur s 9 % úrokom z omeškania od
25.5.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

III. Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 28.11.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať rozsudkom
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3 013,30 eur, úrok z omeškania v sume 86,14 eur
a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 735,73 eur od 25.5.2012 do zaplatenia a trovy
konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so
sídlom Bratislave (ďalej „právny predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ„ alebo „banka“) na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“)
a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporcom dňa 16.2.2007 Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov a na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri
neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluve

o úvere podľa § 497 - § 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval
odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala
sumu 3 173,30 eur, ktorá pozostáva z istiny 2 895,73 eur, riadneho úroku 0 eur, úroku z omeškania
277,57 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška
a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku
dňu postúpenia pohľadávky. Po postúpení pohľadávky uhradil odporca navrhovateľovi osem splátok po

20 eur, spolu 160 eur. Odporca uznal vyššie uvedený záväzok v písomnej dohode o uznaní záväzku
a zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Pohľadávka vo výške 3 013,30 eur pozostáva z istiny 2 735,73 eur a úroku z omeškania 277,57 eur.Navrhovateľ si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 21.1.2012, t.j. dňom nasledujúcim po
dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Súd požadoval po
navrhovateľovi bližšie uviesť čo konkrétne tvorí istinu, ako bol vypočítaný úrok z omeškania a koľko
splátok a v akej výške odporca celkovo zaplatil. Súd vyzval navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy,
z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma pozostáva (napr. výpisy z účtu,
prehľad splátok a pod.), aby preukázal individuálne vyjednanie zmluvných podmienok. Navrhovateľ

zaslal súdu výpis z účtu odporcu a oznámil, že istina vo výške 2 895,73 eur pozostáva z neuhradeného
úveru,zpoplatkovazozmluvnýchúrokov.Odporcadňa16.2.2007čerpalpeňažnéprostriedkyvcelkovej
výške 1 659,70 eur, odporca z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 539,74 eur a po
postúpení pohľadávky uhradil sumu 160 eur, ktorá bola započítaná na istinu. , Úrok z omeškania vo
výške 277,57 eur bol vypočítaný sadzbou 26,40 % ročne z výšky mesačnej splátky vynásobenej výškou
sankčnej úrokovej sadzby delená počtom dní v roku a vynásobená počtom dní odo dňa nasledujúceho

po splatnosti mesačnej splátky do konca príslušného obdobia. Úroková sadzba bola použitá vo výške
18,40 % a úrok bol rátaný z výšky poskytnutého úveru mínus uhradené splátky vynásobené úrokovou
sadzbou delené počtom dní v roku a násobené počtom dní príslušného obdobia.

Navrhovateľ,právnyzástupcanavrhovateľasanapojednávanienedostavili.Predvolanínapojednávanie

boli riadne a včas, neúčasť ospravedlnili. Súd preto vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods.
2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, zvážiac, že ide o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe
listinných dôkazov.

Odporca sa k veci pred otvorením pojednávania nevyjadril, pojednávania, na ktoré bol predvolaný
riadne a včas sa zúčastnil.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.2.2007, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa
15.11.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 28.6.2011 a k nej patriacou
prílohou č. 1, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011, pokusom o zmier zo dňa
12.11.2012, výpisom z účtu odporcu, výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.2.2007 súd zistil, že právny predchodca
navrhovateľa, veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a odporca v postavení dlžníka podpísali zmluvu o
splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a
mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa čl. 1 bod 1 zmluvy o úvere dlžník vyjadril povinnosť

za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky
dohodnuté v zmluve a podľa bodu 3 je povinný splácať pohľadávku banky mesačne splátkami vo výške
úrokov a poplatkov v súlade s úverovými podmienkami. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú
sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 1 659,69 eur (50 000 Sk), úver bol špecifikovaný ako Miniúver
do 10 minút, úroková sadzba uvedená v zmluve bola 18,40 % pevná do konečnej splatnosti úveru, bez

poplatku za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru 1,99 eur (60 Sk) mesačne, výška mesačnej
splátky 44,98 eur (1 355 Sk), periodicita splátok istiny mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej
splátky 20.3.2007, konečná splatnosť úveru 20.1.2012, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho
mesiacaaročnápercentuálnamieranákladov22,99%.VšetkyúdajeanáležitostiuvedenévZákladných
podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia

zmluvou, úverovými podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002. V
článku I. bode 4 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok
a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien. Článok II. bod 2 je vyhlásením dlžníka, podľa ktorého
sa oboznámil s VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z čl.
II. bodu 3 vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými

ustanoveniami úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi
a to v tomto poradí. Čl. II bod 4 obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny
predpis, ktorým sa majú riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný zákonník, s odkazom
na ustanovenie § 262 tohto právneho predpisu. Pod bodom 5 čl. II. je uvedené, že úverová zmluvanadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami. Súd v zmluve o úvere
nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere.

Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie,
účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, v
znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004, Dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006 a Dodatku č. 5 účinného
od 1.12.2006. U žiadneho z ustanovení takto menených VOP nie je uvedené, ktorým dodatkom sa
menilo a ako, či bolo napríklad vypustené alebo do VOP vložené to ktoré ustanovenie a v ktorom

čase a keďže dodatkov je celkom 5 bez poznania obsahu toho ktorého dodatku nemožno zistiť, ako
boli vo VOP upravené práva a povinnosti banky a odporcu, či obsahovali v čase od vzniku zmluvy o
úvere ustanovenia o spôsobe zániku zmluvy a ďalšie náležitosti, ktoré boli ustanovené ako náležitosti
zmluvy o úvere podľa zákona č. 281/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa
oznámil odporcovi, že postupuje pohľadávku vo výške 3 173,30 eur vyplývajúcu zo spotrebného
úveru č. XXXXXXXXX. Od okamihu doručenia oznámenia mal odporca uhrádzať uvedenú pohľadávku
postupníkovi. Doručenka súdu predložená nebola.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 28.6.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1 má
súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupník, ktorým je navrhovateľ v
tomto konaní pohľadávku voči odporcovi v tomto konaní, a to v sume 3 173,30 eur.

Z pokusu o zmier zo dňa 12.11.2012 súd zistil, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie celého záväzku do

19.11.2012 v sume 3 214,12 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 2 735,73 eur, zmluvný/zákonný
úrok 200,82 eur, úrok z omeškania 277,57 eur.

Z Výpisu z účtu odporcu súd zistil, že úver bol odporcovi poskytnutý dňa 16.2.2007 vo výške 1 659,70
eur (50 000 Sk). Odporca do dňa postúpenia pohľadávky zaplatil veriteľovi celkom sumu 539,73 eur (16

260 Sk). Z výpisu súd ďalej zistil, že odporcovi boli účtované poplatky za I., II. a III. upomienku, poplatky
za vedenie účtu, pričom splátky odporcu neboli najskôr započítavané na istinu, ale na úroky, poplatky,
úroky z omeškania, až nakoniec na istinu.

Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 15.11.2011 súd zistil, že ide o

formulár s predtlačou, na ktorom odporca ako dlžník uznal záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na
základe zmluvy o úvere a pozostávajúci z istiny 2 895,73 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy
a nákladov na inkasné konanie 150 eur. Forma splatenia záväzku nebola v dohode vyplnená, v dohode
nebola doplnená výška splátky, dátum splátky ani dátum prvej splátky. V bode 3.2 dohody je uvedená
podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude splácať svoj záväzok podľa dohodnutých splátok, stane sa

splatným celý zvyšok pohľadávky.

Odporca na výsluchu uviedol, že úver od pôvodného veriteľa si nebral na podnikanie ani pre povolanie,
pri podpise zmluvy o úvere dohodol iba výšku úveru 50 000 Sk, ostatné podmienky týkajúce sa
úrokov, poplatkov a splátok dal do zmluvy navrhovateľ. Pred podpísaním Dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku k nemu prišiel niekto od navrhovateľa a povedal mu, že musí niečo do
Dohodynapísaťaodporcanemalnatakúvýškusplátky,akúnavrhovaliaajzatakýchtookolnostíDohodu
podpísal. Nemal na to, aby platil navrhovaných 50,-eur a platil iba 20,-eur. Nemohol si listinu prečítať. Po
podpise nejaké sumy uhradil, posielal toľko, koľko mohol, no nemal možnosť splácať splátky vo výške
50 eur mesačne tak, ako od neho chcel navrhovateľ. Odporca vypovedal, že mal viacero pôžičiek od

nebankoviek aj od bánk a všade vedeli o tom, že je dlžníkom. Mesačne spláca 20.000,-Sk. Od SLSP
a.s. požadoval 50.000,-Sk a všetko ostatné dala do zmluvy SLSP, aj úroky, poplatky, dobu splatnosti
splátky. On iba podpísal tlačivo. Čo je rozhodcovská doložka nevie, posielal toľko, koľko mohol aj keď
výška splátky v Dohode uvedená nie je. Poslednú sumu uhradil navrhovateľovi niekedy v roku 2012.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľ môže

svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /
účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2007 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je

spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2.
poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu
určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s
výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane

vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za
vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4.
členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie
alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti,
invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková

výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka
poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou o

úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny
alebo občiansko-právny. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi
sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo
dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny
nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné

skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval.
Súd zastáva názor, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno podriadiť pod hypotézu právnej
normy § 497 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, ale dospel k záveru, že právny vzťah
založený zmluvou o úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi
nie je obchodno-právny, ale občiansko-právny vzťah. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je

zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými
subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi. Spotrebiteľský
charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že právny predchodca
navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako

akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností
podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj
poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní
nevyplynulo, žeby odporca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, ale
žeby naopak konal ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy
občianskoprávne, najmä Občiansky zákonník, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že
medziprávnympredchodcomnavrhovateľaaodporcomvzniklazmluvaoúvere,ktorejplatnosťatrvanie,
ďalej posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka a celý právny
vzťah posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

K záveru o občianskoprávnom vzťahu súd vedie aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. k v odkaze pod
čiarou pod 9) k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie § 48
Občianskeho zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie § 344Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom predmetnej
zmluvy súd hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom, že uvedená
zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu,

aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného
zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,
že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv,
tu súd poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami

sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj
absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah
účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe o občianskych právach
nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ súd vykladá tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva (existuje právna úprava napríklad odstúpenia od zmluvy
podľa Obchodného zákonníka aj podľa Občianskeho zákonníka, sú vo svojich účinkoch rozdielne, ďalej

právna úprava premlčania je obsiahnutá tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku,
atď.) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo.
Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a cieľ tejto smernice, ktorou je

ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu
postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (§ 54 ods. 1 OZ). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral
navrhovateľ, ktorý je bankou a je podnikateľom, inak podľa § 52 ods. 2 zákona č. 150/2004 Z.z. (v
znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) dodávateľom, osobou, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti a ako vyplynulo z výpovede odporcu,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, úver požadoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ na súkromné účely a mal
postavenie spotrebiteľa.

Súd sa v prvom rade ex offo zaoberal tým, či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Návrh na
začatie konania bol podaný dňa 28.11.2012, konečná splatnosť úveru nastala v zmysle zmluvy dňa
20.1.2012, preto má súd preukázané, že pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná.

K zaväzujúcemu výroku a zamietajúcemu výroku rozhodnutia vo veci samej súd zdôvodňuje, že

vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba s časti. Z listinných dôkazov
(najmä zmluvy o úvere, výpisu z účtu odporcu, výsluchu odporcu) súd vyvodil ten skutkový stav, že
právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 16.20.2007 zmluvu o splátkovom úvere.
Predmetnou zmluvou sa banka zaviazala odporcovi poskytnúť úver vo výške 1 659,70 eur (50 000 Sk) s
konečnou splatnosťou úveru do 20.1.2012 a odporca sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky

a zaplatiť úroky, pričom výška mesačnej splátky bola 44,98 eur (1 355 Sk). Súd mal za preukázanú
existenciu úverovej zmluvy, pričom súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a právnych predpisov,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z formy a obsahu Zmluvy o splátkovom
úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi

právnym predchodcom navrhovateľa (bankou) a odporcom, ktorej predtlač formulára mala banka už
pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, pričom odporca obsah zmluvy
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola daná do
zmluvy o úvere na predtlači, vyhotovenej bankou a odporca mal síce možnosť sa pred podpísaním
zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohol podmienky zmluvy individuálne vyjednať. Pri týchto záveroch

sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu
ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v
písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. sumu,
úroky, počet a termíny splátok istiny, meno a adresu spotrebiteľa, RPMN.

Skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie
zmluvy, a to podľa výpisu z účtu odporcu, teda treba vyvodiť, že odporca podľa Zmluvy o splátkovom
úvere prijal dňa 16.2.2007 spotrebiteľský úver v sume vo výške 1 659,70 eur (50 000 Sk). Súd z výpisu
z účtu odporcu zistil, že odporca do dňa postúpenia pohľadávky uhradil pôvodnému veriteľovi sumu539,73eur(16260Sk).Navrhovateľvnávrhuuviedol,žeodporcapopostúpenípohľadávkyuhradilsumu
160 eur. Súd má tak z predložených dokladov v konaní preukázané, že odporca pred aj po postúpení
pohľadávky uhradil veriteľovi celkom 699,73 eur, iné k plneniu zo zmluvy o úvere zo strany odporcu

preukázané nebolo.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil istinu vo výške 2 895,73 eur, ktorá podľa jeho tvrdenia pozostáva z
neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Súd z listinného dôkazu - výpisu z účtu
odporkyne zistil, že odporca čerpal istinu vo výške 1 659,70 eur, vykonal úhrady vo výške 539,73 eur, boli

mu účtované úroky vo výške 1 593,55 eur, poplatky za vedenie účtu vo výške 114,51 eur a poplatky za
I., II. a III. upomienku vo výške 69,71 eur. Súčet týchto navrhovateľom uplatnených položiek je nižší ako
istina, ktorú si uplatnil navrhovateľ v konaní, pričom navrhovateľ po výzve súdu presne nešpecifikoval,
čo všetko tvorí istinu a tým si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť.

Súd z úverovej zmluvy vyvodil, že medzi účastníkmi vznikla zmluva o úvere podľa ustanovenia § 2

ZoSÚ, ktorou sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, pričom sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na vo forme odloženej
platby. Z právneho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi z platne uzavretej zmluvy
medzi účastníkmi podľa § 488 OZ vzniká právo na plnenie - pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok. Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí tejto sumy odporcovi, nakoľko
uvedené vyplýva z výpisu z účtu odporcu. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať,
súdzaviazalodporcunasplneniepovinnostizaplatiťnavrhovateľoviistinuvsume959,96eur,vypočítanú

ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými prostriedkami s 9 % úrokom z
omeškania zo sumy 959,96 eur od 25.5.2012 do zaplatenia, t.j. vo výške úroku z omeškania stanovenej
nariadenímvládySRč.87/1995Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.Pokiaľideonavrhovateľomžalobným
návrhom uplatnený nárok na úrok z omeškania, súd ho priznal tak, ako žiadal navrhovateľ odo dňa
25.5.2012 do zaplatenia, nakoľko uvedený dátum už bol po konečnej splatnosti úveru.

Súd sa ďalej zaoberal nárokom navrhovateľa na poplatky, úroky a úroky z omeškania. Ustanovenie
§ 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol

poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá
služba. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy namiesto sankcie
neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Tieto
údaje musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere už v okamihu jej uzatvárania, pričom

majú byť uvedené zrozumiteľne a dostatočne veľkým písmom.

Navrhovateľ účtoval odporcovi poplatky za vedenie účtu celkom vo výške 114,51 eur. V období od
16.2.2007 do 30.9.2010 bol odporcovi účtovaný poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 eur (60 Sk)
mesačne tak, ako bolo uvedené v zmluve t.j. spolu 87,60 eur, kým v období od 31.10.2010 do 28.6.2011

boli odporcovi účtované už poplatky za vedenie účtu vo výške 2,99 eur mesačne, t.j. spolu 26,91 eur.
Vedením úverového účtu si banka realizovala svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí úverov klientom.
Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, banka teda dlžníkovi neposkytuje
vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Súd má za to, že navrhovateľovi
nepatrí ani poplatok za vedenie účtu uvedený v zmluve o úvere (výška poplatku 60,-Sk mesačne,

pričom podľa výpisu z účtu sa jeho výška zvyšovala), pretože ako už súd uviedol, predpokladá sa, že
za poplatok sa poskytne nejaká odplatná služba alebo protiplnenie, o ktorých bol povinný navrhovateľ
podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania preukázať, že protiplnenie
veriteľ aj poskytol a ak tak navrhovateľ neurobil, považoval súd podmienku za individuálne s odporcom
nevyjednanú, neprijateľnú a pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ a § 53 ods. 4 OZ za neplatnú.

Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v
plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39
Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu
a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mupovinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie
na poplatku za vedenie úverového účtu. Súd navrhovateľovi nepriznal poplatky za I., II. a III. upomienku
spolu vo výške 69,71 eur, keďže ide o poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, pričom podľa § 4 ods.

5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a preto súd navrhovateľovi nárok na uvedené
poplatky nepriznal.

Úrok je príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý patrí veriteľovi /navrhovateľovi pri

pôžičke alebo z úveru. Je to cena peňazí. Možno ho medzi zmluvnými stranami dohodnúť, jeho výška
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, výška však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ
ide o úrok z peňazí, posúdenie primeranosti a nerozpornosti s dobrými mravmi /§ 3 OZ alebo obdobne
§ 265 Obchodného zákonníka pre podnikateľské vzťahy/ posudzuje sa jeho výška aj v závislosti od
dlžnej sumy a času, na ktorý boli peňažné prostriedky poskytnuté. Súd nepriznal navrhovateľovi ním
uplatnený nárok na úrok vo výške 1 593,55 eur. Úrok je príslušenstvom pohľadávky, za ktorý neposkytuje

navrhovateľ odporcovi žiadne plnenie, avšak navrhovateľ si uplatnil v konaní kapitalizovaný úrok. Súd
považuje za neprípustné, aby to isté príslušenstvo pohľadávky - úrok bolo opäť úročené a nie je možné
preto navrhovateľovi priznať kapitalizované úroky. Keďže navrhovateľ žiadal priznať úroky vypočítané
úročením úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a istiny, súd návrh v tejto časti zamietol.

Súd ďalej nepriznal navrhovateľovi ani nárok na úrok z omeškania vo výške 277,57 eur z dôvodu, že
navrhovateľ pre výpočet uvedeného úroku z omeškania použil nezákonnú výšku úrokovej sadzby 26,40
%. Uvedená výška úroku z omeškania je v rozpore s platnými právnymi predpismi predovšetkým s §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vl. 586/2008 Z.z. a preto súd takto vypočítaný
úrok z omeškania navrhovateľovi nepriznal. Ak by súd priznal navrhovateľovi ním uplatnené úroky z

omeškania, išlo by o plnenie z neprijateľnej podmienky, ktorá je neplatná a zákon právo na plnenie z
neplatného právneho úkonu zo záväzkového vzťahu nepripúšťa.

U nároku navrhovateľa, uplatneného ako kapitalizované úroky a kapitalizované úroky z omeškania ,
tieto navyše uplatnené v nezákonnej výške má súd za to, že v dôsledku neuvedenia v zmluve členenia

splátky podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem sumy celkovej mesačnej splátky aj vo výške z nej pripadajúcich na istinu, na výšku úrokov a
požadovania príslušenstva pohľadávky vyčísleného iba pevnou sumou, navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno na svoje tvrdenie, že mu patria požadované nároky. Z tak uplatneného práva na úroky, úroky z
omeškania nejde oddeliť to, čo je ešte na príslušenstve právom dovolené a čo už plnenie nedovolené,

keďže obvykle banka započítava plnenia od dlžníka najprv na príslušenstvo pohľadávky a poplatky a
až potom na istinu.

V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú /
adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a

opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcom - spotrebiteľom
a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporca ako fyzická osoba - spotrebiteľ
nemal možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohol vyjednávať a mohol predložený návrh
navrhovateľom na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal,

či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 3 OZ.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v
predchádzajúcom odseku rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva,
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na
ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to
na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá
pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľapredložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť
pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd určuje za neprijateľnú podmienku čl. I. bod 1. zmluvy o úvere, podľa ktorej dlžník je povinný za
podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky
dohodnutévúverovejzmluvevspojeníspodmienkouvbode3,kdejedlžníkpovinnýsplácaťpohľadávku
splátkami vo výške úrokov a poplatkov. Úroky sú splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, u

poplatku za vedenie účtu vo výške 60,-Sk splatnosť v zmluve uvedená nie je. Ide o podmienku neurčitú,
nie je jasné aké ďalšie podmienky má spotrebiteľ plniť. Nie je tak zrejmé, za čo všetko má spotrebiteľ
plniť, pričom ako vyplynulo z výpisu z účtu odporcu, odporcovi boli účtované viaceré poplatky neuvedené
v zmluve - predovšetkým poplatky za I., II. a III. upomienku. Právny úkon je v tejto časti nezrozumiteľný,
neurčitý a preto podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Tieto poplatky ani ďalšie plnenia nie sú v zmluve
presne špecifikované a tu vzniká dodávateľovi priestor účtovať spotrebiteľovi akékoľvek poplatky, čo

aj dodávateľ vykonal a čo pôsobí v neprospech spotrebiteľa a súdu nebol ani predložený sadzobník
poplatkov, i keď ho súd žiadal. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj
inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré
je v jeho záujme. Dodávateľ by pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou,

záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím
obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný
právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu
nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu.

V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným
veriteľom spotrebiteľovi v čl. II. bod. 3 veta prvá, spočívajúce vtom, že pôvodný veriteľ zrejme
vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe Obchodného zákonníka, poškodzoval
spotrebiteľa pri vyrubovaní mu úroku z omeškania podľa predpisov, sadzby, ktorá sa v čase uzavretia

zmluvy o úvere medzi stranami používala ako sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom.
Súd má za to, že ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania vo výške podľa Obchodného zákonníka,
a teda vo výške ďaleko vyššej než pripúšťa Občiansky zákonník, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná
o neprijateľnú podmienku, v neprospech spotrebiteľa a značne poškodzujúcu spotrebiteľa na jeho
práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný podľa predpisov občianskeho práva,

konkrétne§517ods.2Občianskehozákonníkaaknemuvykonávaciemuprávnemupredpisunariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. Dodávateľ tak účtoval odporcovi vyšší úrok z omeškania ako je prípustný
podľa občianskoprávnych predpisov. Podľa výpisu z účtu odporcu nezákonná výška úroku z omeškania
ovplyvňovala výšku úhrady na istine a úroku v neprospech dlžníka, pretože pôvodný veriteľ zo splátok
odpočítavalzdošlýchsplátoknajprvúroky,poplatky,úrokyzomeškaniaaažpotomistinu,čojevrozpore

s ustanovením § 566 OZ, keďže dlžník pre pripravený obsah zmluvy dodávateľom ani nemal možnosť
vyjednať poradie úhrady príslušenstva a poplatkov inak a v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí
so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá,
pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na
úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru.

Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. I bod 4, ktorý dáva právomoc banke vykonávať inkaso z účtu
spotrebiteľa a to vo výške a v termíne splátok podľa základných podmienok zmluvy a banke ďalej
umožňuje zmeniť výšku splátky, na základe údajného súhlasu dlžníka s inkasom, ktorá má za následok
predĺženie splatnosti úveru, dlžník potom súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná,

čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a
podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na úrokoch, poplatkoch, úrokoch z omeškania
za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru. Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez
toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene
dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že
Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a považoval preto uvedenú zmluvnú podmienku za
neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospechspotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže
zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene
písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene

tak, ako je to uvedené v podmienke čl. I bod 4 zmluvy o úvere, teda nedostatok písomnej formy o
zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku neplatnou. Podľa názoru súdu banka si takouto podmienkou
istila, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky
za správu úveru a o poplatky za upomienky. Spotrebiteľ nemôže mať záujem na uhradení najprv úrokov,
poplatkov, nákladov banke a úroku z omeškania, a až potom istiny. Veriteľ stanovuje v zmluve poplatok

za vedenie účtu a odpočítava od splátky uhradenej odporcom poplatok za vedenie účtu, aj napriek
tomu, že odporcovi žiadne finančné prostriedky ale ani služby v zmysle § 4 ods. 4 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch neposkytuje. Okrem uvedeného zdôvodnenia súd má za to, že v časti, ktorú
vyjadril dodávateľ slovne „ak dôjde k zmene výšky poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti“ je
právny úkon v tejto časti z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 OZ neurčitý a nezrozumiteľný a preto
neplatný, pretože podľa § 34 nevyjadruje prejav vôle, k vzniku, zmene alebo zániku akých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, smeruje.

Takisto podmienka v článku II bod 4 je neprijateľnou o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka je neprijateľná podmienka z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho zmluvné postavenie a zo strany
navrhovateľa nebolo preukázané, že podmienka bola individuálne so spotrebiteľom vyjednaná v zmysle
§ 53 ods. 3 OZ, čo sa premietlo aj do výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom vo výške 26,40
% ročne. Takto stanovený úrok z omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym
nevýhodným. Súd má za to, že ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná

podmienka zákazu odchýlenia sa od predpisov občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinností
z úverového vzťahu v Obchodnom zákonníku vyznieva v neprospech spotrebiteľa a preto je podľa § 52
ods. 2 OZ obchádzaním zákona a v zmysle § 39 OZ neplatná.

Aj pre platnosť dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda o

uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá
a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods. 3 OZ v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon písomného
uznaniadlhupodpísanýkonajúcouosobou.Pooboznámenísaslistinousúdvyvodilzáver,žejeneurčitá,
neobsahuje výšku splátky, ktorú sa odporca zaviazal splácať. Neurčitosť dohody súd vidí tiež vtom, že v
nej nie je určito vymedzená celá výška dlhu, ktorú odporca uznáva, je v nej uvedená len istina 2 895,73

eur a náklady inkasného konania v sume 150 eur, pričom príslušenstvo nie je bližšie špecifikované,
je uvedené, len že odporca uznáva príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy, nie je z nej zrejmé, aké
príslušenstvo je zahrnuté do uznanej čiastky istiny, či sú v nej úroky a poplatky, príslušenstvo nie je
s ohľadom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka špecifikované, súd ho považuje za
neurčité v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy sa musí právny úkon urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Neplatnosť dohody súd vidí tiež v časti forma splatenia
záväzku, ktorá je neurčitá, v dohode nie je uvedená výška splátky, ani dátum splátok ani dátum prvej
splátky. Pokiaľ sa týka listiny nazvanej Dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku ako takej ide
o predtlač - formulár navrhovateľa, označený ako „dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku“, ktorý je napísaný vo všetkých bodoch zástupcom navrhovateľa, pričom odporca si nebol

vedomý,aképrehláseniajejpodpisomvykonal.Súdmázato,ženavrhovateľpreuzavretiedohodypoužil
nekalú obchodnú praktiku, kedy ako vyplýva z vyjadrenia odporcu, navrhovateľov pracovník vyhľadal
odporcu v mieste bydliska odporcu, kde mu dal podpísať dohodu, pričom odporca ju pred podpisom ani
nemal možnosť prečítať. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody
spotrebiteľom, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku so záverom, že pri podpísaní dohody

spotrebiteľom boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, a to nedostatok
odbornejstarostlivostinastranenavrhovateľaavyužitietakejobchodnejpraktikyzostranynavrhovateľa,
ktorá podstatne narúša ekonomické správanie sa druhej strany ako priemerného spotrebiteľa.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.Odporca nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti navrhovateľovi. Miera úspechu odporcu
predstavuje 68,14 % a u navrhovateľa 31,86 %, čo znamená, že čistý úspech odporcu je vo výške
36,28 %. Úspešný odporca výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje a preto mu ju súd

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).