Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/128/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614213775
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614213775.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobkyne Quantum Credit a.s., Bratislava,
Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Bratislava, Tomášikova 23/C, proti
žalovanému S. Q., T. V. L., K. XXXX/X, o zaplatenie 334,71 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku 4C/249/2014-21 z 24.11.2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 58,11 eur s 9,5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 17,99 eur od 4.8.2011 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 40,12 eur od 4.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh žalobkyne zamietol a určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobným návrhom domáhala, čím
návrh odôvodnila, že žalovaný svoju povinnosť uhrádzať riadne a včas cenu za poskytnuté služby
neplnil, že právny predchodca žalobkyne vystavil žalovanému faktúru č. 7106779642 splatnú 3.8.2011
na sumu 17,99 eur, faktúru č. 7109044675 splatnú 3.10.2011 na sumu 40,12 eur a faktúru č.
7300492503 splatnú 03.2.2013 na sumu 331,94 eur, ktorou bola žalovanému fakturovaná zmluvná
pokuta. Poukázal na písomné podanie žalobkyne z 21.11.2014 a čo v ňom uviedla. Konštatoval, že
žalobkyňa sa na pojednávanie vo veci nedostavila, doručenie predvolania mala riadne preukázané,
že svoju neprítomnosť ospravedlnila, nežiadala o odročenie pojednávania, že žalovaný sa taktiež na
pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a v zmysle § 101 ods.2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania. Uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to faktúrami, zmluvu o
pripojení a jej dodatok, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom z cenníka a zistil tento skutkový
stav: Medzi právnym predchodcom žalobkyne spoločnosťou T-Mobile a.s. a žalovaným bola uzatvorená
22.2.2011 zmluva o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobkyne poskytoval žalovanému
služby a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť dohodnuté poplatky za poskytované služby, že
súčasťou zmluvy je aj jej dodatok. Zo zmluvy a dodatku vyplynulo, že žalovanému bolo poskytnuté
dátové zariadenie leadtek USB Modem Black za akciovú cenu 1,-- eur, pričom neakciová cena v čase
uzatváraného zmluvného vzťahu predstavovala 189,-- eur. Na základe zmluvy o pripojení mal právny
predchodca žalobkyne poskytovať služby mobilného internetové pripojenia Mi Neob2 a žalovaný sa
zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Z tabuľky č. 1 dodatku vyplýva doba viazanosti zmluvy 24
mesiacov a zmluvná pokuta 331,94 eur (10000,-- Sk), že žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy riadne
neplnil a neuhrádzal faktúry za poskytnuté služby. Neuhradenou zostala faktúra č. 7106779642 na 17,99
eur s dobou splatnosti 3.8.2011 a faktúra č. 7109044675 s dobou splatnosti 3.10.2011 na sumu 40,12

eur. Za porušenie zmluvných povinností právny predchodca žalobkyne žalovanému fakturoval zmluvnú
pokutu 331,94 eur faktúrou č. 7300492503 s dobou splatnosti 3.2.2013.
Konštatoval, že právny predchodca žalobkyne Slovak Telekom a.s. a žalobkyňa uzavreli zmluvu o
postúpení pohľadávok 20.11.2013, podľa ktorej sa stali pohľadávky vlastníctvom žalobkyne. Táto
zmluva nebola predložená a žalobkyňa predložila iba oznámenie o postúpení pohľadávky adresované
žalovanému a prílohu k zmluve č. 1, ktorou je protokol o odovzdaní konkrétnych postúpených
pohľadávok, kde pod referenčným číslom 9011298673 preukazuje postúpenie pohľadávky aj proti
žalovanému.
Citujúc znenie § 40, 43 ods.1,5 zák. č. 610/2003 Z.z., § 52 ods.1, § 53 ods.1,2,3,5, § 53a ods.1, § 54
ods.1,2 O. z. a uzavrel, že na základe zisteného skutkového stavu mal v konaní preukázané, že návrh
žalobkyne je čiastočne opodstatnený. Žalovaný sa zmluvne zaviazal riadne platiť úhrady za poskytované
služby žalobkyňou, že v konaní bolo preukázané, že riadne a včas neplatil cenu poskytnutých služieb,
tým, že neuhradil poplatky za poskytnuté služby vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie dlžnej sumy 17,99
eur, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 7106779642 a sumy 40,12 eur, ktorá bola fakturovaná faktúrou
č. 7109044675 .
Konštatoval, že zmluva o pripojení uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným je
spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu § 52 a nasl. O. z.. Právo na zmluvnú pokutu odvodzuje
žalobkyňa od porušenia zmluvných povinnosti zo strany žalovaného účastníka. Podľa jeho názoru z
predložených dokladov žalobkyňou nie je jasne a zrozumiteľne zrejme, pre prípad porušenia ktorej
zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvné pokuty. Pokiaľ sa týka porušenia povinnosti
zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti t.j. 24 mesiacov, žalobkyňa nepreukázala, či došlo
ukončeniu zmluvného vzťahu výpoveďou zmluvy resp. odstúpením od nej. Už vzhľadom k uvedenému
má za to, že dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne a to pre jej neurčitosť podľa § 37 ods.1
O. z.. Podotkol, že zmluva o pripojení je formulárovou zmluvou, do ktorej sa údaje len vpisovali a ich
obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Mohol zmluvu iba ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť
sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných
podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva
svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne
prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu
o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo (pre prečítanie zmluvy a dodatku
musel použiť technické pomôcky), ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných
dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. V dohodnutých
zmluvných podmienkach navyše zaväzuje zmluvná pokuta žalovaného počas celej doby viazanosti a to
aj v prípade, žeby žalovaný porušil zmluvné podmienky posledný deň doby viazanosti, aj vtedy by mal
platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Taktiež takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto
podmienok aj v prípade, žeby dlhoval veľmi nízku čiastku za služby poskytované dodávateľom služieb.
Na týchto zmluvných dojednaniach nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha iba alikvotnej
časti zmluvnej pokuty vo výške 276,60 eur pre porušenie zmluvných povinností po dobu 20 mesiacov.
Poukázal na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vyslovili neprijateľnosť a
neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti Slovak Telekom (predtým T Mobile), ktorá sa týka zmluvnej
pokuty (rozsudok Okresného súdu Bardejov 4C/163/2011 zo 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Prešov 16Co/31/2012 z 15.3.2012, rozsudok Okresného súdu v Nitre sp. zn. 12C/150/2013 z
27.5.2013 a ďalšie). Z uvedených dôvodov návrhu vyhovel pokiaľ sa týka úhrady za poskytnuté služby
a návrh v časti nároku na úhradu zmluvnej pokuty zamietol.
Citoval znenie § 517 ods.2 O. z. a úroky z omeškania žalobkyni priznal v zmysle § 517 ods.2 O. z.
poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania žalovaného. Úrok z omeškania
bol žalobkyni priznaný odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, ktorými boli vyfakturované pravidelné
mesačné poplatky. Citoval znenie § 142 ods.2 O. s. p. a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu
žalobkyni nepriznal, keďže mala vo veci úspech len čiastočne. Žalovaný účastník si náhradu trov konania
neuplatnil, preto poukazujúc na § 151 ods. 1 O. s. p. o trovách konania žalovaného nerozhodoval.

Žalobkyňa podala proti rozsudku v časti, v ktorej nebolo návrhu vyhovené včas odvolanie lebo nesúhlasí
s ním a žiadala rozsudok zmeniť a priznať aj zmluvnú pokutu. Proti žalovanému sa žalobou domáhala
zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutých povinností vyplývajúcich zo
Zmluvy o pripojení a Dodatku k Zmluve o pripojení. Poukázala na to, že 22.2.2011 uzavreli spoločnosť
Slovák Telekom, a.s. a žalovaný Zmluvu o pripojení - služba T-Mobile mobilný internet a toho
istého dňa Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorých bolo poskytnutie služieb mobilného
internetového pripojenia, program Mi Neob2. Slovak Telecom sa zaviazal sprístupniť žalovanému prístup

do siete Internet alebo iných verejných alebo neverejných dátových sietí bezdrôtovým spôsobom
prostredníctvom dátového zariadenia Leadtek USB Modem Black, ktoré podnik poskytol žalovanému
za akciovú cenu 1 €, pričom neakciová cena daného zariadenia v čase uzatvárania zmluvného vzťahu
predstavovala sumu 189 € s DPH. Žalovanému vyplynula povinnosť najmä riadne a včas platiť cenu
poskytnutých služieb a to po dobu viazanosti 24 mesiacov. V prípade, ak žalovaný poruší svoje zmluvné
povinnosti, Podniku vyplýva právo uplatniť si faktúrou dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá bola vo výške
331,94 €. Nakoľko žalovaný vystavené faktúry za využívané služby neuhradil, Podnik si vyfakturoval
faktúrou priloženou k samotnému návrhu na vydanie platobného rozkazu dohodnutú zmluvnú pokutu
vo výške 331,94 €. Predmetným návrhom si neuplatnila zmluvnú pokutu v plnej výške, ale iba alikvotnú
časť vo výške 276,60 €, nakoľko zohľadnila dobu plnenia povinností žalovaným. Nakoľko žalovaný
si plnil svoje zmluvné povinnosti po dobu 4 mesiacov z doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty bola
alikvotné vypočítaná za 20 mesiacov neplnenia zmluvných povinností. Súd na základe zisteného
skutkového stavu mal v konaní preukázané, že jeho návrh je čiastočne opodstatnený. Podľa názoru
súdu z ňou predložených dokladov nie je jasne a zrozumiteľne zrejme, pre prípad porušenia ktorej
zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvné pokuty. Čo sa týka porušenia povinnosti
zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti 24 mesiacov, že nepreukázala, či došlo k ukončeniu
zmluvného vzťahu výpoveďou zmluvy resp. odstúpením od nej. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to,
že dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená „neplatne,, a to pre jej neurčitosť podľa § 37 ods.1 O. z.
a ďalej citovala z odôvodnenia rozsudku, že súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že všeobecné
súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky
spoločnosti Slovak Telekom, ktorá sa týka zmluvnej pokuty a z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel
v časti týkajúcej sa úhrady za poskytnuté služby a návrh v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
zamietol.
S takýmto právnym názorom nemôže súhlasiť. V nadväznosti na ustanovenia právnych predpisov, či už
na národnej alebo európskej úrovni, má za to, že ňou vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať
za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil
záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy
predstavuje neprijateľnú podmienku. Dôvodom neuznania jej nároku na vyplatenie zmluvnej pokuty
zo strany žalovaného by bolo posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh
a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Zákon dohodu o zmluvnej pokute nijakým
spôsobom neobmedzuje. Predpokladá len jej podstatné náležitosti v § 544 O. z. a citovala ho. K tomuto
ustanoveniu nadväzuje komentár k § 544 O. z., z ktorého tiež citovala. Aj keď § 544 ods.l expresis
verbis neurčuje, že z dojednania o zmluvnej pokute musí presne vyplývať, ktorá konkrétna povinnosť je
krytá zmluvnou pokutou, dá sa z gramatického výkladu znenia ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti usúdiť, že by sa malo jednať o určitú zmluvnú povinnosť. Nievje však zákonom
určené, kde a ako má byť táto povinnosť stanovená (má na mysli kde v zmluve a akým spôsobom).
Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považuje
jej dojednanie za absolútne oprávnené. Ustanovenia dodatku týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty
presne určujú povinnosti po porušení ktorých má Podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu.
Žalovaný pri podpise zmluvných dokumentov bol oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. Poukázala
na bod B. Dodatku, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má Podnik právo
uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Aj napriek faktu, že v tomto ustanovení sa uvádza slovné spojenie
„porušenie hociktorej povinnosti,, myslí sa tým porušenie hociktorej povinnosti z povinností následne
vymenovaných. V uvedených súvislostiach mala za to, ako už vyššie uviedla, že ide o taxatívny výpočet
povinností a nie exemplifikatívny. S odkazom na § 37 ods.1 O. z. nepovažuje dohodnuté ustanovenia o
zmluvnej pokute za nedostatočne určité a v tej súvislosti tento právny úkon za neplatný. V tejto súvislosti
odkázala na publikáciu „Zmluvná pokuta", autor: prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc., 2004, str. 70 a nasl.,
ako aj na výklad znenia § 37 ods.1 O. z., podľa ktorého je právny úkon neurčitý, keď je síce zrozumiteľne
vyjadrený avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení
obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods.2,3 O.
z.. V § 53 ods.1 O. z. je ustanovené, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). Bod 4 Dodatku k Zmluve o pripojení, v ktorom sa nachádza
úprava zmluvnej pokuty, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené oprela o ods.4 cit. § 53, kde sa
nachádza výpočet neprijateľných podmienok, i keď je tento výpočet iba exemplifikatívny. Ustanovenia
bodu 3 Dodatku nenapĺňajú dané kvalifikačné kritéria neprijateľnosti stanovené zákonom ani v jednom
z týchto prípadov, a to ani v § 53 ods.4) písm. k), kde je ustanovené, že za neprijateľné v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ako je vyššie uvedené.
Vyššie uvedené rozhodnutia, ktorými súd argumentuje, sa vzťahujú na konkrétne zmluvy a zakazujú
dodávateľovi používať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Najstaršie rozhodnutie je z roku 2012, pričom
jeho právny predchodca a žalovaný uzavreli zmluvu ešte začiatkom roku 2011. Preto nemožno hovoriť
o tom, že by sa predmetným rozsudkom z roku 2012 zakázalo jeho právnemu predchodcovi uzavrieť
zmluvu v roku 2011, lebo by došlo k neprípustnej retroaktivite súdneho rozhodnutia, ako aj samotného
Občianskeho zákonníka, keďže tento v roku 2011 §53a neobsahoval. Od jeho právneho predchodcu
nebolo možné spravodlivo očakávať, aby uzavieral zmluvy v súlade so zákonom a rozsudkom súdu,
ktoré ešte len budú prijaté. Preto nie je akceptovateľné, aby súd len na základe takejto argumentácie
vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Navyše, rozhodnutie súdu o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky zaväzuje dodávateľa pro futuro pri jeho ďalšej zmluvnej agende. Nejde o pravidlo, ktoré by
zaväzovalo iný súd rozhodovať v súlade s predošlým rozhodnutím súdu. Naopak, v zmysle uznesenia
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/325/2012 a následný rozsudok Okresného súdu v Rožňave
sp. zn. 4C/106/2012 je súd povinný posudzovať každý prípad individuálne s prihliadnutím na všetky
okolnosti a osobitosti daného prípadu. Každý konkrétny prípad je súd povinný riadne prejednať a svoje
rozhodnutie riadne presvedčivo odôvodniť s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli
najavo. Odkazom na iné rozhodnutie bez vysporiadania sa so skutkovým stavom konkrétneho prípadu
a náležitého odôvodnenia svojho rozhodnutia súd v konečnom dôsledku odoprel jeho ústavné právo na
náležité prejednanie veci.
K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok považuje za potrebné uviesť, že zo strany
účastníka stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť
do zmluvného vzťahu, čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného
z dôvodu absencie slobodnej vôle. Žalovaný si slobodne bez nátlaku vybral poskytovateľa služieb
ako dodávateľa služieb, sám si vybral okruh služieb a napokon sám si zvolil aj mobilný telefón. Je
možno konštatovať, že Podnik v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným
základom. Na druhej strane však potenciálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany
Podniku, na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu. V prípade, že by mu tieto
neboli poskytnuté, má možnosť výberu iných dodávateľov totožných služieb, ktorých je na slovenskom
trhu niekoľko. Žalovaný teda v žiadnom prípade nebol nútený uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom služieb,
ale bolo to je jeho slobodné rozhodnutie na základe informácii, ktoré mu boli od dodávateľa služieb
poskytnuté. Na podporu svojich tvrdení uviedla, že vo verejnosti je všeobecne známa informácia o tom,
akým spôsobom dochádza k uzatváraniu zmlúv ohľadne verejnej mobilnej telefónnej siete. Poskytovanie
verejnej mobilnej telefónnej siete na území SR je faktický aj právny stav už veľmi dlhé obdobie (je to
už viac, ako 20 rokov), pričom aj bežný spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť uzatvorenie takejto zmluvy
výberom vhodných zmluvných podmienok tak, aby mu tieto vyhovovali spolu s prijatím príslušných
sankcií v prípade ich neplnenia. Podľa jej názoru - možno povedať, že uzatváranie zmlúv s mobilnými
operátormi je až notorický známy stav a že niektorí spotrebitelia uzatvárajú zmluvy vyslovene so
špekulatívnym zámerom, ako je to možné usúdiť aj v tomto konkrétnom prípade (nakoľko žalovaný
zmluvu podpísal, poskytované služby využíval a svoje zmluvné povinnosti neplnil). Chcú získať nový
mobilný telefón, zmluvu neplniť a spoliehať sa na to, že hoci zo svojej strany nevykonajú aktívne
nijaký krok, nepreberajú poštu, nevyjadria sa, nezúčastnia sa pojednávania, ale nakoniec budú aj tak
v súdnom konaní úspešní. Takýto paušálny prístup by vytvoril (a možno už aj vytvoril) priestor pre
nepoctivého spotrebiteľa. Dochádza tu k deformácii a rozvracaniu zásady rovnosti strán a súkromno-
právneho princípu zmluvnej autonómie. V tejto súvislosti poukázala na množstvo poctivých spotrebiteľov,
ktorí si riadne platia zmluvne dohodnuté služby, a to aj niekoľko období viazanosti po sebe. Takýchto
spotrebiteľov je potrebné chrániť pred tými nepoctivými. Čo sa týka námietky súdu k drobnému a
nečitateľnému písmu a k slovnej formulácii jednotlivých zmluvných dojednaní a ich množstvu v jednom
súvislom texte uviedol, že sa jedná výslovne o subjektívny názor súdu. Veľkosť písma nesúvisí s
obsahom zmluvy a v žiadnom prípade nemožno povedať, že by menšie písmo malo pre hociktorého
účastníka zmluvy menší význam ako písmo väčšie. Okrem toho konkrétna zmluva je čitateľná voľným
okom pre toho, ktorý nepoužíva na čítanie okuliare a aj pre toho, ktorý na čítanie okuliare používa a
okrem toho veľkosť písma danej zmluvy je rovnaká. Zároveň tu vzniká otázka, ako je možné, že „drobné
a nečitateľné písmo„ a „slovná formulácia jednotlivých zmluvných dojednaní,, je zrozumiteľná a jasná
pre množstvo poctivých spotrebiteľov, ktorí si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmlúv poctivo
plnia. Z uvedeného dôvodu má za to, že opierať právny názor o takúto argumentáciu je neprijateľné.

Rozsudok, okrem výrokov, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh žalobkyne zamietnutý a, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania nebol odvolaním napadnutý a zvyšný výrok
nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219
ods.1,2 O. s. p., lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.
s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú
i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že odvolacie dôvody uplatnené v
odvolaní podľa § 205 ods.2 písm. d),f) O. s. p. nie sú dané.

Na zdôraznenie správnosti možno dodať, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou
majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje
hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento
prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu
povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia
zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo
jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti
zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest
(sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.9.2008 sp. zn. 2 Cdo 172/2007).
Súd dopĺňa, že vysoký počet súdnych sporov operátorov so spotrebiteľmi indikuje potrebu podrobnejšej
súdnej kontroly zmluvných podmienok a postupu operátorov, a to v súlade s čl. 169 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (Océano
Gruppo, Cofidis, POHOTOVOSŤ). Zmluvná pokuta je pre spotrebiteľa aj neprijateľnou zmluvnou
podmienkou - neprijateľnou sankciou pre jej neurčitosť (porušenie akejkoľvek
zmluvnej povinnosti) a pre jej konštrukciu, keďže ju mobilný operátor uplatňuje v rovnakej výške bez
ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Súdna kontrola štandardných zmlúv je
postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak
by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je,
že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa
a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Podmienky, za akých mobilný
operátor dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách uzavieraných so spotrebiteľmi poškodzujú
spotrebiteľa.
Pri pluralite takto zabezpečených povinností (viď čl. 3 Dodatku k Zmluve o pripojení) sa vyžaduje, aby
žalobca presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez
toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna
podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti,
plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej
pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná,
neobsahuje a teda nemožno zistiť za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti si ju žalobca účtuje a ani to
kedy, a akým konaním k tomuto porušeniu došlo. Dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, či dokonca až
následne, hlavne v súdnom spore prispôsobovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie.

Pokuta nebola medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná a zmluva a jej dodatok sú typickými
štandardnými formulárovými zmluvami, ktoré zásadne podliehajú súdnej kontrole. V prejednávanej veci
právny predchodca žalobkyne zabezpečoval pokutou (v plnej výške) plnenie povinností žalovaného
počas celej doby viazanosti, pričom nezanedbateľnou je skutočnosť, že pokuta sa vzťahovala na
akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti, bez možnosti zmeny zo strany žalovaného (spotrebiteľa),
preto nedošlo k individuálnemu dojednaniu podmienky. Tento záver je aj v súlade s rozhodovacou prax
väčšiny súdov v analogických veciach, keď ako neprijateľná bola vyhodnotená zmluvná podmienka,
keď spotrebiteľ bol viazaný rovnakou výškou pokuty, bez ohľadu na to, či došlo k porušeniu zmluvnej
povinnosti na začiatku alebo na konci viazanosti. Postup žalobkyňa, že zmluvnú pokutu upravila v
rozpore s podpísanou, nerobí túto dohodu platnou. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že právny
predchodca žalobkyne ponúkol žalovanému svoje služby štandardnou typovou zmluvou, ktorá bola
vopred pripravená a žalovaný nemal možnosť zmluvné podmienky ovplyvniť a tvrdenia žalobkyne, že
žalovaný mal možnosť rozhodnúť sa aký typ zmluvy uzavrie nemožno vyhodnotiť ako individuálne
dojednanie zmluvných podmienok, keďže do obsahu samotnej zmluvy nemohol žiadnym spôsobom
zasiahnuť a ovplyvniť ho a mohol celú zmluvu iba prijať alebo ju odmietnuť. Dojednaná pokuta vo
výške 331,94 € ale aj uplatnená 276,60 € je neprimerane vysokou sankciou za nesplnenie povinností
žalovaného, ktorá neuhradil za poskytnuté služby 58,11 € a neprimeraná je aj k hodnote nového
zariadenia (189 €), ktoré bolo žalobcovi poskytnuté, rozsudok je zákonný a korektný.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaný si žiadne trovy neuplatnil, preto bolo rozhodnuté,
že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.