Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/122/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210220456
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7210220456.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: B. W., nar.
X.X.XXXX, bytom v W., Y. č. 4, zastúpená JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Floriánska č. 16, proti odporcovi: Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v W., C. č. 2, zastúpený JUDr. Mikulášom
Buzgóom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, v konaní o vylúčenie vecí z exekúcie takto

r o z h o d o l :

V y l u č u j e 1 ks LCD televízny prijímač Samsung LE 32R 84B®, model: BP 32EO+DO, 4 ks sedacej

súpravy, čierna kože 3+2+1+1 a 1 ks konferenčný stolík rám kovový sivý s mliečnym sklom z exekúcie
vykonávanej JUDr. Dušanom Sopkom, exekútorom Exekútorského úradu Poprad, námestie Sv. Egídia
95, 058 01 Poprad, pod č. k. Ex 70/10, 35Er/532/2010 na základe poverenia Okresného súdu Košice
II zo dňa 14.6.2010, pod č. 5803*102001.

Odporca je p o v i n n ý n a h r a d i ť navrhovateľke trovy konania vo výške 99,50 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku na účet navrhovateľky a 890,87 eur titulom trov právneho zastúpenia na

účet právnej zástupkyne vedený v Tatra banke a.s., pob. W., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 4310,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 25.8.2010 domáhala, aby súd vylúčil 1 ks LCD
televízny prijímač SAMSUNG, LE 32R 84B®, model: BP 32EO+DO, 4 ks sedacej súpravy, čierna koža
3+2+1+1 a 1 ks konferenčný stolík rám kovový sivý s mliečnym sklom z exekúcie vykonávanej JUDr.
Dušanom Sopkom, exekútorom Exekútorského úradu Poprad, nám. Sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad,

pod č. j. Ex 70/10, 35Er/532/2010 na základe poverenia Okresného súdu Košice II zo dňa 14.6.2010
pod č. 5803*102001 a zaviazal odporcu na náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že odporca
ako oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia svojej pohľadávky v sume
2.821,48 eur s príslušenstvom voči povinnému P. otcovi navrhovateľky. Exekúcia je vedená pod č. j. Ex
70/10, 35Er/532/2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané Okresným súdom Košice II dňa
14.6.2010 pod č. 5803*102001. Dňa 12.8.2010 vykonal súdny exekútor v byte vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky „súpis hnuteľného majetku povinného nadobudnutého za trvania manželstva a patriaceho

do BSM“, medzi ktorý majetok pojal:
- pod č. 1 - 1 ks LCD televízny prijímač SAMSUNG, LE 32R 84B®, model: BP 32EO+DO,
- pod č. 4 - 4 ks sedacia súprava, čierna koža 3+2+1+1
- pod č. 5 - 1 ks konferenčný stolík v obývacej izbe, rám kovový sivý s mliečnym sklom.
Už pri súpise majetku povinného bol súdny exekútor upovedomený o tom, že predmetné hnuteľné
veci nie sú majetkom povinného. Byt, do ktorého exekútor vstúpil po tom, čo začal vyvrtávať zámok

na vchodových dverách, nepatrí povinnému, ale navrhovateľke, ktorá v ňom od roku 2004 žije a má
ho zariadený (až na malé výnimky) vecami v jej výlučnom vlastníctve. Navrhovateľka v období od
6.7.2007 do 31.3.2009 podnikala, bola zárobkovo činná a disponovala finančnými prostriedkami, zktorých bola spôsobilá zakúpiť si hnuteľné veci, ktoré do súpisu vecí ako vlastníctvo povinného pojal
súdny exekútor. Televízny prijímač si navrhovateľka zakúpila v decembri 2007 vo vianočnej akcii a
odvtedy ho riadne a nerušene užívala. Sedaciu súpravu a konferenčný stolík darovala navrhovateľke jej

stará matka, pre ktorú sa stali veci nepotrebnými. Uvedenému svedčí aj skutočnosť, že v januári 2010 sa
nešťastnou náhodou rozbilo sklo na konferenčnom stolíku a navrhovateľka zadala zákazku na výrobu
a zabezpečenie náhradného skla.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu dňa 26.11.2010 uviedol, že vzhľadom k tomu, že dňa 12.8.2010

bol z núteného výkonu exekúcie vyhotovený záznam, na ktorom výkone bol prítomný Mgr. J. -
exekútorský koncipient, zástupkyňa MÚ MČ Košice IV JUDr. P., pred ktorými boli robené prednesy
účastníkmi exekučného konania, ako aj ďalšími osobami, ktoré sú rozporné s tvrdeniami v návrhu,
považuje návrh na vylúčenie vecí z exekúcie v rozsahu špecifikácie za účelový. Navrhovateľka po
ukončení strednej školy po určitom čase začala podnikať. Nepreukázala výšku svojho príjmu do začatia
podnikania v predmete činnosti, ktorý bol poplatný predmetu činnosti jej otca - v exekučnom konaní

ako povinného, resp. v súčasnosti zhruba v predmete podnikania, ako podniká jej matka - manželka
povinného v exekučnom konaní. Navrhovateľka tiež nepreukázala hodnoverným dokladom bilancovanie
svojej podnikateľskej činnosti za relevantné obdobie tak, ako robila daňové priznanie voči správcovi
dane.Darovaniesedacejsúpravystaroumatkounavrhovateľkyjeúčelovýmtvrdením,keďvinomkonaní
(sp. zn. 19C 336/2003 OS KE II) bola preukazovaná iná skutočnosť, než majetková mohúcnosť takéhoto

starého rodiča, keď práve z opačného dôvodu mal byť tejto svedkyni darovaný rodičmi navrhovateľky
starý televízor. V každom prípade v čase núteného výkonu takéto skutočnosti tvrdené nikým neboli.
Odporca, v zmysle záznamu o výkone exekúcie, poukázal na ochotu matky navrhovateľky pristúpiť k
splácaniu exekučnej povinnosti. O vývoji a účelovosti obrany navrhovateľky v čase núteného výkonu a v
zmyslepodanéhonávrhusvedčíajskutočnosťuvádzanávovzťahuknotebooku-včasevýkonusiktejto

veci robila nárok navrhovateľka, pričom v súčasnosti je predmetom žaloby o vylúčenie z exekúcie, ktorú
podala manželka povinného, matka navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené považoval odporca návrh za
nedôvodný, žiadal ho zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
OkresnýsúdKošiceIIrozsudkomsp.zn.17C/122/2010-100zodňa19.10.2011návrhzamietolazaviazal
navrhovateľku nahradiť odporcovi trovy konanie.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd uznesením sp. zn. 2Co/375/2011-119 zo dňa 13.2.2013
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia
uviedol, že konštatovanie súdu prvého stupňa spočívajúce v tom, že dôkazná povinnosť je v tomto
prípade na strane navrhovateľky, nepovažuje za správne, pričom vychádza z toho, že exekútor, ktorý

vykonalsúpismajetkupovinného,ktorýmjeotecnavrhovateľky,tentonevykonávalvjehobyte,alevbyte,
ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky. Podľa odvolacieho súdu preto za tohto stavu nemohol vykonávať
súpis, ako keby išlo o veci otca navrhovateľky bez toho, aby bolo jednoznačne zjavné, že ide o veci
vo vlastníctve tohto povinného. Odvolací súd vychádzal z toho, že odporca ako oprávnený nevykonal
po darovaní nehnuteľnosti, prípadne aj hnuteľných vecí úkony, ktoré umožňuje Občiansky zákonník.

Nedovolaním sa neúčinnosti právnych úkonov vo vzťahu k nemu, nemôže byť podľa odvolacieho súdu
v byte iného ako povinného, vykonávaný súpis vecí, ako keby boli vlastníctvom povinného. Preto
podľa názoru odvolacieho súdu je dôkazná povinnosť v tomto prípade na strane odporcu a on by
mal preukázať, že konkrétne veci, ktorých vyňatia z exekúcie sa navrhovateľka domáha, nie sú v jej
vlastníctve. Za tohto stavu je dôkazná povinnosť na strane odporcu. Preto podľa odvolacieho súdu, súd

prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a preto nevykonal k tomu zodpovedajúce dokazovanie.
Dôkaz o opaku v tomto prípade zaťažuje odporcu a je na ňom, aby jednoznačne a nad akúkoľvek
pochybnosť svoje tvrdenia o vlastníctve vecí povinným (otcom navrhovateľky) preukázal. Predpoklad
alebo pravdepodobnosť v tomto prípade nepostačuje.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, prednesmi právnych zástupcov
účastníkovkonania,výsluchomsvedkov,oboznámenímsaspripojenýmspisomOkresnéhosúduKošice
II sp. zn. 19C 336/2003, exekučným spisom č. EX 70/10, listinnými dôkazmi a po vrátení veci doplnil
dokazovanie opätovným výsluchom svedka a navrhovateľky a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II, č. k. 11C 184/2004 zo dňa 14.3.2006 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6Co 267/2007-128 zo dňa 13.5.2008, právoplatným dňa 24.7.2008
bol P. W. (povinný) zaviazaný zaplatiť Y. X. (ako žalobcovi) sumu 85.000,- Sk s úrokmi z omeškania
vo výške 11,7% ročne zo sumy 150.000,- Sk od 18.10.2001 do 19.10.2001, zo sumy 100.000,- Sk od20.10.2001 do 2.9.2002, zo sumy 90.000,- Sk od 3.9.2002 do 16.10.2002 a zo sumy 85.000,- Sk od
17.10.2002 až do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Návrhom na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky vo výške 2.821,48 eur zo dňa 18.5.2010 žiadal

oprávnený, Y. X. (v tomto konaní odporca) o vykonanie exekúcie súdnym exekútorom z dôvodu, že
povinný (P. W.) si nesplnil svoju povinnosť v zmysle rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2008 a vykonateľnosť dňa 9.12.2008. Na základe poverenia č.
5802*102001 zo dňa 14.6.2010 vydaného Okresným súdom Košice II upovedomil súdny exekútor JUDr.
Dušan Sopko povinného o začatí a spôsobe vykonania exekúcie upovedomením zo dňa 23.6.2010.

Dňa 12.8.2010 sa uskutočnil nútený výkon exekúcie v mieste bydliska povinného P. W.. Výkonu sa
okremexekútorazúčastnilidvajapríslušníciOOPZKošice-Západ,exekútorskýkoncipientazástupkyňa
MÚ MČ Košice - Západ. Zo záznamu o výkone exekúcie spísaného dňa 12.8.2010 exekútorským
koncipientom vyplynulo, že exekútor po vstupe do bytu povinného, trikrát povinného vyzval, aby si splnil
uloženú povinnosť a zaplatil peňažný nárok tak, ako je uvedený v exekučných tituloch. Keďže povinný
odmietol zaplatiť, exekútor vyhlásil súpis hnuteľného majetku, ktorý spísal a označil pečaťami. Povinný

s dcérou (navrhovateľkou v tomto konaní) vyhlásili, že všetok hnuteľný majetok v byte je vo vlastníctve
dcéry, čo ale nepreukázali žiadnymi relevantnými listinami (darovacou zmluvou, zmluvou o kúpe na
splátky...). Vzhľadom k skutočnosti, že povinný spolu s manželkou darovali dcére predmetný byt v roku
2004 a k veku ich dcéry je minimálny predpoklad, aby si sama zakúpila hnuteľné veci v byte, ktoré
podliehajú exekúcii. Dcéra povinného zároveň tvrdila, že hnuteľné veci - prenosný počítač a tlačiareň

potrebuje k podnikaniu, pričom podnikateľskú činnosť ukončila v marci 2010. Na to vyhlásil exekútor
zabezpečenie spísaného majetku odobratím, s čím povinný nesúhlasil. Následne manželka povinného
požiadala exekútora o umožnenie splácať dlžnú sumu v splátkach po 100 eur mesačne vždy do 30
dňa v mesiaci vzhľadom k tomu, že povinný je nezamestnaný a jediným príjmom v domácnosti je jej
príjem z podnikania. Uvedené tvrdenia nasvedčujú, že hnuteľný majetok v byte je vo vlastníctve tak

povinného ako aj jeho manželky, nakoľko dcéra nie je schopná otcovi finančne pomôcť a rodičia musia
dcéru finančne podporovať. Na základe uvedeného exekútor ponechal spísané hnuteľné veci v byte
s tým, že ak nebude uhradená čo i len jedna splátka, exekútor spísané veci zabezpečí odobratím do
exekučného skladu. Z upovedomenia o vykonaní súpisu hnuteľných vecí zo dňa 12.8.2010 vyplynulo,
že exekútor spísal tieto hnuteľné veci:

1. - 1 ks LCD televízny prijímač SAMSUNG, LE 32R 84B®, model: BP 32EO+DO nachádzajúci sa v
obývacej izbe,
2. - 1 ks Audioveža AIWA, v. č.: SOLPM85P0588 + 2 ks reproduktory AIWA nachádzajúce sa v obývacej
izbe,
3. - 1 ks stojanová lampa v obývacej izbe (halogenová) sklápacia z kovu, výška cca 1,5 m,

4. - 4 ks sedacia súprava, čierna koža 3+2+1+1,
5. - 1 ks konferenčný stolík v obývacej izbe, rám kovový sivý s mliečnym sklom,
6. - 1 ks LCD monitor k osobnému počítaču PRESTIGIO P171, model: L70S, typ: L17AODO80,
7. - 1 ks notebook TOSHIBA, model: PSP SDE-012 00W SK, v. č. 19081407W.
Listom zo dňa 16.8.2010 oznámil právny zástupca oprávneného (odporcu v tomto konaní), že oprávnený

súhlasí s vymožením pohľadávky mesačnými splátkami podľa exekútorom dobrozdaného splátkového
kalendára.Dňa6.9.2010exekútorvyzvalpovinnéhonariadneplnenievymáhanéhonárokuvexekučnom
konaní v dohodnutých mesačných splátkach po 100 eur vždy k poslednému dňu v mesiaci od augusta
2010.
Dňa26.8.2010podalpovinnýnaOkresnýsúdKošiceIInávrhnaodkladexekúciezdôvodu,žejehodcéra

(navrhovateľka) a manželka podali na súd návrhy na vylúčenie vecí z exekúcie. Uznesením Okresného
súdu Košice II, č. k. 35Er 532/2010-24, Ex 70/2010 zo dňa 13.9.2010 súd povolil čiastočný odklad
exekúcie vo vzťahu k notebooku TOSHIBA, model: PSP SDE-012 00W SK, v. č. 19081407W až do
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o vylúčení veci z exekúcie Okresným súdom Košice II (č. k. 19C
127/2010) a vo vzťahu k 1 ks LCD televízny prijímač SAMSUNG, LE 32R 84B®, model: BP 32EO+DO,

4 ks sedacia súprava, čierna koža 3+2+1+1, 1 ks konferenčný stolík v obývacej izbe, rám kovový sivý s
mliečnym sklom a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o vylúčení vecí z exekúcie Okresným
súdom Košice II, č. k. 17C 122/2010. Uvedené vyplynulo z exekučného spisu č. k. Ex 70/10.

Z výpisu LV č. XXXXX súd zistil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, na 6. poschodí

bytového domu, súp. č. XXX na ul. Y. č. X v W. titulom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena V-843/2004 - II z 3.8.2004 - 1368/04.Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 14.1.2010 mala navrhovateľka zaplatiť Sklenárstvu Jo
- MI v Košiciach sumu 44,30 eur za opravu konferenčného stolíka.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne pob. Košice zo dňa 18.3.2011 vyplynulo, že navrhovateľka bola
registrovaná v Sociálnej poisťovni, pob. Košice ako samostatne zárobkovo činná osoba v období
od 1.7.2008 do 31.3.2009 a zároveň na základe zamestnávania občanov v období od 7.7.2008 do
31.3.2009 aj ako zamestnávateľka. Odvodové povinnosti na nemocenské poistenie, starobné poistenie
a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie,

garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity splnila v súlade s predloženými mesačnými
výkazmi poistného a príspevkov a s výpismi z Priznania k dani z príjmov fyzických osôb. Ku dňu vydania
potvrdenia Sociálna poisťovňa neeviduje predpísané pohľadávky.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.5.2011 súd zistil, že navrhovateľka za obdobie od 1.7.2008
do 31.3.2009, kedy bola prihlásená do sociálnej poisťovne ako SZČO, odviedla na účet Sociálnej

poisťovne, pob. Košice poistné vo výške 828,31 eur.

Z potvrdenia Daňového úradu Košice II zo dňa 16.3.2011 vyplynulo, že voči daňovému subjektu B. W.,
ku dňu 16.3.2011 nie sú evidované nedoplatky po lehote splatnosti na daniach spravovaných Daňovým
úradom Košice II.

Z potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 3.5.2011 vyplynulo, že u platiteľa poistného, B.
W., poisťovňa neeviduje ku dňu 3.5.2011 pohľadávku na poistnom na verejné zdravotné poistenie.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že minulý rok (2010) v lete prišiel k nej domov,

do bytu v jej vlastníctve exekútor, na základe exekučného konania vedeného proti jej otcovi a spísal
jej patriace hnuteľné veci a to pod č. 1 LCD televízor, pod č. 4. koženú sedaciu súpravu a pod č. 5.
konferenčný stolík s kovovým rámom a mliečnym sklom. Uviedla, že už počas vysokoškolského štúdia
podnikala, televízor si kúpila v roku 2007 vo vianočnej akcii, doklad o jeho kúpe už nemá, pretože
uplynula záručná doba, sedaciu súpravu a konferenčný stolík jej darovala stará mama, ktorá jej darovala

aj byt. Ako vlastníci bytu boli pôvodne na LV zapísaní jej rodičia a po nadobudnutí jej plnoletosti bolo
vlastnícke právo k bytu prevedené na navrhovateľku, pretože tak si to želala jej stará mama. Postupne
si v byte vymenila aj ostatný nábytok. Sedacia súprava je stará, asi 30 ročná. Na konferenčnom stolíku
bolo nedopatrením rozbité sklo, ktorá dala ona opraviť, o čom predložila doklad. Uviedla, že je pravdou,
že mala dlh v sociálnej poisťovni, k čomu došlo z jej strany nedopatrením, keď zrejme zabudla zaplatiť

odvody. V súčasnosti sociálna poisťovňa neeviduje voči nej žiadne pohľadávky. V čase výkonu exekúcie
bývali v jej byte aj jej rodičia

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že návrh navrhovateľky je účelový. Otec navrhovateľky mu dlhuje
veľa peňazí, ktoré nechce vrátiť a robí všetko proti vráteniu súdom priznanej dlžnej sumy.

Svedkyňa JUDr. Y. P. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že ako zamestnankyňa MČ Košice -
Západ zastupovala mestskú časť ako tretia nezúčastnená osoba pri výkone exekúcie. Keď prišli k
bytu povinného, exekútor zvonil na zvonček, búchal na dvere a vyzýval povinného, aby otvoril dvere.
Keďže sa tak nestalo, exekútor poveril koncipienta násilným otvorením dverí. Akonáhle začal vŕtať

zámok, dvere boli zvnútra otvorené, v byte bol povinný, jeho manželka a ich dcéra, či tam bol aj syn
si nespomínala. Exekútor oboznámil prítomných, z akého dôvodu prišiel, odovzdal im upovedomenie
o začatí exekúcie spôsobom súpisu a následným predajom hnuteľných vecí a zároveň niekoľkokrát
vyzval povinného na úhradu dlžnej sumy, s čím povinný od začiatku nesúhlasil a odôvodnil to tým, že
nemádostatokfinančnýchprostriedkovaspochybňovalajvýškusumy.Následnedošlokslovnejpotýčke

medzi povinným a exekútorom. Povinný viackrát telefonoval a radil sa so svojim známym, či má prevziať
toto oznámenie, ktorý mu povedal, že ho prevziať môže. Manželka povinného tiež telefonovala právnej
zástupkyni. Následne vošli do bytu aj za prítomnosti príslušníkov policajného zboru. Celý čas stáli v
predsieni, došlo k slovnej výmene názorov. Nakoniec po telefonáte povinný ustúpil a exekútor mohol
označiť veci, ktoré by mohli byť postihnuté výkonom exekúcie. V priebehu súpisu vecí sa opakovane

pýtal povinného, či nechce uhradiť dlžnú sumu a potom navrhol, že veci vezme do úschovy. Manželka
povinného počas súpisu vecí odišla do kancelárie právnej zástupkyne JUDr. P., rýchlo sa však vrátila.
Napokon došlo k zmene dusnej atmosféry, keď manželka povinného navrhla úhradu dlžnej sumy v
splátkach. Povinný najprv nesúhlasil, neskôr so splácaním súhlasil a to najmä z dôvodu, aby veci nebolivzaté do úschovy. Exekútor sa snažil spojiť s právnym zástupcom odporcu, keďže o tejto možnosti
nemohol rozhodnúť sám, ale sa mu nedovolal. Bola tiež polemika, či veci sú vo vlastníctve povinného
alebo nie, keďže vlastníčkou bytu je dcéra povinného, čo uvádzal pred označením vecí povinný. Dcéra

povinného taktiež tvrdila, že veci sú v jej vlastníctve. Exekútor požadoval doklad, že označené veci sú vo
vlastníctve dcéry povinného, o čom však v tom čase doklad nebol. Svedkyňa si nespomínala, či dcéra
povinného (navrhovateľka) uvádzala, akým spôsobom predmetné veci nadobudla. Pokiaľ ide o počítač,
ten mal slúžiť k podnikateľskej činnosti manželky povinného, preto nebol vzatý do úschovy. U ostatných
vecí nebolo preukázané vlastníctvo. Exekútor teda vychádzal z toho, že byt bol len prednedávnom

prevedený na dcéru povinného a preto staršie hnuteľné veci by patrili povinnému. Vec bola uzavretá
napokon s tým, že v prípade, ak právny zástupca oprávneného bude súhlasiť so splácaním dlžnej sumy
a nedôjde k omeškaniu s niektorou zo splátok, veci budú ponechané v byte. O tom, či k takejto dohode
došlo, svedkyňa vedomosť nemala.

Svedok Mgr. J. U. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že predmetnej exekúcie sa zúčastnil

ako exekútorský koncipient. Bol poverený zabezpečením všetkých úkonov súvisiacich s vymáhaním
pohľadávky. Vstup do bytu sa zabezpečoval za účelom odovzdania upovedomenia, čo má exekútor v
prípade exekúcie predajom hnuteľných vecí urobiť osobne. Keď prišli k dverám povinného exekútor
zvonil, klopal na dvere, dával povinnému vedieť, aby otvoril. Keďže neotváral, exekútor ho poveril
vyvŕtaním zámky dverí, ktorú keď začal vyvŕtavať, dvere sa otvorili, v byte stál povinný a jeho manželka.

Povinný sa začal rozčuľovať, exekútor mu vysvetlil, z akého dôvodu prišiel, poučil ho a chcel mu
odovzdať poverenie, čo povinný odmietol. Nasledovala niekoľkominútová slovná výmena. Povinný
na to telefonoval zrejme so svojim známym, následne chcel odísť, pričom exekútor mu vysvetlil
bezdôvodné odopretie prevzatia upovedomenia. Súčasne sa riešila aj úhrada dlžnej sumy, povinný bol
však arogantný, dlžnú sumu odmietal zaplatiť. Exekútor si následne vynútil vstup do bytu, ostali stáť

v predsieni. Naďalej bola riešená otázka úhrady dlžnej sumy, povinný volal svojmu známemu, dal ho
k telefónu aj svedkovi, ktorý mu vysvetlil dôvod, pre ktorý sú tam. Nakoniec povinný upovedomenie
prevzal. Následne sa vykonal súpis hnuteľných vecí v obývačke (sedacia súprava, chromovaná lampa,
televízor),vdetskejizbe,zktorejkeďvyšladcérapovinného,začalasarozčuľovaťachcelapodaťtrestné
oznámenie. V detskej izbe bol notebook, o ktorom manželka povinného tvrdila, že ho používa na svoje

podnikanie. Spísalo sa sedem vecí vrátane notebooku. Svedok ďalej uviedol, že ohľadne spísania vecí
nebol žiaden problém, povinný mal však výhrady už pri ich vstupe do bytu, neprial si, aby vošli, tvrdil,
že tam nemajú čo robiť, pretože byt je jeho dcéry. Keď prišla dcéra povinného, tvrdil, že všetky hnuteľné
veci sú jej. Exekútor žiadal relevantné doklady o ich nadobudnutí, ostalo to však len pri tvrdeniach. Na
otázku, či dcéra povinného vzniesla námietku, že veci sú výlučne v jej vlastníctve svedok uviedol, že

výlučne takúto námietku nevzniesla, stretávajú sa však často s tým, že povinný je stále nemajetný. Vždy
sa ale snažia o to, aby osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom tej - ktorej veci preukázala, že ju má vo
vlastníctve. V tomto prípade byt nadobudol do vlastníctva povinný so svojou manželkou, nemali zrušené
bezpodielové spoluvlastníctvo, veci neboli nové, dalo sa teda predpokladať a v zmysle ich postupu bolo
preukázané, že hnuteľné veci sú vo vlastníctve povinného a jeho manželky. Keď malo dôjsť k odobratiu

veci a povinný bol už veľmi nahnevaný, vstúpila do konania jeho manželka a navrhla úhradu dlžnej sumy
v splátkach po 100 eur mesačne, nakoľko ona jediná je zárobkovo činná s príjmom cca 18.000,- Sk.
Keďže sa nevedel dovolať právnemu zástupcovi oprávneného, predbežne sa s manželkou povinného
dohodol na tejto forme úhrady. Následne právny zástupca oprávneného s touto formou splácania dlžnej
sumysúhlasiladalnatopísomnýsúhlas,dohodaspovinnýmvšakuzavretánebola.Akbytakátodohoda

uzavretá bola a bola by splácaná dlžná suma, exekútor by exekúciu voči povinnému nevykonával.
Nakoľko povinný dlžnú sumu nesplácal, neuhradil ani jednu splátku, bol vydaný príkaz na zrážky zo
mzdy a iných príjmov. Svedok uviedol, že má vedomosť, že povinný pracoval ako živnostník v oblasti
autodopravy do roku 2005, následne túto činnosť prevzala jeho dcéra, ktorá činnosť ukončila v roku
2009 a od roku 2009 činnosť v oblasti autodopravy do 3,5 tony vykonávala manželka povinného, ktorá

na základe dohody zamestnávala aj povinného. Po vydaní exekučného príkazu na zrážky zo mzdy však
manželka povinného exekútorovi oznámila, že povinný už nie je u nej zamestnaný.

Svedkyňa Y. W. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že veci spisované v exekučnom konaní aj
s bytom nechala jej matka navrhovateľke. Pôvodne vlastníkom bytu bola matka svedkyne, keďže

dcéra (navrhovateľka) nebola ešte plnoletá, chvíľu bol byt prepísaný na ňu a jej manžela, po dovŕšení
plnoletosti byt previedli na navrhovateľku. V darovacej zmluve nie sú spísané ako dar aj hnuteľné veci,
nakoľkovtomčasenevedeli,žesavedienejakékonanie(protijejmanželovi).Vdarovacejzmluveboloaj
vecnébremeno-právodoživotnéhobývaniapresvedkyňuajejmanžela,totovšakbolozrušené,nakoľkoona založila byt, požiadali o úver v OTP banke, pretože kupovali auto do firmy. Na otázku právneho
zástupcu odporcu, ktorý poukázal na to, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena bola
uzavretá15.5.2004,vkladdokatastrabolpovolený3.8.2004,pričomvkonaníozaplateniesumy85.000,-

Sk bol vydaný platobný rozkaz 23.3.2004 a právna zástupkyňa navrhovateľky v apríli 2004 písala proti
nemu odpor, prečo napriek tomu svedkyňa tvrdí, že o tomto konaní nevedeli, svedkyňa uviedla, že verili,
že toto konanie vyhrajú, nakoľko odporcovi peniaze vyplatili. Pokiaľ ide o televízny prijímač, svedkyňa
uviedla, že navrhovateľka si chcela kúpiť v akcii, niekedy pre Vianocami nový televízor a keďže mali dva
televízory, starý ponúkla švagrinej. Doklad o kúpe televízora navrhovateľka nemá, pretože bol kúpený

dávnejšie a bločky už vyhodili. Uviedla, že ona pri spisovaní vecí nebola, šla za JUDr. P. a keď sa
vrátila veci už boli spísané. Spolu s manželom (povinným) tvrdili, že veci nie sú ich. Pokiaľ ide o návrh
na splácanie dlžnej sumy, keď sa spisovali veci syn bol v šoku, že exekútor im chce zobrať televízor,
exekútor začal na nich robiť nátlak, či nemôže dať nejaké peniaze, na čo ona povedala, že určite nie,
v peňaženke má 20 eur, tiež sa pýtal, či si nemôže vziať pôžičku, na čo však nemá príjem. Uviedla, že
exekútor nevyhovel ani jej požiadavke napr. čo sa týka notebooku, ktorý potrebuje k práci, pýtal doklad

o jeho kúpe do firmy, ktorý však predložiť nevedela, lebo bol vo firme. I napriek tomu ho nechal v súpise
vecí. Pokiaľ ide o chatu na Pereši, ktorá bola tiež prepísaná na navrhovateľku svedkyňa uviedla, že jej
matka im na chatu dala dosť vysokú sumu a kvôli tomu chcela dať všetko ich dcére, navrhovateľke,
pretože tak to bolo v rodine dohodnuté. Na otázku, keď matka svedkyne chcela dať všetko svojej
vnučke, navrhovateľke, či sa odsťahovala z predmetného bytu svedkyňa uviedla, že jej matka sa z bytu

odsťahovala, kúpila si nové veci, vzala si len obývaciu stenu. Gaučová súprava je stará asi 30 až 35
rokov, je popraskaná a molitan na nej je prepadnutý. Pokiaľ ide o konferenčný stolík, na tomto prasklo
sklo, ktoré dala navrhovateľka opraviť.

Právna zástupkyňa navrhovateľky pred súdom uviedla, že v rámci výkonu exekúcie bolo povedané, že

spisované veci patria navrhovateľke i to, že nemajú momentálne k dispozícii doklady o ich nadobudnutí
a tieto predložia neskôr, avšak aj veci, ku ktorým boli doklady predložené exekútor spísal. Pokiaľ ide o
hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania, na ich darovanie nemusí byť písomný doklad a nie je ani
predpoklad,abytakýtodokladbol,aksaniečodarujevrámcirodiny,okremnehnuteľnosti.Navrhovateľka
predložila v konaní doklad o oprave konferenčného stolíka a ak by to nebolo jej vlastníctvo, nedala by

opraviť niečo, čo jej nepatrí. Navrhovateľka tiež preukázala, že v spornom období, keď bol zakúpený
televízny prijímač, o čom síce neexistuje písomný doklad, pracovala. Uviedla, že otec navrhovateľky
(povinný) sa nezbavoval majetku účelovo, nakoľko žaloba zo strany odporcu bola podaná v roku 2003 a
otec navrhovateľky ani netušil, že sa vedie takéto konanie. Následne v roku 2004 po dovŕšení plnoletosti
navrhovateľky, bol na žiadosť jej starej matky byt prevedený do vlastníctva navrhovateľky.

Právny zástupca odporcu pred súdom uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,
povinný v exekučnom konaní (otec navrhovateľky) previedol chatu a predmetný byt darovacou alebo
kúpnou zmluvou a zbavil sa tak vlastníctva k týmto veciam. Keďže dlh nebol zaplatený, oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie, kde exekútor dospel k určitým zisteniam. Prejavy matky a otca

navrhovateľky, ako povinného, boli iné ako to odôvodňuje návrh. V exekučnom konaní mali byť s
exekútorom dohodnuté splátky dlžnej sumy. Poukázal na to, že otec navrhovateľky podnikal ako
spolumajiteľ spol. K+K, ktorá sa zaoberala počítačovou a kancelárskou technikou a zariadením a to po
dobu niekoľkých rokov a teraz nemá nič, pričom navrhovateľka, ktorá podnikala v období približne 2,5
roka tieto veci nadobudla.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 13.5.2014 poukázal na to, že darovacia
zmluva bola uzatvorená v roku 2004, v roku 2008 nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol otec
navrhovateľky zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 85.000,- Sk. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka,
lehota na podanie návrhu na neúčinnosť právneho úkonu je trojročná, pričom posledná nehnuteľnosť,

ktorá mohla byť exekútorom zabavená, bola predaná bezprostredne po doručení návrhu na začatie
konania o zaplatenie 85.000,- Sk. Doba rozhodnutia o uplatnenom nároku odporcu na zaplatenie
sumy 85.000,- Sk bola dlhšia ako doba, ktorá bola určená na odporovateľnosť právneho úkonu,
keďže rozsudok nadobudol právoplatnosť až v roku 2008. Odporca teda nemohol namietať neúčinnosť
právneho úkonu s tým, že povinný mal v úmysle ukrátiť veriteľa. Krajský súd má za to, že tým, že tak

odporca nekonal, má povinnosť v tomto konaní dokazovať, či vlastníkom hnuteľných vecí namietaných
navrhovateľkou je povinný (otec navrhovateľky), čo je ohľadne hnuteľných vecí absolútne nemožné.
Inak ako v tomto konaní, sa odporca nemohol dozvedieť o vlastníctve hnuteľných vecí.Právna zástupkyňa navrhovateľky na tomto pojednávaní uviedla, že navrhovateľka od začiatku tvrdila,
že veci sú v jej vlastníctve a nemajú byť zahrnuté do súpisu, ktorú skutočnosť potvrdila aj JUDr. P.
(na pojednávaní dňa 27.6.2011), keď na otázku „...čo konkrétne dcéra povinného uvádzala ako jej

vlastníctvo...“, uviedla, že „...veci sú v jej vlastníctve, ale nemá o tom doklad...“. Svedkyňa zároveň
uviedla, že bola polemika ohľadne vecí, kedy exekútor vychádzal z toho, že byt bol nedávno prevedený
na dcéru a teda ona nemohla nadobudnúť tieto hnuteľné veci. K prevodu bytu došlo v roku 2004,
súpis vecí bol vykonávaný v roku 2010. Navrhovateľka uviedla, že televízny prijímač bol zakúpený
v roku 2007. V súpise vecí bol uvedený aj notebook, ktorý bol zakúpený neskôr, niekedy v roku

2009. Ostatné hnuteľné veci - sedacia súprava a konferenčný stolík - darovala navrhovateľke babka.
Matka navrhovateľky vo výpovedi uviedla, že sedacia súprava môže mať 30 až 35 rokov, čo znamená,
že bola zakúpená niekedy v roku 1976. Otec navrhovateľky sa narodil v roku 1963, teda v čase
zakúpenia sedacej súpravy mal 13 rokov. Uvedené potvrdzuje, že gaučovú súpravu kúpila babka
navrhovateľky. Exekútorský koncipient vo svojej výpovedi na pojednávaní 27.6.2011 uviedol, že súpis
vecí bol vykonávaný najprv v obývačke a bola spísaná sedacia súprava a konferenčný stolík, z čoho

možno vyvodiť, že konferenčný stolík bol súčasťou vybavenia obývacej izby a sedacia súprava s
konferenčným stolíkom boli darované navrhovateľke spolu s bytom.

Pokiaľ ide o opakovanú svedeckú výpoveď Mrg. J. U., poukazuje súd na jeho výpoveď pred súdom dňa
27.6.2011 (č.l. 68). Svedok v podstatnom zopakoval svoju výpoveď aj na pojednávaní dňa 10.3.2014.

Dodal, že pri súpise hnuteľných vecí navrhovateľka nevzniesla námietku ohľadne vlastníctva hnuteľných
vecí, tvrdila len, že byt je jej, pokiaľ ide o notebook uviedla, že ho používa na podnikanie. Keď žiadal
doklad od notebooku a preukázanie, že je vedený v účtovníctve, navrhovateľka nedoložila žiaden
doklad, tvrdila len, že ho používa na podnikanie, pričom zo živnostenského registra zistil, že v tom čase
navrhovateľka nepodnikala. Pokiaľ ide o ostatné hnuteľné veci, keď navrhovateľka tvrdila, že sú jej,

žiadal, aby preukázala, kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu týchto vecí, nič preukázala, preto tieto
tvrdenia považoval za lživé a tendenčné, aby bolo exekučné konanie zmarené. Následne vyžiadal z
katastra listiny týkajúce sa predmetného bytu a zistil, že rodičia previedli na navrhovateľku byt s tým,
že bolo zriadené vecné bremeno práva doživotného bývania nielen k bytu, ale aj k chate a v roku 2007
povinný, manželka a dcéra povinného zmluvou právo vecného bremena zrušili, naďalej však boli povinní

znášať všetky náklady súvisiace s bytom a chatkou. Ani v jednej zmluve nepotvrdili, kedy k darovaniu
hnuteľných vecí došlo a to nielen v byte ale aj v chatke, čo smerovalo k úvahe, že všetky veci sú vo
vlastníctve povinného alebo sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (rodičov navrhovateľky).
Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, keď svedok uviedol, že v čase súpisu hnuteľných vecí
vecné bremeno bolo zrušené, na základe čoho svedok dospel k záveru, že veci sú vo vlastníctve

povinného svedok uviedol, že v ust. § 119 ods. 1, 2 exekučného poriadku je presne určené právo
exekútora vymôcť si vstup do bytu povinného s právom vykonať prehliadku bytu ako aj osoby povinného
exekútorom rovnakého pohlavia ako je povinný. Komentár k exekučnému poriadku uvádza, čo je
bytom povinného: „...pojem byt povinného je potrebné vykladať v širšom význame; ide o akýkoľvek
súbor miestností, ktorý povinný fakticky užíva, či už ako vlastník, spoluvlastník, nájomca, podnájomca,

oprávnený z vecného bremena, člen spoločnej domácnosti iného užívateľa. Môže ísť aj o byt, ktorý
povinný užíva bez právneho dôvodu. Súdny exekútor by mal za účelom overenia, či predmetný byt je
bytom povinného vykonať aspoň určité zistenia...“. Uviedol, že vstup súdneho exekútora do priestorov
fyzickej osoby nie je nikdy viazaný na vlastníctvo bytu. Byt bol prevedený na dcéru povinného, preto
bolo akceptované, že byt nie je možné exekuovať. Po šetrení zistil, že pán W. sa zdržiava v predmetnom

byte, a aj zo zariadenia bolo preukázané, že tam býva a zdržiava sa tam. Hnuteľné veci, ktoré boli v byte
navrhovateľky boli staršie, nepredpokladal teda, že ich nadobudla sama. Ani povinný ani jeho manželka
neuviedli, kedy odovzdali hnuteľné veci navrhovateľke. Málokedy sa stáva, že povinný je vlastníkom
nehnuteľnosti, väčšina býva v podnájme, prípadne v štátnom byte, exekútor však nikdy nežiada súhlas
vlastníka bytu so vstupom do nehnuteľnosti.

Povinný a jeho manželka v predmetnom byte v čase výkonu exekúcie bývali, čo znamená, že hnuteľné
veci, ktoré tam boli neboli darované dcére, a nebolo to ani preukázané. Tvrdenia dcéry povinného,
že veci sú jej, nepostačujú na to, aby ich nepojal do súpisu. Hnuteľné veci neboli v darovacej zmluve
špecifikované, pričom pri darovaní hnuteľnej veci je nutné jej prevzatie. Uviedol, že si nepamätá že by

navrhovateľka, tvrdila, že by mala niečo nadobudnúť od babky, vždy bolo uvádzané, že byt a hnuteľné
veci boli vo vlastníctve rodičov, ktorí byt darovali dcére (navrhovateľke), o starých rodičoch reč nebola,
ani o tom, že by starí rodičia niečo navrhovateľke darovali. Pokiaľ ide o dôkaznú povinnosť na strane
odporcu, aby preukázal, že hnuteľné veci sú vo vlastníctve povinného, svedok uviedol, že na 90 % sastretáva s tým, že príbuzní chránia povinného, že je nemajetný, pričom ide o lživé a tendenčné tvrdenia
a vyhýbanie sa povinnosti vysporiadať si svoj záväzok, spravidla finančný.

Navrhovateľka k výpovedi svedka uviedla, že ona netvrdila, že notebook používa ona, ale že ho používa
jej mama na podnikanie, že doklad k nemu sa nachádza v účtovníctve firmy. Bolo vedené konanie o
vylúčenie notebooku z exekúcie a rozhodnutím súdu bol notebook z exekúcie vylúčený (konanie vedené
pod sp. zn. 19C/127/2010). Nespomína si, či sa svedok pýtal jej otca, či predmetom darovacej zmluvy
boli aj hnuteľné veci, tieto len začali spisovať a keď povedala, že tieto veci patria jej, exekútor ju vôbec

nevypočul. Celé konanie jej pripadalo ako obmedzovanie osobnej slobody; keď vošli do bytu, otec
chcel telefonovať, čo mu nedovolili, chcel sa poradiť s JUDr. P., nepustili ho z bytu, preto za JUDr. P.
išla jej mama. Medzitým exekútor spísal hnuteľné veci. Keď sa jej mama vrátila, opýtali sa jej či, má
nejakú hotovosť, keďže nemala pri sebe väčšiu hotovosť, nemohla dlžnú sumu uhradiť, jej mama však
nenavrhovala splátky, ani s nimi nesúhlasila, navrhol to JUDr. U.. Rodičia nesúhlasili s úhradou dlžnej
sumy, pretože túto už raz oprávnenému uhradili.

Uviedla, že po tom, čo jej bol byt rodičmi darovaný, investovala doň nejaké finančné prostriedky, výšku
investícií nemá zrátanú, ale istý čas podnikala a časť zarobených peňazí do bytu investovala. Na
nadobudnutie hnuteľných vecí, ktoré žiada z exekúcie vylúčiť, však peniaze mať nemusela, keďže tieto
veci jej boli darované spolu s bytom, keď dovŕšila plnoletosť. V darovacej zmluve hnuteľné veci uvedené
neboli z dôvodu, že šlo o darovanie v rámci rodiny a nie je to nevyhnutná náležitosť darovacej zmluvy.

V čase keď nadobudla predmetný byt do vlastníctva študovala na vysokej škole, zároveň podnikala a
brigádovala, preto za užívanie bytu platby uhrádzali jej rodičia a čiastočne i ona.

Právny zástupca odporcu, pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré mali byť darované navrhovateľke, mal za
to, že v roku 2004 nič nebránilo babke navrhovateľky tieto uviesť do darovacej zmluvy. Túto situáciu

dával do súvislosti s konaním otca navrhovateľky, ktorý sa chcel vyhnúť plneniu veriteľovi. Po vydaní
platobného rozkazu a následne v priebehu konania vedenom pod sp. zn. 19C/336/2003, dochádzalo
zo strany otca navrhovateľky k prevodom nehnuteľností i hnuteľných vecí. Navrhovateľka nemá dôkaz,
že tieto veci jej boli darované a pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľky s uznesením Krajského súdu
v Košiciach súhlasí, odporca v tomto uznesení vidí problém. Exekútor pri výkone exekúcie posudzoval

finančnú situáciu navrhovateľky a mal za to, že pokiaľ navrhovateľka nie je zberateľkou použitého
nábytku, nemôže byť vlastníčkou týchto vecí, a v tomto konaní nevznikla dôkazná povinnosť na strane
odporcu.

Podľa ust. § 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia
osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného
predpisu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V danom prípade žalobkyňa žiadala, aby súd vylúčil z exekúcie 1 ks LCD televízny prijímač SAMSUNG,
LE 32R 84B®, model: BP 32EO+DO, 4 ks sedacej súpravy, čierna koža 3+2+1+1 a 1 ks konferenčný

stolík rám kovový sivý s mliečnym sklom z dôvodu, že exekúcia je vedená voči jej otcovi ako povinnému,
nievočinejauvedenéhnuteľnéveci,ktoréboliexekútoromspísanéprivýkoneexekúciesúvjejosobnom
vlastníctve, teda nie vo vlastníctve povinného.

Ustanovenie § 55 EP vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa

ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného (ods. 1). Nemožno totiž vylúčiť,
že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči
ktorémujeexekúcianeprípustná.Chrániasalenprávakveci,atohnuteľnejalebonehnuteľnej.Spravidla
pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej osoby. Patrí sem aj oprávnená držba veci, ba aj
detencia, ktorá sa opiera o právny dôvod (napr. o nájomnú zmluvu). Záložné práva, zádržné (retenčné)

práva a vecné bremená však nie sú dôvodom na úspešné vylúčenie veci z exekúcie.

V danom prípade, súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, že dôkazná povinnosť, a to
preukázať, že konkrétne veci, ktorých vyňatia z exekúcie sa navrhovateľka domáha, nie sú v jejvlastníctve je na strane odporcu, mal súd za to, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a teda
nepreukázal jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť, že predmetné veci sú vo vlastníctve povinného
(otca navrhovateľky) a nie vo vlastníctve navrhovateľky. Uvedenú skutočnosť nepotvrdila ani opätovná

výpoveď svedka, súdneho exekútora, ktorý len konštatoval, že vzhľadom na čas nadobudnutia bytu
spolu s hnuteľnými vecami v ňom sa nachádzajúcimi a vek navrhovateľky, nemohla navrhovateľka
tieto hnuteľné veci nadobudnúť z vlastných finančných prostriedkov a tieto veci podľa jeho názoru
pravdepodobne patria do výlučného vlastníctva odporcu prípadne do bezpodielového spoluvlastníctva
rodičov navrhovateľky. Pokiaľ odporca, resp. jeho právny zástupca namietal, že v prípade, ak boli tieto

hnuteľné veci (gaučová súprava a konferenčný stolík) darované navrhovateľke spolu s bytom, poukazuje
súd na to, že pri darovaní nehnuteľnosti, nie je podstatnou náležitosťou uvedenie aj hnuteľných vecí v
nej sa nachádzajúcich. Pokiaľ ide o televízny prijímač, o ktorom navrhovateľka tvrdila, že si ho kúpila
vo vianočnej akcii v roku 2007, pričom doklad o kúpe už nemá, je síce pravdou, že v tomto prípade
nebolo skutočne preukázané, kto televízny prijímač kúpil, avšak odporca nepreukázal, že by nebol vo
vlastníctve navrhovateľky. Nebolo teda v konaní jednoznačne preukázané, že hnuteľné veci ktorých sa

exekúcia týka, patria do vlastníctva povinného, otca navrhovateľky, a len pravdepodobnosť, že by do
jeho vlastníctva patrili, nepostačuje.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok

neunesenie dôkazného bremena.
Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami, rozhodol súd tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vylúčil navrhovateľkou žiadané hnuteľné veci z exekúcie.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účel na uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto úspešnej navrhovateľke priznal súd náhradu trov
konania vo výške 990,37 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a z
trov právneho zastúpenia vo výške 742,39 eur, a to podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1, 4 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“) za dva úkony právnej služby á 55,49 eur (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 25.8.2010,
návrh na začatie konania zo dňa 25.8.2010), šesť úkonov právnej služby á 57 eur (účasť na pojednávaní
dňa 23.5.2011, dňa 27.6.2011, dňa 25.7.2011, dňa 14.9.2011 a dňa 19.10.2011 a podanie odvolania
dňa 25.11.2011), za jeden úkon právnej služby á 60,07 eur (účasť na pojednávaní dňa 13.5.2013), za
jeden úkon právnej služby á 15,02 eur (účasť na pojednávaní dňa 1.7.2013, ktoré bolo odročené bez

prejednania veci), za dva úkony právnej služby á 61,87 eur (účasť na pojednávaní dňa 10.3.2014 a dňa
2.6.2014) a režijný paušál za dva úkony právnej služby á 7,21 eur, šesť úkonov právnej služby á 7,41
eur, dva úkony právnej služby á 7,81 eur a dva úkony právnej služby á 8,04 eur.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa navrhovateľky je platcom DPH, priznal jej súd v zmysle ust. §

18 ods. 3 cit. vyhlášky, 20% DPH vo výške 148,48 eur.

Súdupravilvyčíslenétrovyprávnehozastúpeniaprijednomúkoneprávnejslužby-účasťnapojednávaní
dňa 1.7.2013, pretože toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci samej, a priznal trovy len
vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny (t. j. 15,02 eur).

Celkom tak priznal súd právnej zástupkyni navrhovateľky trovy právneho zastúpenia vo výške 890,87
eur (742,39 eur + DPH 148,48 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia

na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.