Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. marec 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213299
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213299.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 01.03.2016, pred samosudcom JUDr.
Petrom Lukáčom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, v zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Župné nám. č. 13, Bratislava, o návrhu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody titulom majetkovej ujmy vo výške 175,00 €, titulom
nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 € z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti odporcovi V.

P. zaplatenia sumy 175,00 € z titulu majetkovej škody a sumy 387,24 € z titulu nemajetkovej ujmy.
Tento návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na tunajšom súde prebiehalo exekučné konanie, v ktorom
navrhovateľ bol ako oprávnený a toto exekučné konanie sa viedlo voči povinnému. Exekúcia bola
vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 14Er 1547/2006 /EX 610/2006/. Podľa názoru navrhovateľa
došlo k porušeniu právnych predpisov, a to exekučného poriadku, pretože navrhovateľ požiadal o
vydanie poverenia s tým, že po udelení poverenia následne požiadal o zmenu exekútora. Tunajší súd

o zmene exekútora nerozhodol v zákonnej lehote do 30 dní odo dňa doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora, ale až neskôr. Vzhľadom na tie to skutočnosti tým porušil práva navrhovateľa
hoci prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Takýmto konaním tak vznikla navrhovateľovi majetková škoda,
ktorá pozostáva s nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému v sume 70,00 €, s nákladov na udržiavanie a správu informačného

systému vo výške 40,00 €, nákladov na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom vo výške 50,00 €, nákladov na administratívne spracovanie textov urgencie adresovaných
exekučnému súdu v sume 15,00 €. Okrem toho navrhovateľ si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
vyčíslenú v peniazoch pretože došlo k porušeniu práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručených Ústavou podľa čl. 48 ods. 2, ako aj práva na prejednanie veci v primeranom čase. Podľa
názoru navrhovateľa tunajší súd spôsobil nesprávny úradný postup a vystavil ho tak riziku, že dôjde k

zániku povinného, môže tiež dôjsť k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a nastalo
riziko insolvencii povinného. Náhrada nemajetkovej ujmy je tak spravodlivá satisfakcia za porušenie
jeho zákonných nárokov a základných práv. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľpoukazuje na skutočnosť, že za prieťahy spôsobené súdmi za každý rok je adekvátna náhrada vo výške
663,88 €, čo bolo aj konštatované viacerými nálezmi Ústavného súdu. Keďže v predmetnej veci bol
exekučný súd nečinný viac ako 217 dní tak suma 387,24 € predstavuje náhradu za takýto čas čo bol súd

nečinný. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody avšak odporca na to pozitívne nereagoval.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil s tým, že poukázal, že takýto návrh je zmätočný pretože
obsahuje nedostatky a to, že nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú

relevantné údaje ako dátumy doručenia, podanie na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci,
ako aj dátumy kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Odporca tiež
poukázal na skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nárokunanáhraduškodystým,žeaždňa27.09.2012bolaokresnémusúdudoručenápredmetnážaloba
z čoho je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6 mesiacov ale skôr tak ako vyžaduje zákon č.
514/2003 a nárok navrhovateľa je uplatnený predčasne. Okrem toho navrhovateľ neposkytol odporcovi

potrebnú súčinnosť pri predbežnom prerokovaní a neboli tak splnené základné podmienky pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
nakoľko takéto podmienky musia byť splnené súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu týkajúceho
sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora zákonom ustanovenej lehote tak odporca

uviedol, že aj v prípade ak by došlo, že by súd rozhodoval neskôr ako je uvedená zákonná lehota, tak to
nemožno automaticky považovať za zbytočné prieťahy a nesprávny úradný postup. Žiadal tiež aby súd
prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ bol nečinný, ako aj na skutočnosť, že je potrebné pri takomto
rozhodnutí o zmene exekútora zabezpečiť si vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov,
doručenie exekučného spisu, ako aj zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného

exekútora. Okrem toho tým, že sa nerozhodlo v zákonnej lehote, nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody nakoľko pôvodný exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. Pokiaľ
ide o existenciu prieťahov v konaní tak podľa názoru odporcu nebola splnená zákonná podmienka, ktorú
vyžaduje zák. č. 514/2003 v § 9 ods. 2, nakoľko navrhovateľ nepreukázal že by existovalo rozhodnutie,
ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní, na základe ktorého sa sudca dopustil disciplinárneho

previnenia a ktoré malo za následok prieťahy v súdnom konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti kde
sa konštatovalo, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj vybavenie
sťažnosti na prieťahy na podklade žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z ktorej by

vyplývalo, že boli konštatované prieťahy. Keďže nebola preukázaná zákonná podmienka tak podľa
názoru odporcu je nárok navrhovateľa neodôvodnený. Odporca tiež vzniesol námietku premlčania,
pretože podľa neho je nárok navrhovateľa premlčaný.

Pokiaľ ide o výšku materiálnej škody tak podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal výšku škody

pričom škoda, ktorú si vyčísluje v podanom návrhu tak ide iba o paušálne sumy, ktoré sú určené veľmi
všeobecne, sú uvedené nesprávne, účelovo a sú vyčíslené v mimoriadne vysokej výške. Navrhovateľ
tak nepreukázal vznik ani výšku škody. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu tak podľa názoru odporcu takáto
nemajetková ujma podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a nie je automatickým nárokom na
finančné zadosťučinenie. Vždy treba vychádzať z konkrétnych okolností daného prípadu. Okrem toho

je potrebné prihliadať aj na to či predseda súdu vybavil sťažnosť navrhovateľa, ktorá viedla potom k
náprave situácie alebo nie, pričom vznik nemajetkovej ujmy je rozdelený u fyzických a právnických osôb.
Zároveň tiež nedošlo k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody, resp. nemajetkovej ujmy
a škodovou udalosťou tak ako predpokladá zák. č. 514/2003 Z. z. Je potrebné prihliadnuť aj na dobré
mravy, nakoľko predmetom súdnych konaní, v ktorých vystupuje navrhovateľ či už ako oprávnený alebo

ako navrhovateľ tak ten porušuje právne predpisy na území Slovenskej republiky týkajúce sa práv
spotrebiteľa čo bolo konštatované vo viacerých konaniach, pričom používa tiež nekalé praktiky. Preto
by bolo vo rozpore s dobrými mravmi priznať navrhovateľovi takúto náhradu škody, resp. nemajetkovej
ujmy.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ako aj právny zástupca navrhovateľa mali predvolanie na
pojednávanie zo dňa 13.10.2014 riadne doručené a to dňa 02.10.2014, pričom odporcovi bolo
predvolanie tiež riadne doručené dňa 02.10.2014 súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal
predmetnú vec v neprítomnosti účastníkov konania, pretože hoci navrhovateľ požiadal o odročeniepojednávania z dôvodu, že nerozhoduje nestranný súd tak na takúto žiadosť súd neprihliadol nakoľko
o vylúčení sudcov tunajšieho súdu už bolo právoplatne rozhodnuté a podanie ústavnej sťažnosti resp.
mimoriadneho opravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok a odporca

súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Tunajší súd po oboznámení sa s exekučným spisom č. k. 14Er 1547/2006; znaleckým posudkom
predloženým navrhovateľovi, ktorý je zapísaný v Správnom registri súdu; písomnými podaniami
založenými v spise, ako aj ostatným spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ podal súdnemu exekútorovi Ing. Miroslav Paller návrh na vykonanie exekúcie voči
povinnému V. P.. Tento návrh bol podaný 18.09.2006 na Exekútorskom úrade. Následne dňa 22.09.2006
súdny exekútor požiadal Okresný súd v Žiari nad Hronom o vydanie poverenia. Poverenie bolo vydané
dňa 25.09.2006. Písomným podaním zo dňa 27.08.2010 navrhovateľ požiadal ako oprávnený o zmenu
súdneho exekútora a žiadal aby exekúciu vykonával JUDr. Rudolf Krutý, Bratislava. Takéto písomné

podanie bolo doručené na tunajší súd elektronickou formou dňa 08.09.2010. Dňa 20.09.2010 bol
súdny exekútor Ing. Paller vyzvaný aby si vyčíslil trovy exekúcie a predložil súdu exekučný spis. Dňa
20.09.2010 súdny exekútor Ing. Paller zaslal tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekučného konania.
Následne tunajší súd uznesením č. k. 14Er 1547/2006 zo dňa 01.04.2011 rozhodol o zmene súdneho
exekútora a to tak, že poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 zodpovednosti,

podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
ozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za

3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podaným návrhom na začatie konania, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup
v súlade s ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou

ustanoveného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí
s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu,
tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo

jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorý si uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu v
zmysle zákona č. 514/2003 nie je dôvodný a preto súd takýto návrh zamietol. Súd zo spisového

materiálu zistil, že k samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné prerokovanie s
príslušnýmorgánom,t.j.MinisterstvomspravodlivostiSRstým,žetakémutopredbežnémuprerokovaniu
nároku došlo nakoľko je nesporné, že navrhovateľ dňa 23.04.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti
o predbežné prerokovania na náhradu škody s tým, že od tohto dátumu uplynula lehota 6 mesiacov
a teda v konaní nebolo preukázané, že by odporca vyhovel takejto žiadosti navrhovateľa. Naopak

z vyjadrení odporcu vyplýva, že ten spochybňuje takýto nárok. Navrhovateľ si podaným návrhom
uplatňoval náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučnom konaní došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku ustanovuje 30 dňovú
lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora, a to od doručenia tohto návrhu. Pokiaľ však v

exekučnom konaní došlo zo strany súdu k tomu, že lehota, ktorá je zákonná nebola dodržaná, tak
je potrebné skúmať či k tomu došlo pre zložitosť veci, správanie účastníkov konania alebo z dôvodu
samotného postupu súdu, nakoľko nie každé nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o
návrhu na zmenu exekútora je možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Samotná skutočnosť,
že súd o návrhu na zmenu exekútora nerozhodne v zákonnej 30 dňovej lehote, nemusí automaticky

zakladať nárok navrhovateľa na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu. V tejto
súvislosti je tak potrebné uviesť, že existujú objektívne okolnosti na strane súdu, pre ktoré nebolo možné
dodržať zákonnú lehotu na rozhodnutie na zmenu súdneho exekútora, nakoľko zo strany navrhovateľa,
resp. oprávneného boli podávané hromadné návrhy do jednotlivých exekučných konaní a vzhľadom na
zaťaženosť súdov nebolo možné o takýchto návrhoch rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote 30 dní.

Okrem toho návrhy na zmenu exekútora podávané oprávneným, teda navrhovateľom boli diskutabilné,
pretože ten žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého hoci mal
vedomosť o tom, že tento exekútor bol v minulosti jeho zamestnancom a teda táto skutočnosť vylučovala
aby ako súdny exekútor vykonával exekúcie, nakoľko bol vylúčený pre pomer k veci. Túto skutočnosť
potvrdil aj Ústavný súd vo svojom náleze sp. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011 s tým, že súdny

exekútor mal takúto skutočnosť, že bol zamestnancom oprávneného, teda navrhovateľa, bezodkladne
oznámiť súdu. Z týchto dôvodov je tak zrejmé, že oprávnený, teda navrhovateľ vedel o okolnostiach,
ktoré existovali na strane súdneho exekútora a to, že je vylúčený pre pomer k oprávnenému a teda
návrhy, ktoré podával na zmenu exekútora a žiadal aby bol poverený JUDr. Rudolf Krutý bolo v rozpore
s ustanovením § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súdy nemali v čase rozhodovania o zmene

exekútora vedomosť o takejto skutočnosti a preto aj povoľovali zmenu exekútora. Treba tiež podotknúť,
že pokiaľ by si súdny exekútor JUDr. Krutý plnil svoju zákonnú povinnosť a oznámil súdu, že nemôže
vykonávať exekúciu v prospech oprávneného, pretože bol jeho bývalým zamestnancom, tak by nebolo
vydané rozhodnutie o povolení zmeny exekútora. Teda v dôsledku toho by nemusel nasledovať takýto
procesný postup. Podľa názoru súdu sa tak oprávnený spolu so súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým svojou nečinnosťou ako aj konaním a zamlčovaním podstatných skutočností pre vedenie
exekučnéhokonaniasamispôsobili,žesúdyrozhodovalionávrhupouplynutízákonnej30dňovejlehote.
Súd preto s prihliadnutím na tieto skutočnosti došiel k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora jepotrebné vykonať viaceré procesné úkony, ktoré súvisia s rozhodovaním o zmene exekútora (výzva na
vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie
exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o doterajších trovách a pod.) a

preto je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že za takýchto okolností nebolo možné rozhodnúť o návrhu
na zmenu exekútora v zákonnej lehote a v prípade ak súd rozhodol po takejto lehote tak to nemožno
považovať automaticky za prieťahy konania, pretože pre rozhodnutie o zmene exekútora je potrebné
vykonaťtakétoneodkladnéúkony. Súddospeltiežknázoru,ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremeno
o tom, že by mu vznikla takýmto nesprávnym úradným postupom škoda nakoľko predmetná exekúcia

naďalej pokračuje a nebola doposiaľ ukončená. Súd tiež dospel k názoru, že nevznikol navrhovateľovi
nárok na nemajetkovú ujmu z dôvodu, že neboli preukázané základné predpoklady pre vznik nároku
na náhradu takejto nemajetkovej ujmy, a to nesprávny úradný postup, ako aj príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a výškou nemajetkovej ujmy. V danej veci tiež neexistuje žiadne
rozhodnutie disciplinárneho súdu, že by sa zákonný sudca dopustil prieťahov v konaní, ani rozhodnutie
Ústavného súdu, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré by konštatovali prieťahy. Tak isto v

danej veci nebola vybavená sťažnosť, z ktorej by vyplývalo, že došlo k prieťahom v konaní.

Navrhovateľ po nariadení súdneho pojednávania v priebehu konania podal na Okresný súd v Žiari nad
Hronom návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b), c) O. s. p., a to až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je o porušenie

právanavrhovateľanazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúd,nakoľkoKrajskýsúdBanskáBystrica
vo svojom rozhodnutí nevylúčil sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom z prejednávania vo veci
uplatnenia náhrady na náhradu majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b), c) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie

je v tomto konaní oprávnený riešiť. Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Vyššie uvedené ustanovenia O. s. p. upravujú tzv. obligatórne prerušenie konania, resp. fakultatívne

prerušenie konania. Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. upravuje prípad kedy je súd povinný
konanie prerušiť. Ide najmä o prípady ak rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú. Okrem toho pôjde tiež o prípady ak pred rozhodnutím dospel
súd, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,
zákonnou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Ustanovenie § 109

ods. 2 psím. c) O. s. p. upravuje prípady kedy súd môže prerušiť ak prebieha konanie, ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Takéto rozhodnutie tak závisí od úvahy súdu
a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však ako jeho povinnosť. V prejednávanej veci
odôvodňuje navrhovateľ svoj návrh na prerušenie konania podaním ústavnej sťažnosti na Ústavný súd
Slovenskej republiky.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky pre
prerušenie konania tak ako to žiada navrhovateľ, pretože v danom prípade o eventuálnom vylúčení,
resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom rozhodoval príslušný nariadený Krajský súd
Banská Bystrica, ktorý sa riadne zaoberal námietkami zaujatosti, ktoré podal navrhovateľ. (uznesenie

Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 24NcC 261/2012 zo dňa 11.10.2012) Vzhľadom na túto skutočnosť
a okolnosť, že o námietkach bolo rozhodnuté nadriadeným súdom podľa názoru okresného súdu nič
tomuto nebráni, aby vo veci konal a rozhodol. Okrem toho samotné podanie ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiusúduovylúčenísudcovtunajšiehosúduniejetakýmdôvodom, ktorýbyzakladalobligatórnu
povinnosť súdu postupu v zmysle § 107 ods. 1 písm. b) O. s. p., konanie prerušiť. Súd tiež poukazuje na

právnu skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky garantuje sudcovi pri jeho rozhodovaní nezávislosť
a nestrannosť a to aj v prípadoch, v ktorých sa jedná o nároky uplatňované voči štátu. Okrem toho otázku
či vo veci rozhodol nezaujatý sudca je oprávnený preskúmať len nadriadený súd v rámci riadnych, resp.
mimoriadnych opravných prostriedkov a nie ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti. ( rozhodnutie
Ústavného súdu zn. I 89/2013 zo dňa 06.02.2013) Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd návrhu

navrhovateľa na prerušenie konania nevyhovel a tento návrh zamietol.

Okresný súd v Žiari nad Hronom v ďalšom konštatuje, že napriek právnemu názoru Krajského súdu
Banská Bystrica ustálenému v uznesení sp. zn. 41Co 223/2015-93 (strana 3,4; spisová čl. 95,96),že dôvodom a právnym nárokom, o ktorý navrhovateľ opiera uplatnený nárok bolo nerozhodnutie
exekučného súdu ( OS Žiar nad Hronom) o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia s
prihliadnutím na obsah samotnej žaloby prvostupňový súd konštatuje, že dôvodom uplatneného nároku

bolo nerozhodnutie exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Je nutné konštatovať, že ako vyplýva z pripojeného
písomného dôkazného materiálu, a to spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 14Er 1547/2006,
žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 22.09.2006 a o tejto žiadosti
bolo rozhodnuté poverením zo dňa 25.09.2006, teda v zmysle zákonom stanovenej lehoty podľa § 44

ods. 2 Exekučného poriadku.

Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, trovy konania si neuplatnil. Súd preto rozhodol, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.

o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.