Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. marec 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/5/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010021
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716010021.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Predseda senátu Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 18.03.2016, v trestnej veci obžalovaného J. F., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný J. F., nar. XX.XX.XXXX v Krupine, trvale bytom X., J. N. XXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV
a ÚVTOS Banská Bystrica,

j e v i n n ý,

že
v presne nezistenej dobe najneskôr dňa 17. septembra 2015 od nezistenej osoby si zadovážil a následne
aj v mieste trvalého bydliska - v byte na ul. J. N. XXX/XX v meste Krupina, prechovával 0,57 g
heroínu s obsahom 6,8 % hmotnostných, čo predstavuje najmenej 2 obvyklé jednorazové dávky v
hodnote najmenej 28,50 € a 1,27 g hydrochloridu metamfetamínu s obsahom 75,2 % hmotnostných
metamfetamínu, čo predstavuje najmenej 24 obvykle jednorazových dávok v hodnote 50,80 €, tieto látky
prevážal dňa 17. septembra 2015 vo večerných hodinách v motorovom vozidle Volkswagen Golf ev. č.
X. XXX G. v meste Detva, kde bol zastavený príslušníkmi PZ a uvedené látky boli nájdené pri prehliadke
motorového vozidla, resp. ich dobrovoľne vydal, pričom heroín je uvedený v I. skupine omamných
látok a metamfetamín ako hlavná účinná látka pervitínu je uvedený v II. skupine psychotropných látok
v zozname omamných a psychotropných látok podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení,
pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn.
1T 86/2008 zo dňa 17.02.2012 právoplatným dňa 17.02.2012 bol odsúdený za trestný čin nedovolenej
výroby a držby omamnej a psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora a obchodovania s nimi podľa §
187 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona účinného do 01.01.2006 a iné, za čo mu bol uložený
súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov nepodmienečne so zaradením do I. NVS, z
výkonu ktorého bol dňa 12.03.2014 podmienečne prepustený na skúšobnú dobu 30 mesiacov,

t e d a

neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku a už bol
za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/
Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. c Tr. zákona, § 37 písm.
m/ Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 9 /deväť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zákona, súd obžalovaného zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické
ústavnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona, súd obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad
v trvaní 3 /troch/ rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/450/15/6611 dňa
18.01.2016 obžalobu na obvineného J. F. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku tak, ako bol prezentovaný zo strany obžaloby,
poprel, a uviedol, že je síce pravdou, že si zadovážil a prechovával u seba 0,57 g heroínu, avšak čo
sa týka zadováženia si a prechovávania 1,27 g hydrochloridu metamfetamínu, v tejto časti spáchanie
skutku popiera. Uviedol, že netuší, ako sa mu pervitín dostal do peňaženky, pričom až v priebehu konania
sa dozvedel, že mu ho sem mala vložiť J. T. - bývalá partnerka obžalovaného. On túto peňaženku
niekoľko dní pred skutkom nemal, ale keďže ju ani nepotreboval, cielene ju nehľadal. Všimol si ju až
v deň skutku, keď nakladal do kufra svojho motorového vozidla igelitové tašky za účelom návštevy
priateľkiných rodičov, a táto peňaženka sa nachádzala na vrchu jednej z nich. Zrejme mu ten pervitín
podstrčila J. T. v čase, keď boli už tašky vyložené na chodbe pred bytom obžalovaného, pretože tu
vznikol moment v trvaní približne 5 - 10 minút, kedy obžalovaný spolu so svojou priateľkou J. J. tašky
vyložili von a vrátili sa do bytu odfotografovať sa s matkou obžalovaného. Motív konania J. T. obžalovaný
nepozná, uviedol iba, že ich rozchod znášala veľmi zle, nevie si však vysvetliť jej slová z „priznania“
spísaného dňa 20.10.2015, kde uvádzala, že na takéto konanie ju naviedli tretie osoby. Obžalovaný bol
podľa vlastných slov už mesiac pred svojim zadržaním bez drog, preto pokiaľ v prípravnom konaní niečo
vypovedal, tieto skutočnosti neboli uvádzané pri jeho plnom vedomí, nakoľko v dôsledku neprítomnosti
bežnej dávky drogy nebol v tom čase vôbec koncentrovaný. Za účelom odstránenia rozporov v jeho
výpovediach z hlavného pojednávania a z výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie (kde obžalovaný
vypovedal, že heroín bol jeho a pervitín mal spoločne s priateľkou, pričom mu mal vydržať na 4-5krát do
doby, kým nastúpi liečenie), avšak na hlavnom pojednávaní poprel, že by pervitín patril jemu, obžalovaný
uviedol, že pred výsluchom v prípravnom konaní niekoľko dní nespal, bolo mu zle a poriadne ani nevedel,
čo je v zápisnici uvedené. Čo sa týka prechovávania heroínu zo strany obžalovaného, táto skutočnosť
nebola v priebehu celého konania rozporovaná a je preukázaná nielen priznaním obžalovaného, ale aj
ďalšími dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní. Vo vzťahu k držbe heroínu teda nebolo potrebné
vykonávať širšie dokazovanie.

Svedok Pavel Konôpka, kamarát obžalovaného, bol na hlavnom pojednávaní vypočutý k okolnostiam
predchádzajúcim nájdenie peňaženky obžalovaného s obsahom pervitínu. Svedok vypovedal, že v deň

skutku bol na návšteve u obžalovaného pred tým, než sa tento spolu so svojou priateľkou a jej deťmi
chcel vybrať na pár dní do Hriňovej s tým, že svedok im pomáhal odniesť veci v igelitových taškách
spred bytu do auta. Tieto tašky boli na chodbe pred bytom vyložené len niekoľko minút a kým sa svedok
zdržiaval v mieste bydliska obžalovaného, nevšimol si tam prítomnosť J. T.. Ohľadom straty peňaženky
od obžalovaného nepočul, a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kedy a aké drogy obžalovaný užíval.

Súd vypočul na hlavnom pojednávaní aj svedkyňu U. D., ktorá je takisto známou obžalovaného. Potvrdila
skutočnosti týkajúce sa rozchodu obžalovaného s J. T. v tom smere, že menovaná obžalovanému
písavala pomerne často SMS správy, telefonovala mu a pod., jednoducho sa snažila obžalovaného od
novej priateľky rozdeliť. Má vedomosť o tom, že obžalovaný mal v minulosti problém s drogami, avšak
v poslednom čase nemala pocit, že by bol pod vplyvom drog. Svedkyňa osobne drogy neužíva, ani ich
žiadnym spôsobom neprechováva.

Svedkyňa M. F. - matka obžalovaného využila na hlavnom pojednávaní svoje právo a ku skutku
nevypovedala. Na návrh prokurátora prečítal predseda senátu jej výpoveď z prípravného konania, kde
uviedla, že jej syn má dlhodobo kladný vzťah k drogám, k ich užívaniu sa jej dokonca sám priznal. Keď si
našiel novú priateľku, chcel sa podrobiť protidrogovému liečeniu v Banskej Bystrici (kam mal nastúpiť dňa
22.09.2015), no krátko predtým ho zadržala polícia. Čo sa týka vecí zaistených pri domovej prehliadke
a ďalších vykonaných prehliadkach, k týmto sa poväčšinou svedkyňa nevedela vyjadriť, nakoľko sa
jednalo zrejme o veci patriace obžalovanému a ona sa do jeho vecí nestarala, nechodievala dokonca
ani do jeho izby. Ohľadom užívania drog obžalovaným uviedla, že tento si drogy aplikoval kdekoľvek a
kamkoľvek na tele prevažne injekčnou inzulínovou striekačkou, pri tomto ho svedkyňa aj osobne videla.
Drogy obžalovaný v minulosti užíval aj spolu so svojou bývalou priateľkou J. T., ktorá je podľa slov
svedkyne aj psychiatricky liečená, kvôli drogám bola aj hospitalizovaná a obžalovaný s ňou udržiaval
občasný kontakt aj v súčasnosti, pretože táto po ich rozchode bývala v neďalekej záhradnej chatke
patriacej rodine obžalovaného. Svedkyňa potvrdila, že J. T. často vídavala v ich paneláku. Pár dní po
skutku menovaná dokonca klopala svedkyni na dvere a povedala, že ju mrzí čo obžalovanému urobila a
chcela, aby jej obžalovaný odpustil, pričom však svedkyňa v danej chvíli nevedela, o čo ide. Pokiaľ bola
svedkyňa dopytovaná na vyjadrenie, či obžalovaný pár dní pred skutkom niečo, napr. nejakú osobnú
vec, nehľadal, svedkyňa uviedla, že o ničom takomto nemá vedomosť.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa J. J., ktorá je priateľkou obžalovaného a pred
spáchaním skutku s ním žila v spoločnej domácnosti. Od začiatku ich vzťahu svedkyňa vedela o
závislosti obžalovaného na drogách, pomáhala mu vybaviť protidrogové liečenie v Banskej Bystrici,
hoci aj sama bola príležitostnou konzumentkou drog - najmä marihuany. Dokonca v deň skutku si
ráno v Krupine zadovážila marihuanu od osoby menom U. (ktorej bližšie údaje uviesť nevedela) a táto
jej sľúbené množstvo drogy mala priniesť do paneláku, kde svedkyňa žila s obžalovaným. Uvedená
U. neskôr svedkyni priniesla sáčok s marihuanou a tiež pervitín, ktorý svedkyňa v daný deň aj užila.
Nakoľko pred zadržaním obžalovaného plánovali ísť na návštevu k rodičom svedkyne do Hriňovej,
pobalili si za týmto účelom veci a vyložili ich na chvíľu pred dvere do bytu. Cestou do Hriňovej sa
zastavili ešte v lekárni kúpiť inzulínové striekačky, pretože dcéra svedkyne mala v ústach afty a nevedela
prijímať potravu inak, než takýmto spôsobom. Čo sa týka závislosti obžalovaného na omamných a
psychotropných látkach, svedkyňa uvádzala, že na obžalovanom vždy videla, keď bol pod vplyvom
týchto látok, pretože po ich aplikácii bol kľudný, jedno oko mu utekalo trochu do strany a keď si
drogy dlhší čas nedal, mal bolesti, celý deň iba ležal a spal. Svedkyňa však nevedela uviesť, či si
nejakú drogu aplikoval aj v deň skutku, podľa jej názoru sa v posledných dvoch týždňoch snažil
abstinovať. Väčšinou mal u seba len množstvo zodpovedajúce jednej dávke, pričom nevedela uviesť,
odkiaľ si obžalovaný drogy zabezpečoval. Okrem toho pri sebe obžalovaný zvykol nosievať krabičkový
set s inzulínovými striekačkami. Ohľadom chýbajúcej peňaženky obžalovaného svedkyňa na hlavnom
pojednávaní uvádzala, že obžalovaný svoju peňaženku niekoľko dní pred jeho zadržaním hľadal, aj sa
svedkyne pýtal, či ju náhodou nevidela. Ona ju pred odchodom k rodičom našla v izbe obžalovaného a
položila ju na vrch igelitovej tašky so zabalenými vecami. V prípravnom konaní ale vypovedala odlišne,
keď tvrdila, že obžalovaný nespomínal, že by mu niečo chýbalo alebo že by hľadal svoju peňaženku.
Rozpory vo svojich výpovediach vysvetlila svedkyňa tak, že počas prípravného konania bola v zlom
zdravotnom stave, trpela veľkými bolesťami a ak niečo vypovedala, nad uvádzanými skutočnosťami
nepremýšľala. Osobu menom J. T. pozná, táto svedkyňu atakovala prostredníctvom SMS správ, lebo
bola do obžalovaného zamilovaná a zle znášala ich rozchod.

Svedkyňa J. T. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá k jej vzťahu s obžalovaným a k okolnostiam
tvrdeným ňou samotnou v rámci prípravného konania. S obžalovaným spoločne žili približne 1 rok
a rozišli sa tesne pred tým, ako obžalovaného zadržala polícia. Z veľkej lásky k obžalovanému sa
svedkyňa snažila v prípravnom konaní strhnúť vinu za prechovávanie drog na seba, pričom konajúcemu
vyšetrovateľovi napísala list obsahujúci jej priznanie k vloženiu servítky s pervitínom a setu s heroínom
do tašky obžalovaného, ktorú zazrela na chodbe pred jeho bytom, čo mala byť jej pomsta za zradu
a klamstvá, ktoré jej zničili život. Na hlavnom pojednávaní však pravdivosť obsahu predmetného listu
vyvrátila a uviedla, že sa jednalo o vymyslený príbeh, a taktiež celá jej výpoveď z prípravného konania je
vymyslená. Svedkyňa svoje nepravdivé tvrdenia po prísahe na hlavnom pojednávaní zmenila z dôvodu,
aby sama nebola trestne stíhaná. Je síce pravdou, že v deň skutku bola pred bytom obžalovaného, ale
sem chodievala bežne kvôli wifi pripojeniu na internet, pričom však obžalovanému do peňaženky či inde
do tašky nič nevložila. Ak aj v prípravnom konaní vypovedala o tom, že peňaženka sa mala nachádzať
na vrchu tašky na chodbe a pod., tieto skutočnosti sa ona dozvedela od niekoľkých známych v Krupine,
ktorí jej rozprávali o tom, čo sa obžalovanému stalo. Rovnakým spôsobom sa dozvedela aj o množstve
pervitínu zaisteného u obžalovaného. Svedkyňa zároveň uviedla, že priateľke obžalovaného J. J. nikdy
žiadnu omamnú látky neposkytla.

Napokon súd vypočul aj svedka Z.. H. X., ktorý obžalovaného pozná v súvislosti s jeho zadržaním.
Svedok realizoval ako vyšetrovateľ OR PZ Zvolen obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, jeho
osobnú prehliadku a tiež prehliadku motorového vozidla, pričom sa ho opýtal, či požaduje lekárske
vyšetrenie s tým, že toto obžalovaný nežiadal. Na obžalovanom neboli badateľné žiadne známky požitia
návykových látok ani viditeľné abstinenčné príznaky, na nič sa nesťažoval. Pri osobnej prehliadke
bola u obžalovaného nájdená peňaženka obsahujúca skrčenú papierovú servítku s obsahom bieleho
prášku, ktorý sa neskôr ukázal ako pervitín. Keď bol obžalovaný dopytovaný na vysvetlenie, odkiaľ
tento prášok pochádza, zatváril sa prekvapene a nevedel nič uviesť. Počas prvotných zaisťovacích
úkonov bol obžalovaný podľa vyjadrenia svedka koncentrovaný, odpovedal na otázky a nepôsobil
tak, že by v tom čase nebol pri plnom vedomí. Svedok podotkol, že samotné zadržanie je určitá
stresová situácia, ale i napriek tomu obžalovaný nekoncentrovane či inak vystresovane nepôsobil.
Navyše, svedok vypočúval obžalovaného približne pred mesiacom aj v inej trestnej veci a pokiaľ ide o
jeho správanie, vedomie či koncentráciu, nepostrehol žiadny rozdiel v porovnaní s jeho správaním pri
zadržaní v teraz prejednávanom prípade. Či boli obžalovanému po zadržaní poskytnuté nejaké lieky,
svedok uviesť nevedel. Keby mu určité lieky poskytnuté boli, malo by to byť zaznamenané v zozname
jeho osobných vecí. Ohľadom deklarovaného „priznania“ J. T. svedok vypovedal, že menovaná ho
telefonicky kontaktovala v priebehu vyšetrovania s tým, že je bývalou priateľkou obžalovaného a nakoľko
má vedomosť o tom, že u neho boli zaistené drogy, chcela by sa priznať k tomu, že mu ich podstrčila ona.
Mala tak urobiť v deň, keď bol obžalovaný zadržaný takým spôsobom, že mu do tašky (nie do peňaženky)
vložila servítku s obsahom drog, pretože po rozchode s obžalovaným sa mu chcela pomstiť. Počas
ich rozhovoru bola J. T. uplakaná, v strese a opakovala, že urobila chybu. Svedok pri svojej výpovedi
poukázal na to, že sa mu v danej chvíli nezdalo logické, prečo sa obžalovanému chcela pomstiť tým, že
mu dala drogy, keďže nemohla vedieť, či obžalovaný bude vôbec hliadkou PZ v daný deň zadržaný.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 268 ods. 2, § 269 a § 253 ods. 2
Tr. poriadku jednak čítaním znaleckých posudkov na obžalovaného /č.l. 133-209/, a tiež listinných
dôkazov, konkrétne kúpnej zmluvy na OMV Volkswagen Golf III. medzi obžalovaným a R. T. /č.l.
102-103/, výpovede J. T. v písomne podanom priznaní /č.l. 129/, správy MV SR k vyčísleniu hodnoty
zaistenej drogy /č.l. 171/, odborného vyjadrenia k prítomnosti omamných a psychotropných látok u
obžalovaného a svedkyne J. J. /č.l. 214/, protokolov z ich toxikologického vyšetrenia /č.l. 224-226/,
zápisnice z vykonanej prehliadky iných priestorov /č.l. 229-248/, zápisnice z osobnej prehliadky J. J. /
č.l. 251/ a obžalovaného /č.l. 262/, zápisnice z domovej prehliadky /č.l. 274-293/, zápisnice o vydaní
veci - papierovej servítky s obsahom bielej kryštalickej látky /č.l. 294-297/, priloženej dokumentácie /
č.l. 304-309/, uznesení o vrátení zaistených vecí /č.l. 311 a nasl./, LV č. 7274 /č.l. 324-325/, evidenčnej
karty obžalovaného ako vodiča /č.l. 334/, rozsudku OS Zvolen sp. zn. 1T/86/2008 /č.l. 367/, správy na
osobu J. T. /č.l. 340/, odpisu z RT obžalovaného /č.l. 365/, správy mesta Krupina /č.l. 369/, výpisu z
evidencie priestupkov obžalovaného /č.l. 370 a nasl./, správy z centra pre liečbu drogovo závislých /č.l.
386/, správy ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina /č.l. 388/, správy Sociálnej poisťovne /č.l. 392/, správy
ÚVTOS Banská Bystrica /č.l. 394/ a výpisu z lustrácie Registra obyvateľov /č.l. 400/.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok z Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru týkajúci sa skúmania vecí zaistených od obžalovaného a svedkyne J. J., tiež aj
posúdenia predložených omamných a psychotropných látok, rovnako ako daktyloskopických odtlačkov
a DNA stôp na zaistených predmetoch. Z jeho záverov je zrejmé množstvo zaistených omamných látok
(marihuany a heroínu) a psychotropných látok (metamfetamínu - pervitínu), množstvo ich jednorazových
dávok spôsobilých svojou aplikáciou ovplyvniť psychiku užívateľa a tiež prítomnosť stôp týchto látok na
steroch rúk obžalovaného i svedkyne J. J.. Takisto boli preukázané stopy DNA oboch uvedených osôb
na ďalších veciach súvisiacich s užívaním drog, pričom využiteľné daktyloskopické stopy nájdené neboli.

Znalec z odboru elektrotechniky vykonal analýzu mobilných telefónov zaistených od obžalovaného.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatrie vyplýva, že obžalovaný je závislý na viacerých
psychotropných látkach s prevahou opioidov (heroín). Táto závislosť je u obžalovaného telesná aj
psychická, nakoľko pri vysadení alebo znížení dávky máva abstinenčné príznaky. Závislosť sa prejavuje
najmä drogocentrickým správaním s tým, že obžalovaný sa väčšinu svojho času venuje získavaniu drog.
Jeho osobnosť však podľa znalkyne nie je natoľko degradovaná, aby nebol schopný zdržať sa takéhoto
konania. Pri požití návykovej látky sa prehlbuje túžba obžalovaného získať ďalšiu drogu, čo ovplyvňuje
jeho konanie a páchanie trestnej činnosti. Vychádzajúc z diagnostických záverov, pri konštatovaní
polyvalentnej závislosti odporučila znalkyňa uložiť obžalovanému ochrannú protitoxikomanickú liečbu
ústavnou formou.

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá
prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku,
psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím
slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a už bol za taký čin odsúdený, b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej
závislosti, c) závažnejším spôsobom konania, d) na chránenej osobe, alebo e) vo väčšom rozsahu.

Pri posúdení hore uvádzaných dôkazov jednotlivo, ako aj ich súhrne, súd považuje bez pochybnosti
za dokázané, že obžalovaný, ako trestne zodpovedný subjekt, sa dopustil protiprávneho konania
spočívajúceho v tom, že od presne nezistenej doby najneskôr do 17.09.2015 si neoprávnene zadovážil
a prechovával omamnú a psychotropnú látku a tento skutok spáchal napriek tomu, že už bol za taký
čin odsúdený.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, a to nielen čiastočným priznaním obžalovaného vo
vzťahu k prechovávaniu heroínu, ale najmä s poukazom na závery znaleckých posudkov a vykonané
dokazovanie tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní - výpovede svedkov a listinné
dôkazy, mal súd za preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako mu to kládla za vinu
obžaloba, keď svojím konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil znaky obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, a to jednak vo
vzťahu k heroínu ako aj vo vzťahu k pervitínu. Preto súd obžalovaného uznal vinným v zmysle podanej
obžaloby.

Súd má za to, že vinu obžalovaného preukazujú okrem výpovedí priamych svedkov - Ing. H. X.
osobne prítomného pri zadržaní obžalovaného, najmä nepriame dôkazy, a to predovšetkým závery
z vykonaného znaleckého dokazovania a výpovede ďalších vypočutých svedkov - J. T., M. F. či
U. D.. Dôkazy o spáchaní žalovanej drogovej trestnej činnosti boli dokonca zaistené v osobných
veciach obžalovaného. V konaní podľa názoru súdu nevyvstali žiadne pochybnosti o tom, že by
drogy (konkrétne pervitín) vložil do peňaženky obžalovaného niekto iný, k čomu smerovala obhajoba
obžalovaného, pretože aj samotná J. T. na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť poprela a vyvrátila
teda prípadnú pochybnosť o pôvode pervitínu. Pritom pomerne logicky a dôveryhodne vysvetlila svoje
prvotné počínanie v zmysle jej výpovede z prípravného konania a vyhotovenia písomného prehlásenia,
a súd takto predostrenému vysvetleniu uveril, a to aj s poukazom na súhrn ďalších dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ aj výpovede obžalovaného či už v prípravnom konaní (kde sa priznával k prechovávaniu
heroínu aj pervitínu), alebo aj na hlavnom pojednávaní (kde držbu pervitínu už poprel), smerovali k
preukázaniu toho, že obžalovaný mal v priebehu prípravného konania zdravotné problémy a preto sa v
dôsledku nedostatku koncentrácie priznal aj k prechovávaniu pervitínu, súd po vykonanom dokazovaní,
oboznámení sa s celým obsahom spisu a s prihliadnutím na výpoveď vyšetrovateľa Z.. X. nemal
za pochybné, že by obžalovaný pri svojich výpovediach nebol koncentrovaný, resp. že trpel určitými
abstinenčnými príznakmi, pod ktorých vplyvom vypovedal inak než bolo skutočnosťou. Pozornosti súdu
totiž neuniklo, že obžalovaný túto obranu nepredniesol nielen po vznesení obvinenia, ale ani v priebehu
celého prípravného konania, nič o svojom zdravotnom stave neuvádzal ani sudcovi pre prípravné
konanie rozhodujúcom o jeho vzatí do väzby, ale túto obhajobu prezentoval až následne v konaní pred
súdom.

Usvedčujúco vo vzťahu k obžalovanému vyznieva aj výpoveď jeho matky M. F., ktorá potvrdila drogovú
závislosť obžalovaného, aplikáciu návykových látok aj v mieste ich trvalého bydliska a potvrdila priebeh
okolností pred zadržaním obžalovaného. Pritom súd poukazuje aj na nesúlad v tvrdeniach obžalovaného
čo sa týka hľadania peňaženky 3 dni pred spáchaním skutku, čo okrem svedkyne J. J. - priateľky
obžalovaného v jej výpovedi na hlavnom pojednávaní nepotvrdil žiadny z vypočúvaných svedkov.
Rovnako ani pôvodne produkované tvrdenie svedkyne J. T. o tom, že v priebehu 5-10 minút, kým
boli tašky s vecami obžalovaného vyložené pred bytom, stihla vymyslieť plán pomsty, zabezpečiť si
určité množstvo pervitínu a vložiť ho medzi osobné veci obžalovaného, sa nejaví súdu logické a aj s
prihliadnutím na neskoršie vyvrátenie týchto skutočností samou svedkyňou musí byť považované za
účelové, v snahe pôvodne pomôcť obžalovanému uniknúť trestnému stíhaniu.

Dôkazy zaobstarané v rámci celého trestného konania voči obžalovanému súd preto po ich posúdení
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil za dostatočné k vytvoreniu záveru o tom, že
skutok, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie, sa stal tak, ako to je popísané vo výrokovej
časti tohto rozsudku, napĺňa objektívne aj subjektívne znaky vyššie špecifikovaného zločinu podľa § 172
ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že ho spáchal
obžalovaný.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následky, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného
trestného činu spočíva najmä v tom, že obžalovaný svojím konaním narušil záujem štátu a spoločnosti
chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana spoločnosti pred možným ohrozením vyplývajúcim z
nekontrolovateľného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, či ochrana pred zneužívaním
uvedených látok.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon. Pri
úvahách o druhu a výmere trestu pritom musí súd prihliadať na základné kritéria spojené s ukladaním
trestu tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona, zohľadňujúc pri tom
represívnu funkciu trestu, ale aj úlohu individuálnej a generálnej prevencie a tiež skutočnosť, že trest
má predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný je slobodný, bezdetný a v súčasnosti žije so svojou družkou a jej dvomi deťmi v byte
svojej matky v Krupine. Má ukončené stredoškolské odborné vzdelanie bez maturity, pričom pred
spáchaním skutku bol od času jeho podmienečného prepustenia z výkonu iného trestu od roku 2014
nezamestnaný, zúčastňoval sa len aktivačných prác a žil zo sociálnych dávok a tiež z peňazí od svojej
matky. Z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je, na ÚPSVaR Zvolen nie je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie, dávky v hmotnej núdzi nepoberá a tiež momentálne nepoberá ani žiadne
dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. V zmysle vyjadrenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
kde obžalovaný v súčasnosti vykonáva väzbu, možno jeho doterajšie správanie a vystupovanie hodnotiť
pomerne kladne, konfliktné situácie nevyvoláva a v osobných veciach sa snaží udržiavať poriadok.
Pokiaľ bol jedenkrát upozornený na dodržiavanie zásad správania sa pri návšteve, tu išlo len o pokusy
intímneho zblíženia s priateľkou. Udržiava pravidelný telefonický a korešpondenčný kontakt s matkou

a priateľkou, a to formou návštev ako aj balíkov. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ
nebol. V ústrednej evidencii Ministerstva vnútra SR má obžalovaný od roku 2010 viacero záznamov o
priestupkoch, avšak toto prevažne vo vzťahu k priestupkom na úseku dopravy. Obžalovaný bol podľa
odpisu registra trestov doposiaľ 7-krát súdne trestaný pre spáchanie rôznej trestnej činnosti, vrátane
zhodnej ako v prejednávanej veci, pričom z výkonu naposledy uloženého 4-ročného nepodmienečného
trestu pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora
bol podmienečne prepustený dňa 12.03.2014 s probačným dohľadom a určením skúšobnej doby v trvaní
30 mesiacov.
Obžalovanému poľahčuje okolnosť, že trestný čin spáchal v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej
choroby - fyzickej a psychickej závislosti na návykových látkach (§ 36 písm. c/ Tr. zákona), priťažujú mu
predchádzajúce odsúdenia v minulosti (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil vyrovnaný pomer (§ 38 odsek 2 Tr. zákona) poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností konštatovaných vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom však na okolnosti prípadu a
pomery obžalovaného vychádzal súd zo zásady spravodlivosti trestu, úmernosti sankcie k spáchanému
trestnému činu a zásady personality trestu, a s poukazom na špecifiká prejednávanej veci má za to, že
v danom prípade je na mieste použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 Tr. zákona.
Hoci obžalovaný bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, kde v zmysle
§ 172 ods. 2 Tr. zákona prichádza do úvahy uloženie trestu v sadzbe 10-15 rokov, po vyhodnotení
zadovážených dôkazov je súd presvedčený, že u obžalovaného nebolo zadokumentované klasické
dílerstvo, nákup, či predaj drog v určitej zabehnutej sieti dodávateľov a odberateľov, jednalo sa skôr
len o vytvorenie si neprimeraného väčšieho množstva zásob omamnej a psychotropnej látky - a to
predovšetkým z dôvodu vlastnej drogovej závislosti, preto súd považoval uloženie trestu v zákonom
určenej výmere trestnej sadzby za neprimerane prísne.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby aspoň desať rokov.

Okolnosťami prípadu v zmysle citovaného ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona môžu byť všetky
skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane
možnosti nápravy páchateľa. Sú nimi aj také okolnosti, ktorých význam a intenzita výraznejšie vybočuje
z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní
trestu.

Ako okolnosti odôvodňujúce použitie mimoriadneho zníženia trestu súd v danej veci vyhodnotil najmä
vlastnú snahu a vôľu obžalovaného skoncovať so svojou závislosťou tým, že v najbližšom čase plánoval
dobrovoľne nastúpiť protidrogovú liečbu v Centre pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici,
keď jeho závislosť na návykových látkach je podľa názoru znalcov tak psychická ako aj fyzická, a teda
pri takejto diagnóze už užívateľ nie je schopný sám sa vymaniť zo začarovaného kruhu a potrebuje
pomoc odborníkov. Hoci teda aj sám obžalovaný chcel s užívaním drog prestať, vzhľadom na negatívne
dôsledky ich užívania, ktoré v podstate ovplyvňovali celé jeho konanie, takéhoto niečoho nebol schopný.
Súd teda pri aplikácii mimoriadnych zmierňujúcich ustanovení zohľadnil snahu po náprave či jeho
rodinné prostredie, a v neposlednom rade aj skutočnosť, že motívom konania obžalovaného nebolo
získavanie akéhokoľvek finančného prospechu, pretože obžalovaný si síce omamné látky zabezpečoval
a prechovával ich, ale takéto konanie pramenilo do značnej miery zo skutočnosti, že sám bol drogovo
silne závislý a pohyboval sa v okruhu ďalších závislých osôb. Aj napriek tomu, že obžalovaný je
konzumentom drog, jeho správanie sa na verejnosti bolo slušné a predstavoval nebezpečenstvo skôr
pre seba než pre spoločnosť.

Súd s prihliadnutím na všetko uvedené a po zhodnotení hľadiska potreby generálnej i individuálnej
prevencie, po zohľadnení miery závislosti obžalovaného od návykových látok dospel k záveru, že

primeraným a dostačujúcim trestom odňatia slobody je nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9
rokov. Súd má za to, že takto uložený trest, za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, teda
pri mimoriadnom znížení hranice trestu odňatia slobody pri dodržaní vyššie uvedených zásad, postačí
na zabezpečenie ochrany spoločnosti, ako aj na prevýchovu páchateľa.

Je pravdou, že obžalovaný sa dopustil závažnej trestnej činnosti drogového charakteru, na potlačovaní
ktorej je prvoradý spoločenský záujem, avšak súd musí pri stanovovaní primeraného trestu prihliadať aj
na okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, možnosť jeho prevýchovy a postoj k jeho protispoločenskému
konaniu. Všetky zistené skutočnosti umožňujú podľa názoru súdu vysloviť predpoklad, že prognóza
prevýchovy u obžalovaného nie je negatívna. Taktiež prezentovaný postoj obžalovaného ku konzumácii
omamných látok a jeho vôľa zveriť sa do rúk odborníkov umožňuje u osoby obžalovaného efektívnejšie
realizovať jeho prevýchovu a odstrániť predpoklady páchania ďalšej obdobnej trestnej činnosti
realizáciou protitoxikomanického liečenia ústavnou formou.

Pri zaraďovaní obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody súd taktiež uplatnil potrebu
individualizácie uloženého trestu a postupoval podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona s tým, že obžalovaného
výnimočne zaradil na výkon trestu do najmiernejšieho ústavu, než by za iných okolností pri odsúdení za
obzvlášť závažný zločin prichádzalo do úvahy.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho
náprava lepšie zaručená.

Vo všeobecnosti ukladá ustanovenie § 48 odsek 3 písmeno b/ Tr. zákona súdu povinnosť pri rozhodovaní
o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, uloženého za obzvlášť závažný zločin, zaradiť obžalovaného
na jeho výkon do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Súd však mal za splnené podmienky
podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona na zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s miernejším
stupňom stráženia, a to predovšetkým vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho vek, zistenú závislosť
na návykových látkach a skutočnosť, že jeho doterajšie správanie vo výkone väzby možno hodnotiť
pozitívne bez vzniku akýchkoľvek potýčok, preto jeho náprava bude podľa názoru súdu lepšie zaručená
v ústave na výkon trestu s miernejším stupňom stráženia. Z tohto dôvodu obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Na jednej strane
súd akceptuje, že v danom prípade ide pri konaní obžalovaného o obzvlášť závažný zločin, ktorého sa
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu iného trestu odňatia slobody, avšak na
druhej strane ochrana spoločnosti, ako aj dostatočné morálne odsúdenie trestnej činnosti a odradenie
iných bude zabezpečené aj výkonom trestu odňatia slobody v strednom stupni stráženia, ktorý však
na rozdiel od výkonu trestu odňatia slobody v ústave s maximálnym stupňom stráženia v lepšej miere
zabezpečí uchovanie kontaktu odsúdeného z rodinou, ktoré väzby lepšie umožnia riadne vedenie života
odsúdeným po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V rámci ukladania ďalších potrebných ochranných opatrení sa senát okresného súdu nevyhol (s ohľadom
na závery psychiatrického znaleckého posudku o zistení drogovej závislosti obžalovaného, ako aj s
ohľadom na návrhy znalca) uloženiu ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, keďže
obžalovaný posudzovanú trestnú činnosť v podstate v celom rozsahu spáchal pod vplyvom návykovej
látky, resp. v súvislosti s jej užívaním. S prihliadnutím na odporúčania znalcov mu bola teda uložená táto
forma ochranného liečenia, pričom uložené ústavné protitoxikomanické liečenie môže absolvovať počas
výkonu trestu odňatia slobody, kde aj v dôsledku obmedzenia osobnej slobody bude nútene abstinovať.

Súd obžalovanému obligatórne uložil i ochranný dohľad, keďže ho odsudzoval za obzvlášť závažný
zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd určil maximálne možné trvanie ochranného dohľadu
na obdobie 3 rokov, nakoľko to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
eventuálnym páchaním novej trestnej činnosti obžalovaným, keď počas tejto doby sa obžalovaný
podrobí nútenej postpenitenciárnej starostlivosti. Podľa názoru súdu je uvedená doba nevyhnutná na
dovŕšenie nápravy obžalovaného, hoci sa jedná len o dočasnú, ale presne stanovenú kontrolou spôsobu
jeho života po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Takto uložené trestnoprávne sankcie považuje senát okresného súdu v danom prípade za plne
konformné pre dosiahnutie očakávaného účelu trestu podľa § 34 Tr. zákona u obžalovaného.

Adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody s predmetným trestným konaním spojené nebolo, preto
ani výroková časť tohto rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má
odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.