Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. november 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115205475
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115205475.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: T.. Q. C., P..

Z., G.. X.X.XXXX, K. C., Č. Č.. XX proti odporcovi: E. C., G.. X.X.XXXX, K. C., C. Č.. XX za účasti
M.. Z. C., G.. XX.X.XXXX, Q. M.. E. C., G.. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o rozvod manželstva
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 8.X.XXXX O. M. Č. C. - A. M. knihe manželstiev
matričného úradu M. Č. C. - A. M., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom
XX r o z v á d z a .

Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e M.. Z. C., G.. XX.X.XXXX Q. M.. E. C., G.. XX.X.XXXX
do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok
majú obaja rodičia.

Odporca je povinný p r i s p i e v a ť na výživu M.. Z. C. sumou 80 EUR mesačne a na výživu M.. E. C.
sumou 65 EUR mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky vopred počínajúc

dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk odporcu s mal. deťmi n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu V.Ň. X.X.XXXX domáhala rozvodu svojho manželstva s
odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa X.X.XXXX. Uviedla, že U. XX.X.XXXX s odporcom nežijú v spoločnej
domácnosti, z ktorej sa odsťahoval odporca. Odporca sa z ich domácnosti už v priebehu manželstva

raz odsťahoval, kedy žila X M. sama s deťmi, neskôr sa opäť vrátil späť, ale bolo to len kvôli deťom,
pretože prestali si spolu rozumieť, nemali spoločné záujmy, málo sa spolu rozprávali a často sa hádali. V
dôsledku toho minulý rok spoznala novú známosť, kvôli nezhodám sa s ním častejšie začala stretávať a
trvá to až dodnes. Žiadala, aby deti pochádzajúce z manželstva boli určené do jej osobnej starostlivosti
a aby otec mal. detí bol zaviazaný prispievať sumou 120 EUR mesačne na M.. Z. a sumou 80 EUR
mesačne na M.. E..

Odporca v písomnom vyjadrení, ktoré podal súdu dňa X.X.XXXX uviedol, že podľa neho manželstvo
s navrhovateľkou bolo od začiatku skôr narušené a problémové, ako harmonické. Odchádzal zo
spoločnej domácnosti z toho dôvodu, že navrhovateľka je typ hádavý a pri častých hádkach bol neustále
ponižovaný a záchvaty zúrivosti navrhovateľky nemohol ďalej znášať. Radšej sa z bytu pobral preča odsťahoval sa, pričom svojej rodine zanechal všetko, čo spoločne s manželkou nadobudli. Potom,
čo sa mu manželka priznala, že už rok miluje iného muž a trávia spolu všetok voľný čas, aj keď sa
snažil o zmierenie, udržanie rodiny už nebolo možné. Jeho terajšia situácia je neúnosná, pretože je

nezamestnaný, nemá ani bývanie, prišiel o všetko čo mal, v súčasnosti býva v byte u A. K. Z. X-Č. P..
Má len občasné brigády a stály príjem nemá.

Kolízny opatrovník v písomnej správe, ktorú podával XX.X.XXXX, prešetril pomery na strane matky i
otca mal. detí a zistil výdavky súvisiace s mal. deťmi, na základe čoho pre prípad rozvodu manželstva,

doporučil mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, výšku vyživovacej povinnosti zo strany
povinnéhorodičaupraviťnazákladeodôvodnenýchpotriebdetí,sprihliadnutímnapríjmovéamajetkové
schopnosti a možnosti otca a styk neupravovať.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich sobášnym listom, rodným listom
mal. detí, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že u nej sa jedná o prvé manželstvo, ktoré uzatvárala s
odporcom z lásky, v čase uzavretia manželstva už mali X-P. V.. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V
spoločnej domácnosti s manželom nežijú od B. XXXX, pretože v ich manželstve pretrvávali problémy,
stále sa hádali, prestali si rozumieť a ona si neskôr potom našla aj priateľa. Tohto priateľa má od G.

XXXX,aleonniejedôvodomrozpaduichmanželstva.U.X.XX.XXXXžijevspoločnejdomácnostistýmto
priateľom a s deťmi. Navrhovateľka uviedla, že pokúšali sa s manželom udržať manželstvo, pretože už
poslednýchXP.vmanželstveproblémyboli,akeďžeichsnahabolamárna,nepodarilosaimmanželstvo
udržať, tak Z. B. XXXX manžel odišiel zo spoločnej domácnosti na základe vzájomnej dohody. Ich časté
hádky zle vplývali najmä na psychiku M.. E., preto toto bolo pre nich prijateľné riešenie. Po odchode

odporcu zo spoločnej domácnosti sa situácia ukľudnila aj u M.. E.. Zlepšilo sa aj jeho učenie a psychika.
Na základe týchto okolností navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia. Intímne
spolu nežijú od B. XXXX.
Príjem na strane navrhovateľky prestavuje XXX N. M., k tomu dostáva rodinné prídavky na dve deti vo
výške 44 EUR mesačne. Hospodári spoločne s priateľom, takže ona mu prispieva 200 EUR na bývanie,

pretože bývajú v jeho X-T. K.. Na stravovanie prispieva ďalších 200 EUR.

M.. E. G. X. P. J. Š., za stravovanie v škole matka platí 20 EUR mesačne, mesačník MHD mu nekupuje,
maloletý cestuje za cestovné lístky, kredit na mobil je 10 EUR, ktorý mu platí babka a za družinu matka
platí 11 EUR mesačne.

M.. Z. G. X. P. A. O. Š. V., stravuje sa v škole za 22 EUR mesačne, mesačník MHD stojí 10 EUR, mobil
20 EUR mesačne a na tento taktiež prispieva jej matka. Matka z jej strany takto podporuje najmä mal
deti. Ďalšie výdavky súvisia s výdavkami detí, ktoré sú primerané ich veku s obliekaním, obúvaním,
hygienou a stravovaním. Otec mal. detí prispieval 60 EUR mesačne, posledný mesiac zaplatil 70 EUR
na výživu. Stretáva s M.. E. Q. A. Z. udržiava najmä telefonický kontakt. Navrhovateľka uviedla, že počas

manželstvasodporcom,tentonikdynebolvriadnompracovnompomere,obyčajneibabrigádoval,avšak
jeho príjmy boli podstatne vyššie, 600 - 1.000 EUR v mesiaci, pretože je A. a takto vie zarobiť peniaze.
V tomto odbore sa zarobiť dalo. Posledné dva roky boli jeho príjmy slabšie, mohli prestavovať XXX N.
Z. M.. Podľa nej, keďže otec detí býva Z. O., zrejme má finančné prostriedky dostatočné na to, aby ten
podnájom platil.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že uňho sa taktiež jedná o prvé manželstvo, ktoré uzatváral z
lásky, vyživovaciu povinnosť má iba voči dvom deťom pochádzajúcim z tohto manželstva. Tvrdil, že ich
manželstvo sa rozpadlo najmä v dôsledku toho, že zistil, že manželka má priateľa, dosť často chodila po
večeroch von a prichádzala domov až nad ránom. Podľa neho sa to dialo asi U. Q. XXXX. Nepopieral

však, že medzi nimi boli nezhody už predtým kvôli tomu, že si nerozumeli a často sa hádali. Nakoniec
to riešil celé tak, že odišiel zo spoločnej domácnosti, odsťahoval sa k svojmu bratovi, kde býva aj v
súčasnosti. Za týchto okolností vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia. V domácnosti svojho
brata prispieva 150 EUR mesačne, jednak na bývanie a na stravu. Zo svojho príjmu hradí ešte telefón 30
EUR Q. D. O. 37 EUR mesačne z toho dôvodu, že mal finančné problémy, nemal prácu a musel to nejak

riešiť. Výživné na deti platí tak, ako to uviedla matka a mimo výživného prispieva M.. Z. 20 EUR každé
dva týždne. M.. E. je každý druhý víkend u neho, kedy mu zabezpečuje všetky jeho potreby. Jeho príjem
O. XX N. V., pokiaľ prácu má, pretože pracuje brigádnicky, ako stavebný robotník a prácu si zháňa sám.
U. B. XXXX nie je evidovaný na úrade práce, pretože bol vyradený pre nespoluprácu. Žiadnu podporuv nezamestnanosti, ani hmotné dávky však z úradu práce nedostával ani predtým. Odporca nepopieral,
že takto sa živí už dlhodobo a nemá zamestnanecký pomer. Jeho príjmy však naozaj nie sú také, aké
boli kedysi, pretože nie sú také možnosti a v súčasnosti berie hocijaké stavebné práce.

Odporca uviedol, že s manželkou predali A. K. a rozdelili sa tak, že jeho podiel XX.XXX N. ponechal
pre svoje deti.
Navrhovateľka uviedla, že pokiaľ predali A. K. s odporcom za XX.XXX N., predovšetkým vyrovnala
zostatok úveru za tento byt a zostalo je XX.XXX N., z čoho polovička odporcu predstavuje XX.XXX
N.. Vyrovnala však jeho dlhy na zdravotnom poistení, tak, že splatila úver, ktorý zobrali práve za týmto

účelom a rovnako vyrovnala aj jeho exekúciu z Dopravného podniku mesta Košice, tieto dlžoby vyplatila
exekútorovi z toho dôvodu, aby sa tento byt mohol vôbec predať. Potom zariadila domácnosť u svojho
priateľa a financovala zariadenie pre mal. deti, aby mali kde bývať a investovala do malej prestavby v
byte priateľa. Zostalo jej asi X.XXX N.. Znova prehlásila, že podľa nej manžel pracuje ako A. a jeho
príjem určite nepredstavuje XX N. V..

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľaust.§22citovanéhozákonakzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o

zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému
nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o

rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičiaprispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo
účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov
nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a

od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia
pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a
intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez
možnostiobnoveniazákladnýchfunkciímanželstva.Pretosúdmanželstvoúčastníkovkonaniarozviedol.

Súd zveril mal. deti pochádzajúce z tohto manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá aj
doposiaľ ich starostlivosť riadne zabezpečuje. Výšku výživného súd určil podľa zárobkových možností
a schopností oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb mal. detí. Podľa zváženia súdu u M.. Z., ktorá
je blízko veku dospelosti, je potrebné, aby sa otec podieľal na znášaní jej odôvodnených výdavkov
výživným aspoň vo výške 80 EUR mesačne a u M.. E. 65 EUR mesačne. Príjem na strane otca, pokiaľ

je taký, aký to on prehlásil, XX N. V., pokiaľ prácu má, tak je to celkovo za M. XXX N. a je to čistý
nezdanený príjem na strane otca, z ktorého je schopný platiť takéto výživné. Aj keď otec nemá takýto
príjem pravidelne mesačne, lebo pracuje iba brigádnicky, je to stav, ktorý je dlhodobý, otcovi zrejme
tento stav vyhovuje a preto podľa zváženia súdu potencionalita jeho príjmov odôvodňuje súdom určené
výživné. Súd prihliadol aj na nevyhnutné výdavky otca na bývanie a živobytie, ale pokiaľ otec spláca

úver, tento nemá prednosť pred platením výživného. Za takýchto okolností súd takto určené výživné pre
čas po rozvode manželstva považoval za primerané.

Súd neupravil styk otca s mal. deťmi, pretože tento styk otec realizuje aj v súčasnosti a matka mu styk
s deťmi umožňuje, a teda rodičia sa na tomto styku dohodnúť vedia aj do budúcna.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 144, veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.