Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39Cpr/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214211702
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Katarína Jusková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214211702.1

Rozhodnutie
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Katarínou Juskovou v právnej veci navrhovateľa : F. V., nar.
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A., F. XX, právne zast. AK JUDr. Peter Rybár, s. r. o., IČO : 47 234 466,
so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti odporcovi : X. C. Q., s. r. o., D.: XX XXX XXX, so sídlom
XXX XX B., X. XX, právne zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v
konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve Z č. 8000077562, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom
dňa 23. 5. 2007, je neplatná.
Odporca je povinný nahradiť trovy konania, vo výške 349,55 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 30. 4. 2014, navrhovateľ žiadal určiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy,
obsiahnutá v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 23. 5. 2007, je neplatná. Svoj
návrh odôvodnil tým, že dňa 23. 5. 2007 uzatvoril s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej čerpal úver, vo výške 1 992,03 eur ( 60 012 Sk ). Navrhovateľka sa
na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazala v 36 mesačných splátkach po 110,67 eur ( 3 334 Sk )
vrátiť odporcovi istinu úveru, spolu s odplatou za poskytnutý úver, vo výške 3 984,07 eur ( 120 024 Sk ).

Z ustanovení o revolvingovom úvere vyplýva, že odplata za poskytnutý úver predstavuje výšku 100 %
za obdobie troch rokov, čo predstavuje dohodu o výške odplaty v miere 33,33 % ročne z poskytnutých
finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu o právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a to napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich
hodnota je ponechaná na dohodu zmluvných strán. Ich konečná výška nie je neobmedzená. V ďalšom
navrhovateľ tvrdil, že pokiaľ do zmluvy bola zapracovaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy, táto nebola
ním ako spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z jej určenia ako formulárovej
zmluvnej podmienky, obsiahnutej vo formulárovej zmluve. Z ust. § 551 Občianskeho zákonníka ( ďalej
len OZ ) pritom vyplýva, že dohoda o zrážkach zo
- 2 -
XXCpr X/XXXX
mzdy musí mať písomnú formu a zároveň musí byť v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok
z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonaných zrážok. Vyslovil názor, že dohodou o zrážkach zo mzdy nie je
možné zabezpečiť budúcu pohľadávku a preto je táto v rozpore § 53, ods. 1 OZ, ako aj z dôvodu, že sa
v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od § 551 a § 53, ods. 1 a § 54, ods. 1 OZ.

Odporca vo svojom podaní, zo dňa 15. 7. 2014, uviedol, že podaný návrh je skutkovo a právne
nedôvodný a preto ho navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. Uvádza, že navrhovateľka na základe
vlastnej žiadosti o poskytnutí úveru uzatvorila s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 9. 5. 2007, na základe ktorej sa zaviazala poskytnutý úver spolu s úrokom splatiť

v 36 mesačných splátkach, vo výške 110,67 eur ( 3 334 Sk ). Odporca v tomto smere poukazuje na
podstatnú skutočnosť a to, že v prípade splácania riadne a včas uvedenými mesačnými splátkami, by
bol poskytnutý úver spolu s odplatou splatený už v roku 2010. Odporca tiež poukázal na nepríslušnú
právnu úpravu, ktorá je obsiahnutá v predmetnom návrhu. Má za to, že podľa § 53, ods. 1, zák. č.
40/1964 Z. z. OZ, v znení, účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa ( ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53, ods. 2 OZ ust. ods. 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Má za to, že z uvedeného teda jasne vyplýva, že v prípade odplaty za poskytnutie úveru, ktorá
je cenou plnenia, nemôže za žiadnych okolností ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako tvrdí
navrhovateľka. Uvedené ustanovenia sú lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam, ako sú dobré mravy.
Vzťah osobitnej úpravy a všeobecnej úpravy je základnou zásadou aplikácie práva a preto odporca
uvádza, že posudzovanie v súlade s dobrými mravmi je neopodstatnené.

Odporca rovnako poukazuje na skutkovo a právne nesúvisiace rozhodnutia, ktoré sú uvedené v návrhu.
Tieto rozhodnutia sa týkajú právnej úpravy, ktorá bola zavedená následne po uzavretí zmluvy a ktorá
umožňovala porovnanie odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov s odplatami bánk. Uvedené
rozhodnutia sú tak v tejto veci právne irelevantné, nakoľko sú z doby, kedy platila už iná právna úprava
ako v čase uzavretia zmluvy.

Záväzok z predmetnej zmluvy bol zabezpečovaný formou dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá v čase
uzavretia zmluvy bola plne platnou formou ( a aj to do dnes je ) zabezpečenia záväzku.

Odporca uvádza, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti
dlžníka, t. j. úhrady splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka
uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu ( vyjadreného v dohode o zrážkach zo mzdy ) jeho splatný
dlh pomocou zrážok zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka.
Tento inštitút patrí ku tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje OZ a slúži najmä
k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov.
- 3 -
XXCpr X/XXXX
Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu ako uhrádzanie splátok vkladom v banke, platením
prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa
pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia
právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie
dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom
vylúčený ako neprístupný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, platí
tzv. teória racionálneho zákonodarstva. Nejedná sa v tomto smere preto o krajne nevýhodný spôsob
zabezpečenia záväzku, ako tvrdí navrhovateľka.

Ohľadne tvrdení navrhovateľky k dohode o zrážkach zo mzdy odporca zdôrazňuje, že sa domáha
určenia neplatnosti dohody, dokonca aj pre také nároky, ktoré byť objektívne spornými nemôžu. Teda
domáha sa neplatnosti dohody ako celku. Nie je ale z argumentácie navrhovateľky zrejmé, prečo by
napr. zrážkami zo mzdy nemohla/nemala byť uhradená istina úveru. Ohľadne nej predsa logicky žiadna
spornosť vzniknúť nemôže.

Odporca ďalej uvádza, že z návrhu ďalej nie je zrejmé, prečo na základe návrhu by sa nemohli uhrádzať
splátky úveru, keď každá splátka predstavuje platenie predmetu plnenia a ceny plnenia. Predmet plnenia
a cena plnenia nie sú v zmysle relevantnej právnej úpravy neprijateľné podmienky ( viď vyššie ) a preto
ani pri uhrádzaní splátok prostredníctvom zrážok zo mzdy nie je možné tvrdiť, že by sa tak uhrádzalo
plnenie z neprijateľných podmienok. Návrh je tak zjavne účelovo koncipovaný vo vzťahu k plneniam z
neprijateľných podmienok, o ktorých v prípade splátok úveru ( ktorých uhrádzanie dohoda o zrážkach
zo mzdy bola uzatvorená ) nemožno hovoriť.

Navrhovateľ vo svojom podaní zdôrazňuje, že v zmluve o revolvingovom úvere, ktorú uzavrel
navrhovateľ s odporcom, je jasne uvedená celková suma, ktorú musí navrhovateľ zaplatiť a aj suma

mesačných splátok. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nepredstavuje zrážanie
časti mzdy na akejsi subjektívnej predstave odporcu, ani na uplatňovanie nároku, ktorý by bol už
splatený, ako tvrdí navrhovateľka, ale predstavuje zrážky v podobe a výške, ako boli stanovené mesačné
splátky úveru pre prípad ich riadneho neuhrádzania - ktorý aj reálne nastal po uzavretí zmluvy. Nakoľko
navrhovateľka si svoj záväzok neplnila, práve na takúto situáciu bol dojednaný a uzavretý zabezpečovací
prostriedok práva v podobe zrážok zo mzdy.

Odporca má za to, že v prípade uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy boli splnené všetky potrebné
náležitosti podľa § 551 OZ, bola dodržaná jej písomná forma. Dohoda obsahuje súhlas dlžníka, aby
platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi. Má za to, že
tvrdenia navrhovateľky o nevyplnení dĺžnej sumy a určení presných pravidiel pre jej určenie, je v tejto
súvislosti neopodstatnené, nakoľko ide o zabezpečenie záväzku, ktorého aktuálna výška sa logicky
určí v čase, kedy dôjde k uplatneniu tohto prostriedku. Veriteľ v čase uzavretia dohody o zrážkach zo
mzdy nevie, kedy presne, resp. či vôbec k uplatneniu tohto zabezpečovacieho prostriedku vôbec dôjde.
Rovnako je potrebné zdôrazniť, že
- 4 -
XXCpr X/XXXX
žiadne zákonné ustanovenie neuvádza ako obligátornú náležitosť dohody k zrážkach zo mzdy,
stanovenie výšky dĺžnej sumy, preto tvrdenia navrhovateľky sú v tomto smere nesprávne. Má za
to, že je potrebné rozlišovať, čo navrhovateľka zjavne a účelovo nerobí, povahu nárokov, ktoré sa
prostredníctvom zrážok zo mzdy uhrádzajú. V danom prípade sa prostredníctvom dohody o zrážkach
zo mzdy uhrádzali len splátky. To znamená, že navrhovateľka rozhodne nemôže mať naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy už len preto, že žiadne plnenia z neprijateľných
podmienok a na základe dohody o zrážkach zo mzdy nevznikli.

Odporca má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje právny úkon, ktorého obsah je
dohodnutý zmluvnými stranami ako výsledok zmluvnej voľnosti podľa ust. § 2, ods. 3, resp. § 51 OZ.

Tiež uvádza, že je zjavne nesprávne tvrdenie navrhovateľky, kedy dohoda o zrážkach zo mzdy má
umožniť svojvoľné určenie dlhu a postihnutie jej majetku bez právneho základu. Navrhovateľka vo svojej
argumentácii opomína podstatný fakt a to, že zrážka zo mzdy nemôže prevyšovať zákonom určenú
hranicu a tiež to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je výsledkom slobodného rozhodnutia ju uzavrieť.
Poukázal na to, že s ustanoveniami dohody súhlasila, pričom tento súhlas bol pre odporcu podstatný
na to, aby dohodu uzavrel.

Na pojednávaní navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doplnil, že predmetná dohoda o zrážke
zo mzdy je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to z dôvodu, že zhoršila postavenie
navrhovateľky ako spotrebiteľky a navyše nebola individuálne dojednaná. Bola zakomponovaná do textu
zmluvy o revolvingovom úvere bez akejkoľvek možnosti jej zmeny obsahu zo strany navrhovateľky,
prípadne jej vylúčenia. Ďalej poukázal na to, že takéto dojednanie je v rozpore s právnymi predpismi
na ochranu spotrebiteľa. Taktiež, pokiaľ bolo poukázané v návrhu vo veci samej, naďalej navrhovateľka
má za to, že odplata, dojednaná v predmetnej zmluve, je v rozpore s dobrými mravmi. Táto dosahuje
výšku 33,33% ročne, čo pri prepočte na anuitný úrok by dosahovalo úroveň približne 50% ročne, čo
v súlade s ustanovenou judikatúrou je v rozpore s dobrými mravmi a teda táto zmluva je v tejto časti
odplaty neplatná. V tejto časti, pokiaľ ide o stanovisko odporcu k vyjadreniu sa k návrhu, ktorý uvádza,
že pod neprijateľnou podmienkou nemožno substimovať predmet plnenia alebo cenu plnenia, uvádza,
že neplatnosť odplaty odvodzujú od rozporu s dobrými mravmi, teda v súlade s ust. § 39 OZ a nie o
neprijateľnej zmluvnej podmienke. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je v tomto prípade dohoda o
zrážkach zo mzdy. Pokiaľ odporca vo svojom vyjadrení v ďalšom poukázal na skutočnosť, že podľa jeho
názoru dohoda o zrážke zo mzdy obsahuje podľa § 551 OZ všetky náležitosti, ktoré stanovuje zákon,
uvádza, že v prípade uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy medzi podnikateľom a spotrebiteľom, dohoda
o zrážke zo mzdy musí obsahovať ďalšie, zákonom vyžadované náležitosti a to musí spĺňať podmienky
podľa § 52 a nasl. OZ a taktiež musí byť v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa. V
tomto smere sa stotožnil s uvedením súdu v zmysle ust. § 100, ods. 1 OSP, kde súd uviedol, ako sa na
základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci, kde súd poukázal
na ust. § 37, ods. 1 OZ, podľa ktorého predmetná dohoda
- 5 -
XXCpr X/XXXX

o zrážke zo mzdy je neurčitá a z tohto dôvodu neplatná. Navrhovateľ, pokiaľ ide o tvrdenie odporcu,
poukázal na skutočnosť, že aj v prípade, že by išlo o neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy, je ju možné
uspokojiť za minimálne v nespornej časti nároku odporcu a to vo výške istiny úveru. Uvádza, že istina
úveru, vo výške 1 992,03 eur, bola zo strany navrhovateľky uhradená a to ku koncu minulého roka,
čiže k decembru 2013. Má za to, že zo strany navrhovateľky bolo poukázané na účet odporcu v sume
2 008,81 eur, pričom uvádza, že od začiatku roku 2014 do dnešného dňa bolo vykonaných ďalších
sedem zrážok zo mzdy navrhovateľky. Pokiaľ ide o sumu 2 008 eur, tieto pozostávali zo zrážok, ktoré
vyplývali z prehľadných výkonov rozhodnutia, ktorý bol predložený súdu spolu s návrhom. Taktiež boli
preukázané príjmové doklady o plneniach, prijatých v hotovosti. Tieto sú pôvodne v sume 1 962,56 eur.
Pokiaľ ide o odporcom namietaný naliehavý právny záujem na učinenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, navrhovateľ uviedol, že je tu daný a to z toho dôvodu, že zrážky zo mzdy navrhovateľky
doposiaľ prebiehajú a to na základe neplatného ustanovenia, na základe uspokojenia neexistujúcej
pohľadávky. Neexistencia zabezpečovanej pohľadávky je ďalším dôvodom, pre ktorý je ďalší výkon
zrážok neprístupný. Taktiež v súlade s ustanovenou judikatúrou je možné uviesť, že naliehavý právny
záujem spotrebiteľa na určenie neprijateľnosti zmluvného dojednania je vždy daný.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 23. 5. 2007,
odporca poskytol navrhovateľovi sumu 1 992,03 eur ( 60 012 Sk ) a navrhovateľka sa zaviazala v 36
mesačných splátkach po 110,67 eur ( 3 334 Sk ) vrátiť odporcovi istinu úveru, spolu s odplatou za
poskytnutý úver súhrnne vo výške 3 984,07 eur ( 120 004 Sk ). Zmluva, ktorá má charakter formulárovej
zmluvy, obsahovala údaj o dohode o zrážkach zo mzdy. Odporca túto zmluvu zaslal zamestnávateľovi
navrhovateľa F. A., mzdová učtáreň, K. Q. XX/A, A., pričom žiadal o vykonanie zrážok zo mzdy
navrhovateľa, pričom žiadal o vykonanie zrážok zo mzdy navrhovateľa vo výške 110,67 eur.

Nakoľko navrhovateľ sa domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok, súd skúmal, či v zmysle
ust. § 80, pís. c OSP má na takomto určení naliehavý právny záujem.

Z vyššie uvedeného zistenia vyplýva, že odporca sa domáhal vykonania zrážok zo mzdy navrhovateľa
na základe dohody, obsiahnutej v zmluve. Odporca sa domáhal voči navrhovateľovi vykonania zrážok
zo mzdy, v dôsledku čoho má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranný právny úkon a nie je možné podmieniť
uplatnenie nároku na neplatnosť tejto dohody tým, že neplatnosti dohody sa musia domáhať všetci
dlžníci.

Podľa § 551, ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže byť
uzavretá skôr, ako došlo ku vzniku omeškania, teda
- 6 -
XXCpr X/XXXX
možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o
zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37, ods. 1 OZ, t. j.
musí byť urobený tento úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti.
Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy,
označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.

Podľa § 52, ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia,
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53, ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ dovoláva, však bola zakomponovaná
do zmluvy, predmetom ktorej nebolo uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, ale poskytnutie finančných

prostriedkov - úveru 60 012 Sk ( 1 992,03 eur ), pritom vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Navrhovateľ preto ani nemohol dosiahnuť vylúčenie ustanovení o
dohode o zrážkach zo zmluvy. Zmluva o úvere je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú
ust. § 52 a nasl. OZ, v znení, platnom ku dňu jej uzavretia.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä ku vzniku, ku zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a citovanú právnu úpravu, platnú v čase uzavretia zmluvy, dohoda
o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v zmluve, nie je platným právnym úkonom. Aby právny úkon - dohoda
o zrážkach zo mzdy vyvolal následky, ku ktorým má smerovať, je nevyhnutné, aby spĺňal náležitosti
právneho úkonu, t. j. musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu. Prejav vôle navrhovateľa pri uzatváraní
zmluvy však smeroval k inému následku, než k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy - navrhovateľ
zmluvu uzavrel s cieľom získať finančné prostriedky. Nie je síce vylúčené, aby súčasťou zmluvy o úvere
bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ale z obsahu zmluvy musí byť jednoznačne zrejmé, že účastníci mali
vôľu takúto dohodu uzavrieť - takáto dohoda musí byť určitá, zrozumiteľná a musí byť z nej nesporné, že
účastníci mienili uzavrieť aj takúto dohodu. V danej veci však neboli preukázané podmienky, vyžadované
zákonom, na uzavretie platného právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy a preto súd návrhu
navrhovateľa vyhovel.

Pokiaľ ide o spornosť výšky úrokov, na tieto navrhovateľ síce poukazuje, ale nie sú predmetom petitu
rozsudku a súd sa týmto ani v rámci dokazovania nezaoberal.

- 7 -
XXCpr X/XXXX
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142, ods. 1 ISP, kde úspešnému navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania, ktoré pozostávajú v celkovej výške 349,55 eur ( základná sadzba 61,87 eur, RP
8,04 eur, v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Úkony právnej služby, príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, zo
dňa 24. 1. 2014, návrh na nariadenie predbežného opatrenia, zo dňa 30. 1. 2014, odvolanie voči
nenariadeniu predbežného opatrenia, zo dňa 29. 4. 2014, návrh vo veci samej, zo dňa 29. 4. 2014, účasť
na pojednávaní dňa 17. 7. 2014 - 5 x 61,87 eur + 5 x RP 8,04 eur ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 OSP je potrebné uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.