Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225335
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3112225335.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO 36 864
421, proti odporcovi Slovenská republika, v konaní zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky,sosídlomvBratislave,Župnénámestieč.13,ozaplatenie6169,92Eurainéspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR v
konaní o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného

sudcu a práva na nestranný súd, s a z a m i e t a.
II. Návrh s a z a m i e t a .

III. Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Navrhovateľovi s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti
odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 6.169,92 eur a náhrady nemajetkovej ujmy

vo výške 1.233,98 eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Uviedol, že
Okresný súd Trenčín ako exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
podanú ním zvoleným exekútorom vo veci dlžníka, povinnému X. P., sp. zn. súdneho exekútora EX
5729/2011. Súd však v zákonnej procesnej lehote 15 dní /podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku
platného v čase
podania žiadosti/ od prijatia tejto žiadosti o žiadosti nerozhodol napriek tomu, že vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania.

Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 21.6.2011, a to vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie (omeškanie viac ako 75 dní). Nesprávny úradný postup Okresného súdu
Trenčín pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
je ďalej podľa navrhovateľa daný aj vykonaním úradného postupu súdom bez splnenie zákonných
podmienok. Konkrétne exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia vykonal komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu ako exekučnému
súdu neprináleží. Mimo konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o

rozhodcovskom konaní exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie
dlhu a to bez splnenie zákonných podmienok na takýto postup, formálne zamietnutím žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným. Na jednej strane totiž existujeprávne relevantný exekučný titul-rozsudok rozhodcovského súdu, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať
občianske súdne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, pretože existenciou rozhodcovského rozsudku

je vytvorené prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Navrhovateľ titulom uvedeného nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu požaduje majetkovú škodu, ktorá mu vznikla, a to vo výške
6.169,92 eur, čo predstavuje náhradu istiny jeho pohľadávky proti povinnému spolu s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní a následne nútene vymožená. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch požaduje navrhovateľ z

dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote bez zbytočných
prieťahov nepovažuje za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo k zmareniu legitímneho
očakávania navrhovateľa, že správny a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
Ďalšími dôvodmi na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy sú neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním

vzniknutého zániku plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa a vzniku neistoty v plánovaní
ďalších podnikateľských postupov a aktivít. Navrhovateľ si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy v sume predstavujúcej 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Odporca návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť a požadoval priznanie náhrady trov konania. K tvrdenému

nesprávnemu úradnému postupu poukázal na to, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §
45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V tomto smere je dôležitý
rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/o8), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky

aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov, by mohlo viesť k nedostatočnému a
nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria
zákonnosti. Poukázal aj na ustanovenia Exekučného poriadku, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného od 01.06.2011 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho

úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. K
zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia odporca uviedol, že navrhovateľ si v súvislosti so zamietnutím
návrhu na vydanie poverenia uplatňuje svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa
neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Napriek absencii legálnej definície pojmu

nesprávny úradný postup v samotnom zákone je v súlade so závermi rozhodovacej praxe v tejto oblasti
nutné dospieť k záveru, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou činnosťou orgánov
verejnej moci než rozhodovacou. Je nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru
súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd
zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup ale za splnenia ďalších zákonných

podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Z ustanovení § 6
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného
nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom

prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných navrhovateľom splnená. Okrem toho
vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v

takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Zároveň odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie
§44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Tiež podľa odporcu v zmysle ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na

náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto holi
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si vo vzťahu k
uvedenému ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a teda odporca nepovažuje existenciu
prieťahov v konaní za preukázanú. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Navrhovateľ v prvom rade nepreukázal
existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha. V druhom rade nepreukázal

existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a v treťom rade ani
nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho
rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje
prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Navrhovateľ mal možnosť získať
iný exekučný titul, a to napríklad podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo
nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v návrhoch namieta. Rovnako odporca

upozornil na to, že ak by si aj navrhovateľ uplatnil nárok novým návrhom, musel by preukázať v prvom
rade, že by mu súd
bez akýchkoľvek pochybnosti priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje
od odporcu (čo však nepreukázal a ani preukázať nemôže) a v druhom rade, že pohľadávky sú
nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu. Túto skutočnosť však navrhovateľ nepreukázal

a ani nepreukáže, a to najmä (ale nielen) s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní,
niektorí dlžníci by boli po smrti, atď ... Na základe všetkých uvedených skutočností je odporca názoru,
že navrhovateľ nepreukázal ani vznik a ani výšku škody. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe .frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická

osoba. V druhom rade požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva
nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou a navrhovateľ zároveň
zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať,
že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Odporca nakoniec vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od

doručeniažiadostioudeleniepovereniapreddňom23.4.2009(t.j.trirokypreddňom,kedyboližalovanej
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2013 č. k. 15C/59/2012-62 bol návrh zamietnutý a
odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. 2. 2015 č. k. 6Co/374/2014-101 bol rozsudok
okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa neodoslal písomné vyjadrenie odporcu navrhovateľovi, neboli
tak splnené podmienky spravodlivého konania na realizáciu pojednávania vo veci samej.

Po vrátení veci okresný súd nariadil termín pojednávania na deň 17. 3. 2016. Účastníci konania sa
na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Svoju neúčasť odporca ospravedlnil.
Navrhovateľ navrhol pojednávanie odročiť na iný vhodný termín, z dôvodu, že nebola zachovaná lehota
na prípravu na pojednávanie podľa § 115 ods. 2 O. s. p., pretože súd na predvolanie na pojednávanie

neuviedol jeho identifikačnú značku, podľa ktorej by mohol identifikovať návrh a pripraviť sa na
pojednávanie. Súd zistil, že formou elektronickej komunikácie táto značka navrhovateľovi oznámená
bola, pre nedostatky v uvedenej e-mailovej adrese bez úspechu. Súd k tomu dodáva, že nie je
jeho povinnosťou takéto údaje vo svojich písomnostiach uvádzať, je výlučne na navrhovateľovi, aký
systém ukladania dokumentov zvolí, aby sa v nich mohol orientovať. Predvolanie na pojednávanie

navrhovateľ prevzal 15. 2. 2016, teda v dostatočnom predstihu pred termínom pojednávania. Súd tak
v konečnom dôsledku dôvod neúčasti navrhovateľa na pojednávaní neuznal za ospravedlniteľný. Pri
tom účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité.
Súd posudzoval žiadosť navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania v súvislosti s uplatňovaným
procesným právom a ak sa tento na pojednávanie riadne nedostavil a nepresvedčil sa, či súd vyhovie

alebo nevyhovie jeho žiadosti o odročenie, musí znášať sám aj následky svojej neprítomnosti. Preto
súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na
obsah spisu a vykonané dôkazy.Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu 62Er/1193/2011 a zistil tento
skutkový stav veci:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 62Er/1193/2011, konkrétne zo žiadosti súdneho exekútora
z č.l. 1 spisu, vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave podal dňa 20.5.2011
na Okresný súd Trenčín žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava (v tomto konaní navrhovateľ) proti povinnému X. P. pre vymoženie
sumy 1.826,91 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn SR 13717/10 zo dňa 31.1.2011.

Okresný súd Trenčín ako exekučný súd uznesením č.k. 62Er/1193/2011-10 zo dňa 30. mája 2011
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietolzdôvodu,žeexekučnýtitul-rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.6.2011. Tieto skutočnosti boli

preukázané z obsahu samotného uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. č.k. 62Er/1193/2011-10 zo
dňa 30. mája 2011.

Podľa § 44 ods.2, 3 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods.2 písm. c) a d) Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti,
exekučným titulom sú notárske zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená

oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods.1,2,3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitnýpredpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Posúdením zisteného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho
v nevydaní poverenia resp. rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia v 15 dňovej zákonnej lehote od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zmysle § 9 ods. 1, veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom podľa citovaných
ustanovení § 44 Exekučného poriadku ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. V tomto zmysle by sa teda konanie
exekučného súdu, ktorý nevydal súdnemu exekútorovi do 15 dní od doručenia jeho žiadosti poverenie
na vykonanie exekúcie mohlo posúdiť ako nesprávny úradný postup, ktorý zakladá zodpovednosť štátu
za škodu, ktoré dôsledkom toho vznikla. V danej veci však o takýto prípad nejde. Z oboznámeného
obsahu spisu exekučného súdu sp.zn. 62Er/1193/2011 vyplynulo, že v uvedenom exekučnom konaní

súdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol,tedapovereniena
vykonanie exekúcie mu nevydal. Z ustanovení § 44 Exekučného poriadku pritom jednoznačne vyplýva,
že zákonná 15 dňová lehota sa viaže na vydanie poverenie na vykonanie exekúcie v prípadoch ak
súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Pre prípad, že exekučný súd zistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, a teda poverenie nevydá ale žiadosť súdneho exekútora zamietne, Exekučný poriadok a
ani iný právny predpis lehotu na vydanie rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nestanovuje. Aj keby
sa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku malo vykladať tak, že v zákonom stanovenej lehote, do 15 dní

od doručenia žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, musí súd o tejto žiadosti rozhodnúť,
či už vydaním poverenia alebo zamietnutím žiadosti, v danom prípade uznesenie o zamietnutí žiadosti
na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd v uvedenej zákonnej lehote.

Pokiaľ ide o navrhovateľom ďalej uvádzaný nesprávny úradný postup exekučného súdu vyplývajúci z

vykonania komplexného preskúmania exekučného titulu metódou, ktorá exekučnému súdu neprináleží
a bola vykonaná mimo konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona
o rozhodcovskom, ani tu konajúci súd nepokladá návrh navrhovateľa za dôvodný. V prvom rade je
potrebné uviesť, že nesprávny úradný postup predstavuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi
normami pre konanie štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci. Spravidla ide o postup, ktorý s

rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Aj keď nie je vylúčené, že k nesprávnemu úradnému postupu
dôjde aj v rámci rozhodovacej činnosti, vtedy však úkony úradného postupu samy osebe k vydaniu
rozhodnutia nevedú a ak je aj rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia /
viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. 2Cdon 129/97 zo dňa 29.6.1999/. Zo skutočností
preukázaných z obsahu exekučného spisu vyplýva, že navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný

postup /preskúmanie exekučného titulu mimo zákonného rámca/ sa bezprostredne prejavil v rozhodnutí
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Za tejto situácie
sa potom nemôže jednať o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávny úradným postupom ale
len o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Napokon súd dodáva, že
skúmanieformálnejamateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu/atedaajskúmanieexistencieplatnej

rozhodcovskej zmluvy, ktorá je základom právomoci rozhodcovského súdu konať a predpokladom
vydania rozhodcovského rozsudku/ patrí podľa ustálenej judikatúry do právomoci exekučného súdu pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučnýsúd preto postupoval správne a v súlade s ustanoveniami § 44 Exekučného poriadku, keď skúmal
vykonateľnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku z pohľadu platnosti rozhodcovskej zmluvy.

Na základe uvedených záverov, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu, súd návrh navrhovateľa bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.

Návrhom, doručeným súdu 12.11.2013 sa navrhovateľ domáhal prerušenia konania. Svoj návrh
navrhovateľ odôvodnil tým, že z dôvodu ochrany svojich základných práv na súdnu ochranu, na

zákonného sudcu, na nestranný súd a spravodlivý súdny proces podal na Ústavný súd Slovenskej
republiky sťažnosť ktorou sa domáha, aby Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie
základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces a na zákonného
sudcu uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4NcC/81/2012 zo dňa 19. októbra 2012. Podľa
navrhovateľa, vzhľadom na podanú ústavnú sťažnosť, prebieha konanie o otázke, ktorú nie je súd
v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu. Sú tak dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm.b/,
ods.2 písm.c/ O.s.p.. Samotné konanie navrhuje prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o svojej ústavnej sťažnosti.

Z obsahu uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 436/2013-11 zo dňa 12. septembra

2013, ktoré rozhodnutie konajúci súd získal na webovej stránke Ústavného súdu Slovenskej republiky,
vyplynulo, že ústavné sťažnosti navrhovateľa, ktorými tento namietal porušenie svojich základných práv
napadnutými rozhodnutiami Krajského súdu v Trenčíne, ktorými bolo rozhodnuté o navrhovateľovej
námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Trenčín vo veciach vedených o jeho návrhoch na začatie
konania proti Slovenskej republike o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z

titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín v exekučnej veci navrhovateľa ako
oprávneného, boli odmietnuté Ústavným súdom Slovenskej republiky pre nedostatok právomoci daného
súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Podľa § 109 ods.1 písm.b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v

tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods.2 písm.c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Posúdením zistených skutočností podľa citovaných ustanovení O.s.p. dospel súd k záveru, že návrh

navrhovateľa na prerušenie tohto konania nie je dôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému
navrhovateľovi, pretože žiadnu nevyčíslil a z obsahu spisu mu žiadne trovy konania ani nevyplynuli.

Podľa § 224 ods. 1, ods. 3 O.s.p. (s prihliadnutím na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.) v odvolacom
konaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal súd náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému
odporcovi, pretože žiadnu nevyčíslil a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín

písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,

dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).