Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200429
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4013200429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov

JUDr.JozefaMilučkéhoaJUDr.SoniLangovejvprávnejvecižalobcu:BIOENERGYTOPOĽČANYs.r.o.,
Pivovarnícka 4829, Topoľčany, IČO: 35 875 208, zastúpeného: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1100304/1/96861/2013 zo dňa 5. marca 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/50/2013-101 zo dňa 12. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/50/2013-101 zo dňa 12.

novembra 2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. 11S/50/2013-101 zo dňa 12. novembra 2013 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane
- Daňového úradu Nitra č. 9414401/5/3532510/2012/Ges zo dňa 28.11.2012, ktorým mu bol podľa §

68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane v sume 66 004,07 eur na dani
z pridanej hodnoty podľa zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o DPH) za zdaňovacie obdobie november 2011 s tým, že správca dane
žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 41 845,37 eur
a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 24 158, 70 eur. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že po tom, ako žalobca podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie

november 2011, vykonal správca dane daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Počas výkonu daňovej kontroly žalobca poskytol správcovi
dane evidenciu za dané obdobie. Bolo vykonané dokazovanie za účelom preverenia uskutočnenia
obchodných vzťahov a predloženia účtovných dokladov aj formou nariadenia ústneho pojednávania,
na ktoré bola predvolaná spoločnosť BLONDES SK & BROKER LONDON LTD, s.r.o. Z predložených
dokladov vyplýva, že žalobca s predmetnou spoločnosťou uzavrel dňa 27.07.2010 zmluvu o dielo číslo
27/07/2010/ BL/BIO/TO, predmetom ktorej boli prípravné práce na odvodnení a odbahnení základovej

plochy pod kogeneračnou jednotkou a skladom drevnej hmoty v Topoľčanoch, v rozmere 30 556 m2
a hrúbke 45 cm.Žalobca prevzal dielo dňa 01.11.2011 a zhotoviteľ vystavil žalobcovi faktúru číslo 0282011 zo dňa
02.11.2011 na sumu 369 005,76 eur, z čoho DPH predstavuje sumu 66000,96 eur. Správca dane
následne dňa 14.09.2012 vypracoval Protokol č. 9414401/5/2555836/2012/Ges a nariadil pojednávanie

za účelom prerokovania protokolu. Správca dane následne vydal dňa 28.11.2012 rozhodnutie č.
9414401/5/3532510/2012/Ges, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 66 004,07 eur na DPH za
dané zdaňovacie obdobie, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 41 845, 37 eur a vyrubil mu
vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 24 158, 70 eur. Podľa názoru súdu, z výsledkov daňovej
kontroly vyplynulo, že obchodná transakcia tak, ako ju žalobca deklaroval sa reálne neuskutočnila,

zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo a podmienky na odpočítanie dane neboli splnené. Faktúra bola
vystavená formálne a jej zaplatenie nemohlo byť podkladom pre odpočítanie DPH, keďže sa nejednalo
o zdaniteľné plnenie.

Dodávateľ žalobcu bol registrovaný pre DPH dňa 20.10.2010. Predmetné rozhodnutie daňový subjekt
obdržal 28.10.2010. Podľa názoru súdu nevznikla prekážka na uzavretie zmluvy medzi žalobcom a

jeho dodávateľom, za nesprávny považoval právny názor žalobcu na záväznosť takéhoto právneho
úkonu v nadväznosti na hmotnoprávne podmienky § 49 ods. 1 a 2 písm. a) ako i § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH, pretože na ich splnenie sa viaže nárok na odpočet. Dňom zápisu do obchodného registra
vznikla pre príslušnú právnickú osobu aj ďalšia povinnosť, prihlásiť sa na príslušnom daňovom úrade z
dôvodu,žeokamihomzápisuvznikolajakosubjektdaňovo-právnychvzťahov.Dodávateľžalobcusitieto

povinnostisplnil,nebolavšakpreukázanávecnáačasovásúvislosťvzmyslezákonaoDPHprivystavení
faktúry číslo 0282011 zo dňa 02.11.2011 za dodané práce, ktorá mala byť vystavená v nadväznosti
na zmluvu o dielo zo dňa 27.07.2010. Identifikačné údaje daňového subjektu uvedené v predmetnej
zmluve o dielo boli dodávateľovi žalobcu nesporne pridelené až 24.08.2010, IČO doručené 08.09.2010,
osvedčenie o registrácii pre DPH bolo doručené 28.10.2010. Podľa súdu neobstojí námietka žalobcu,

že konal v súlade so zákonom, keď tieto dôležité údaje dopísal až následne po ich získaní do zmluvy
o dielo. Samotná zmluva o dielo neobsahovala žiadne podrobné údaje, aké práce boli dohodnuté
pri realizovaní prác na pozemku a preto nebolo možné porovnať a skontrolovať fakturované práce
podľa prehľadu rozpočtových nákladov doloženého k faktúre číslo 0282011. Z účtovných dokladov
spoločnosti Blondes SK správca dane zistil, že odvodnenie predmetného pozemku ako prípravné práce

pred zahájením stavebných prác na kogeneračnej jednotke vykonali iní dodávatelia už v roku 2010. Súd
poukázal na vykonané šetrenie správcu dane, z ktorého vyplynulo, že práce boli vykonané, avšak nie v
čase deklarovanom žalobcom predloženou faktúrou, ale v roku 2010 inou spoločnosťou. Zo spisového
materiálu jednoznačne vyplynulo, že stavba bola zaradená do prevádzky dňa 01.07.2010, stavebné
práce prebehli a boli realizované po dokončení prípravných prác (odvodnenie pozemku pod predmetnou

stavbou), a teda prípravné práce logicky boli ukončené ešte pred zaradením stavby do prevádzky.
Tvrdenie žalobcu, že odvodnenie pozemku vykonal dodávateľsky v zdaňovacom období november 2011
preto nebolo preukázané, čo bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním, aj výsluchom daňového subjektu
- O. T..

Súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu a na základe vykonaného
dokazovania daňových orgánov dospel k záveru, že žalobca porušil § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona
o DPH, pretože vyfakturované práce ako zdaniteľné plnenie neboli dodané v rozhodnom období a
nebolo preukázané, že práce pre žalobcu vykonala označená dodávateľská spoločnosť. Žalobcovi z
tohto dôvodu nevznikla daňová povinnosť a následne mu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

II.

Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/50/2013-101 zo dňa 12. novembra 2013 podal žalobca
odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas so závermi súdu. Uviedol, že súd v plnom rozsahu prevzal

argumentáciu žalovaného, ktorý nespochybnil vykonanie prípravných prác, ktoré boli reálne vykonané.
Bez nich by nebolo možné začať samotné stavebné práce na kogeneračnej jednotke v Topoľčanoch. V
mesiaci august 2010 boli nepriaznivé meteorologické podmienky, čo sa negatívne prejavilo na území
výstavby. Názor žalovaného, podľa ktorého prípravné práce nevykonal dodávateľ BLONDES SK
& BROKER LONDON LTD., s.r.o., je nevierohodný. Neexistuje žiadny ekonomický ani racionálny

dôvod, aby žalobca zaplatil faktúry za práce, ak by tieto neboli dodané. Podľa žalobcu doplnenie
identifikačných údajov dodávateľa do zmluvy je formálnou chybou a nemá vplyv na jej platnosť. Žalobca
v rámci daňového konania žiadal, aby správca dane vykonal výsluch svedka, konateľa dodávateľa. Bolo
problémomsprávcudane,keďsamuaninaopakovanúvýzvunepodarilonavrhnutéhosvedkapredvolať.Toto sa podarilo až po ukončení daňovej kontroly a prerokovaní protokolu v súvislosti s iným konaním.
Správca dane sa dopustil procesnej chyby, keď termín opakovaného výsluchu svedka naplánoval až po
prerokovaní protokolu o daňovej kontrole. Žalobca považoval jeho výsluch za kľúčový. Prvostupňový

súd pochybil, keď sa s nevykonaním navrhovaného dôkazu nevysporiadal a naplnil odvolací dôvod
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru, správca dane vykonávajúci dokazovanie je
zodpovedný za vedenie daňového konania a nie je jeho úlohou teoreticky špekulovať a vrhať zlé svetlo
na podnikateľskú činnosť žalobcu bez predloženia dôkazov.

Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že splnomocnená
zástupkyňa dodávateľa vedome spôsobovala prieťahy v daňovom konaní. Žalobca vo svojom odvolaní
namietal aj tvrdenie správcu dane ohľadom plnomocenstva udeleného dodávateľom Mgr. L. Z., ktorý
v čase jeho udelenia nebol konateľom predmetnej spoločnosti, pričom daná spoločnosť vznikla až
nasledujúci deň po udelení plnomocenstva. V danom prípade sa jednalo o plnomocenstvo udelené
žalobcom budúcemu konateľovi.

Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že správca dane vypočul dňa 14.06.2012 na ústnom pojednávaní
svedka, O. T., ktorý vykonával stavebný dozor na stavbe kogeneračnej jednotky. Podľa jeho názoru,
správca dane porušil § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, keď o tomto výsluchu žalobcu vopred
neupovedomil.

Zaúčelompreukázaniaskutočnejrealizácieprípravnýchprác,navrholžalobcavypracovanieznaleckého
posudku prípadne skúšobného geologického vrtu.

Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca odvolací súd, aby zmenil rozsudok Krajského súdu v

Nitre tak, že žalobe vyhovie, prípadne vráti vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu k námietkam žalobcu uviedol, že Daňový úrad v Nitre vykonal

dňa 14.06.2012 ústne pojednávanie s O. T., ktorý vykonával stavebný dozor na kogeneračnej jednotke v
Topoľčanoch. Na termíne konania sa s uvedenou osobou dohodol správca dane telefonicky. O. T. nebol
vypočutý ako svedok, a preto nebol dôvod vyrozumieť žalobcu po vypočutí svedka. Ústne pojednávanie
vykonané správcom dane nemalo znaky svedeckej výpovede.

Z dokladov predložených žalobcom vyplývalo, že k prevzatiu a odovzdaniu prác deklarovaných
faktúrou došlo dňa 01.11.2011, teda v období, kedy už bola kogeneračná jednotka niekoľko mesiacov v
prevádzke. Tvrdenie o dodaní prác dodávateľom uvedeným na faktúre č. 0282011 je absolútne v rozpore
s realitou, keďže samotné stavebné práce boli zahájené už v októbri 2010 a samotná sústava parnej
turbíny bola uvedená do reálnej prevádzky už dňa 01.07.2011.

Je zrejmé, že vypracovanie navrhovaného znaleckého posudku, prípadne vykonanie skúšobného
geologického vrtu by nepreukázali, ktorý subjekt sporné práce vykonal a kedy ich vykonal. V daňovom
konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo a nebola preukázaná
reálna existencia plnenia fakturovaného zo strany dodávateľského subjektu.

Nie je preto pravdivé tvrdenie, že bol porušený princíp daňovej neutrality. Uvedené platí aj vtedy, ak
dodávateľ daň z vystaveného dokladu bol povinný priznať a odviesť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Žalovaný žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§
246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu
dôvodovuvedenýchvodvolanížalobcuadospelkzáveru,žetomutoodvolaniunemožnopriznaťúspech.Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 27.04.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

V.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase

vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve
súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§
250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového
ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu

dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s
prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

Nie je preto úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe
nesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej
ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím.

Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou
spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné
ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového
súdu zrušil.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2
O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj
napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho

pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti
napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po

oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto
sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdomza správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam
žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu,
zákon č. 563/2009 Z.z. - daňový poriadok, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu
dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti

daňového subjektu. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pritomprihliadanavšetko,čovdaňovomkonanívyšlonajavo(§
3 ods. 3 daňového poriadku.). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy
vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie
dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku).

Spôsob dokazovania v daňovom konaní upravuje ust. § 24 daňového poriadku, podľa ktorého daňový
subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný

viesť.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné
na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24
ods. 3 a 4 daňového poriadku).

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci

daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.

Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zák.
č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou

vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Dokazovanie vykonáva
správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009

z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17
z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte -
žalobcovi (§ 24 daňového poriadku v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponujesvojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených

podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.

Podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej

povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani
za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.

Odvolací súd zdôrazňuje, že záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní

ustálený, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno-
právnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z.

V predmetných prípadoch žalobcovi právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1, § 51 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z.z. o DPH) nevzniklo.

Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia
boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte
a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom.

Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bola aj administratívny spis žalovaného, vrátane
prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca počas daňovej kontroly vysvetlil okolnosti
ohľadom uzavretia zmluvy o dielo zo dňa 27.07.2010, uzavretej medzi žalobcom a dodávateľskou
spoločnosťou BLONDES SK & BROKER LONDON LTD., s.r.o., ktorej predmetom boli prípravné práce

na odvodnení základovej plochy pod kogeneračnou jednotkou a skladom drevenej hmoty v Topoľčanoch
v rozmere 35 56 m2 a hrúbke 45 cm. Zhotoviteľ sa zaviazal dielo vykonať do 31.05.2011. Celková suma
diela bola stanovená vo výške 330 004, 80 eur. Konateľ žalobcu sa k samotnej realizácii dohodnutých
prác nevedel vyjadriť. Uviedol, že vecné plnenie mala na starosti firma URBAS z Rakúska. Predmetom
šetrenia boli aj pôžičky poskytnuté žalobcom RNDr. V. X.. Podľa výpovede vypočutého svedka, konateľa

žalobcu v období od 25.11.2009 do 17.12.2010 vyplýva, že k realizácií odvodnenia daného územia
a súvisiacich prác došlo v lete 2010. Spoločnosť BLONDES SK & BROKER LONDON LTD., s.r.o.
bola jednou z firiem, ktorá odvodňovacie práce vykonávala. Projektovú dokumentáciu zabezpečovala
spoločnosť z Rakúska, ktorá žalobcu poverila na niektoré úkony. Na otázku správcu dane, či má
vedomosťorealizáciizmluvoudohodnutýchprác,akoajvčaseichrealizácieuviedol,ženemávedomosť

o tom, kto práce realizoval, pričom tieto boli vykonané v rozsahu dvoch - troch mesiacov. Zmluvná
dodávateľská spoločnosť vykonávala len odvodnenie pozemkov. Nemal vedomosť, aké dokumenty
súvisiace s plnením prác boli predkladané, pričom realizáciu kontrolovala rakúska firma.

Správca dane na ústnom pojednávaní vypočul za účelom preverenia obchodných vzťahov so žalobcom

daňový subjekt, O. T.. Ten uviedol, že na základe mandátnej zmluvy spolupracoval so žalobcom v období
november 2010 až február 2011. Už v čase podpísania zmluvy o spolupráci so žalobcom bola stavba na
kogeneračnejjednotkedávnorozostavaná.Stavebnéprácebolizahájenévletnýchmesiacoch.Uvedené
skutočnosti boli preukázané predloženou mandátnou zmluvou a faktúrami, ktorými si O. T.toval za výkon
stavebného dozoru na stavbe kogeneračnej jednotky v Topoľčanoch.

Z ďalšieho dokazovania vyplýva, že sústava parnej turbíny do prevádzky pre tepláreň a elektráreň na
biomasu Topoľčany bola uvedená do prevádzky 01.07.2011.

V zmysle zápisnice zo dňa 25.06.2012 sa konateľ žalobcu nevedel vyjadriť k preukázaniu vykonania

prípravných prác na odvodnení a odbahnení základovej plochy pod kogeneračnou jednotkou a skladom
drevnej hmoty v Topoľčanoch na základe zmluvy o dielo zo dňa 27.07.2010, uzavretej so spoločnosťou
BLONDES SK & BROKER LONDON LTD., s.r.o.Žalobca na základe týchto skutkových zistení preto dostatočným spôsobom nepreukázal skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení
a vyúčtovaní a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania.

Je nespornou skutočnosťou, že žalobca nepreukázal vierohodnosť a správnosť povinných evidencií a
záznamov ním vedených a svojím konaním (nevysvetlil požadované skutočnosti) neumožnil preveriť
všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných zdaniteľných obchodov.

Za stavu, že žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov - tak, ako je uvedené

na faktúre č. 0282011 zo dňa 02.11.2011 a doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu,
aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení,
nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z.

Správca dane vykonal v predmetnej veci v priebehu daňovej kontroly rozsiahle dokazovanie obsiahnuté
v protokole č. 9414401/5/255836/2012/Ges zo dňa 14.09.2012, zamerané na preukázanie reálnosti

fakturovaných dodávok prác spoločnosťou BLONDES SK & BROKER LONDON LTD., s.r.o. Zo strany
žalobcu neboli v daňovom konaní prezentované také dôkazy, ktoré by boli schopné vyvrátiť právne
správne a logické závery správcu dane a prvostupňového súdu o fiktívnosti fakturovaných dodávok prác
dodávateľskou firmou a o čase ich realizácie. Žalobcom deklarovaný termín (november 2011) realizácie
zdaniteľného plnenia (prípravných prác) dodávateľa, bol spochybnený preukázanými skutočnosťami z

ktorých vyplynulo, že nielen prípravné práce ale celá stavba bola uvedená do prevádzky už 01.07.2011.

Senát najvyššieho súdu prisvedčil žalovanému v tom, že žalobca vo vzťahu k faktúre č. 0282011 zo
dňa 02.11.2011 od dodávateľa, č. 110510/V2 z 11.5.2010 a č. 170510/V2 zo 17.05.2010 od dodávateľa
BLONDES SK & BROKER LONDON LTD., s.r.o. jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil

tak dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaného zdaniteľného plnenia.

Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými
hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem
iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať

prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového
konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu
DPH. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných

skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov
podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať na čo najúplnejšie
zistenie potrebných skutočností, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho

uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

Možno sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu, že žaloba nebola dôvodná, pretože žalovaný
sa v rámci žalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne vysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil logickým zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu

k vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné
hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov.

Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré
by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu, odvolací súd
poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06),
v zmysle ktorej všeobecný súd (prvostupňový, ale aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

VI.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, žalovaný na náhradu nemá
právny nárok.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.