Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/480/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914203997
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914203997.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému
H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. H. XXX, XXX XX N. H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica,

právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, o zaplatenie 1.160,20 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 12C/176/2014 - 30 zo dňa 16. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 138,90 Eur (štvrtý výrok), p o
t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania
vo výške 46,91 Eur, na účet eventuálne k rukám jeho právneho zástupcu, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa

16. 06. 2015 rozhodol, že konanie sa zastavuje (prvý výrok), žalobcovi vrátil časť zaplateného súdneho
poplatku (druhý výrok), žalovanému náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok) a ďalej rozhodol, že
žalobcajepovinnýnahradiťvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhotrovyprávnehozastúpeniavo
výške138,90Eur,naúčetalebodorúkjehoprávnehozástupcu,dotrochdníodprávoplatnostiuznesenia
(štvrtý výrok). O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., keďže z procesného
hľadiska žalobca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Žalovaný, ktorý by mal nárok na náhradu

trov konania v zmysle uvedeného ustanovenia si nárok na náhradu trov neuplatnil, preto mu súd ich
náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý vstúpil podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
z vlastného podnetu, priznal okresný súd podľa § 93 ods. 4 O.s.p. a § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.
uplatnenú náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia. Konkrétne išlo o náhradu vo výške
138,90 Eur (2 úkony právnej služby - prevzatie veci a podanie vyjadrenia po 61,41 Eur a 2x prináležiaca
paušalizovaná náhrada trov po 8,04 Eur).

Proti uvedenému uzneseniu vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného trovy konania (štvrtý výrok) podal žalobca (prostredníctvom právneho
zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že rozhodnutie neobsahuje žiadne zdôvodnenie
účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Podotkol, že nenapáda otázku samotného
právneho zastúpenia, ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie

zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o jeho povinnosti nahradiť trovy konania. Pri
posúdení otázky účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nevzal súd do úvahy, že ideo subjekt, ktorý je ex lege považovaný za odborne spôsobilý na vykonávanie toho, k čomu si “najíma”
právneho zástupcu, a teda danú činnosť môže vykonať aj sám. Podporne poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2013. Ak zákonodarca priznal nejakému

subjektu určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického
predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej
činnosti. V opačnom prípade by bolo minimálne nelogické, keby sa osobitné postavenie priznávalo
subjektu, ktorý nie je schopný a spôsobilý realizovať svoju činnosť. Predložené podanie vedľajšieho
účastníka je zhodné, ako predkladá v iných veciach. Poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 5/2013 a na to, že združenie namiesto toho, aby zastupovalo
spotrebiteľa prostredníctvom odborne vyškolených zamestnancov a členov, vstupuje do konania vždy
už zastúpené právnym zástupcom, a to pravidelne vo všetkých konaniach a bez výnimky. Odôvodnené
právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych veciach. V opačnom prípade
ide o zneužívanie zákona, pretože už samotné združenie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti.
Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné a

nezákonné. Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani
nemá postavenie vedľajšieho účastníka. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že odporca nevyjadril svoj
nesúhlas s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní, a preto má za to, že absenciu súhlasu nemožno
považovať za nesúhlas. Záver súdu prvého stupňa nemá oporu v zákone, absencia súhlasu znamená,
že súhlas s účasťou nejestvuje, pričom nie je daný podstatný dôvod, pre ktorý by sa tak stalo.

Na základe uvedených skutočností žiadal rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku zmeniť
tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania (právneho zastúpenia) nepriznáva.

Vedľajší účastník (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu
uviedol, že do konania nevstúpil hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe a ani

podanévyjadrenieneboloformulárovéauvádzalolenskutočnosti,nazákladektorýchdošlokzastaveniu
konania. Žalobca podáva opakovane nedôvodné žaloby proti spotrebiteľom, ktorí sa však v konaní
nevediabrániťaZdruženiespotrebiteľovSlovenskao.z.zdanéhodôvoduvočitakýmtopraktikámbojuje,
pričom rovnako ako žalobca využíva na vypracovanie právnych vyjadrení advokáta. Je nepochopiteľné,
že žalobca poukazuje najmä na neúčelnosť trov právneho zastúpenia, pričom sám podáva hromadné

formulárové žaloby, ktoré sú často neúplné, bez znalosti veci. Ďalej uviedol, že sa vyjadril k doručenému
návrhu v rozsahu, v akom to považoval za potrebné a bol v konaní úspešný, tým že konanie bolo
voči spotrebiteľovi zastavené a nesporne mu vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nielen účelne
vynaložené, ale viedli k úspechu žalovaného ako spotrebiteľa v spore. V konaní neexistuje žiadny
dôvod, pre ktorý by mu trovy právneho zastúpenia nemali byť priznané. K námietke žalobcu, že on

ako vedľajší účastník ku svojmu vstupu do konania nemal odporcov súhlas, uviedol, že oznámenie o
vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené súdu pred nadobudnutím právoplatnosti zákona
č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. V čase
doručenia oznámenia o vstupe zákon podmienku súhlasu nevyžadoval. Na základe uvedeného navrhol
odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok prvostupňového súdu potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania (trov právneho zastúpenia), ktorých výšku presne špecifikoval.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril

V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v medziach

daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214
ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219
ods. 1,2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy

(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), konkrétne zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú
uzavrel dňa 23. 09. 2009 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Oznámením doručeným okresnému
súdu dňa 06. 10. 2014 oznámil svoj vstup do konania na strane žalovaného vedľajší účastník Združenie
spotrebiteľov Slovenska o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica. Dňa 19. 12. 2014 bolo
súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom vzniesol námietku premlčania a uplatnil si

náhradu trov konania. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 15. 06. 2015 vzal žalobca návrh na
začatie konania v celom rozsahu späť. S ohľadom na uvedené potom prvostupňový súd odvolaním
napadnutým uznesením konanie zastavil.Podľa § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu;

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
c) bolo zastavené,
d) začalo na návrh prokurátora.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania

splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.s.p.
je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania

(ak účelne vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie §146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa
hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby. V predmetnom prípade

sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1160,20 Eur s príslušenstvom. Následne došlo k
späťvzatiu návrhu na začatie konania bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Z uvedeného je teda zrejmé,
že sa nejednalo o späťvzatie v dôsledku správania samotného žalovaného (teda o prípad upravený v
druhej vete § 146 ods. 2 O.s.p.) a zastavenie konania teda procesne zavinil žalobca. V tejto súvislosti
odvolací súd ešte považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2

O.s.p. použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci
v späťvzatí návrhu). Prvostupňový súd tak v zmysle uvedenej právnej úpravy správne priznal náhradu
trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného,
nakoľko tieto boli riadne uplatnené a účelne vynaložené (príprava a prevzatie zastúpenia v konaní, v

ktorom je účastníkom spotrebiteľ za účelom realizácie ochrany spotrebiteľa subjektom na to určeným).
Samotná výška trov konania vedľajšieho účastníka nebola rozporovaná, preto sa ňou odvolací súd pri
rešpektovaní § 212 ods. 1 O.s.p. nezaoberal. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil.

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu (t.j. prvý až tretí výrok) zostali nedotknuté
(§ 206 ods. 3 O.s.p.).

Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Keďže bol v odvolacom konaní úspešný,
súd mu v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu týchto trov priznal. Trovy právneho

zastúpenia predstavujú sumu 30,71 Eur (§13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov) a z režijného paušálu vo výške 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 uvedenej
vyhlášky) a 20 % DPH, spolu vo výške 46,91 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.