Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/784/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215516
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712215516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 16.10.2014, č. k. 17C 142/2012-318, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v spojených veciach pod sp. zn. 17C 142/2012 (17C 142/2012, 17C 143/2012, 17C 144/2012, 17C
145/2012, 17C 146/2012, 17C 147/2012, 17C 149/2012, 17C 150/2012, 17C 151/2012, 17C 153/2012,
17C 154/2012, 17C 155/2012, 17C 156/2012, 17C 157/2012, 17C 158/2012, 17C 159/2012, 17C
160/2012, 17C 161/2012, 17C 162/2012 po ich spojení zamietol v celom rozsahu. Podanými návrhmi
sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

v konkrétnych exekučných veciach pod sp. zn. 21Er 871/10, 28Er 281/2009, 27Er 765/2009, 27Er
114/2010, 22Er 743/10, 20Er 1317/09, 20Er 1384/09, 23Er 56/10, 20Er 3/10, 28Er 57/10, 26Er 1183/10,
23Er 447/10, 21Er 1425/10, 24Er 769/10, 23Er 784/10, 28Er 653/10, 23Er 776/09, 25Er 655/10, 21Er
1536/10 v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučných konaniach z dôvodu,
že exekučný súd nevydal na žiadosť súdneho exekútora rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie v jeho prospech v zákonom určenej lehote. Ako vyplýva z dôvodov rozhodnutia okresného

súdu, tieto návrhy navrhovateľa v spojených veciach zamietol z dôvodu, že nezistil nesprávny postup
exekučnéhosúduvexekučnýchkonaniach,odktorýchnavrhovateľodvodzujenesprávnyúradnýpostup,
pretože vo všetkých veciach bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá,
pričom súd vychádzal z toho, že v rámci exekučného konania bol exekučný súd oprávnený skúmať
zákonnosť exekučného titulu, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, teda aj pred samotným
vydaním poverenia. V rámci rozhodovania teda okresný súd realizoval len svoje oprávnenie vyplývajúce
z§44ods.2Exekučnéhoporiadku,atooprávneneposúdiť,čiexekučnýtitulniejevrozporesozákonom.

Ak teda skúmal tak formálnu, ako aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu a dospel k záveru, že
nie je možné na základe neho viesť exekúciu a žiadosť o udelenie poverenia zamietol, nekonal okresný
súd v rozpore so zákonom a nedopustil sa teda nesprávneho úradného postupu. V takomto prípade
nebola pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia určená lehota na vydanierozhodnutia. Nezistil teda podmienky pre nesprávny úradný postup podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2
zákona č. 514/2003 Z. z., a teda pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že
súdprejednalvecvneprítomnostinavrhovateľaajehoprávnehozástupcupostupujúcpodľaustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. V tejto
súvislosti namietal, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a

priložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým
navrhovateľovi právo na konanie pred súdom. Podotkol tiež, že okolnosť, že krajský súd nevzhliadol
dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že u navrhovateľa a objektívne aj v očiach verejnosti
nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia
iných krajských súdov, ktoré vylučovali sudcov príslušného súdu, aj keď nerozhodovali v exekučnej

veci z prejednávania a rozhodovania. Ďalej v podanom odvolaní uviedol, že súd sa nedostatočne
oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa
o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ trval na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom a
na nestrannom súde. Navrhovateľ nemal ani možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri

svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal teda možnosť
vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej
situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu
ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Keďže navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho konania bola podľa uvedených
argumentov navrhovateľa porušená vo viacerých smeroch. Navrhovateľ v odvolaní taktiež poukazoval
nato,žepokiaľsažalovanýnevyjadril,resp.nereagovalnavýzvusúdu,abypredložilpísomnévyjadrenie
k podanému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p. Taktiež si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa

ustanovenia § 120 ods. 4 O. s p. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie veci.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo strany odporkyne podané nebolo.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O. s. p. a tento čiastočne v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil a čiastočne v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil v rozsahu
zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 04.02.2013, č. k. 17C 142/2012-18, okresný súd pod
túto spisovú značku spojil na spoločné konanie veci už vyššie uvedené v odôvodnení rozhodnutia. V
odvolacom konaní boli veci sp. zn. 17C 143/2012 a 17C 160/2012 vylúčené na samostatné konanie v
odvolaní pod sp. zn. 14Co/784/2015 z dôvodu, že v uvedených veciach 17C 143/2012, 17C 160/2012

bola členka senátu 14Co R.. E. L. vylúčená z prejednania a rozhodnutia, lebo konala v exekučných
veciach, od ktorých v nich navrhovateľ uplatňuje náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
514/2003 Z. z.

Pokiaľ sa týka spojených vecí sp. zn. 17C 143/2012, 17C 160/2012, tak exekučné spisy dotýkajúce

sa návrhov na začatie konania uplatnených pod týmito spisovými značkami boli do konania pripojené.
Na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľa tak mohol krajský súd preskúmavať správnosť
rozhodnutia okresného súdu dotýkajúceho sa týchto vecí.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je

tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku
2 až 7 § 213 O. s. p.Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p. teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie
dokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní, ktoré sa dotýkalo vyššie uvedených spojených vecí,

vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci a na základe podaného odvolania navrhovateľa dospel krajský súd k záveru,
že okresný súd v daných spojených veciach v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre svoje
rozhodnutie, vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský

súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne jasne,
zrozumiteľne a právne argumentačne presvedčivo vysporiadal s preskúmaním právneho základu
ako aj dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, preto ak tento v podanom odvolaní namietal

vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah okresného súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku, tak tieto námietky nepovažoval krajský súd za opodstatnené.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods.

1, § 6 ods. 1, § 9 ods.1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku, a to
tak s ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v exekučných veciach Okresného súdu

Zvolen 28Er 281/2009 a 25Er 776/09, ktoré sa týkajú vecí 17C 143/2012, 17C 160/2012, nebol exekučný
súdviazanýlehotou15dní,lebovkonečnomdôsledkužiadostiexekútoraoudeleniepovereniazamietol,
pričom postupoval v súlade s § 44 ods. 2 E.p., keď v daných veciach skúmal, či exekučný titul, ktorým
bol rozhodcovský rozsudok, spĺňa formálne a materiálne podmienky pre vedenie exekúcie. Ak dospel k
záveru, že tomu tak nie je a žiadosti o vydanie poverenia zamietol, tak nemožno hovoriť o nesprávnom

úradnom postupe, lebo exekučný súd konal v súlade so zákonom, § 44 ods. 2 E.p. Ani pri lehotách
nemožno hovoriť v takomto prípade o zbytočnom prieťahu v konaní, keď aj samotný navrhovateľ
množstvom návrhov spôsobil, že súd mal sťaženú úlohu v postupe podľa Exekučného poriadku.

Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty navrhovateľa obsiahnuté v podanom odvolaní a

spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne navrhovateľovi odňaté právo
konať pred súdom. Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie
pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, súd
v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti navrhovateľa.
Súd podľa tvrdenia navrhovateľa ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného

pojednávania z dôležitého dôvodu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ podal okresnému súdu návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu
so samou sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, vedeného pod sp. zn. 24NcC

59/2012, ktoré sa dotýkalo aj uvedených vecí. Dôvodom návrhu na zrušenie pojednávania okresného
súdu bolo, že vo veci nekonal nestranný sudca ako aj súd, keďže s návrhom na zrušenie pojednávania
bol spojený aj návrh na prerušenie konania, tak okresný súd pojednávanie určené na deň 03.10.2013
odročil za účelom rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania. Tým vyhovel aj návrhu na zrušenie
pojednávania. Uznesením zo dňa 10.10.2013, č. k. 17C 142/2012-236 Okresný súd Zvolen návrh na

prerušenie konania zamietol, pričom v odvolacom konaní Krajský súd v Banskej Bystrici predmetné
rozhodnutie uznesením zo dňa 31.03.2014, č. k. 13Co/1217/2013-261 potvrdil. Okresný súd potom ďalej
vo veci konal a vytýčil termín pojednávania na 16.10.2014 o 11.00 hod. Predvolanie prevzal právny
zástupca navrhovateľa 10.09.2014. O pojednávaní vedel včas, návrh na odročenie pojednávania užnepodal a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani v súlade s § 119 O.s.p. neuviedol dôležité
dôvodypreodročeniepojednávania,pretozadanýchokolnostípovažovalajkrajskýsúdprocesnýpostup
súdu prvého stupňa za správny. Súd prvého stupňa mohol preto postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Keďže okresný súd o návrhu na prerušenie konania rozhodol právoplatne skôr, ako vo veci samej, tak
námietkanavrhovateľavpodanomodvolaní,ktorounamietalnesprávnyúradnýpostup,neboladôvodná.

Z podaného odvolania navrhovateľa ďalej vyplýva, že ním namietal to, že okresný súd sa nevyporiadal

s jeho žiadosťou, aby na pojednávaní bol osobne účastný právny zástupca navrhovateľa. V tejto otázke
krajský súd uvádza, že v podaní navrhovateľa a aj v samotnom odvolaní proti rozsudku okresného súdu
je uvedené, že navrhovateľ sa chcel zúčastniť len takého pojednávania, ktoré bude vedené nestranným
sudcom a na nestrannom súde. Tým dal najavo, že pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené u Okresného
súdu Zvolen, tak nie je právny dôvod, aby sa zúčastnil pojednávania okresného súdu, lebo nie je vedené
nestranným sudcom a na nestrannom súde.

Ak za daných okolností okresný súd konal v neprítomnosti navrhovateľa, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo
k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, pretože navrhovateľ mal možnosť sa pojednávania
okresného súdu zúčastniť, pretože o termíne pojednávania včas vedel, pričom svoje právo účasti na

pojednávaní okresného súdu nevyužil.

Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s.
p. pred tým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. bolo
obsiahnuté v predvolaní, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené. Takže o poučení zo

strany okresného súdu a právnych dôsledkoch právny zástupca navrhovateľa vedel.

Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol samotný navrhovateľ, a to exekučné
spisy, z ktorých odvodzoval navrhovateľ nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz pripojenými exekučnými spismi, teda dôkaz, ktorý

navrhol samotný navrhovateľ, a ak na základe takto vykonaného dôkazu dospel k záveru, že nebol
zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom konaní, tak vychádzal len z podkladu,
ktorý bol navrhnutý navrhovateľom a z ktorého uvedené zistenie okresného súdu vyplýva, pričom ani
krajský súd preskúmaním veci nezistil, že by skutkové a právne závery okresného súdu v tomto smere
boli nesprávne.

V podanom odvolaní navrhovateľ taktiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., pretože ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu, aby
predložila písomné vyjadrenie k podanému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., bol dôvod
na tento procesný postup. Tento argument navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko odporkyňa doručila

súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla rozsiahle procesné stanovisko k návrhu a uplatnenému nároku, ktoré
bolo doručené aj právnemu zástupcovi navrhovateľa. Navrhovateľ teda o námietkach odporkyne proti
uplatnenému nároku vedel. Neboli teda splnené podmienky pre procesný postup podľa ustanovenia §
153b O. s. p.

V danom štádiu konania sú už nepodstatné aj úvahy navrhovateľa v podanom odvolaní o nedostatku
nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov
Okresného súdu Zvolen, teda aj v spojených veciach rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý
uvedenú otázku právoplatne vyriešil, pričom v rámci rozhodovania o námietke zaujatosti dospel krajský
súd k záveru, že pre posudzovanie opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol právne

významný len pomer toho sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, ktorej sa namietaný nesprávny úradný
postup týka. Pokiaľ bol navrhovateľ presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke
zaujatosti, mal možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok v súlade s § 237 písm. g/ O. s. p. Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol povolaný na poskytnutie
ochrany základným právam navrhovateľa. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa

06. 02. 2013 č. k. 1ÚS 89/2013. Okrem toho poukazoval aj na nedostatok právomoci na preskúmanie
sťažovateľových námietok zákonného sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam krajského
súdu v iných obdobných veciach.Ak nebol preukázaný základ nároku na náhradu škody, nebol daný dôvod, aby sa okresný súd podrobne
zaoberal škodou, ktorú navrhovateľ uplatňoval.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie navrhovateľa za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojených veciach, tak ako
sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a odporkyni, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením §151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.