Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200740
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1616200740.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: T. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XXX, U.,
proti odporcovi: PRO CIVITAS, s.r.o., Bratislava, so sídlom Vajnorská č. 100/A, IČO: 45 869 464,
zastúpenýJUDr.VeronikaKubriková,PhD.,advokátkouvBratislave,Martinčekovaul.č.13,onariadenie
predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa
8.februára 2016, č. k. 7C/128/2016-10, v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.01.2008, uzatvorenej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou a.s., IČO:
31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, a to odo dňa doručenia tohto uznesenia

až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 7C/48/2016. Ďalej uložil zamestnávateľovi navrhovateľky CBA SLOVAKIA, a.s., IČO:
36 620 319, so sídlom Duklianskych hrdinov 2, 984 01 Lučenec, povinnosť zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy navrhovateľky, ktoré realizuje v prospech odporcu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o.,
v prospech účtu vedeného v Poštovej banke a.s. č. ú. SK XXXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Q.:
X., V.:XXXXXXXXXX na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX, uzavretej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou a.s., a to odo dňa doručenia tohto
uznesenia až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/48/2016.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 102 ods. 1, § 75 ods. 1,2, § 76 ods. 1
písm. f), ods. 2,4 O.s.p., keď skúmajúc, či sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia,

sa oboznámil s návrhom navrhovateľky, vyčíslením pohľadávky ku dňu 24.09.2015, oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2013, výzvou na zaplatenie úveru zo dňa 26.01.2009, zmluvou
o úvere zo dňa 29.01.2008, spisom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7C/48/2016 a spisu sp.
zn. 6C/1689/2015, z ktorého zistil, že navrhovateľka podala dňa 05.11.2015 návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť odporcovi spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o.
zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2007 a zároveň sa domáhala uloženia povinnosti tretej osobe
zamestnávateľovi navrhovateľky spoločnosti CBA SLOVAKIA, a.s. zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy na základe vyššie uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy. Súd v tomto konaní vyhovel
navrhovateľke v celom rozsahu a nariadil predbežné opatrenie tak, ako to navrhovateľka žiadala.
Zároveň uložil navrhovateľke podať návrh vo veci samej. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu
dňa 18.01.2016 zapísaným pod sp. zn. 7C/48/2016 domáhala neplatnosti dvoch dohôd o zrážkach

zo mzdy a to na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2007 a úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.01.2008. Svoj návrh odôvodňovala okrem iných skutočností aj tým, žesamotná dohoda o zrážkach zo mzdy v oboch zmluvách o úvere bola napísaná miniatúrnym písmom.
Pri podpisovaní týchto zmlúv nebola navrhovateľka pôvodným veriteľom upozornená na takúto formu
zabezpečenia úveru. Nemala vedomosť o tom, že čo tento bod zmlúv môže spôsobiť, najmä, že môže

slúžiť veriteľovi a následným ďalším veriteľom k vymáhaniu dlhu, ktorý si bez rozhodnutia súdom môže
navyšovaťvymáhanúpohľadávkupodľasvojichpredstáv.Ďalejnavrhovateľkapoukázalanaskutočnosť,
že na úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2007 doposiaľ zaplatila sumu 6.210,- €, pričom pôvodná
výška úveru bola v sume 2.655,- € (80.000,- Sk). Na ďalšom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.01.2008
navrhovateľka uhradila doposiaľ sumu 4.751,96 €, pričom pôvodná výška úveru bola v sume 1.660,- €

(50.000,- Sk). Na základe žiadosti navrhovateľky, aby jej odporca vyčíslil dlžnú sumu, tento jej ju riadne
nevyčíslil s rozdelením na istinu a úrok. Navrhovateľka má za to, že istiny už boli dávno uhradené a
odporca si neustále navyšuje dlžnú sumu o úroky z neexistujúcich istín, čo je v rozpore so zákonom.

Nazákladevyššieuvedenéhoprvostupňovýsúddospelkzáveru,ženávrhunavrhovateľkynanariadenie
predbežného opatrenia je potrebné vyhovieť. Prvostupňový súd sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami

navrhovateľky, ktoré jednoznačne preukázala listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú aj v tomto spise
ako aj v spisoch 6C/1689/2015 a 7C/48/2016. Taktiež po právnej stránke mal prvostupňový súd za to,
že sú splnené podmienky pre rýchlu dočasnú úpravu pomerov účastníkov nariadením predbežného
opatrenia z dôvodu, že ďalším výkonom zrážok zo mzdy zo strany zamestnávateľa navrhovateľky by
navrhovateľke mohla vzniknúť reálna ujma. V návrhu vo veci samej (o neplatnosť dohôd o zrážkach zo

mzdy) ide o právne úkony, ktoré majú spotrebiteľský charakter, resp. sú súčasťou zmlúv o úvere, ktoré
majú spotrebiteľský charakter, preto bude vecou súdu posúdiť všetky zmluvne dohodnuté podmienky,
za akých došlo k uzatvoreniu zmlúv o úvere a následne k uplatneniu pohľadávok zo strany odporcu.
Prvostupňový súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel v plnom rozsahu, keď zároveň uložil tretej osobe
a to platiteľovi mzdy navrhovateľky povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky

a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/48/2016.

O trovách konania prvostupňový súd nerozhodol, z dôvodu, že o týchto v zmysle § 145 O.s.p. rozhodne
v rozhodnutí vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a návrh navrhovateľky zamietnuť, alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom , súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho posúdenia veci a odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., a napokon z

dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odporca namietol nedostatok svojej vecnej
pasívnej legitimácie z dôvodu, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo
a zároveň vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať, nakoľko predmet sporu
vznikol z obchodu, ktorý bol predmetom zmluvy o úvere a je nepochybné, že je spôsobilý na prejednanie

na rozhodcovskom súde. Namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na podanej
určovacej žalobe, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, nakoľko na základe
skutočností, ktoré navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, nemožno
považovať jej nárok za osvedčený, keďže dostatočne neosvedčila splnenie zákonom stanovenej
podmienky úspešnosti, ako aj prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby, t. j. existenciu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedol, že navrhovateľka odôvodnila naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy len tým, že od roku 2008 do roku 2015
zaplatila určitú časť úveru, čo však žiadnym spôsobom nepreukázala, avšak opomenula skutočnosť, že
v prípade porušenia zmluvných povinností je povinná zaplatiť sankčné úroky. Uviedol, že navrhovateľka
nepreukázala, že zmluvu, resp. Dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrela slobodne, ani v čom spočíva

hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane, a keďže k vykonaniu zrážok zo mzdy
navrhovateľky už došlo a súd by návrhu vyhovel, navrhovateľka by podala ďalší návrh na splnenie
povinnostistým,žeovykonanízrážkyzomzdymalanavrhovateľkavedomosťužvčasepodanianávrhu.
Vytkol súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a neodôvodnené.Odporca uviedol, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, keď aj
ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho

ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti, keď navrhovateľka uzavrela zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok
a nátlaku. V tomto smere poukázal na stanovisko sudcu F. Ľ.A., podľa ktorého všeobecné súdy, vrátane
ústavného súdu ochranu spotrebiteľa pustili tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky
za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v
zmysle "ten chudák nevie čo podpísal, ale peniaze mohol zobrať"), čo sa dotýka samej podstaty a hlavne

primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti s tým,
že takýto postup zo strany orgánov ochrany práva je nielenže absolútne nevýchovný, paternalistický,
ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laaedere a pod., ktoré by v
podstate mali platiť aj pre "privilegovaného spotrebiteľa"; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie
dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez
akéhokoľvekpríslušenstvavočidlžníkovi,ktorýsatakneoprávneneobohacujenajehoúkorzaasistencie

súdov. Preto, ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného
súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a
ochromia nielen výkon spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok a tým
aj právny štát. Odporca vo svojom odvolaní ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 13Co/994/2013 a rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. 6C/197/2014.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania / § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov,
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Inak o predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia §
74 - § 77 O.s.p.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila aspoň danosť práva / nároku / a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Predbežné opatrenie
má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy, ak je odôvodnená
obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v spore. Nariadením
predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím
vo veci samej a pri nariaďovaní predbežného opatrenia platí zásada, že by nemalo ukladať obsahovo

rovnaké povinnosti ako by boli ukladané v rozhodnutí vo veci samej, lebo by tým toto rozhodnutie
predbiehali. Ďalším dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia je obava, že výkon súdneho
rozhodnutia by bol ohrozený.Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Tak ako vyplýva z návrhu na začatie konania
doručeným súdu dňa 18.01.2016 ( konanie vedené pod sp. zn. 7C/48/2016) navrhovateľka sa domáhala

neplatnosti dvoch dohôd o zrážkach zo mzdy a to na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 12.09.2007 a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.01.2008. Svoj návrh odôvodňovala
okrem iných skutočností aj tým, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy v oboch zmluvách o úvere
bola napísaná miniatúrnym písmom. Pri podpisovaní týchto zmlúv nebola navrhovateľka pôvodným
veriteľom upozornená na takúto formu zabezpečenia úveru. Nemala vedomosť o tom, že čo tento bod

zmlúv môže spôsobiť, najmä, že môže slúžiť veriteľovi a následným ďalším veriteľom k vymáhaniu dlhu,
ktorý si bez rozhodnutia súdom môže navyšovať vymáhanú pohľadávku podľa svojich predstáv. Ďalej
navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že na úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2007 doposiaľ
zaplatila sumu 6.210,- €, pričom pôvodná výška úveru bola v sume 2.655,- € (80.000,- Sk). Na ďalšom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.01.2008 navrhovateľka uhradila doposiaľ sumu 4.751,96 €, pričom
pôvodná výška úveru bola v sume 1.660,- € (50.000,- Sk).

Navrhovateľka listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
(vyčíslením pohľadávky ku dňu 24.09.2015, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2013,
výzvou na zaplatenie úveru zo dňa 26.01.2009, zmluvou o úvere zo dňa 29.01.2008)/ preukázal vecnú
súvislosť medzi navrhovanou úpravou, požadovanou v predbežnom opatrení a návrhom vo veci.

Rovnako z týchto listinných dôkazov bolo preukázané, že navrhovateľka osvedčila nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy resp. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( konanie sp. zn. 7C/48/2016), pričom v tomto konaní bude
súd prvého stupňa okrem iného posudzovať aj platnosť ustanovení predmetnej Dohody z pohľadu
prípadnej existencie/neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok. S cieľom zamedziť vzniku

prípadnej škody na majetku navrhovateľky resp. vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu,
bolo potrebné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Odvolací súd považuje za nesporné, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským
požívajúcim zvýšenú ochranu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Nie je sporné ani to,

že navrhovateľka sa dostala do omeškania so splácaním poskytnutého revolvingového úveru, keďže
odporca pristúpil k realizácii jeho zabezpečenia uplatnením si nárokov z uzavretej Dohody o zrážkach zo
mzdy. V prejednávanej veci ustanovenie Dohody o zrážkach zo mzdy, sú len všeobecné a z výzvy na
zaplatenie úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2009, nie je možné zistiť z čoho konkrétne dlžná suma
1.698,63€ priamo pozostáva, keď navrhovateľka, nadovšetko tvrdila, že na tomto uhradila už doposiaľ

sumu 4.751,96 €, pričom pôvodná výška úveru bola v sume 1.660,- € (50.000,- Sk). Navyše v Dohode
o zrážkach zo mzdy nie je uvedené ako dlho má zamestnávateľ povinnosť tieto zrážky realizovať, resp.
do akej sumy je povinný zamestnávateľ navrhovateľky tieto zrážky zo mzdy vykonávať, a preto hrozí, že
na základe predmetnej Dohody bude navrhovateľke zo mzdy zrazená bez súdnej kontroly väčšia suma,
než je prípustná výška uspokojenia pohľadávky odporcu z uzavretej úverovej zmluvy podľa predpisov o

ochrane práv spotrebiteľov. Uvedené by potom smerovalo len k vzniku ďalších sporov, v ktorých by bola
navrhovateľka (ako spotrebiteľ) nútená domáhať sa svojich nárokov samostatnou žalobou o vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako

vecne správne potvrdil.

Námietky odporcu uvádzané v odvolaní nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a
nemajú žiadny vplyv na nariadenie predbežného opatrenia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne súd
prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej / § 145 O.s.p. /.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.