Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201395
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414201395.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci

navrhovateľky: S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G., E. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s. r. o., Košice, Kuznámyho 29, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na zaplatenie sumy 484,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 29 € všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala vydania

bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vo výške 484,00 € s prísl., pričom
takýto návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
22.12.2009, na základe ktorej jej odporca poskytol finančné prostriedky vo výške 500,00 €. Vzhľadom
na skutočnosť, že takáto zmluva o úvere neobsahovala zákonné náležitosti podľa zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, bola navrhovateľka povinná vrátiť len poskytnutý úver vo výške 500,00
€ bez úrokov a bez akýchkoľvek poplatkov. Navrhovateľka však z dôvodu, že bola uvedená do omylu
zo strany odporcu uhradila mu celkovú sumu 984,00 €, t. j. o 484,00 € viac než mal odporca nárok. Z

tohto dôvodu sa tak odporca bezdôvodne obohatil a to vo výške 484,00 €.

Odporca s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil a poukazoval na skutočnosť, že nejde o
spotrebiteľský vzťah a navrhovateľka nemá postavenie spotrebiteľa nakoľko tento úver bol poskytnutý
na účel zamestnania a preto nemusí takáto zmluva obsahovať údaje o RPMN. Okrem toho pokiaľ
ide o zaplatenie poplatku za poskytnutý úver, tak nie je neprimerane vysoký z dôvodu, že odporca
je nebankový subjekt, ktorý nesie riziko podnikania a jeho náklady oproti bankám sú vyššie. Výška

poplatku bola v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedená a výrazne napísaná, pričom podnikateľské
riziko nebankových veriteľov je vyššie a preto sú oprávnení považovať aj vyššie úroky ako banky a
bankové inštitúcie. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, tak podľa jeho názoru nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorý ustanovuje zákon, pretože nedošlo k odstúpeniu
od zmluvy alebo k zrušeniu zmluvy, pričom dôvod na poskytnutie plnenia- zmluva o úvere neodpadol.
Zároveň odporca vzniesol námietku premlčania, pretože uplynula premlčacia doba, nakoľko posledná
splátka zo strany navrhovateľa bola uhradená 18.01.2011 a navrhovateľka si uplatnila svoj návrh na

okresnom súde 10.02.2014.

O tomto návrhu rozhodol súd rozsudkom zo dňa 06.06.2014 tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 484 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 18.12.2013 dozaplateniaavozvyškusúdnávrhzamietol.Okremtohoodporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľke
trovy právneho zastúpenia. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že medzi účastníkmi konania
vznikol spotrebiteľsko - právny vzťah s tým, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli bola bezúročná a

bezpoplatkov nakoľko v nej absentovali zákonné náležitosti vyžadované § 4 zákona č. 258/2001 Z.
z. a to RPMN, konečná splatnosť úveru ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Keďže navrhovateľka zaplatila v prospech odporcu sumu 984 eur, pričom odporca mal nárok
len na vrátenie sumy 500 eur, ktorú poskytol navrhovateľke tak sa bezdôvodne obohatil o sumu 484 eur.
Návrh na začatie konania bol podaný dňa 10.02.2014 s tým, že splátkou uhradenou navrhovateľkou dňa

10.7.2010 bola uhradená sumu 574 eur, pričom suma 500 eur bola započítaná na úhradu istiny vo výške
500 eur tak začalo dochádzať na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu s tým,
žesúdneprihliadolnanámietkupremlčania,ktorúvzniesolodporcanakoľkoideoobchodnoprávnyvzťah
vzmysle§261Obchodnéhozákonníka pretožeideoabsolútnyobchodapretojevšeobecnápremlčacia
doba 4 roky a navrhovateľka si tak uplatnila návrh na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby
nakoľko k bedôvodnému obohateniu začalo dochádzať až od 10.7.2010. Súd preto vyhovel návrhu

navrhovateľky s tým, že jej priznal aj úrok z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka v
rozsahu 8,25% ročne do zaplatenia. Súd zamietol návrh navrhovateľa v rozsahu presahujúcom úrok
z omeškania v presahujúcom 8,25% ročne nakoľko ten bol uplatnený v rozpore s § 369 Obchodného
zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Proti takémuto rozsudku podal odvolanie
odporca v ktorom okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru nebola uzavretá spotrebiteľské zmluva

medzi účastníkmi konania nakoľko úver bol poskytnutý navrhovateľke na výkon zamestnania. Okrem
toho súd nesprávne aplikoval ustanovenia obchodného zákonníka o premlčaní hoci mali byť aplikované
ustanovenia Občianskeho zákonníka a to § 107 a nasl. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací
súd uznesením zo dňa 17.9.2015 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ako
vyplýva z odôvodnenia takéhoto rozhodnutia odvolacieho súdu tak rozsudok prvostupňového súdu

nie je preskúmateľný z dôvodu, že jeho odôvodnenie nie je jasné a zrozumiteľné v dôsledku čoho je
nepreskúmateľný čím bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé a jednoznačné, či súd navrhovateľkou uplatnený nárok súd posudzoval a
priznal z titulu "platnej zmluvy o úvere" resp. "čiastočne platnej zmluvy o úvere, teda v rozsahu bez
úrokov a poplatkov" alebo uplatnený nárok posudzoval a priznal z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré

má svôj pôvod v danej zmluve o úvere. Uvedenú skutočnosť súd v odôvodnení nerozlišuje s náležitou
dôležitosťou, hoci od toho je závislé správne právne posúdenie uplatneného nároku a najmä aj jeho
prípadné premlčanie, teda je závislý aj výsledok konania. Odvolací súd ďalej vo svojom rozhodnutí
poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka ako aj odporca okrem iného poukazujú i na ustanovenia
premlčania o bezdôvodnom obohatení, ktoré sú obsahom právnej úpravy Občianskeho zákonníka, hoci

prvostupňový súd otázku premlčania v intenciách ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka vôbec
neriešil ale na druhej strane v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že na strane odporcu dochádzalo
k bezdôvodnému obohateniu tým, že navrhovateľka zaplatila viac ako bola povinná podľa zmluvy o
úvere platiť. Ak mal okresný súd za preukázané, že nárok navrhovateľke bolo potrebné priznať z platnej
(čiastočne platnej) zmluvy o úvere o ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb, že je zmluvou

spotrebiteľskou, potom bolo potrebný predmetný právny vzťah účastníkov konania posudzovať v režime
a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a to aj vrátane ustanovení spravujúcich premlčanie v §
100, 101 Občianskeho zákonníka a nasl.. s tým, že pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

Následne súd na prejednanie veci nariadil na deň 29.3.2016 pojednávanie s tým, že odporca svoju
neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Navrhovateľka resp. jej právny
zástupca na pojednávaní uviedli, že trvajú na podanom návrhu na začatie konania s tým, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa zákona č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch musela obsahovať predpísané zákonné náležitosti. Podľa právneho
zástupcu navrhovateľky zmluva neobsahovala RPMN ako aj ďalšie zákonné náležitosti a preto úver
bol bezúročný a bezpoplatkov s tým, že navrhovateľka zaplatila odporcovi celkovo sumu 984 eur čím
sa ten bezdôvodne obohatil o sumu 484 eur. Zároveň poukázal na skutočnosť, že odporca opakovane
požadoval neprimerane vysoké úroky a preto jeho konanie je potrebné hodnotiť ako úmyselné, pretože

odporcovi v čase uzavretia úverovej zmluvy mu bolo známe rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 23Sp 19/2008 zo dňa 10.4.2008 v ktorom súd považoval zmluvu o úvere, ktorú uzatváral
odporca za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko tá bola v rozpore s dobrými
mravmi z dôvodu neprimerane vysokých poplatkov s tým, že odporca napriek takejto skutočnosti apo uplynutí doby 1,5 roka od vydania takéhoto rozhodnutia vyžadoval od navrhovateľky takéto vysoké
úroky. Vzhľadom na konanie odporcu tak nemožno hovoriť o nevedomosti odporcu, že takéto úroky sú
v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na skutočnosť, že ten podniká v oblasti poskytovania úverov a

mal by tak vo zvýšenej miere uzatvárať zmluvy, ktoré sú v súlade so zákonom. Okrem toho nemožno tiež
hovoriť o nevedomosti odporcu z dôvodu, že zmluvy v jeho mene uzatvárali obchodný zástupcovia a nie
odporca, nakoľko odporca vypracovával predtlačené návrhy zmlúv, ktoré boli distribuované obchodným
zástupcom, ktorí tam dopisovali údaje týkajúce sa jednotlivých klientov. Právny zástupca navrhovateľky
tiež predložil obdobné úverové zmluvy z ktorých je zrejmé, že odporca dlhodobo ignoroval zákonné

ustanovenia ako aj rozhodnutia súdov SR, ktoré mu vytýkali, že sa obohacoval na úkor spotrebiteľov
tým, že podmienky zmlúv boli v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru
právneho zástupcu navrhovateľky nie je nárok navrhovateľky premlčaný nakoľko zo strany odporcu ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie kde je premlčacia doba 10 rokov a to aj s poukazom na rozhodovaciu
súdnu prax Krajského súdu v Žiline. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa pripája k vyjadreniu
svojho právneho zástupcu s tým, že finančné prostriedky z poskytnutého úveru použila na financovanie

pomníku pre svoju dcéru.

Tunajší súd po oboznámení sa zo spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Účastníci konania dňa 22.12.2009 uzavreli zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka s tým, že odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľke úver vo výške 500,00 €. Navrhovateľka
sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver vo výške 500,00 € a zároveň sa zaviazala zaplatiť odporcovi sumu
484,00 € ako dojednaný poplatok. Navrhovateľka tak bola povinná zaplatiť odporcovi sumu 984,00 €
v 12. mesačných splátkach po 82,00 € počnúc dňom 10.01.2010 s tým, že úver bol podľa zmluvy
poskytnutý navrhovateľke pre výkon zamestnania. Navrhovateľka následne vykonala úhrady, pričom

prvú úhradu vykonala dňa 10.01.2010 vo výške 82,00 € a poslednú úhradu vykonala dňa 18.01.2011 vo
výške 82,00 €. Navrhovateľka tak zaplatila odporcovi sumu 984,00 €, pričom následne vyzvala odporcu
na vrátenie peňažnej sumy vo výške 484,00 € a to výzvou zo dňa 13.12.2013. Vydať bezdôvodné
obohatenie žiadala navrhovateľka najneskôr do 17.12.2013. Návrh na začatie konania bol doručený
tunajšiemu súdu dňa 10.02.2014 s tým, že tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.

Odporca namietal tú skutočnosť, že nejde o bezdôvodné obohatenie pretože dôvod plnenia neodpadol,
resp. uplatnený nárok je premlčaný z dôvodu, že uplynula 3-ročná objektívna premlčacia lehota. Zároveň
poukázal tiež na skutočnosť, že nejde o spotrebiteľských vzťah, nakoľko tento úver bol poskytnutý
navrhovateľke na účel zamestnania a preto zmluva nemusela obsahovať príslušné zákonné náležitosti
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a to údaje o RPMN. Pokiaľ ide o výšku poplatku, ktorý bol

dojednaný v zmluve o úvere, tak ten je adekvátny a primeraný podnikateľskému riziku, ktoré znáša
odporca ako nebankový subjekt, ktoré je vyššie ako u bánk a teda je primeraná aj vyššia odplata
za poskytnutie úveru. Takáto výška poplatku tiež bola dostatočne jasne uvedená v zmluve s tým, že
navrhovateľka s takouto výškou poplatku súhlasila. O takomto nároku rozhodol súd rozsudkom zo dňa
06.06.2014 tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 484 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,25% ročne od 18.12.2013 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh zamietol. Proti
takémuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca a to z dôvodu, že podľa jeho názoru nebola uzavretá
spotrebiteľské zmluva medzi účastníkmi konania nakoľko úver bol poskytnutý navrhovateľke na výkon
zamestnania.Okremtohosúdnesprávneaplikovalustanoveniaobchodnéhozákonníkaopremlčaníhoci
mali byť aplikované ustanovenia Občianskeho zákonníka a to § 107 a nasl. O takomto odvolaní rozhodol

odvolací súd uznesením zo dňa 17.9.2015 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a to z vyššie uvedených dôvodov. Súd sa oboznámil z úverovými zmluvami, uzavretými medzi
odporcom a jeho klientami v období od 31.3.2005 do 27.8.2012 ako aj rozhodnutím KS BB, č. k. XX N.
XX/XXXX zo dňa 10.4.2008.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa§2písm.a/ zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochspotrebiteľskýmúveromdočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd po vykonanom dokazovaní a v intenciách názoru odvolacieho súdu zistil, že medzi účastníkmi

konania bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá má charakter formulárovej zmluvy, nakoľko bola
vyhotovená na predtlačenom formulári a pracovník odporcu pri uzavretí takejto zmluvy dopĺňal len
osobné údaje navrhovateľky ako aj údaje o poskytnutom úvere /o výške poskytnutej pôžičky, počte
splátok,výškymesačnejsplátky,akoajpoplatku,ktorýsazaviazalanavrhovateľkazaplatiťzaposkytnuté
finančné prostriedky/. Ako vyplýva z údajov uvedených v uzavretej zmluve tak tento úver mal byť

poskytnutý navrhovateľke na účely zamestnania, pričom podľa názoru súdu je potrebné navrhovateľke
priznať postavenie spotrebiteľa, nakoľko tá podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť takúto zmluvu a
takúto zmluvu mohla podpísať ako celok alebo ju odmietnuť. Súdu je známe z jeho činnosti, že takúto
zmluvu o úvere vypĺňa pracovník odporcu, ktorý uvádza potrebné údaje s tým, že aj keď je v predmetnej
zmluveuvedené,žeúverjeposkytnutýnavrhovateľkenaúčelyzamestnanie automatickytoneznamená,

žetakýtoúverbolajreálneposkytnutýnatentoúčelnakoľkosamotnánavrhovateľkauviedla,žefinančné
prostriedky použila na financovanie pomníku pre svoju dcéru a nie na výkon svojho zamestnania.
Podľa názoru súdu išlo zo strany odporcu, resp. jeho pracovníka, ktorý uzatváral zmluvu len o účelové
konanie, nakoľko v tejto zmluve ani nie je uvedený konkrétny zamestnávateľ, u ktorého by mala byť
zamestnanánavrhovateľka,pričom odporcasavminulostitieždopúšťalnekalejpraktiky,ktoráspočívala

v tom, že uvádzal ako účel úveru nepravdivé údaje o tom, že ten sa poskytuje na výkon zamestnania
alebo povolania z dôvodu, aby nebolo priznané účastníkovi zmluvy postavenie spotrebiteľa. Zároveň
je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno o tom, že úver bol poskytnutý navrhovateľke na výkon jej
zamestnania zaťažuje odporcu, ktorý nepredložil o tejto skutočnosti žiadny relevantný dôkaz. Súd
preto dospel k názoru, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah spotrebiteľského

charakteru, v ktorom navrhovateľka ako zmluvná strana mala slabšie postavenie a nemohla podstatne
ovplyvniť obsah takejto zmluvy. Okrem toho podľa charakteru poskytnutého úveru bolo potrebné
aplikovať na takýto úverový vzťah aj zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. ktorý bol účinný
v čase uzavretia takejto zmluvy s tým, že takýto právny predpis okrem všeobecných náležitostí zmluvy
o úvere vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala aj ďalšie špecifické náležitosti, ktoré

sú uvedené v § 4 takéhoto zákona. Podľa tohto ustanovenia musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovaťúdajo výškeročnejúrokovejsadzby,konečnúsplatnosťspotrebiteľskéhoúveru,výšku,počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj ročnú percentuálna miera nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa. Zmluva o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania však neobsahuje tieto zákonné
náležitosti, a to konkrétne ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov ako aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pričom úver bol čerpaný
navrhovateľkou. Z dôvodu, že úverová zmluva neobsahovala takéto zákonné náležitostí tak úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkový s poukazom na § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch
v dôsledku čoho je takáto zmluva o úvere len čiastočne platná a odporca si tak nemôže uplatňovať
nárok na dohodnutý poplatok vo výške 484,00 € nakoľko takéto dojednanie je čiastočne neplatné z

dôvodu absencie zákonných náležitostí takejto zmluvy. Odporcovi tak vznikol len nárok na zaplatenie
peňažnej sumy vo výške 500 eur, ktorú poskytol navrhovateľke z titulu uzavretej zmluvy o úvere s
tým, že navrhovateľka zaplatila v období od 14.1.2010 do 18.1.2011 v prospech odporcu sumu 984
eur, pričom tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Súd mal tak za preukázané,že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľky v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nakoľko získal plnenie z čiastočného neplatného právneho úkonu a to vo výške 484 eur. Súd
následne skúmal vznesenú námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca a s poukazom na právny názor

odvolacieho súdu dospel k názoru, že tá je dôvodná nakoľko návrh na začatie konania bol podaný na
tunajší súd dňa 10.2.2014, pričom úhrady z titulu uzavretej zmluvy o úvere vykonala navrhovateľka v
období od 14.1.2010 do 18.1.2011 a teda uplynula trojročná objektívna premlčacia lehota na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to najneskôr dňom
18.1.2014 nakoľko všetky úhrady zo strany navrhovateľky boli vykonané pred dátumom 18.1.2011.

Pokiaľ ide o námietky navrhovateľky, že zo strany odporcu ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie
tak tu súd dospel k záveru, že nebolo v konaní preukázané, že by bezdôvodné obohatenie na strane
odporcu bolo získané úmyselne v dôsledku čoho by plynula 10 ročná premlčacia doba nakoľko úmysel
odporcu, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať
už v čase získania bezdôvodného obohatenia a nestačí len predpokladať, že odporca o bezdôvodnom
obohatení musel vedieť, ale takúto skutočnosť je potrebné v konaní aj preukázať s tým, že takáto

dôkazná povinnosť zaťažuje navrhovateľku /rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. XXCo X/
XXXX zo dňa 28.1.2016/. Ak je vznesená dôvodná námietka premlčania tak, nemožno oprávnenému
právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň subjektívna
alebo objektívna premlčacia lehota. Keďže navrhovateľka nepreukázala, že zo strany odporcu ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie tak súd zamietol jej návrh z dôvodu premlčania s poukazom na § 107

ods. 2 Občianskeho zákonníka nakoľko návrh na začatie konania bol podaný až po uplynutí trojročnej
objektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Osp nakoľko odporca bol úspešný v celom rozsahu
a preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisového material pretože ten si v

zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania nevyčíslil. Trovy konania
odporcu spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie vo výške 29 eur a preto mu súd priznal
náhradu trov konania v takomto rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.

o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.