Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4T/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314010788
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milena Jakubíková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314010788.4

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mileny Jakubíkovej a prísediacich
sudcov Danice Rybošovej a Teodora Vargu v trestnej veci obžalovanej W. Z. pre zločin subvenčného
podvodu podľa § 225 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná :
W. Z., narodená XX.XX.XXXX v U., trvale bytom S. č. XXX, t.č. bytom XX T. E., F. F L. V.

j e v i n n á , ž e
na základe žiadosti o dôchodok zo dňa 18.01.2007, ktorou požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie
invalidného dôchodku, pričom pri psychiatrickom vyšetrení dňa 15.01.2007 pred MUDr. Vladimírom
Machjadíkom a pri psychologickom vyšetrení dňa 10.01.2007 pre Mgr. Slávkou Pecárovou, predstierala
duševné ochorenie a na základe lekárskych nálezov ním vystavených, ako aj z dôvodu predstierania

duševnej poruchy pred posudkovou komisiou Sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Levice dňa 17.01.2007, bol jej zdravotný stav posúdený ako mentálna retardácia - poligofrénia v pásme
ťažkej debility a bola uznaná invalidnou, na základe čoho jej bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne -
Ústredie č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2007 priznaný invalidný dôchodok od 18.01.2004 vo výške
5.410,- Sk ( 179,58 eur) mesačne, ktorý bol postupne zvyšovaný podľa osobitných právnych predpisov

o zvyšovaní dôchodkov až na sumu 306,30 eur v roku 2014 s vyplatením poslednej dávky invalidného
dôchodku dňa 22.07.2014, čím vyplácaním invalidného dôchodku, na ktorého vyplácanie nemala nárok,
spôsobila Sociálnej poisťovni, Ústredie Bratislava so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 škodu vo
výške 31.736,81 eur.
t e d a
vylákala od iného iné plnenie z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, ktorého poskytnutie alebo použitie

bolo podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňala a to tým,
že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia a spôsobila tak značnú škodu

č í m s p á c h a l a
zločin subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona

a za to sa o d s u d z u j e
podľa § 225 odsek 5 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona, § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, na trest
odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa
obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa jej probačný dohľad nad

správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanej povinnosť spočívajúcu v
príkaze v skúšobnej dobe zaplatiť poškodenému Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. Augusta 8 a 10,
813 63 Bratislava minimálne 1.000,-eur zo spôsobenej škody.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, ul. 29. Augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 škodu vo
výške 31.736,81 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Levice podal na obvinenú W. Z. obžalobu pre zločin subvenčného
podvodu podľa § 225 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona.
Obžalovaná W. Z. požiadala, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jej neprítomnosti, nakoľo toho
času býva v L. V., stará sa o maloleté dieťa, jej finančná situácia jej nedovoľuje cestovať na územie L.
republiky. Zároveň sa vyjadrila, že si je vedomá svojho činu, ľutuje svoje konanie a v budúcnosti nebude

páchať trestnú činnosť.
S poukazom na ust. § 252 odsek 2 Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovanej W. Z., ktorej bola doručená obžaloba prokurátora, na hlavné pojednávanie bola riadne a
včas predvolaná, mala možnosť sa v predmetnej veci vyjadriť a obžalovaná požiadala, aby sa konalo
v jej neprítomnosti

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, prečítaním výpovedí svedkov
z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku znalcov z odvetvia psychiatria MUDr. Petra
Kozíka, a MUDr. Kataríny Romsauerovej s poukazom na ust. § 263 odsek 2 Tr. poriadku a súhlasom
prokurátora, prečítaním listinných dôkazov, správ, charakteristík, odpisu RT a po ich vyhodnotení dospel
ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa§256odsek2Tr.poriadkubolprečítanýnávrhsplnomocnenejzástupkynepoškodeného Sociálna
poisťovňa, Ing. Danky Zrubcovej, ktorý si voči obžalovanej uplatnili náhradu škody vo výške 32.043,11
eur navrhli, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovanú k náhrade spôsobenej škody.
Z písomného oznámenia Sociálnej poisťovne , pobočka Levice, doručeného 13.7.2015 vyplýva, že
obžalovanej bola na invalidnom dôchodku za obdobie od 18.1.2004 do 21.7.2014 vyplatená suma

31.736,81 eur
Obžalovaná W. Z. v prípravnom konaní využila svoje právo a vo nevypovedala.
Svedok MUDr. R. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako vedúci oddelenia lekárskej
posudkovej činnosti v Sociálnej poisťovni, pobočka Levice, obž. W. Z. bola uznaná invalidnou na základe
žiadosti zo dňa 18.01.2007, pričom žiadala priznať dôchodok od 18.1.2004. K žiadosti bola predložená

správa zo dňa 10.1.2007 vypracovaná Y.. L. T., v ktorej bolo uvedené, že v prípade W. Z. ide o
retardovanú osobnosť, málo diferencovanú, nezrelú, s poruchami sociability a správania s IQ 49, čo
predstavuje pásmo stredne ťažkej mentálnej retardácie na úrovni ľahkej imbecility a tiež bol predložený
nález zo dňa 10.1.2007 vystavený MUDr. U. Y., v ktorom bolo uvedené, že sa jedná o primitívnu
osobnosť mentálne retardovanú so zvýšenou intrapsychickou tenziou, s organickým poškodením

centrálnej nervovej sústavy s organickým psychosyndrómom ťažšieho stupňa s trvalou poruchou
osobnosti a intelektu, oligofrenickú v pásme až ťažkej debility s nutnou dlhodobou starostlivosťou.
K žiadosti bolo predložené aj tlačivo Sociálnej poisťovne zo dňa 17.1.2007 vyplnené MUDr. R. V. -
všeobecným lekárom pre dospelých. Na základe uvedených dokladov bola u W. Z. uznaná invalidita z
mladosti a rozhodujúce zdravotné postihnutie pre uznanie invalidity bola mentálna retardácia v pásme

ťažkej debility. Za inavlidnú bola uznaná od narodenia s priznaním invalidného dôchodku od 18.1.2004.
Prvý krát posudzoval zdravotný stav pre účely priznania invalidity MUDr. C. U., ktorý rozhodol o uznaní
invalidity na základe predloženej zdravotnej dokumentácie. Dňa 15.4.2008 bola opätovne posudzovaná
posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, kde predložila lekárske správy. Kontrolnú
lekársku prehliadku mala dňa 22.6.2009 u svojho obvodného lekára MUDr. R. V. a u psychiatra MUDr. U.

Y.. Termín ďalšej kontroly bol určený na apríl 2011, pred posudkovú komisiu sa dostavila dňa 28.7.2011,
predložila lekárske správy od obvodného lekára MUDr. V. a psychiatra MUDr. Y. z 3.5.2011, na základe
ktorých bola naďalej uznaná invalidnou. Túto kontrolu vykonal on a termín ďalšej prehliadky bol určený
na júl 2016. Na základe znaleckého posudku psychiatrov vypracovaný v tomto trestnom konaní bola
obžalovaná predvolaná na mimoriadnu kontrolnú lekársku prehliadku na 16.7.2014. S poukazom na

závery znaleckého posudku a zistenie, že obžalovaná je držiteľkou vodičského oprávnenia jej bol odňatý
invalidný dôchodok, resp. bola oduznaná invalidita, čo znamená, že sa posudzuje ako keby nebola
invalidná.
Svedok Y.. U. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná bola jeho pacientka a prvý krát ju
vyšetroval dňa 3.8.2004, kedy prišla do jeho ambulancie s matkou, ktorá uviedla, že s dcérou majú

veľké problémy, už v tom čase mala tri deti, uteká im z domu a domov sa vracia tehotná. Vyšetrenímzistil, že sa jedná o primitívnu, emočne a sociálne nezrelú osobnosť, úzkostnú, mentálne retardovanú.
Doporučil liečbu a ďalšie kontroly, vždy o mesiac. Dňa 8.1.2007 a dňa 15.4.2007 prišla na kontrolu
so strýkom, udával, že s obžalovanou boli viackrát v nemocnici pre otravu alkoholom, všetky peniaze

minie na alkohol, odchádza z domu, túla sa, nespí dobre, bolí ju hlava. Nevedel uviesť, či vyšetrenie a
lekárska správa z 15.1.2007 bola pre účely Sociálnej poisťovne, ale pripustil, že je to možné. V závere
vyšetrenia určil, že sa jedná o trvalé poruchy osobnosti a intelektu, primitívnu, emočne a sociálne málo
zrelú osobnosť, o organickým psychosyndróm zmiešanej etiológie a ťažký stupeň mentálnej retardácie
- oligofrénie v pásme ťažkej debility. Určil ďalšiu liečbu a stanovil kontrolu o mesiac. Na kontrolu prišla

22.6.2007 s otcom, zmeny nenastali, diagnóza bola tá istá, ďalšia kontrola bola určená o 6 týždňov.
Na kontrolu prišla 22.2.2008 s otcom, došli jej lieky, diagnostický záver rovnaký, doporučená ďalšia
liečba a kontrola o 6 týždňov. Na kontrolu prišla 19.3.2008 s otcom, vyšetrením zistil iné špecifické
poruchy osobnosti a správania, trvalá porucha osobnosti a intelektu, primitívna, málo diferencovaná
osobnosť, infantilná, nesamostatná, zvýšene sugestibilná s poruchami správania, stredne ťažko
mentálne retardovaná a odporučil dalšiu liečbu. Jednalo sa o vyšetrenie pre účely Sociálnej poisťovne.

Ďalšie vyšetrenie bolo 14.7.2009 a 15.3.2011, prišla s otcom, že je stále chorá, plače, nemá lieky.
Bola odporučená ďalšia liečba. Dňa 03.05.2011 sa opäť dostavila do ambulancie v doprovode otca
so žiadosťou zo Sociálnej poiťovne, ktorý udával, že dcéra má dve deti, stále s ňou niekto musí byť,
nepúšťajú ju samu, aj tak uteká, vracia sa domov tehotná, nechápe čo jej hovoria, nevie spať. Doporučil
jej ďalšiu liečbu. Posledná návšteva bola 7.5.2014, kedy prišla s otcom, uvádzal tie isté problémy.

Na záver uviedol, že sa jedná o špecifikované poruchy osobnosti a správania, primitívna osobnosť,
mentálna retardácia a odporučil stupeň určiť psychologickým vyšetrením K stanoveniu diagnózy dospel
klinickým psychiatrickým vyšetrením, kladie otázky všíma si správanie, reakcie, obžalovaná však nič
nehovorila, omietala komunikovať, intelekt stanovil na základe jeho vyšetrení. Závery psychologického
vyšetrenia Mgr. T. nemal k dispozícii. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaná by vzhľadom na jej diagnózu

nemala prejsť teoretickou skúškou na vodičský preukaz, nie je možné, aby ukončila povinnú školskú
dochádzku.Jeschopnávykonávaťlenjednoduchéprimitívneprácevdomácnosti,zaprítomnostidozoru.
Predstieranie psychiatrického ochorenia pacientom sa dá odhaliť len počas vyšetrenia ústavnou formou.
Obžalovaná mu nepredložila zdravotnú dokumentáciu, z ktorej by vyplývalo, že bola psychiatrickým
pacientom od detstva. Vzhľadom na to, že on nemá oprávnenie legitimovať pacientov, ich totožnosť

zisťuje len predložením preukazu poistenca alebo ich vyhlásením a nevie overiť, či na vyšetrení bola W.
Z.. Obžalovaná by pri takej mentálnej výbave, ako bola u nej zisťovaná, nevedela absolvovať teoretické
skúšky na vykonanie vodičského oprávnenia a nebol by schopná sama vycestovať do zahraničia.
Svedok MUDr. C. U. v prípravnom konaní uviedol, že pracuje ako vedúci oddelenia lekárskej posudkovej
činnosti v Sociálnej poisťovni, pobočka Levice . Obžalovaná bola uznaná za invalidnú na základe

žiadosti zo dňa 18.1.2007 a dôchodok židala priznať od 18.1.2004. K žiadosti bola predložená správa
z 10.1.2007 vystavená Mgr. L. T., v ktorej bolo uvedené, že sa jedná o retardovanú osobnosť, málo
diferencovanú, nezrelú, s poruchami sociability a správania s nameraným IQ 49, čo predstavuje pásmo
stredne ťažkej mentálnej retardácie na úrovni ľahkej imbecility a bol predložený aj lekársky nález zo dňa
15.1.2007 vystavený MUDr. U. Y., v ktorom je uvedené, že sa jedná o primitívnu osobnosť, mentálne

retardovanú so zvýšenou intrapsychickou tenziou, s organickým poškodením centrálnej nervovej
sústavy s organickým psychosyndrómom ťažšieho stupňa s trvalou poruchou osobnosti a intelektu,
oligofrenickú v pásme až ťažkej debility s nutnou dlhodobou starostlivosťou. Obžalovanej bola uznaná
invalidita z mladosti a ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre uznanie invalidity bola mentálna
retardácia v pásme ťažkej debility. Za invalidnú bola uznaná od narodenia s priznaním invalidného

dôchodku od 18.1.2004. On urobil prvé posúdenie zdravotného stavu obžalovanej pre účely jej uznania
za invalidnú ako posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Pravosť lekárskych správ neoveroval, nemal na
to dôvod. K ďalším lekárskym prehliadkam sa nevedel vyjadriť, lebo ich nevykonával. S poukazom na
odstup času sa nevedel vyjadriť ako sa správala obžalovaná pred posudkovou komisiou. Vyšetrenie
prebiehalo formou rozhovoru, avšak v prípade mentálnej retardácie sú pacienti nekomutikatívni a

odmietajú spolupracovať.
Svedkyňa Y.. L. T. v prípravnom konaní uviedla, že pracuje ako klinický psychológ v NsP Levice
a z dokumentácie zistila, že dňa 10.1.2007 sa do jej ambulancie dostavila W. Z., avšak nevedela
uviesť za akým účelom, či vyšetrenie bolo kvôli zisteniu oprávnenosti nároku na invalidný dôchodok.
Prišla v sprievode strýka, ktorý predložil zdravotnú dokumentáciu, ktorá nebola úplná a uviedol, že

matka od rodiny odišla, otec je alkoholik, psychiatricky liečený, klientka vychodila 6. tried základnej
školy, je nevyučená nikde nepracovala, opakovane po požití alkoholu hospitalizovaná, agresívna, je
liečená pre mentálnu retardáciu, organický psychosyndróm ťažšieho stupňa, je menej samostatná,
má jedno dieťa. Počas vyšetrenia sa s obžalovanou ťažko nadväzoval kontakt, osobou a časom bolaneorientovaná, minimálne udržovala očný kontakt, na otázky neodpovedala a odmietala spolupracovať.
Z tohto správania boli zrejmé agravačné tendencie a pre nespoluprácu nebolo možné použiť
psychodiagnostické metodiky, jej intelekt bolo možné ohodnotiť len klinicky, teda len podľa jej správania

a údajov z anamnézy a dokumentácie, podľa počtu absolvovaných ročníkov základnej školy, mala
nejaké úrazy hlavy, organický psychosyndróm a podľa toho určila orientačne v pásme stredne ťažkej
mentálnej retardácie- úroveň ľahkej imbecility s IQ v rozpätí 45-49 a vystavila doklad „Psychologické
vyšetreniezodňa10.1.2007preobžalovanú.Ďalejuviedla,žejemožnézostranypacientaprisimulovaní
ovplyvniť výsledok IQ testu, aby dosiahol nízku úroveň, je to však ťažko preukázateľné, nakoľko negujú

simulovanie, nespolupracujú a správajú sa tak, aby sa vykreslili v čo najhoršom svetle. Simulovanie
sa dá odhaliť len počas psychiatrického vyšetrenia ústavnou formou. Totožnosť pacientov overuje len
predložením preukazu poistenca, nemá právo ich legitimovať.
Svedkyňa Y. W. v prípravnom konaní uviedla, že obžalovanú pozná asi 14 rokov, nakoľko jej doručuje
poštu a invalidný dôchodok a stretáva sa sňou len pri preberaní dôchodku. Pri ich kontakte sa správala
normálne, nič zvláštne si nevšimla, bola slušná, normálne konverzuje, vedela čo jej doručuje, aj akú

sumu jej má odovzdať, vždy pred ňou prepočítala peniaze, aby to videla, podpísala prevzatie peňazí,
odložila si ich a odišla. Invalidný dôchodok odovzdávala vždy osobne obžalovanej na pošte, kde si ho
prišla zobrať, nikto ju nekontroloval. Má vedomosť, že obžalovaná si robila vodičský preukaz, chodila
do autoškoly do Nových Zámkov, vtedy ju videla aj jazdiť.
Svedok Y.. R. V. v prípravnom konaní uviedol, že pracuje ako všeobecný lekár v M. N. a obžalovaná

je jeho pacientka, prvý krát bola u neho 30.4.2002. Chodievala k nemu na vyšetrenia pre bežné
nachladnutia, do ambulancie chodila sama. On vystavil zápisnicu z lekárskej zisťovacej prehliadky zo
dňa 17.1.2007 a zápisnicu z lekárskej kontrolnej prehliadky zo dňa 26.3.2008 na meno obžalovanej pre
účely Sociálnej poisťovne. Uvedené tlačivá vyplnil na základe obžalovanou predložených lekárskych
správ od psychiatra a psychológa, on jej len odmeral tlak, zistil výšku a váhu, anamnestické údaje vyplnil

na základe ňou uvádzaných údajov. Pri návštevách v jeho ambulancii nikdy neuvádzala psychiatrické
problémy a prvý krát mu predložila psychiatrický nález v súvislosti s vyplňovaním uvedných tlačív. Pri
vyšetreniach sa obžalovaná správala normálne, reagovala na otázky a jeho výzvy primerane veku a
sociálnemu prostrediu, z ktorého pochádza. Jej psychický stav neriešil, nevedel posúdiť, či trpí nejakým
psychiatrickým ochorením a vychádzal len z nálezov psychiatrického a psychologického vystavených

špecialistami.
Svedkyňa - spl. Zástupkyňa poškodeného Sociálna poisťovňa Ing. H. A. v prípravnom konaní uviedla,
že k okolnostiam priznania invalidného dôchodku obžalovanej sa nevie vyjadriť. Obžalovaná požiadala
o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou - tzv. tlačivo „400“ zo dňa 18.1.2007, na základe čoho
bola posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne uznaná invalidnou s určením dátumu vzniku invalidity

z mladosti - teda vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka na
základe diagnózy - mentálna retardácia-oligofrénia v pásme ťažkej debility. Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne - ústredie č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2007 jej bol priznaný invalidný dôchdok spätne
od 18.1.2004 v sume 5.410,-Sk mesačne, postupne jednotlivými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne
v zmysle platnej legislatívy zvyšovaný. Na základe záverov znaleckého posudku vypracovaného pre

účely trestného konania bolo zrejmé, že obžalovaná nejaví známky duševného ochorenia, či poruchy
a duševné ochorenie len simuluje a na základe lekárskej správy - zápisnice posudkového lekára
Sociálnej poisťovne zo dňa 16.7.2014 bolo Ústredím Sociálnej poisťovne vydané rozhodnutie o odňatí
invalidného dôchodku, pretože invalidita u menovanej nikdy nevznikla, lebo je schopná vykonávať
sústavné zamestnanie. Invalidný dôchodok bol odňatý od 22.8.2014. Za celé obdobie vyplácania

invalidného dôchodku jej bol vyplatený dôchodok v celkovej výške 32.043,11 eur.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcami z odboru zdravotnícvo, odvetvie psychiatria MUDr. T.
V. č. 21/2014 a MUDr. V. C. č. 21/2014 na obžalovanú W. Z. vyplýva, že diagnóza v čase spáchania
činu a v súčasnosti - je bez známok duševného ochorenia či poruchy, simulácia duševného ochorenia.
Znalci v záveroch posudku konšatovali, že obvinená netrpela duševnou chorobou či poruchou v čase

pred spáchaním trestného činu, v čase spáchania trestného činu ako aj v čase po spáchaní trestného
činu až po súčasnosť, teda pred dátumom 18.1.2004. Obvinená simulovala duševné ochorenie a to
mentálnu retardáciu. Mentálna retardácia je trvalé duševné ochorenie, pri ktorom ide o vrodený, alebo
krátko po narodení získaný deficit intelektových schopností spojený s nedostatočnou diferenciáciou
osobnosti. Žiadnou liečbou v priebehu života nie je možné, aby obvinená v roku 2002, kedy získala

vodičské oprávnenie netrpela mentálnou retardáciou a následne v roku 2004, resp. 2007, kedy si
vybavovala invalidný dôchodok, ňou trpela. Znalci pri klinickom vyšetrení nezisťujú u menovanej
ani organický psychosyndróm. Osoba s IQ v pásme 45-49 nie je schopná úspešne urobiť skúšky
na získanie vodičského oprávnenia a náledne plnohodnotne viesť motorové vozidlá za podmienokdopravnej situácie v bežnej premávke. Obvinená v čase činu netrpela žiadnou duševnou poruchou
či chorobou a teda vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a vedela svoje
konanie ovládať. Obvinená v súčasnej dobe netrpí závislosťou od alkoholu či iných psychotropných

látok. Počas psychologického či ambulantného psychiatrického vyšetrenia, ktoré slúžili ako podklad k
priznaniu invalidného dôchodku obvinenej, táto nejavila známky intoxikácie alkoholom, teda nebola pod
vplyvom alkoholu. Ani v záznamoch posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne
sa neuvádza, že by sa na kontrolu dostavila pod vplyvom alkoholu, respektíve by javila známky
alkoholovej opojenosti. Obvinená je schopná chápať zmysel trestného konania, účel trestného postihu,

prípadne uloženého trestu a je schopná účasti na úkonoch trestného konania. Z psychiatrického
hľadiska nie je pobyt obvinenej na slobode pre spoločnosť nebezpečný a preto netreba nariaďovať
ochranné opatrenia v zmysle ochranného liečenia.
Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi - oznámením Sociálnej poisťovne, ústredie /čl.57-58,
60/, - tlačivom Prehliadka zisťovacia Žiadosť o dávku sociálneho zabezpečenia zo 17.1.2007 /č.l. 61/, -
psychologické vyšetrenie vypracované Mgr. L. T. z 10.1.2007 /čl. 62/, - lekárskou správou MUDr. U. Y. /

čl. 63/, -Žiadosťou o dôchodok z 18.1.2007 /čl. 64-67/, - lekárskou správou Sociálnej poisťovne, pobočka
Levice z 1.2.2007 /čl. 68-70/, Prehliadka zisťovacia Sociálnej poisťovne - Žiadosť o dávku sociálneho
zabezpečenia z 12.3.2008 /čl. 71-72/ ,- Lekárskou správou Sociálnej poisťovne, pobočka Levice z
15.4.2008 /čl.74-75, Prehliadka zisťovacia- z 12.4.2011 /čl. 76/, lekárskou správou - psychiatrické
vyšetrenie MUDr. Y. zo dňa 03.05.2011 /čl.77/, - Lekárskou správou Sociálnej poisťovne, pobočka

Levice z 28.7.2011 /čl. 80-81/,- Lekárskou správou Sociálnej poisťovne, pobočka Levice z 16.7.2014 /
čl. 82-84/, - Rozhodnutím Sociálnej poisťovne-ústredie č. XXXXXXXXXX z 27.02.2007 o priznaní
invalidnéhodôchodku/čl85-86/,-RozhodnutímSociálnejpoisťovne-ústrediezodňa12.8.2014oodňatí
invalidného dôchodku N. Z. od 22.8.2014 /čl. 87-88/, - Rozhodnutiami Sociálnej poisťovne - ústredie
o zvyšovaní invalidného dôchodku N. Z. / čl. 89-100/, - Potvrdeniami Sociálnej poisťovne , ústredie

o dávkach dôchodkového poistenia poberaných N. Z. v rokoch 2004 - 2014 /čl. 101-112/, - Výpismi
zo zdravotnej dokumentácie obžalovanej /čl. 113-135/, - vyjadrením MUDr. T. V. /čl. 136/, - správou
Okresného súdu Levice /čl.146/, správami Sociálnej poisťovne, pobočka Levice /čl.147-149/, - správami
Úradu práce, sociálnych vecí rodiny Levice /čl. 150-159/, - oznámením Základnej školy Q. /čl. 161/, -
Výpisom z triedneho výkazu pre 1. Stupeň základnej školy Q. /čl. 162-163/, - správou Základnej školy s

materskou školou s vyučovcím jazykom maďarským Q. /čl. 164/, - správou Základnej školy s materskou
školou S. /čl. 165/, - vysvedčením N. Z. zo 6. Triedy v šk. roku 1995/1996 na Základnej škole v S. /
čl. 166/, - Zoznamom žiakov /čl.167/, - vyrozumením Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch /čl.
168/, - evidenčnou kartou /čl. 170-171/, oznámením Sociálnej poisťovne o zmene výšky vyplateného
invalidného dôchodku /čl. 236/ a rozhodnutím Sociálnej poisťovne /čl. 237/ .

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 odsek
12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je popísané vo výroku
tohto rozsudku a že ho spáchala obžalovaná.
Vzhľadom na to, že súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej s jej súhlasom,
prečítal jej výpoveď z prípravného konania, kde obžalovaná ku skutku nevypovedala. Prečítal však

jej vyjadrenie zaslané súdu, v ktorom žiadala vykonať pojednávanie v jej neprítomnosti, kde sa
priznala k spáchaniu skutku a svoje konanie oľutovala. Spáchanie trestnej činnosti je preukázané
vypoveďami svedkov Y.. V., Y.. U., Y.. Y., Mgr. T., Y.. V., Y. W., ktorí boli vypočutí v prípravnom
konaní a ich výpovede boli na hlavnom pojednávaní prečítané. Svedkovia Y.. R. V. a Y.. C. U.,
vedúci oddelenia posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne potvrdili, že obžalovaná si podala žiadosť

o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od mladosti od 18.1.2004, a to na základe
lekárskej správy Y.. U. Y. a správy o psychologickom vyšetrení, ktoré vykonala Y.. L. T., v korých
správach bolo uvedené, že obžalovaná je mentálne retardovaná s IQ 49 a toto zdravotné postihnutie
bolo dôvodom na uznanie invalidity. L. Y.. R. V. uviedol, že obžalovaná bola opätovne predvolávaná
na kontrolné zisťovacie prehliadky, pričom predkladala správy od MUDr. V. a MUDr. Y., kde bol

konštatovaný nezmenený stav a na základe toho, bolo naďalej uznaná invalidnou. Svedok potvrdil, že až
na základe znaleckého posudku, vypracovaného psychiatrami v tomto konaní, kde bolo konštatované,
že netrpí duševným ochorením, jej bol odňatý invalidný dôchodok a oduznaná invalidita. Svedok
MUDr. U. Y. potvrdil, že vyšetroval obžalovanú, ktorá prichádzala do jeho ambulancie v doprovode
matky, resp. otca alebo strýka, ktorí uvádzali aké majú s obžalovanou problémy a na základe ich

vyjadrení a vyšetrenia obžalovanej, ktorá však s ním nekomunikovala určil u obžalovanej diagnózu ,
určil ďalšiu liečbu a kontrolné vyšetrenia. Svedok zároveň uviedol, že nemá oprávnenie kontrolovať
doklady svojich pacientov a nevie preto uviesť, či na vyšetrení bola W. Z.. L. Y.. L. T. uvádzala, že
obžalovaná prišla do jej ambulncie v doprovode strýka, s obžalovanou bola sťažená komunikácia,nespolupracovala, neodpovedala na otázky, v jej správaní boli zrejmé agravačné tendencie, nebolo
možné použiť psychodiagnostické metodiky, jej intelekt bolo možné ohodnotiť len klinicky a stupeň
mentálnej retardácie a IQ určila len orientačne. Svedok MUDr. V., všeobecný lekár obžalovanej uviedol,

že táto navštevovala jeho ambulnaciu, správala sa normálne, na jeho otázky reagovala primerane
jej veku a sociálnemu prostrediu, z ktorého pochádzala, nikdy nehovorila o psychických problémoch.
Svedkyňa Y. W., poštová doručovateľka potvrdila, že obžalovanej odovzdávala alebo vyplácala invalidný
dôchodok, ktorý si obžalovaná preberala sama, bez doprovodu inej osoby, pred ňou si vyplatenú sumu
prepočítala a so svedkyňou riadne konverzovala. Z výpovedí týchto svedkov je zrejmé, že obžalovaná

sa pred posudkovými lekármi, psychiatrom a pri psychologickom vyšetrení správala účelovo tak, aby
jej osobnosť bola posúdená ako mentálne retardovná, pričom svedkovia MUDr. V. a svedkyňa Y.
W. potvrdili, že s obžalovanou normálne komunikovali, správala sa primerane jej veku a u svojho
všeobecného lekára nikdy nehovorila o svojich psychických problémoch. Trestná činnosť obžalovanej je
preukázaná najmä závermi znaleckého posudku, ktorý vypracovali znalci z odvetiva psychiatria MUDr. T.
V. a MUDr. V. C., ktorí konštatovali, že obžalovaná pred spáchaním skutku, ani v čase jeho spáchania a

anipojehospáchaníažposúčasnosťnetrpeladuševnouchorobou,čiporuchou.Obžalovanásimulovala
duševné ochorenie - mentálnu retardáciu, nakoľko toto duševné ochorenie je trvalé, pri ktorom ide
o vrodený, alebo krátko po narodení získaný deficit intelektových schopností a tento nie je možné v
priebehu života žiadnou liečbou zvrátiť , ako ani jeho prejavy navonok. Znalci skonštatovali, že nie je
možné, aby obžalovaná v roku 2002 získala vodičské oprávnenie a v roku 2004, resp. v roku 2007,

kedy si vybavovala invalidný dôchodok trpela mentálnou retardáciou. Osoba s IQ 45-49 nie je schopná
úspešne urobiť skúšky na získanie vodičského oprávnenia a viesť motorové vozidlo.
L. Jednotlivými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne - ústredie bolo preukázané , ako bola obžalovanej od
roku 2007 do roku 2013 zvyšovaná výška invalidného dôchodku a z Potvrdení o dávkach dôchodkového
poisteniaSociálnejpoisťovne-ústrediebolopreukázané,žeodroku2004doroku2014boloobžalovanej

na invalidný dôchodok vyplatené celkom 32.044,30 eur. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie
vyplynulo, že invalidný dôchodok bol obžalovanej odňatý už od 22.7.2014 a za obdobie od 18.1.2004
do 21.7.2014 jej bola vyplatená suma 31.736,81 eur. Zo správ Základných škôl ,ktoré obžalovaná
navštevovala v Hurbanove a v Čake bolo preukázané, že ukončila 6 tried povinnej školskej dochádzky
a zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor služieb zamestnanosti bolo preukázané,

že obžalovaná bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVR Levice, pracovisko
Želiezovce od 06.03.1997 do 15.11.1997 a bola vyradená z dôvodu, že sa zamestnala sa a následne
bola ešte vedená v evidencii nezamestnaných od 29.06.1998 do 25.02.2004 - dôvod vyradenia
nespolupráca s UP, od 06.02.2006 do 23.01.2007, vyradená pre nespoluprácu s UP. Z vyrozumenia
ORPZ Nové Zámky, okresného dopravného inšpektorátu ako aj evidenčnej karty Nory Czucorovej

bolo preukázané, že obžalovaná je držiteľkou vodičského oprávnenia na skupiny B, B1, AM, ktoré
jej bolo udelené 27.08.2002 a podľa blokových pokút uložených obžalovanej v dňoch 03.07.2005,
14.02.2007, 03.11.2007, dňa 18.11.2007 je zrejmé, že obžalovaná aj jazdila na motorovom vozidle
v bežnej premávke, čo poukazuje na skutočnosť v kontexte so závermi znaleckého posudku znalcov
z odvetvia psychiatria, že v tom čase nemohla byť mentálne retardovaná s IQ 45-49, nakoľko by

nezvládla vykonať skúšky na získanie vodičského oprávnenia, ani jazdiť na motorovom vozidle. Aj s
poukazom na dátumy, kedy obžalovanej boli udelené pokuty za porušenie povinností vodiča - 14.2.2007
a dátum podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku dňa 18.1.2007 je zrejmé, že obžalovaná
viedla motorové vozidlo v čase, kedy mala byť podľa lekárskych správ, resp. psychlogického vyšetrenia
mentálne retardovaná v pásme ťažkej debility. Z lekárskych správ z psychiatrického vyšetrenia v

ambulancii MUDr. Vladimíra Machajdíka bolo preukázané, že obžalovaná sa pravidelne dostavovala
do jeho ambulancie a to vždy v doprovode otca alebo strýka, pričom boli udávané vždy tie isté
problémyabolaunejkonštatovanýnáleztrvaléporuchyosobnosti,organickýpsychosyndrómzmiešanej
etiológie, mentálna retardácia, oligofrénia v pásme až ťažkej debility, pričom pri vyšetrení 3.5.2011 už
bolo uvedené, že ide o mentálnu retardáciu v pásme rozhrania ľahkej až stredne ťažkej mentálnej

retardácie - pásmo imbecility a pri vyšetrení dňa 7.5.2014 už MUDr. Machajdík revidoval svoj pôvodný
nález a v závere uviedol, že ide o iné špecifikované poruchy osobnosti a správania dospelých,
mentálna retardácia a odporučil určiť stupeň psychologickým vyšetrením. Aj z uvedeného je zrejmé, že
obžalovaná netrpela duševným ochorením alebo poruchou.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaná svojím konaním naplnila skutkovú podstatu

zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona tak po stránke
objektívnej ako aj po stránke subjektívnej, keďže vylákala iné plnenie - invalidný dôchodok z rozpočtu
verejnoprávnej inštitúcie , Sociálnej poisťovne, ktorého poskytnutie je viazané na splnenie podmienok,ktorénespĺňala,keďženetrpelažiadnouduševnouchoroboualeboporuchou,týmžehouviedladoomylu
v otázke ich splnenia a takým konaním spôsobila značnú škodu s poukazom na § 125 ods. 1 Tr. zákona.
Chráneným objektom v danom prípade je cudzí majetok a to majetok verejno právnej inštitúcie.

Súd oproti písomnému vyhotoveniu obžaloby upravil skutok čo do výšky škody, ktorú obžalovaná
spôsobila Sociálnej poisťovni s poukazom na oznámenie Sociálnej poisťovne- ústredie tak, že výška
škody od 18.1.2004 do 22.7.2014 je 31. 736,81 eur.
Súd vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste prečítaním listinných dôkazov - odpisu z registra
trestov, správ o povesti z miesta trvalého bydliska, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva

vnútra SR.
Z odpisu registra trestov bolo preukázané, že obžalovaná doposiaľ nebola trestné stíhaná. V Registri
priestupkov má evidovaný jeden záznam a za priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods.
1 písm. c/ zák.č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, za ktorý jej bola dň 22.2.2012 uložená
pokuta v blokovom konaní vo výške 20,-eur Obvodným oddelením Policajného zboru Želiezovce. Zo
správy o povesti I. S. vyplýva, že jej správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku, na

verejnoprospešných prácach v obci a nezúčastňuje, v obci nevlastí žiadny majetok.
Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona a bral
do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej a možnosť jej nápravy.
Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení

obžalovanej spočívajúcom minimálne v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písmeno b/ Trestného zákona.
Súd v zmysle § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j/, písmeno l/ Tr. zákona , t.j. že
obžalovaná pred spáchaním skutku viedla riadny život a priznala sa k spáchaniu trestnej činnosti a svoje
konanie oľutovala, priťažujúcu okolnosť nezistil, teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je

2:0 a preto s poukazom na § 38 odsek 3 Tr. zákona sa znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu
tretinu , čo v danom prípade pri trestnej sadzbe podľa § 225 odsek 5 Tr. zákona od 5 do 12 rokov
predstavuje5rokov až9rokov 8mesiacov.Súdprihliadolajnaokolnostispáchania skutkuato,žeurčitý
podiel na spáchaní trestnej činnosti obžalovanou má aj poškodený ktorý svojím nedbalým prístupom
jej umožnil získať, resp. priznať invalidný dôchodok, keďže obžalovaná k žiadosti predkladala správu

od psychológa, v ktorej už boli u obžalovanej konštatované agravačné tendencie pri vyšetrení, teda
snahasimulovaťalebopredstieraťjejmentálnepostihnutie,ajkeďmalilekárskusprávuzpsychiatrického
vyšetrenia, avšak aj tam opisovali príznaky jej správania problémy len osoby v doprovode, ktorých
na vyšetrenie prišla. Ani jeden posudkový lekár si nepreveril žiadnym iným spôsobom skutočnosti
uvádzané v žiadosti, najmä či ukončila školskú dochádzku, či pracovala a kde, nezisťovali či má vodičské

oprávnenie a nebolo u obžalovanej nariadené objektívne ústavné psychiatrické vyšetrenie. Vzhľadom
na skutočnosť, že obžalovaná nevypovedala, nie je zrejmé, či nebola na spáchanie trestnej činnosti
navedená inými osobami. Súd prihliadol aj na pomery obžalovanej, keďže ide o osobu, ktorá vyrastala
v prostredí s nízkou preferenciou hodnôt vzdelávania o čom svedčí aj zlá dochádzka do školy, slabé
výsledky v škole a vzhľadom na to jej intelekt znalci odhadli na pásmo hlbokého podpriemeru. Prihliadol

ajnato, žeanipredspáchanímtrestnejčinnostiakoanipotom,sanedopustilažiadnehoinéhotrestného
činu a s poukazom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že aj uloženie trestu na samej spodnej hranici
trestnej sadzby v trvaní 5 rokov, by bolo neprimerane prísne a využil pri ukladaní trestu ustanovenie o
mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona a obžalovanej uložil trest v trvaní 3/tri/ roky,
ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky a uložil probačný dohľad

nad jej správaním počas skúšobnej doby a zároveň povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť poškodenému
Sociálnej poisťovni aspoň časť škody.
Taktouloženýtrestsúdpovažovalzadostatočnýnato,abyobžalovanejzabránilvpáchaníďalšejtrestnej
činnosti a vytvoril podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a súčasne iných odradil
od páchania trestných činov a zároveň vyjadril aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Takto

uložený trest súd považoval za z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primeraný
a zodpovedajúci zákonu.
Súd obžalovanej v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodenému
Sociálna poisťovňa škodu, ktorú si riadne a včas uplatnili , za podmienok podľa § 420 Obč. zák. a ktorá
vznikla vyplatením invalidného dôchodku obžalovanej za obdobie od roku 18.1.2004 do 22.7. 2014, na

ktorý jej nevznikol nárok.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Levice k sp.zn. 4T 143/2014.

Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnostitoho,komutebarozsudokdoručiť.Aksarozsudok
vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku .
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak,

aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.