Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/210/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214211788
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214211788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu maloleté deti
X. O., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: X. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX G. a K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X XXX XX G., o návrhu
matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa
22.01.2015 č.k. 20P/260/2014-112, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V zo dňa 22.01.2015 č.k. 20P/260/2014-112 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého O. X. , nar. XX.XX.XXXX z 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa
na sumu 80,- Eur mesačne, na maloletého P. X., nar. XX.XX.XXXX z 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené maloleté dieťa na sumu 70,- Eur mesačne od 20.11.2014. Zročné výživné za obdobie
od 20.11.2014 do 31.01.2015 na maloletého O. vo výške 118,33 Eur a na maloletého P. 94,66 Eur
povolil otcovi splácať na každé z detí v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc

mesiacom február 2015, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto
rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.01.2011 č.k. 13C/106/2010-55 vo
výroku o výživnom na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie
odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových
pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia

o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Zmenu
pomerov súd prvého stupňa zistil tak na strane maloletých detí v zmysle podstatného zvýšenia ich
odôvodnených potrieb, keďže od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba 4 rokov, náklady
maloletých detí vzrástli jednak ich vekom, nástupom na povinnú školskú dochádzku v dôsledku čoho
sa zmenil aj charakter ich výdavkov, nakoľko v čase posledného rozhodovania o výživnom išlo o
deti predškolského veku. Náklady, ktoré matka na maloleté deti vyčíslila považoval za primerané s
konštatovaním potreby zohľadniť u maloletého P. aj zvýšené náklady na jeho zdravotnú starostlivosť.

Uviedol, že majetkové pomery oboch rodičov sú rovnaké, ani jeden z nich nevlastní nehnuteľný či
hnuteľný majetok väčšej hodnoty, obaja bývajú v prenajatých bytoch. Zmenu pomerov na strane otca
zistil jeho nástupom do pracovného pomeru s príjmom cca 670,- Eur netto, oproti obdobiu posledného
rozhodnutia súdu o výživnom, kedy bol otec vo výkone trestu odňatia slobody. Na strane otca zohľadniljeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, avšak neprihliadol na jeho exekúcie s poukazom na § 75 ods.1
Zákona o rodine. Otcovi dal do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom vyplýva
priamozozákona,jetoichzákonnápovinnosť aajprávodieťaťa,pričomrodič,ktorýnemádieťazverené

do osobnej starostlivosti nemôže presúvať osobnú a finančnú starostlivosť na druhého rodiča, v danej
veci na matku. Zmenu pomerov vyhodnotil od nástupu maloletých detí na povinnú školskú dochádzku,
vyživovaciu povinnosť zvýšil v súlade s návrhom matky od 20.11.2014, zročné výživné od 20.11.2014
do svojho rozhodnutia vyčíslil, vyčíslené zročné výživné otcovi povolil splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p.,
o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí. S určenou výškou výživného nesúhlasil,
uviedol, že zo svojho príjmu spláca exekúcie zrážkami zo mzdy, pričom mu pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletej D. X., nar. XX.XX.XXXX z terajšieho jeho partnerského vzťahu. Tvrdil, že matka
má vyššie príjmy ako uvádzala v konaní, pretože v niektorých brigádach pracuje bez dokladov. Uviedol,
že so svojou partnerkou, jej dvoma deťmi a spoločnou maloletou dcérou bývajú v prenajatom byte za

600,- Eur mesačne.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka a kolízny opatrovník.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca vyjadrila súhlas s rozsudkom prvostupňového súdu.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na cieľ zákonných ustanovení § 62 Zákona o rodine,
ktorým je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie
zákon potreby dieťaťa.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého v jeho napadnutom výroku (s výnimkou výroku, ktorým
bol návrh matky vo zvyšku zamietnutý) podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní
o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia

o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného
berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a
majetkové pomery oboch rodičov.

V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca
z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností
rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej
zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie

výživného na maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II rozsudkom zo dňa
20.01.2011 č.k. 13C 106/2010-55.

Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je odvolací súd zhodne ako súd prvého
stupňa toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo tak na strane maloletých detí

ako aj na strane otca k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného.

Pokiaľideozmenupomerovnastranemaloletýchdetívzmyslepodstatnéhozvýšeniaichodôvodnených
potrieb, táto je nesporná, keďže výživné bolo naposledy upravované v období keď boli maloleté deti v
predškolskom veku, náklady maloletých detí či už v súvislosti s fyzickým vekom, školskou dochádzkou,

zdravotným stavom, či záujmovými aktivitami vzrástli, a to v rozsahu, ktorý súd prvého stupňa správne
premietol do výšky výživného.Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Vo vzťahu k dôvodom
uvedeným v odvolaní otca poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného
rodiča, a preto správne súd prvého stupňa neprihliadol pri rozhodovaní na finančné záväzky otca titulom

jeho exekúcií. Odvolací súd zdôrazňuje, že v čase posledného rozhodnutia súdu vzhľadom na výkon
trestu odňatia slobody bola otcovi určená vyživovacia povinnosť iba v minimálnej zákonom stanovenej
výške a preto bola tak osobná starostlivosť o maloleté deti, ako aj financovanie ich potrieb výlučne
na matke. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že spôsob života otca, jeho finančné záväzky, ale aj
jeho rozhodnutie o splodení ďalšieho dieťaťa, či jeho finančné zabezpečovanie jeho družky s dvoma

maloletými deťmi, nie je možné vyhodnotiť ako skutočnosti v prospech otca vo vzťahu k posúdeniu výšky
jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom v rozpore s ich záujmami. Za daného stavu námietka
otca o výške jeho príjmov a nákladov neobstojí aj v súvislosti s preukázaním nezáujmu otca na výživu
a potreby maloletých detí prispievať aj nad rámec určeného výživného 23,52 Eur (v dôsledku čoho
dlhodobo vyživovaciu povinnosť za otca supluje matka), s poukazom na jeho nástup do pracovného
pomeru dňa už 05.05.2013 po ukončení výkonu trestu odňatia slobody. Čo sa týka námietky otca v

súvislosti s jeho vyživovacou povinnosťou voči plnoletému synovi K. X., nar. XX.XX.XXXX, odvolací súd
konštatuje, že otec plnenie svojej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k nemu nepreukázal, o jej plnení
nesvedčí otcom predložené potvrdenie o návšteve školy K. X., najmä s poukazom na tvrdenie otca, že
sa nachádza v Detskom domove Lastovička. Vychádzajúc z dátumu narodenia K. X. je potrebné uviesť,
že aj za predpokladu rozhodnutia súdu o predĺžení jeho ústavnej starostlivosti o 1 rok, táto by mala byť

ukončená ku dňu nadobudnutia 19 roku jeho veku, t.j. k 12.12.2015.

S poukazom na uvedené, výška určeného výživného na maloleté deti zodpovedá kritériám rozhodným
pre určovanie výživného na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne určil aj počiatok zmeny pomerov,
výšku zročného výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.