Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4504114556
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:4504114556.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava,IČO:35807598,zastúpenej:FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,IČO:
36 864 421, proti povinnej: F. A., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, I., t. č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou: S. H., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, vedenej pred súdnou exekútorkou: JUDr. Mária
Krasňanová, so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, pod sp. zn. EX 804/2004, o vymoženie

573,59 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta, č. k. SA-5Er/1019/2004-55 zo dňa 22. januára 2013, a o návrhoch oprávnenej na prerušenie
konania, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku
z a m i e t a .

Návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
z a m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zastavil exekúciu a súdnej exekútorke nepriznal náhradu
trov exekúcie. Rozhodnutie zdôvodnil aplikáciou § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) a § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 a 2 a § 240 ods. 1
Exekučného poriadku a tým, že oprávnená a povinná uzavreli 24.9.2003 zmluvu o úvere č. 3210271,
súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša

Kušníra na spísanie notárskej zápisnice (exekučný titul), t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru
tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia
alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Nakoľko
povinná nesplnila záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú osobu konal a
zápisnicu podpísal Mgr. Bruno Žlnay - na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr. Tomáša
Kušníra, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je

opísaný v notárskej zápisnice, povinný splatí v lehote do 28.7.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s
použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd dospel k záveru, že splnomocnenie (dohoda o
splnomocnení), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, je v zmysle § 39 OZ považované za neplatný právny
úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Tomášom Kušnírom k uznaniu právneho záväzku (dlhu),
teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Z
ustanovenia § 574 ods. 2 OZ vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až

v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene povinnej uznal jej záväzok, považoval súdza konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr.
TomášaKušníraneexistovaldlhanebolaznámaanijehovýška,tedavtomčasenemohlapovinnáosoba
realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na také právo a

z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, v ktorom po
vymenovaní dôvodov odvolania podala návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c)
Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“)ačl.267ZmluvyofungovaníEÚ,pričomžiadala,aby

súd Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: 1. Je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto
zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho

súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu
93/13/EHSzabránivymožiteľnostireálnejpohľadávkyveriteľavočispotrebiteľovi?Oprávnenávodvolaní
namietala, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súlad notárskej zápisnice so zákonom a dobrými mravmi. Náprava nedostatkov notárskej činnosti je
prípustná len postupom podľa § 38 a § 40 Notárskeho poriadku. Postup exekučného súdu, ktorý

bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych zápisníc, ktoré zakladajú, rušia alebo
menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v rozpore s princípom právnej
istoty. Povinnému nič nebránilo domáhať sa nápravy cestou zrušenia notárskej zápisnice de iure,
alebo sa domáhať náhrady škody. Ak takto nepostupovala, nie je možné zvrátiť účinky notárskej
zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Platná notárska zápisnica, má rovnaké účinky ako rozsudok

všeobecného súdu. V rámci rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia, exekučný súd nie je
oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, robiť skutkové a právne závery. Exekučný
súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. V
prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s uvedenými závermi, oprávnená žiadala, aby podľa § 109 ods.
1 písm. b) O. s. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods.

2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd
pri revízii notárskej zápisnice porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh účastníkov,
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a s oprávnenou na strane druhej.

Odlišné zaobchádzanie s oprávnenou nemožno ospravedlniť jej odlišným postavením ako obchodnej
spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, pretože by išlo o zakázané odlišné
zaobchádzanie. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bol
§ 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58
ods. 1 Exekučného poriadku interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávnenej

nasúdnuochranu.Exekučnýsúdbeztoho,abyoprávnenúvypočul,rozhodolozastaveníexekúcie,preto
oprávnená nemohla reagovať na tvrdenia a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného
súdu, čím bola porušená zásada rovnosti zbraní. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil
možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a uskutočnením judiciálneho procesu
v exekučnom konaní porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd však vo veci

nevykonal riadne dokazovanie a ku svojim skutkovým záverom o nevýhodnosti právneho zastúpenia
pre povinného dospel bez riadneho zistenia skutkového stavu. Udelením predmetného splnomocnenia
oprávnenej nevznikli žiadne nové práva, či výhody, povinný iba preniesol na tretiu osobu oprávnenie
uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnená,
preto splnomocnenie nemohlo spôsobiť pre oprávnenú nepomernú výhodu oproti stavu, keby by nebolo

dojednané vôbec. Navyše povinná mohla splnomocnenie podľa § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek
odvolať, v čom jej nebránila žiadna prekážka. Udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie
spotrebiteľa preto nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Navyše plnomocenstvo je jednostranný
právny úkon adresovaný tretím osobám, nie je zmluvným ustanovením, preto naň nemožno aplikovať

právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 OZ. Plnomocenstvo udelené v zmluve
o úvere je pritom dostatočne určité a zrozumiteľné. Poukázala na to, že inštitút uznania dlhu nie je
možné viazať na splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s uzatvorenímzmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Nejde o právo, ktoré by malo vzniknúť až v budúcnosti a
ktorého by sa nebolo možné platne vzdať. K námietke súdu voči skutočnosti, že zástupca určil v zápisnici
splatnosť dlhu oprávnená uviedla, že ide o podstatnú náležitosť notárskej zápisnice ako exekučného

titulu a je predpokladom, aby uznanie dlhu bolo vykonané zákonným spôsobom. Preto nie je možné
dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, dokedy povinný dlh zaplatí.
Rovnako je nesprávny záver súdu, že zástupca nehájil záujmy povinnej, keď spísal notársku zápisnicu,
ktorá nie je v jej prospech. Zástupca povinnej bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený
vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si riadne splnil.

Záver súdu, že záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného, založil súd na dohadoch a
domnienkach. Poukázal na to, že podmienkou materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice podľa §
41 ods. 2 Exekučného poriadku nie je účasť veriteľa. O skutočnosti, či je exekučný titul v súlade so
zákonom už raz exekučný súd právoplatne rozhodol, a to v rámci rozhodovania o žiadosti exekútora
o udelenie poverenia. Oprávnená v súvislosti s položenými prejudiciálnymi otázkami poukázala na
najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. Následne z rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I.ÚS

120/2012 zdôraznila, že v prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v
dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v notárskom poriadku. Materiálna stránka je
priamo predpísaná Exekučným poriadkom v § 41 ods. 2, vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná
uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti. Žiadne ďalšie podmienky formálnej, ani materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Z tohto dôvodu exekučný

súd nepreskúmava právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretože je to nad rámec
skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto
preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Prvostupňový súd svoj záver
o tom, že predmetné dojednanie o zastúpení povinnej je neprijateľnou zmluvnou podmienkou nijako
neodôvodnil. Uvedeným dojednaním povinná neprevzala na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky

a oprávnenej nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Podľa oprávnenej prvostupňový súd sa nijako
nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS. Najmä nezdôvodnil,
prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere splnomocnenie. Ani v indikatívnom a
nevyčerpávajúcom zozname podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé v citovanej smernici
sa nenachádza splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne oprávnená tvrdí, že v danom prípade je nutné
požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“, v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej
únie. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ
platí pre vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore, teda súd, proti
ktorému rozhodnutiu nemožno podať žiadny opravný prostriedok. Opravným prostriedkom sa pritom

myslí spravidla riadny opravný prostriedok, čo vylučuje niektoré mimoriadne opravné prostriedky, ktoré
nie sú bežne dostupné. Zároveň oprávnená ponechala na uvážení exekučného súdu, či eventuálnu
prípustnosť dovolania voči jeho rozhodnutiu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu bude považovať
za dostupný opravný prostriedok. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ v každom prípade ale platí,
že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu, v ktoromkoľvek štádiu

konania. Podľa názoru oprávnenej by ustanovenia vnútroštátneho práva (najmä § 36, § 38, § 40
Notárskeho poriadku, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 31, §
37, § 39 a § 52 a nasl. OZ) mali byť vykladané v rámci Smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s
čl. 17, s čl. 47 Charty základných práv EÚ. Vzhľadom na to navrhla, aby súd podľa § 109 ods. 1 písm.
c) O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ konanie prerušil a zároveň Súdnemu dvoru EÚ predložil

vyššie uvedené prejudiciálne otázky. V závere navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvostupňovému súdu ďalšie konanie.

K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O. s. p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie
(§ 202 ods. 2 O. s. p. a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne
správne.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi oprávnenou ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom bola
24.9.2003 uzavretá zmluva o úvere č. 3210271, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnej úver
12.000 Sk, ktorý sa povinná zaviazala zaplatiť v 20 dvojtýždňových splátkach po 1.080 Sk. Súčasťou

zmluvy o úvere je aj splnomocnenie, na základe ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra, so sídlom v Bratislave, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene
dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny
výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O. s. p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, na celý majetok dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Z notárskej zápisnice napísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave, č. N
645/2004, Nz 58731/2004 z 18.7.2004 vyplýva, že Mgr. Bruno Žlnay, na základe substitučnej plnej
moci z 2.1.2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta so sídlom v Bratislave, konajúceho na
základe plnej moci udelenej v zmluve o úvere, ktorá je prílohou notárskej zápisnice, v mene povinnej
osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej 21.215 Sk a zaviazal sa dlh zaplatiť do 28.7.2004 k

rukám oprávnenej a zároveň vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v danej lehote súhlasí s exekúciou
spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258
O. s. p. s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku alebo § 274 písm. e) O. s. p.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že predmetná zmluva o úvere je tzv. typovou zmluvou,
teda zmluvou spotrebiteľskou a opačná námietka oprávnenej v odvolaní s poukazom na nižšie uvedené
neobstojí.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v z. č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho § 23a účinný v
období od 1.1.2000 do 24.11.2004, teda v čase uzavretia danej zmluvy, upravoval tzv. typovú zmluvu,
ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa

zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky,
ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej
služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou,
aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z formy a obsahu predmetnej zmluvy je nesporné, že išlo o zmluvu, ktorá sa mala uzavrieť vo viacerých

prípadochvoformepredtlače,doktorejsadopisovaliibajednotlivéúdaješpecifikujúcedlžníkaapredmet
úveru a z ktorej nesporne vyplýva, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom nemohol
ovplyvniť, ani neovplyvnil. Predmetná zmluva o úvere, ktorá je s poukazom na vyššie uvedené tzv.
typovou zmluvou, teda nesmela v zmysle § 23a z. č. 634/1992 Zb. obsahovať neprimerané podmienky,
ktorénaškoduspotrebiteľazakladajúnápadnýnepomermedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán

aanipodmienky,ktorésúvrozporesdobrýmimravmipodnásledkomichabsolútnejneplatnostivzmysle
cit. § 39 OZ.

Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade uznal záväzok a vyslovil súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice ako exekučného titulu zástupca, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami

zastupovanej povinnej, v dôsledku čoho sú predmetné splnomocnenie i nadväzný právny úkon
obsiahnutý v danej notárskej zápisnici neplatné a notárska zápisnica ako exekučný titul potom neúčinná
a materiálne nevykonateľná.

V zmysle § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý

ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká
na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 24 OZ zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajúpráva a povinnosti priamo zastúpenému. V zmysle § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno
dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4 tohto

ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť
písomne. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

Z vyššie citovaného § 22 ods. 2 OZ vyplýva, že zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Ak by sa tak stalo, právne úkony urobené zástupcom v rozpore s

citovaným ustanovením sú potom v zmysle § 39 OZ neplatné.

V danom prípade z listinných dôkazov obsiahnutých v spise vyplýva, že dlžník ako spotrebiteľ mal
priamo v zmluve o úvere splnomocniť na svoje zastupovanie pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého splnomocnenie je ale naformulované priamo v predtlači zmluvy
o úvere veriteľom - oprávnenou. Povinná splnomocnenca zrejme vôbec nepozná a možnosť výberu

iného zástupcu jej vzhľadom na predmetnú predtlač daná nebola. Navyše odvolaciemu súdu je z jeho
rozhodovacej činnosti známy vzťah medzi oprávnenou a Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý oprávnenú
zastupuje v mnohých exekučných konaniach voči dlžníkom z rovnakých formulárových zmlúv. Zo
skutočnosti, že záujmy veriteľa, resp. oprávnenej a nadväzne i jeho právneho zástupcu - advokáta, sú
nesporne v rozpore so záujmami dlžníka a povinnej, vyplýva jednoznačný rozpor záujmov povinnej a

Mgr. Tomáša Kušníra. Predmetné zastúpenie, resp. splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere, je pre
rozpor so zákonom, konkrétne s § 22 ods. 2 OZ s poukazom na § 39 OZ, absolútne neplatným právnym
úkonom. Keďže potom Mgr. Tomáš Kušnír nemal oprávnenie povinnej pri predmetnom uznaní záväzku
a vyslovení súhlasu s vykonateľnosťou danej notárskej zápisnice zastupovať, jeho právny úkon (resp.
úkon substitučného splnomocnenca) zachytený v predmetnej notárskej zápisnici je absolútne neplatný a

notárska zápisnica ako exekučný titul neúčinná a materiálne nevykonateľná s poukazom na § 41 ods. 2
písm. c) Exekučného poriadku, keďže v nej fakticky chýba podstatná náležitosť - súhlas povinnej osoby
s exekúciou.

Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie popísané nedostatky splnomocnenia sú zároveň neprimeranou

podmienkou, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, ktoré sú zároveň v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatné tiež v zmysle § 39 OZ.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že predmetná notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná,
a preto boli splnené podmienky súdom prvého stupňa aplikovaného § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného

poriadku pre zastavenie exekúcie s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku i bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých súd obligatórne alebo fakultatívne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 a 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo
môže súd urobiť nie je v ňom explicitne stanovený. Z toho potom možno vyvodiť, že súd rozhodne

o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie. Jedným z obligatórnych
dôvodov zastavenia exekúcie je pritom podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku skutočnosť,
že rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Uznesenie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi pritom netvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 3
O. s. p. Exekučný súd nie je ani viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.
S poukazom na vyššie uvedené, neobstojí námietka odvolateľa, že súd vec už raz posudzoval a
právoplatne rozhodol pri vydaní poverenia súdnemu exekútorovi a preto sa už nemohol danými otázkami
zaoberať znova.

Napokon odvolací súd považoval predmetné splnomocnenie obsiahnuté v danej zmluve o úvere za
absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom i s dobrými mravmi (§ 23a z. č. 634/1992 v
spojení s § 39 OZ) i z toho dôvodu, že danú zmluvnú podmienku v predmetnej typovej (spotrebiteľskej)
zmluve v podobe predmetného splnomocnenia považoval za neprimeranú podmienku, ktorá na škodu

spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a ktorá je
zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranosť tejto podmienky a jej rozpor s dobrými mravmi
odvolací súd videl v tom, že daný dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy
o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh ešte neexistoval a do budúcna nebolo možné predpokladať, čivôbec vznikne a ak áno, kedy a v akej výške. Uznať záväzok alebo uznať dlh je v zmysle § 558 OZ
výlučným právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať alebo aj nemusí. Pokiaľ povinná ako
dlžník predmetným splnomocnením fakticky postúpila toto svoje právo uznať dlh už v čase uzavretia

zmluvy o úvere, kedy ešte žiaden dlh existovať nemohol a nebolo ani zrejmé, či bude existovať, kedy
a v akej výške, pričom zároveň na uznanie dlhu splnomocnila jej úplne neznámu tretiu osobu, ktorá jej
bola vnútená v predtlači zmluvy vopred vyhotovenej veriteľom, čím sa zároveň vopred vzdala možnosti
namietať dlh i jeho výšku, založilo to nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami veriteľa a dlžníka
a zároveň je to v rozpore s dobrými mravmi. I z tohto dôvodu je predmetné splnomocnenie absolútne

neplatné. Nadväzne nemôže byť platný ani právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici, ktorým je
vyhlásenie povinnej o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou, ktorú za neho mal
vykonať splnomocnený advokát.

S poukazom na uvedené je pritom úplne irelevantné, že povinný ako dlžník mal možnosť s poukazom na
§ 33b OZ predmetné plnomocenstvo kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere odvolať, na čo poukazoval

odvolateľ. Naviac odvolať je možné iba účinne a platne vzniknuté plnomocenstvo. Z podstaty veci
totiž logicky vyplýva, že nemožno účinne odstúpiť od právneho úkonu, ktorý je od počiatku absolútne
neplatný.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, keďže ako exekučný titul bola oprávnenou predložená

notárska zápisnica, ktorá v sebe obsahuje absolútne neplatný právny úkon o uznaní dlhu a súhlase s jej
vykonateľnosťou, v dôsledku čoho nemôže byť účinným a materiálne vykonateľným exekučným titulom,
bolo plne dôvodným, aby prvostupňový súd preskúmavaným uznesením, s použitím § 57 ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku i bez návrhu, predmetnú exekúciu
zastavil. Odvolací súd pritom poukazuje i na závery Ústavného súdu SR vo veci IV.ÚS 183/2011, kde v

sťažnosťami napadnutých rozhodnutiach súdy argumentovali obdobne, pričom Ústavný súd SR uzavrel,
že predmetnými rozhodnutiami súdov nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ani jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu.

S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne s použitím § 219 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
O. s. p. nevyhovel a tento zamietol, pretože ustanovenia právnych predpisov, ktoré vo veci aplikoval, nie

sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Uvedené ustanovenie nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s princípmi právneho štátu.
V tomto ustanovení zákonodarca zveril exekučnému súdu právomoc pred udelením poverenia
exekútorovi, preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Súd ako orgán ochrany práva je v rámci exekučného konania garantom
jeho zákonnosti, čo sa najvýraznejšie prejavuje v tomto štádiu exekučného konania - teda v štádiu
rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak potom exekučný
súd dospeje k záveru, že exekučný titul vôbec exekučným titulom nie je, prípadne je tu iná vada, pre
ktorú je exekúcia neprípustná, žiadosť o udelenie poverenie zamietne a exekučné konanie zastaví.

Takáto právomoc exekučného súdu je plne v súlade s princípmi právneho štátu, nie je preto dôvod na
prerušenie konania. Navyše Ústavný súd SR sa k tejto otázke už vyjadril v uznesení č. k. II. ÚS
545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia navykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,
ako aj bez návrhu. Rovnako v už vyššie spomínanom uznesení IV. ÚS 183/2011 Ústavný súd uviedol,

že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie tohto konania. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu aj v rozhodnutí
IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať
rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné,
ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Odvolací súd pritom nepovažoval za potrebné exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu, že by vyhovel
návrhu oprávnenej a požiadal Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho a
sekundárneho úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych

spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)

otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má
povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady
ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie

a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva
rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné
pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej

otázkejezakotvenávdruhejvetečlánku267ZFEÚ.Tútopovinnosťvšaknemožnovykladaťabsolútne,t.
j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia
O.s.p.totižnevyplýva,ževšeobecnýsúdmusínanávrhúčastníkaprerušiťkonanieapredložiťSúdnemu
dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie a rovnako

predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci
aplikuje ustanovenie zákona Slovenskej republiky, do ktorého boli transportované úniové právne normy,
alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Dotknutý súd má iba možnosť položiť
Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu normy práva Únie (fakultatívne konanie o predbežnej
otázke), ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná a to i bez ohľadu na to, či to

účastníci konania vo veci samej navrhli alebo nie. Súd proti rozhodnutiu ktorého už nie je možné podať
opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu
dvoru, ale s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra a prípadné nové okolnosti
nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru (acte éclairé), alebo ak sa
správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným (acte clairé). Takisto aj súd

proti rozhodnutiam ktorého je prípustný opravný prostriedok (aj mimoriadny) môže sám rozhodnúť o
správnom výklade práva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra
Súdneho dvora mu poskytuje dostatok informácií. Ak však ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny
súd vždy musí položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu
(obligatórne konanie o predbežnej otázke).

V zmysle záverov Európskeho súdneho dvora vo veci ESD-C-302/2004 ale Európsky súdny dvor nemá
právomoc na zodpovedanie prejudiciálnej otázky vtedy, ak okolnosti skutkového stavu v merite veci
predchádzajú vstupu do EÚ. Slovenská republika vstúpila do EÚ dňom 1.5.2004 a keďže k uzavretiu
záväzkového vzťahu, z ktorého sa odvodzuje vymáhaný nárok, došlo ešte 24.9.2003, teda pred vstupom

Slovenska do EÚ, z tohto hľadiska nie je daná právomoc ESD na zodpovedanie prejudiciálnej otázky
v danej veci.Na základe uvedeného, odvolací súd z dôvodu nedostatku právomoci Súdneho dvora EÚ, návrh
oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.