Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniel Ivanko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114201419
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114201419.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: J. D., B.. XX. XX. XXXX, X. X. XX, XXX XX X. X., štátna občianka Slovenskej republiky, o
zaplatenie 244,93 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 250,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 244,93 eura od 21. 08. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške
16,50 eura za zaplatený súdny poplatok zástupcovi navrhovateľa, a to všetko v pravidelných mesačných

splátkach vo výške 30,00 eur mesačne splatných do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom
október 2014 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Navrhovateľovi náhradu trov za zastúpenie advokátom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24. 01. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
244,93 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 11. 12. 2006 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na
navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dňa

12. 09. 2005 zmluvu č. 30339354, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na základe
uzatvorenejzmluvyprávnypredchodcanavrhovateľaposkytolodporkynipeňažnéprostriedkyvovýške1
304,52 eura, ktoré mali byť splácané v pravidelných mesačných splátkach vo výške 34,99 eura splatných
vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 02.
2010 do 20. 08. 2010 v počte 7 a v celkovej výške 244,93 eura. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v
tomto konaní neuplatňuje. Na základe uvedeného sa domáha zaviazania odporkyne zaplatiť mu sumu
vo výške 244,93 eura spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 5,47 eura za obdobie od 21.

02. 2010 do 20. 08. 2010 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 244,93 eura od 21.
08. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16Ro/34/2014 - 25 zo dňa 12. 02. 2014, voči ktorému
podala odporkyňa včas odpor vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Podaný
odpor odôvodnila tým, že vznáša námietku premlčania, keďže od okamihu, kedy mohol navrhovateľ
po prvýkrát uplatniť plnenie uplynuli viac ako 3 roky a viac ako 4 roky. S právnym predchodcom

navrhovateľa uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere dňa 12. 09. 2005, splátky uhrádzala trvalým
príkazom z účtu Československej obchodnej banky a poštovou poukážkou v prospech právneho
predchodcu navrhovateľa. O tom, že nie je uhradená nejaká suma sa dozvedela až od prevzatia
platobnéhorozkazu.Navrhovateľodporkyňunijakýmspôsobomnekontaktoval,nebolasňouuzatvorenážiadna dohoda o splátkach. Namieta tiež korešpodenciu nazvanú ako pokus o zmier zo dňa 20. 12.
2013, ktorá nie je vystavená na jej meno. Odporkyňa namieta aj vyčíslenú sumu náhrady trov konania
a náhrady trov zastúpenia advokátom. K podanému odporu zástupca navrhovateľa uviedol, že nárok

nie je premlčaný, nakoľko navrhovateľ si uplatňuje iba splátky úveru splatné od 20. 02. 2010 do 20. 08.
2010 v počte 7 a v celkovej výške 244,93 eura, zvyšné splátky úveru si neuplatňuje. Navrhovateľ tak
trvá na podanom návrhu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. 09. 2014, ktorého sa navrhovateľ ani jeho zástupca

nezúčastnili, odporkyňa na pojednávaní uviedla, že preukázať jednotlivé úhrady už nevie a je schopná a
ochotnázaplatiťdlžnúpohľadávkuvpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške30,00eurvzhľadomna
jej nepriaznivé majetkové pomery. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový
stav:

Právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa a.s., uzatvoril dňa 12. 09. 2005 s odporkyňou

zmluvu o splátkovom úvere č. 0303639354, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 1
304,52 eura (39 300,00 Sk), ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške
34,99 eura (1 054,00 Sk). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá 20. 10. 2005, konečná splatnosť
úveru bola 20. 08. 2010. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 12. 2006 bola
pohľadávka postúpená navrhovateľovi vo výške istiny celkom 1 470,18 eura. Navrhovateľ si podaným

návrhom uplatnil nárok na zaplatenie siedmych splatných splátok vo výške 34,99 eura, a to za splátky
splatné dňa 20. 02. 2010, 20. 03. 2010, 20. 04. 2010, 20. 05. 2010, 20. 06. 2010, 20. 07. 2010 a 20.
08. 2010.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba
pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane

splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s
odporkyňou zmluvu o splátkovom úvere, a to podľa ustanovení obchodného zákonníka a zákona o
spotrebiteľských úveroch. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 12. 2006 bola pohľadávka voči
odporkyni pod referenčným č.: 303639354 postúpená navrhovateľovi. Poskytnutý úver odporkyňa včas

nesplácala, navrhovateľ sa podaným návrhom domáha úhrady posledných 7 nezaplatených splátok
úveru. Splátky úveru boli v zmluve dohodnuté vo výške 34,99 eura, a boli splatné vždy ku 20 dňu
v mesiaci. Odporkyňa úhradu uplatňovaných splátok úveru nepreukázala. Súd nemohol argumentácii
odporkyne o premlčaní nárokov navrhovateľa priznať úspech, nakoľko premlčacia doba je podľa § 397
Obchodného zákonníka 4 ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. V prípade

uplatnenia práva na súde pre uplatnením premlčacej doby, premlčacia doba od uplatnenia po dobu
konania na súde neplynie. Právo navrhovateľa uplatniť pohľadávku na súde sa mohlo vykonať po prvý
raz deň nesledujúci po dni splatnosti jednotlivých splátok úveru. Dátum splatnosti najstaršej splátky
bol dohodnutý na deň 20. 02. 2010, do kedy mohla odporkyňa splátku uhradiť bez vystavenia sa
nebezpečenstvuuplatneniapohľadávkynasúde.Ododňa21.02.2010začalaplynúť4ročnápremlčacia

doba, ktorá uplynula dňa 21. 02. 2014. Návrh bol doručený súdu dňa 24. 01. 2014, teda pred uplynutím
premlčacej doby najstaršieho nároku navrhovateľa. Právo navrhovateľa tak bolo uplatnené na súde pred
uplynutím premlčacej doby.

Obrane odporkyne v konaní tým, že v konaní namietala uplynutie premlčacej doby, ktoré nebolo

preukázané a nepreukázala úhradu uplatňovaných dlžných splátok, nemohol súd priznať úspech. Súd
z predložených listín preukázané, že odporkyňa neuhradila posledných 7 splátok poskytnutého úveru
právnym predchodcom navrhovateľa, a preto ju zaviazal na úhradu sumy 250,40 eura, ktorá pozostáva
z istiny nezaplatených splátok vo výške 244,93 eura a vyčísleného úroku z omeškania zo splátok za
obdobie od 21. 02. 2010 do 20. 08. 2010 vo výške 5,47 eura.

Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu navrhovateľovi vzniklo navrhovateľovi podľa
§ 369 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa predpisov Občianskeho
práva. Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 nariadenia a to v znení účinnom do 31. 01. 2013,
nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom, a to navýšením ôsmych percentuálnych bodov nad

úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť
zaplatiť z istiny dlžnej sumy t.j. zo sumy 244,93 eura aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, a
to odo dňa 21. 08. 2010 (deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky úveru) do zaplatenia, keďže
omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Nakoľko navrhovateľ mal v konaní plný úspech, vznikol mu podľa § 142 ods. 1 OSP nárok na náhradu
trov konania, ktorú si uplatnil vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 106,65 eura
za trovy zastúpenia advokátom za tri vykonané úkony právnej služby. Trovy konania potrebné na účelné
uplatňovanie práva sa však nemôžu posudzovať ako celok aj keď účastník má právo na náhradu trov
konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie treba posudzovať samostatne.

Súd navrhovateľovi nepriznal trovy zastúpenia advokátom, nakoľko tieto neboli účelne vynaložené na
uplatňovanie práva. Navrhovateľ nenadobudol pohľadávku pri výkone vlastnej podnikateľskej činnosti
ako dôsledok porušenia práva iných subjektov voči nemu, ale za odplatu zmluvou o postúpení
pohľadávok od pôvodného veriteľa (právny predchodca navrhovateľa) dlžníka (odporkyne). Predmetom

činnosti navrhovateľa je aj faktoring a forfaiting, teda odkupovanie pohľadávok od pôvodných veriteľov
za cenu nižšiu ako je nominálna hodnota pohľadávky s cieľom ich následného vymáhania. Navrhovateľ
vykonáva správu a následné vymáhanie pohľadávok od rôznych veriteľov ako svoju podnikateľskú
činnosť. Postúpené pohľadávky navrhovateľ nadobudol za účelom predmetu svojej podnikateľskejčinnosti, možno teda odôvodnene očakávať znalosť navrhovateľa o právnych predpisoch upravujúcich
uplatnenie práva na súde. Za daného stavu potom nemožno za trovy potrebné na účelné uplatňovanie
práva považovať tie trovy, ktoré mu vznikli na zastupovanie v konaní advokátom, ak sa jednalo iba

o podanie návrhu na súd, prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a vyjadrenie k odporu. Podanie
návrhu prostredníctvom zástupcu - advokáta nie je úkonom potrebným na účelné vymáhanie nároku,
nakoľko ide len o dosadzovanie konkrétnych údajov v závislosti od konkrétneho dlžníka do vopred
pripravenéhonávrhu(pretlače).Jednotlivéuplatňovanéúkony(prevzatieaprípravazastúpenia,spísanie
návrhu, vyjadrenie k odporu) právnej služby vykazujú v danom prípade minimálne množstvo odbornej

právnickej práce vynaloženej zástupcom navrhovateľa - advokátom. Súdu je z úradnej činnosti známe,
že navrhovateľ vykonáva uplatňovanie pohľadávok na súde ako podnikateľskú činnosť, podáva väčšie
množstvo návrhov, ktoré sú absolútne totožné a menia sa len údaje o odporcovi, výške pohľadávky,
či úroku z omeškania. Je nepochybné, že prepísanie týchto údajov z príloh k zmluve o postúpení
pohľadávok, príp. z priložených faktúr do návrhu je jednoduchou administratívnou činnosťou a nie
odborneprávnenáročnýmazložitýmprocesom,naktorýbyvzhľadomnapredmetčinnostisvojejčinnosti

potreboval účelne zástupcu z radov advokátov. Dopísanie niekoľkých údajov prostredníctvom advokáta
do (elektronickej predtlače) písomnosti nie je možné hodnotiť v danom prípade ako účelné vynaložené
trovy konania. V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania zastúpenia advokátom v danom
prípade súd poukazuje aj na nález ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I.ÚS 988/2012 zo dňa 25.
07. 2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho

zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči
občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyslenej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku.
Takétosprávaniejezneužitímprávanazastúpenieadvokátomresp.dokoncaprocesnoušikanou,apreto
takéto trovy konania nemožné priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný. Súd tiež poukazuje na
nie riadne vyčíslenie trov zastúpenia advokátom, keď v návrhu bola uvedená iba výsledná suma, čím

sa táto stáva súdom nepreskúmateľnou.

Trovy zastúpenia advokátom za úkony príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd
a vyjadrenie k odporu v prípade, ak sa jedná o postupovanú pohľadávku odplatným prevodom
navrhovateľovi, ktorý vykonáva ich uplatňovanie na súde za účelom dosiahnutia zisku, súd nepovažuje

za účelne vynaložené, a preto ich podľa § 142 ods. 1 OSP navrhovateľovi nepriznal.

Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporkyňu len na náhradu trov konania vo výške 16,50 eura za
navrhovateľom uhradený súdny poplatok.

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporkyne určil plnenie v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 30,00 eur mesačne, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky, s
prihliadnutím na osobu navrhovateľa považoval za dostatočné s tým, že omeškanie so zaplatením čo aj
len jednej splátky, má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého zostávajúceho

plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

V prípade dobrovoľného nesplnenia uloženej povinnosti, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

v Banskej Bystrici dňa 16. 09. 2014

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.