Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/120/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213074
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213074.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti odporcovi: Z. F. - O. Z. Z. F.K., Ž. D.
XX, N., o návrhu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy vo výške 125 € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy

385 €, pričom ten odôvodnil svoj návrh tým, že mu bola spôsobená škodu, resp. nemajetková
ujma z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514 / 2003 Z. z. Ďalej poukázal na
skutočnosť, že Okresný súd v Žiari nad Hronom v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX
XXXX/XXXX, ktoré sa viedlo proti povinnému M. O., navrhovateľ ako oprávnený podal súdnemu
exekútorovi písomným podaním návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku s tým, že takáto
pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere uzavretou medzi účastníkmi exekučného konania.
Súdny exekútor následne požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o vydanie poverenie na vykonanie

exekúcie na základe exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku Stály rozhodcovský súd,
Spoločnosti Z. F. V.. Z.., N. č. k. Z. XXXXX/XX, pričom povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Exekučný titul na podklade ktorého bolo začaté
exekučné konanie bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom a je potrebné odlíšiť
ho od rozhodnutia rozhodcovskej komisie, resp. zmieru schváleného takouto komisiou nakoľko pri
rozhodnutiach rozhodcovskej komisie resp. jej zmierov ide o rozhodnutia vydané v pracovných sporoch

vydaných podľa zákonníka práca ako aj vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučný súd mal tak rozhodnúť o
žiadosti na udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, pričom ten napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 27.5.2011. Exekučný súd
teda nedodržal zákonnú lehotu na udelenie poverenie a to 15 dní, ktorá je upravená v exekučnom
poriadku, pričom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Okresný súd v Žiari nad Hronom tak

pochybil a rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej dobe a bol
v omeškaní viac ako 7 mesiacov, pričom svojím postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a k
vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Vzhľadom
na tieto skutočnosti a právnu úpravu, ktorá tu existovala v čase žiadosti o udelenie poverenia, malnavrhovateľ za preukázané, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu došlo k porušeniu
jeho práv, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 125 € a nemajetková ujma vo výške 385 €.
Suma 125 € tak predstavovala náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou,

uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na vydanie poverenia na exekúciu a vydaním poverenia. Suma pozostáva z platby
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vo výške 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumou 40 € ako aj sumou 15 €
na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje,

spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 385 €
navrhovateľ žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie,
porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na vydanie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v
primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 € za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda
663,88 € za rok, pričom v danej veci bol exekučný súd podľa názoru navrhovateľa nečinný viac ako
227 dní.

Odporca s uvedeným návrhom nesúhlasil, žiadal takýto návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že tento návrh je neodôvodnený. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že celý návrh je zmätočný s
tým, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno
by mal znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Odporca

tiež poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a to dňa 23.04.2012. Dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná
žaloba, je tak zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto
dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Okrem toho navrhovateľ pri predbežnom prerokovaní
takéhoto návrhu neposkytol potrebnú súčinnosť a preto nepovažuje odporca takýto nárok za predbežne

prerokovaný. Odporca ďalej poukazoval na skutočnosť, že pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle
zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci je
potrebné splniť určité predpoklady, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Okrem toho prax ukázala, že lehota na

poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ Y.-XX/XX V., ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní.
Samotný navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011
z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi od doručenia žiadosti

neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak vyplýva, že lehota 15
dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie exekúcie vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom na vydanie poverenia
bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, pričom žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
exekučnému súdu po 1.6.2011 tak nedodržanie 15 dňovej lehoty nie je v rozpore so zákonom a nárok je

tak neopodstatnený. Tak pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011 sa zákonná lehota 15 na vydanie poverenia
nevzťahovalanaexekučnýtitul-rozhodcovskýrozsudokčookreminéhovyplývaloajzdôvodovejsprávy.
Pokiaľ ide o existenciu prieťahov, tak podľa názoru odporcu sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak
boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí

Ústavného súdu. Pokiaľ ide o náhradu škody ako aj nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výške neboli
žiadnym spôsobom riadne preukázaná a navrhovateľ len uviedol všeobecné tvrdenia o jej vzniku. Pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože
navrhovateľ svojím správaním a to porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov zo
svojej podnikateľskej činnosti vyvolal rozsiahle množstvo súdnych konaní v dôsledku čoho nadmerne

zaťažil súdny systém nakoľko súdy aby zabezpečili ochranu práv spotrebiteľom museli preskúmavať
rozhodnutia rozhodcovských súdov resp. notárske zápisnice. Odporca na
záver poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.O takomto nároku rozhodol tunajší súd rozsudkom zo dňa 24.9.2014 takým spôsobom, že návrh
navrhovateľa zamietol. Proti takémuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, pričom odvolací
súd uznesením zo dňa 29.10.2015 zrušil takýto rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Ako
vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu tak odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je zmätočné
a nepreskúmateľné nakoľko vychádzalo zo skutkového stavu podľa ktorého mala byť škoda

navrhovateľovi spôsobená nedodržaním zákonnej lehoty pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora
hoci z exekučného spisu a v podanom návrhu navrhovateľa poukazoval na oneskorené rozhodnutie o
žiadosti súdneho exekútora na vydane poverenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ako aj právny zástupca navrhovateľa a odporca mali
predvolanie na pojednávanie zo dňa 29.3.2016 riadne doručené súd v zmysle § 101 ods. 2 Osp

prejednal predmetnú vec v neprítomnosti účastníkov konania. Právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby
súd odročil pojednávanie resp. aby ho zrušil a to z dôvodu, že sa nemohli pripraviť na pojednávanie
nakoľko mu nebola oznámená ich značka identifikujúca konkrétny žalobný návrhu a to napriek tomu,
že žiadali o oznámenie takejto skutočnosti s tým, že bez určenia ich značky nie je možné určiť, ktorý
konkrétny návrh navrhovateľa je predmetom súdneho pojednávania nakoľko sa vedie veľké množstvo

konaní. Z týchto dôvodov žiadal odročiť pojednávanie a oznámiť jeho značku podaného návrhu na
začatie konania. Pokiaľ ide o skutočnosť, že navrhovateľ sa nemohol riadnym spôsobom pripraviť na
pojednávanie nakoľko mu nebola oznámená značka jeho návrhu na začatie konania tak žiadny právny
predpisneustanovujepovinnosťsúduvpredvolaníuviesťvlastnúznačkunávrhunavrhovateľanazačatie
konania. Okrem toho právny zástupca navrhovateľa mohol ako zástupca navrhovateľa dostaviť sa na

súd a nahliadnuť do spisového materiálu s tým, že ako je známe súdu z jeho činnosti tak v predmetnej
veci ide o druhovo rovnaké návrhy na začatie konania v ktorých namieta navrhovateľa porušenie
ustanovení Exekučného poriadku /ide najmä o prípady nedodržanie lehoty na vydanie poverenia
alebo rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora príslušným okresným súdom/ v dôsledku čoho mu
mala vzniknúť škoda a teda v prípade ak by sa dostavil na pojednávanie mal by možnosť obhajovať

skutočnosti uvedené v podanom návrhu na začatie konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania;
vyjadrením odporcu; spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XEr XXX/XXXX /. XXXX/XXXX/;
ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XEr XXX/XXXX má súd za preukázané, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd v Žiari nad Hronom
dňa 16.5.2011, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 5.5.2011 ako aj exekučný titul
a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Z. F. V.. Z.., G. F.

X, N., sp. zn. Z. XXXXX/XXXX zo dňa 21.2.2011. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie a to dňa 27.5.2011. Táto exekúcia
nebola doposiaľ ukončená.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu O. Z. Z. F. ak škoda vznikla v
dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
ozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o

treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa ods.

2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného

prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však
počas 6 mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2010 exekútor, ktorému bol doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr
do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Ako vyplýva z podaného návrhu sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady majetkovej škody ako
aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade s

ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou ustanoveného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu
štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí -
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako
konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym

úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má
aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /
rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

Ako vyplýva z exekučného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom súd zistil, že exekútor doručil

súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.5.2011, pričom tunajší súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27.5.2011 teda po 11 dňoch od doručenia takejto žiadosti. Z
uvedeného tak vyplýva, že súd nebol nečinný viac ako 277 dní ako to tvrdí navrhovateľ, ale poverenie
bolo vydané po 11 dňoch od doručenia žiadosti o vydanie poverenia teda počas zákonnej 15 dňovej
lehoty na vydanie poverenia. Exekučné konania naďalej trvá a nebolo doposiaľ preukázané, že by

takéto konanie bolo ukončené. Súd tak zistil, že v danej veci o žiadosti o udelenie poverenia bolo
rozhodnuté v 15-dňovej zákonnej lehote a teda nedošlo v exekučnom konaní k žiadnym prieťahom
nakoľko exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote. Ďalej je potrebné poukázať na názor Ústavného súdu
SR,podľaktoréhoporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovnemožnovyvodzovať
len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález

Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp. zn. IV US 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej
rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky
nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti,

že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález I US 86/02).
Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy
(obdobne aj pojem v „primeranej lehote“, obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého
úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu (I US 70/02). Z vyššie uvedeného súd má za to, že exekučný

súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie konal bez
zbytočných prieťahov ako aj v zákonných lehotách, a preto súd nezistil žiadne prieťahy v postupe súdu,
ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd
návrh navrhovateľa zamietol, pretože súd dospel k názoru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a
náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva navrhovateľa,

a preto nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky škody a nemajetkovej ujmy,
uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Navrhovateľ tak nepreukázal, že by činnosťou súdu v danom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , pretože odporca mal úspech v celom

rozsahu, avšak aj keď si náhradu trov konania uplatnil žiadne trovy si v zákonnej lehote nevyčíslil a ani
mu nevyplývajú zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3

vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolorozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.