Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. február 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215207654
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6215207654.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloleté deti

C., P., F.. XX. XX. XXXX I. P. XX. XX. XXXX bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, deti rodičov A. C., F.. XX. XX. XXXX T. T. F. O., Z. XXX,
W. C. B. J.. S..Z.. Z. XX, T. F. O., zastúpeného Mgr. Pavlom Vrškom, advokátom, so sídlom vo Veľkom
Krtíši, M. R. Štefánika č. 2 a C. C., F.. XX. XX. XXXX, T. R.Ý. P., R. XX, zamestnaná u Milan Násali,
ELMOUR, Kamenné Kosihy o návrhu otca na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom otec maloletých detí žiadal súd, aby znížil výživné na maloleté deti počínajúc dňom
01. 01. 2014 vo výške po 40 Eur na každé z detí a to na tom skutkovom základe, že Okresný súd vo

Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 24. 04. 2013 z č. k. 9P/215/2012-64 spojený s rozsudkom Krajského
súdu 13CoP/51/2013-90 zo dňa 09. 07. 2013 bol zaviazaný prispievať na výživu detí výživným vo
výške po 150 Eur na každé z detí, pričom v dôsledku svojho zlého zdravotného stavu podal návrh na
zníženie výživného, ktorý návrh Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom v konaní 7P/17/2014 zamietol.
Rozsudok bol odôvodnený tým, že on ako otec maloletých detí nepreukázal zhoršenie zdravotného
stavu dostatočne a teda podľa jeho názoru nebral jeho zdravotné problémy do úvahy a zároveň ďalšími
dôvodmi, pre ktoré odôvodnil okresný súd zamietnutie jeho návrhu bolo aj to, že v dôsledku svojho

zhoršeného zdravotného stavu nepožiadal o zvýšenie invalidného dôchodku. Zároveň v návrhu uviedol,
žeoduvedenejdobydošlokzhoršeniujehozdravotnéhostavu,onjepoberateľominvalidnéhodôchodku
vo výške 137,30 Eur čo vlastne znamená, že suma tohto dôchodku zvýšená nebola. Uviedol, že on
je zamestnaný na dohodu v spoločnosti Dobos Csárda s priemerným zárobkom 80 Eur mesačne.
V návrhu otec maloletých detí ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o výške mesačného výživného sa
vychádzalo z jeho príjmov, ktoré on mal za obdobie kedy podnikal, ktoré však v dôsledku nepriaznivého
zdravotného stavu musel ukončiť. Zároveň aj v čase rozhodovania súdu o tejto výške výživného bola

matka maloletých detí nezamestnaná. Na pojednávaní sa otec maloletých detí pridržiaval podaného
písomného návrhu a ďalej uviedol, že návrh na zníženie výživného podal najmä z toho dôvodu, že má
zhoršený zdravotný stav, že má problémy s chrbticou a má problémy dlhšiu dobu stáť. Aj v súčasnej
dobe je práceneschopný, podrobuje sa rehabilitácii, uviedol, že pracuje u svojho otca v s. r. o. Dobos
Csárda, poukázal na to, že má pracovnú obmedzenosť na 45% a vzhľadom na ochorenie viac percent
mu nemôže byť priznané. Poukázal na to, že v podstate bol už v roku 2005 invalidizovaný v dôsledku
problémov s chrbticou, pričom potom sa následne podrobil aj operačnému zákroku avšak jeho zdravotný

stav sa neustále zhoršoval a musel prestať aj vykonávať podnikateľskú činnosť. V súčasnej dobe
robí u svojho otca, vykonáva práce ako sú objednávanie tovaru, preberanie tovaru, niekedy čapuje v
pohostinstve, vydrží tak dve hodinky denne a zarába len toľko, koľko je on schopný odrobiť, to znamená
podľapočtuhodín.Uviedol,žemupomáhajúrodičia,požičalimuokolo1500Euramáimvrátiťvtedy,keďbude mať dostatok finančných zdrojov. Jeho príjem v súčasnej dobre predstavuje cca 200 Eur. Uviedol,
že aj rodičom dáva okolo 100 Eur na domácnosť avšak rodičia zase dávajú jemu, aby platil výživné.
Poukázal tiež na to, že od októbra 2015 sa jeho zdravotný stav naďalej zhoršuje.

Matka maloletých detí na pojednávaní žiadala, aby súd návrh otca v plnom rozsahu zamietol, pričom
poukázala na výdavky, ktoré ona má v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletých detí, kedy tieto
študujú. Maloletý P. je deviatak v školskom roku 2015/2016 končí deviaty ročník a prihlásil sa na štúdium
na strednú školu do Banskej Bystrice - športové gymnázium. Poukázala tiež na to, že pokiaľ sa týka otca

maloletých detí, tento je zamestnaný u svojho otca a podľa toho ako jej uviedli deti, otec zvykne pracovať
v tomto zariadení aj do neskorých večerných hodín. Preto príjem, ktorý on uvádza, že v súčasnej dobe
má,niejereálnymijehopríjmomaajpokiaľpodľaodporúčaniajehoobvodnejlekárkynemôževykonávať
fyzicky ťažké práce, práce, ktoré sú vykonávané v pohostinstve určite nejde o fyzicky ťažké a namáhavé
práce. Zároveň pri svojom výsluchu matka detí uviedla, že otec detí v žiadnom prípade sa neangažuje,
nepomáha jej so starostlivosťou o maloleté deti, pričom ona sama všetky potreby maloletým deťom musí

zabezpečiť. Pracuje u zamestnávateľa, kde dosahuje len minimálnu mzdu, len za byt v 3-izbovom byte
platí 113 Eur nájomné, 45 Eur inkaso, ďalej spláca úver a ďalšími výdavkami sú výdavky na stravu,
samozrejme zabezpečuje potreby maloletých detí, ktoré sú zvýšené, keďže P. má zdravotné problémy,
má problémy s očami, problémy s ušami, kde chodí na kontrolné vyšetrenia do Lučenca a má pravidelné
kontroly k očnej lekárke do Banskej Bystrici. Čo sa týka maloletej dcéry, táto navštevuje druhý ročník

8. ročného gymnázia v súvislosti len s týmto vznikajú výdavky. Zároveň obidve deti športujú, plávajú,
s týmto tiež vznikajú zvýšené finančné výdavky. Výdavkami sú výdavky na zabezpečenie stravovania,
ale aj ošatenia, obuvi, výživy detí, hygienických potrieb a bežných potrieb, ktoré deti potrebujú.

Svedok A. C. J.. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 21. 01. 2016 uviedol, že je pravdou, že otec

maloletých detí je jeho synom a tento u neho pracuje v jeho spoločnosti, potvrdil, že mu poskytol, požičal
300 Eur po dobu už piatich mesiacov, ktoré mu vráti vtedy, keď bude mať. Pracuje v jeho spoločnosti,
kedy on vykonáva práce ako je objednanie tovaru a viacej ako na 10 hodín on silu už nepotrebuje.
Uviedol tiež, že niekedy otec detí je aj vo výčape, kde viac menej sedí, preberá tovar. Potvrdil tiež, že je
on ako samostatne zárobkovo činná osoba, samostatne hospodáriaci roľník evidovaný a podniká avšak

s týmto tiež má výdavky. Potvrdil, že v jeho Csárda s. r.o. pracujú ešte traja ľudia, ktorí pracujú ako
obsluha.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, výsluchom svedka A. C. J.., oboznámením
sa so správami o zdravotnom stave otca maloletých detí, správou sociálnej poisťovne, ústredím

Bratislavy o poberaní dôchodku otcom, správou MUDr. Repkovej, potvrdeniami o výške dôchodku otca,
o výške zárobku otca, o výške zárobku matky, spisom tunajšieho súdu spzn. 7P/2011/2015, pracovnou
zmluvou s s. r.o. Doboš Čárda.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy súd rozhodoval o návrhu otca

na zníženie výživného rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 16. 06. 2014 č. k.
7P/17/2014-162, ktorým návrh otca zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie otec
maloletých detí, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 20. 11. 2014 č. k.
16CoP62/2014-199 rozsudok Okresného súdu potvrdil. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že otec maloletých detí je invalidným dôchodcom, pričom podľa správy Sociálnej poisťovne

ústredia Bratislava zo dňa 19. 01. 2016 zistil, že dôchodok sa otcovi maloletých detí vypláca od 07.
02. 2006 nepretržite do dnes, pričom rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 04. 2006 bol otcovi
maloletých detí priznaný invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov a to vo výške 5718 Sk mesačne, pričom miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v uvedenom období bola stanovená na 71 %. Rozhodnutím

č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 08. 2010 bol otcovi maloletých detí znížený invalidný dôchodok a to
od 10. 09. 2010 na sumu 118 Eur mesačne, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola stanovená na 45 %. K dnešnému dňu (to je ku dňu 19. 01. 2016 podľa podanej správy)
invalidnýdôchodok,ktorýsaotcovimaloletýchdetívyplácaatovsume138,30Eur,pričommierapoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z predloženej

správy z ošetrenia u fyzioterapeuta PhDr. Tünde Balážovej mal súd preukázané, že otec maloletých
detí navštevuje na základe doporučenia neurológa pre poruchu stato-dynamiky pre pretrvávajúce bolesti
krížov fyzioterapeuta 2-3 krát do týždňa. Zároveň potvrdenia všeobecnej lekárky MUDr. Idy Repkovej
zo dňa 27.10.2015, ktoré preložil otec maloletých detí, súd zistil, že tento z hľadiska zdravotného stavunie je schopný vykonávať fyzicky namáhavú prácu s preťažovaním chrbtice. Z rozhodnutia Sociálnej
poisťovne ústredia Bratislava mal súd preukázané, že otec maloletých detí je poberateľom invalidného
dôchodku a zároveň z pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel otec detí s Dobos Csárda s. r.o. súd zistil, že tento

je zamestnaný v uvedenej spoločnosti od 02. 08. 2014 ako prevádzkar s týždenným pracovným časom
10 hodín. Zároveň z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec maloletých detí nie je evidovaný
v evidencii nezamestnaných. Invalidný dôchodok, ktorý má sa mu vypláca vo výške 138,30 Eur a podľa
pracovnej zmluvy z Dobos Csárda s. r.o. má dohodnutý plat za hodinu 2,023 Eur. Okrem maloletých
ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Pokiaľ sa týka matky detí, táto je zamestnaná u Milana Násaliho

s priemerným mesačným zárobkom, ktorý predstavuje 339 Eur, táto poberá prídavky na maloleté deti.
Okrem maloletých detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Čo sa týka maloletých detí, zo správy z
prešetrených pomerov zo dňa 02. 12. 2015 ( na č. l. 28) súd zistil, že maloleté deti sa s otcom stretávajú,
deti ho navštevujú, niekedy v týždni, inokedy len raz za dva - tri týždne, nakoľko maloletý P. má plavecké
tréningy a súťaže, pričom P. navštevuje deviaty ročník základnej školy A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši
a maloletá P. je študentkou 8. ročného Gymnázia vo Veľkom Krtíši, navštevuje sekundu.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
menia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Porovnaním okolností,

ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu v predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými so
súčasného stavu, súd dospel k záveru, že zmena pomerov, ako hmotnoprávna podmienka pre zmenu
rozhodnutia súdu o výživnom a to okolnosťami na strane povinného tak ako sa jej domáha otec
maloletých detí preukázaná nebola. Pričom pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí je v
tejto súvislosti potrebné uviesť, že od rozhodovania súdu o výživnom na maloleté deti len za uvedené

obdobie, kedy naposledy súd rozhodol o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí,
pričom už len v súvislosti s odstupom času, kedy naposledy súd o výživnom rozhodol kedy určil výživné
vo výške po 150 Eur mesačne a to dňa 24. 04. 2013 v č.k. 9P/215/2012-64 už aj s prihliadnutím na
ustanovenie § 78 odst. 3 Zákona o rodine je potrebné na uvedené prihliadnuť keďže je nesporné,
že vývoj životných nákladov, ktorý je upravený v ods. 3 Zákona o rodine a predstavuje takzvanú

valorizačnú klauzulu predstavuje zmenu pomerov. Je tiež nesporné, že od posledného rozhodovania
súdu o výživnom na maloleté deti došlo k zmene pomerov a to tým, že maloletá Karin začala navštevovať
a v súčasnej dobe je študentkou druhého ročníka 8. ročného gymnázia. P. je deviatak. Pričom v
zmysle valorizačnej klauzuly je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z
cien spotrebného koša, miery inflácie, respektíve iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných

nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
Môže sa uplatniť aj samostatne. Preto potom na uvedené súd poukazuje. Súd zároveň poukazuje aj na
tú skutočnosť, že tak ako už bolo uvedené matka má zvýšené finančné výdavky a to jednak v súvislosti
s bežnými potrebami maloletých detí, ale aj v súvislosti s návštevou školy detí, s návštevou záujmových
krúžkov, aj v súvislosti so zdravotným stavom maloletých detí. Zároveň zmenou pomerov je potrebné

rozumieť také okolnosti na strane povinného, ktoré by sa výrazným spôsobom s účinnosťou trvalého
charakteru prejavili v pomeroch otca. Takáto okolnosť na strane otca maloletých detí preukázaná nebola.
V tejto súvislosti súd poukazuje na správu Sociálnej poisťovne ústredia Bratislava, podľa ktorej otec
maloletých detí je naďalej invalidný a to v miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo
výške 45 %, pričom aj v predchádzajúcom období bola miera a stav poklesu schopností vykonávať

zárobkovú činnosť u otca tiež 45 %. Súd poukazuje aj na správu Sociálnej poisťovne ústredia Bratislava
zo dňa 17. 04. 2015 kedy otec maloletých detí žiadal o zvýšenie dôchodku, avšak k žiadnej zmene oproti
predchádzajúcemurozhodovaniusúduovýživnomuotcadetívtomtonedošlo.Sodkazomnapotvrdenie
od ošetrujúcej lekárky MUDr. Repkovej nemôže síce vykonávať fyzicky namáhavú prácu s preťažovaním
chrbtice,moholbypracovaťavykonávaťpráceinéhocharakteru,avšakžiadnymspôsobomnepreukázal

žeby záujem o takúto prácu bol vyvinul, nakoľko keďže pracuje u svojho otca súdu sa pracovná zmluva,
ktorú uzavrel otec detí s s. r. o. Dobos Csárda javí ako účelová, keďže bola dojednaná len na prácu na
10 hodín týždenne, pričom táto zmluva bola uzatvorená už v roku 2014. Súd opätovne poukazuje na tú
skutočnosť, že dôvodom pre zníženie výživného nemôže byť len krátkodobejšia zmena pomerov, ktorou
v súčasnej dobe otec odôvodňuje možnosť platenia výživného a tou by mala byť podľa jeho vyjadrenia

práceneschopnosť a nepriznanie zvýšenia invalidného dôchodku a v dôsledku toho nemožnosť plniť si
výživné po 150 Eur na každé z detí, pričom tak ako už opätovne bolo uvedené, zdravotný stav otca podľa
lekárskych správ, ktoré mal súd k dispozícii nevylučujú, aby otec maloletých detí nevykonával žiadnu
pracovnú činnosť, respektíve aby pracovnú činnosť na ktorú sa dohodol vykonával vo väčšom rozsahua za výhodnejších podmienok ako si dohodol. ( viď pracovná zmluva s Dobos Csárda). Súd opätovne
akcentuje, že otec maloletých detí nepreukázal zhoršenie zdravotného stavu dlhodobého charakteru,
práve naopak dôvody, pre ktoré navrhuje znížiť výživné a to skutočnosť, že sa mu zhoršil zdravotný stav

apoberádôchodokvovýškektorýnebolzvýšenýjevovzťahuktakémutonávrhubezvýznamný.Zároveň
je potrebné k schopnostiam a možnostiam otca maloletých detí uviesť to, že schopnosti a možnosti
povinného rodiča súd musí posudzovať aj na základe jeho možností dosahovať potencionálny príjem
primeraný jeho veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam ako aj praxi. Tieto možnosti zo strany otca
využité pri možnom dosiahnutí lepšieho zárobku otec nevyužil. Preto potom súd návrh otca zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.