Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/560/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313223747
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313223747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov JUDr.

Martina Holiča a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. O., nar. XX. Y.
XXXX, bytom X., F. XXXX/XX, 2/ P. O., nar. XX. T. XXXX, bytom Q. A. Q. XXX, o 1.891,41 eur s
príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. septembra
2014 č. k. 23C/297/2013-111 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu zamietol a II. žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov
konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 2 písm. a/ až d/, § 9 ods. 1
a 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 1. decembra 2010
(ďalej len „ZoSÚ“); § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1 a
2, § 100 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.

v znení neskorších zmien a doplnení); § 101 ods. 2 a § 120 ods. 1 veta prvá a druhá a ods. 4 O. s. p.
(Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil, že
vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými pri uzatváraní úverovej zmluvy je bez akýchkoľvek pochybností
potrebné považovať za spotrebiteľský (veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania a žalovaní sú spotrebiteľmi, ktorým ako fyzickým osobám mal byť
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), na
ktorý je potrebné aplikovať v prvom rade ZoSÚ, ktorý pre uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vyžaduje písomnú formu ( ust. §9 ods.1 ZoSU). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká
už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Zákon v základnom ustanovení vymedzuje nasledujúce
podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú
peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných
častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva. Ak nedôjde k dohode hoci len o
jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. Platným prijatím

návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Platnosť zmluvy nastáva teda
súčasne s jej účinnosťou, pokiaľ zákon alebo dohoda účastníkov neustanovujú inak. Zákon výslovne
ustanovuje, že mlčanie alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu
znamenať prijatie návrhu. Preto je právne bezvýznamné, ak navrhovateľ v návrhu na uzavretie zmluvyuvedie, že mlčanie alebo nereagovanie adresáta návrhu (obláta) bude považovať za akceptáciu zmluvy.
Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na
uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto

prejavvôlejeajodmietnutímnávrhu(oferty).Tátoprávnanorma(§44ods.1a2O.z.)účinnebránitomu,
aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Žalobkyňa predložila súdu písomný
návrhžalovanýchz18.11.2010,oktorombolomožnéusudzovať,žejejhožalovaníajdoručili,nakoľkona
jeho základe do tejto listiny svojimi zamestnancami dopísala „Údaje o schválenom revolvingovom úvere
v eur“. Ak takýto návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy žalobkyňa ako budúca veriteľka považovala

za určitý a zrozumiteľný, tak je potrebné uviesť, že nepreukázala, že by ho bezvýhradne písomne
prijala. V časti nazvanej „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“ totiž žalobkyňa akože prijala návrh
žalovaných, ale pritom v skutočnosti zmenila žalovanými navrhovanú splatnosť splátok úveru z 19. dňa
v mesiaci na 25. deň v mesiaci a okrem toho jednostranne doplnila „dohodu“ o úroku z omeškania vo
výške 9% ročne. Okrem toho zmenila výšku žalovanými požadovaného revolvingu zo 790,84 eur na
902,92 eur (viď Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo

8100032968, zo dňa 1.12.2010) ako aj výšku predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu zo
63,32% na 60,49%. Takýto právny úkon nebolo možné považovať za prijatie návrhu, naviac z oznámenia
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že vôľou žalobkyne bolo uzatvoriť zmluvu o úvere za tam
uvedených podmienok, ktoré v žiadnom prípade nie sú totožné s podmienkami navrhnutými žalovanými.
Žalobkyňa nepreukázala, že takýto jej návrh vôbec žalovaným doručila, nie to ešte, že žalovaní s ním

písomne vyjadrili svoj bezvýhradný súhlas. Okrem toho aj v prípade, že by sa tak skutočne zo strany
žalovaných stalo, tak z takzvanej „Karty klienta“ - žalovaných vyplýva, že žalobkyňa žalovaným vyplatila
čiastku 1284,25 eur dňa 1.12.2010 teda v deň, kedy podľa všetkého vyhotovila samotné "Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100032968, zo dňa
1.12.2010" ktoré ako bolo vyššie uvedené bolo potrebné považovať za nový návrh veriteľa adresovaný

dlžníkovi na uzatvorenie úverovej zmluvy (ktorý v rozpore s ust. § 9 ZoSÚ neobsahoval výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nakoľko
nestačí len uviesť celkovú výšku splátky). V prípade, že by aj žalobkyňa postupovala podľa svojich
všeobecných obchodných podmienok („Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.“, ktoré pre ich nezrozumiteľnosť súd prvého stupňa považoval za

neplatné podľa § 37 ods. 1 O. z., nakoľko boli vyhotovené tak drobným písmom, že boli voľným okom
bez použitia zväčšovacieho skla nečitateľné; neboli účastníkmi ani podpísané) bola povinná takéto
oznámenie veriteľa doručiť žalovaným bezprostredne po obdržaní ich návrhu na uzavretie úverovej
zmluvy (viď článok 2 body 2.1 a 2.2) a teda v prípade, že by aj predmetné oznámenie žalovaným
doručovala je možné reálne predpokladať, že by ho doručila najskôr dňa 2.12.2010, ktorý deň je však

už dňom nasledujúcim potom, čo žalovaným poskytla úver v podstate bez uzatvorenia akejkoľvek či už
písomnej alebo ústnej zmluvy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že žalobkyňa
napriek poučeniu zo strany súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a napriek výzve zo strany súdu

doručenej jej právnemu zástupcovi dňa 28.2.2014 nepreukázala skutkové tvrdenia uvedené v žalobe
a to, že dňa 1.12.2010 so žalovanými uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8100032968,
na základe ktorej poskytla žalovaným úver vo výške 1500 eur s tým, že žalovaní sa poskytnutý
úver zaviazali splatiť spolu s úrokom v štyridsiatich dvoch mesačných splátkach po 80,37 eur. Z tohto
dôvodu plnenie žalobkyne žalovaným údajne v sume 1500 eur ( prípadne v sume 1284,25 eur - viď

Kartu klienta) považoval súd prvého stupňa za plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko ako už bolo
vyššie uvedené žalobkyňa toto plnenie poskytla žalovaným de facto len na základe ich žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru. Nakoľko zo samotnej žaloby žalobkyne vyplynulo, že žalovaným
poskytla finančné prostriedky v celkovej výške 1284,25 eur a títo jej vrátili finančné prostriedky v
celkovej výške 1484,13 eur, teda vrátili jej viac ako im poskytla, súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v

celom rozsahu zamietol. Pokiaľ by aj žalovaní do dňa rozhodovania súdu prvého stupňa vo veci samej
žalobkyni nevrátili ňou poskytnuté plnenie, bolo by potrebné prihliadnuc na v konaní vznesenú námietku
premlčania žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú (žalovaným vznikla povinnosť vrátiť plnenie dňa
2.12.2010 a žalobkyňa podala žalobu dňa 10.9.2013, teda po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej
lehoty, ktorá uplynula dňa 2.12.2012). Nad rámec uvedeného súd prvého stupňa ešte uviedol, že ak by

aj na základe žalobkyňou predložených listín došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, táto by neobsahovala
presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (nestačí len zahrnutie úroku a
splátky istiny do sumy splátky úveru, bez ich reálneho vyčíslenia), neobsahovala konečnú splatnosť
úveruanebolabyuzatvorenávpísomnejformeatakúverbybolopotrebnévzmysleust.§11ods.1ZoSÚpovažovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy, ktorá bola žalovanými
ešte do podania žaloby žalobkyne na súd vrátená. Teda je možné konštatovať, že aj v takomto prípade
by nebolo možné žalobkyni priznať práva uplatnené v tomto konaní. Za neprehliadnuteľnú mal aj snahu

žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 O. z.) získať od žalovaných odplatu za úver vo výške
niekoľko násobne vyššej (RPMN 70,01%) ako bola odplata obvykle požadovaná za obdobné úvery na
ostatnom finančnom trhu, kde podľa údajov z internetovej stránky Národnej banky Slovenskej republiky
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov bol v mesiaci december 2010 úrok vo výške
15,13%. Takéto právne úkony žalobkyne bolo potrebné považovať za neplatné, v konečnom dôsledku

spôsobujúce celú aj prípadnú dohodu strán o úroku za neplatnú, nakoľko dohoda strán o výške úroku je
neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere a tak neprichádza do úvahy uvažovať len o prípadnej čiastočnej
neplatnosti zmluvy (§ 41 O. z.). V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na
§ 142 ods. 1 O. s. p. a vecne plným úspechom žalovaných 1/ a 2/ v konaní, ktorým však v súvislosti s
konaním nevznikli žiadne trovy a práva na náhradu trov konania sa pred súdom vzdali, z ktorého dôvodu
im súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na jeho
zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Namietala nezákonnosť a nesprávnosť záverov súdu prvého
stupňa, podľa ktorých nemalo dôjsť k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi z
dôvodu, že zo strany žalobkyne malo dôjsť k zmene navrhovanej splatnosti splátok úveru z 19. dňa

na 25. deň v mesiaci, k jednostrannému doplneniu o dohodu o úroku z omeškania a zmene výšky
požadovaného revolvingu, ako aj výšky predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí úveru zo 63,32%
na 60,49%. Uviedla, že žiaden z údajov uvedených dlžníkom v 5. bode žiadosti (lícna strana žiadosti)
nie je sám osebe návrhom na uzavretie zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvorili aj niektoré
ustanovenia zahrnuté na rubovej strane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, z ktorých práve

vyplýva, že obsah návrhu je zo strany žiadateľa o úver predložený s tým, kedy niektoré údaje sa môžu
zmeniť do tej miery, kedy táto skutočnosť nie je považovaná za zmenu návrhu. Dlžník prostredníctvom
odseku 1.2 a 2.1 žiadosti (pozn. odvolacieho súdu - žiadosť takéto odseky nemá, ale majú ich všeobecné
obchodné podmienky) vyjadruje, že jeho návrh môže byť zmenený po posúdení jeho schopnosti splácať
požadovaný úver, avšak výšky úrokovej sadzby a RPMN nemôže byť vyššia v prípade požadovaného

úveru. V súlade s uvedeným došlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, ktorej prijatie je vyjadrené
podpisom zmluvy a vymedzením jej predmetu v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere. Medzi obsahom
žiadosti v bode 5 a bodom 6 Zmluvy o revolvingovom úvere je zhoda v údaji o výške úveru, o počte
splátok, o dobe splatnosti, o výške splátky a o výške úrokovej sadzby. Zmena údaju o dátume splatnosti
splátok (t. j. deň splatnosti v tom ktorom mesiaci) nie je zmenou návrhu. Údaj o RPMN nie je údaj

dohadovaný medzi účastníkmi a RPMN je len výsledok prepočtu iných údajov, ktoré sú predmetom
dohody medzi stranami a tieto boli bezvýhradne prijaté. V bode 5 formuláru žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru sa nachádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v
žiadosti predpokladaným, tento údaj a všetky tieto údaje v bode 5 však nevymedzujú predmet zmluvy,
lebo ten je až obsahu v bode 6, kde sa uvádza presný údaj o RPMN úveru. Vzhľadom na povahu

revolvingovej zmluvy a vstupnej hodnoty počítanej podľa vzorca pre určenie RPMN logicky nie je možné
deklarovať RPMN pre prípad poskytnutia revolvingu (lebo o ňom sa v čase uzavretia zmluvy nevie, či
bude poskytnutý, kedy, o úvere sa to vie a preto sa uvádza v bode 6 už presný údaj o RPMN). Vzhľadom
na uvedené mala za to, že nie je možné hovoriť v tomto prípade, že nebol prijatý návrh na uzavretie
zmluvy. Tvrdila, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaj o RPMN. Časové vyjadrenie celkových

nákladov v podobe nižšej RPMN, ako je uvedená v návrhu takou zmenou, výhradou či doplnením, ktoré
by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu ust. § 44 ods. 2 O. z.. Údaj o RPMN nie je osobitne dojednávaný,
ale je výsledkom prepočtu tých náležitostí zmluvy, ktoré boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté a
sú nesporné. Nestotožnila sa ani so záverom súdu o jednostrannom doplnení o dohodu o úroku z
omeškania. Jeho doplnenie do zmluvy je vyjadrením len splnenia zákonnej požiadavky z § 9 ods. 2 písm.

o/ ZoSÚ a keďže má ísť o údaj splatný v čase uzavretia zmluvy (v tomto prípade podpis veriteľa), potom
jeho doplnenie predstavuje len to, že sa tento údaj uvedie v zmysle príslušných právnych predpisov.
Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá a aj plnená (žalobkyňou v celom rozsahu, žalovaným
sčasti). Je zrejmé, že aj správanie účastníkov zmluvy ako podporný prostriedok pre výklad právneho
úkonu a vôbec skutkového stavu dokumentuje, že zmluva vznikla. Ďalej s poukazom na rozsudok

NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.ObdoV47/2001dôvodila,ženaplnenieúverovéhovzťahu
nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v
peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka
priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Poskytnutím úveru sa rozumieúkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme,
ktorájemedzistranamidohodnutá,čožalobkyňanerešpektujebezakéhokoľvekvysvetlenia.Nazáklade
zmluvy o revolvingovom úvere bol poskytnutý úver 1500 eur. Keď záväzok poskytnúť 215,75 eur bol

splnený započítaním so záväzkom žalobkyne podľa dohody o poskytnutí služby (t. j. došlo k úhrade
záväzku žalobkyne z danej zmluvy v uvedenom rozsahu), danú službu žalovaná 1/ aj reálne využila
(odklad splátok č. 9, 10 a 11); záväzok poskytnúť 1.284,25 eur bol splnený vyplatením v prospech účtu
žalovaných, z čoho vyplýva, že žalobkyňa si podľa označenej zmluvy splnila záväzok v celom rozsahu,
teda v sume 1500 eur, čo je suma úveru. Tvrdenie súdu o rozpisovaní splátky nemá oporu v žiadnom

zákone. Zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci, údaj o dátume splatnosti
prvej splátky, poslednej splátky vyplýva nielen z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ale aj zo
splátkového kalendára (čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní). Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
tedaobsahujevýškusplátky,termínjejsplatnosti,akoajpočetsplátok.Zákonospotrebiteľskýchúveroch
účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli
sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace 1 splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka

by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v
iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok a pod.. V prípade ak sa splátkou uhrádza aj istina
a úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiaden reálny a praktický význam
a súd nesprávne dospel k záveru, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.
S poukazom na § 53 ods. 6 O. z. mala za to, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe spotrebiteľskej zmluvy sa neporovnáva len s odplatami bánk, pokiaľ teda súd skonštatoval
neprimeranosť výšky úrokovej sadzby na základe porovnávania s úrokovými sadzbami bánk, potom
jeho postup nemá legálny základ, keďže zákon výslovne určuje, že odplata sa posudzuje podľa odplaty
obvyklej na finančnom trhu, keď finančným trhom sa rozumie sústava subjektov finančného trhu, jeho
nástrojov a transakcií (finančných transakcií s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi). Pritom ide o

nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov, resp.
je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí. Zákonodarca
výslovne určil aj to, že pri porovnávaní sa majú zobrať do úvahy najmä finančná situácia spotrebiteľa,
spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti, čo však
súd prvého stupňa nerešpektoval.

Žalovaní odvolacie návrhy nepodali.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania žalobkyne
celú vec (pretože tu od výslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej, zamietajúceho žalobu, bolo

závislým aj rozhodnutie o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu
síce šlo /aj/ o vec samu, na druhej strane tu ale nebola potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania,
nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho
súdusinevyžadovalanižiadendôležitýverejnýzáujem),pričomdospelkzáveru,ženapadnutýrozsudok
treba považovať za správny.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predovšetkým totiž odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvého
stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva
z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých okresným súdom dostatočne jasne a

i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne
(prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež
povinnosti vysporiadať sa i s tzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec
už uvedeného súdom prvého stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
žalobkyne, bolo prednostne posúdiť správnosť záveru súdu prvého stupňa, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala, že so žalovanými riadne a platne uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere, v dôsledkučoho je vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý bol žalovanými uspokojený už
pred podaním žaloby.

Žiada sa zdôrazniť, že v danej veci nie je rozhodné, či údaje obsiahnuté v listinách, ktoré mali byť
návrhom zmluvy boli alebo neboli povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jej podstatnými
náležitosťami, rozhodujúcou je totiž tá skutočnosť, ktorú zdôraznil i prvostupňový súd, opierajúc sa
o ním aplikované ust. § 44 O. z., že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady obmedzenia
alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, vychádzajúc pritom z toho,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere má povinnú zákonom predpísanú písomnú formu (§ 9 ods. 1
ZoSÚ). V danom prípade pritom bolo nesporným, že žalovaní na tlačive žalobkyne predložili žalobkyni
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 18.11.2010, ktorá (ako na to správne poukázal
prvostupňový súd), na túto žiadosť zareagovala žalobkyňa jednak vyplnením dovtedy nevyplnenej
časti 6 predmetnej žiadosti - zmluvy nazvanej „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“ a
zároveň listinou „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo

8100032968“ obe zo dňa 1.12.2010. Keďže jednak údaje o schválenom revolvingovom úvere, ako aj
predmetné oznámenie obsahujú nielen rozdielne údaje oproti žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru (pričom nie je rozhodujúce, či sa jedná o údaje tvoriace povinnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere), ale i množstvo ďalších údajov, nebolo možné, ako to správne uzavrel prvostupňový súd, toto
prijatie návrhu zo strany žalobkyne, obsahujúce zmeny a dodatky považovať za účinné, ale v zmysle cit.

§ 44 O. z. ho bolo nevyhnutné považovať za odmietnutie návrhu a za nový návrh adresovaný žalobkyňou
žalovaným. Vzhľadom na to bolo potom nevyhnutné pre platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, aby žalovaní tento nový návrh účinne v písomnej forme prijali, žalobkyňa však v priebehu konania
ničím nepreukázala prijatie tohto nového návrhu žalovanými a teda v konečnom dôsledku ani platné
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Iba na doplnenie odvolací súd dodáva, že v zmysle § 40 ods. 3 O. z. písomný právny úkon je platný,
ak je podpísaný konajúcou osobou;... (pričom ako už bolo uvedené vyššie, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať zo zákona povinne písomnú formu). Keďže potom v danom prípade žalovaní nesporne
a preukázateľne podpísali iba Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru dňa 18.11.2010, k schváleniu

úveru došlo až listinou - Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom
úvere číslo 8100032968, zo dňa 1.12.2010 a doplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere dňa
1.12.2010 a žalovaní tento nový návrh zmluvy o úvere nepodpísali, zmluva o úvere, ktorej existenciu
tvrdí žalobkyňa, nebola platne písomne uzavretá, pričom jej uzavretie konkludentným spôsobom je v
danom prípade vylúčené (§ 9 ods. 1 ZoSÚ v spojení s ust. § 40 ods. 1 O. z.).

Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd správne ustálil, že medzi účastníkmi nebola platne
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho potom boli žalovaní povinní vydať žalobkyni
iba bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi žalobkyňou poskytnutou sumou a žalovanými
vrátenou sumou žalobkyni, ktorý rozdiel žalovaní žalobkyni zaplatili už pred podaním žaloby, v dôsledku

čoho boli splnené podmienky, aby súd žalobu žalobkyne ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietol.
Vzhľadom na tieto závery bolo už potom nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti
občianskeho súdneho konania zaoberať sa nedôvodnosťou nároku žalobkyne z iných hľadísk. Ústavný
súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky
účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo

relevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.
s. p., ako vecne správny vo veci samej aj v časti trov konania, potvrdil.

V takto skončenom odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní (žalobkyňa s odvolaním neuspela
vôbec) a boli to tak oni, komu podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo aj právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaní však nepodali návrh na priznanie im náhrady trov ani v tomto prípadea ak sa ani zo spisu vznik žiadnych trov konania týchto účastníkov v odvolacom konaní nepodával,
rozhodnúť šlo aj tu iba nepriznaním náhrady.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.