Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208629
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208629.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: G. O., nar. XX. XX. XXXX, B. Z. XX, S., o vymoženie sumy 450,- eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/770/2015 a u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 16769/15,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/770/2015-13 zo dňa 19.
augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
zo dňa 05. 03. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou

ustanovenia § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014
(zákon o rozhodcovskom konaní) a ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
sp. zn. SR 10742/14 vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.

so sídlom v Bratislave dňa 07. 11. 2014.

Oprávnený predložil rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 10. 10. 2012.

Zistil, že ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu v
predmetnom konaní, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňujú spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a
ponechávajú ho výlučne na vôli dodávateľa, t. j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah.

Mal za to, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o
tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné ustanovenia boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, čo
bezpochyby je daný prípad. Zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ musí mať vždy právo obrátiťsa na všeobecný súd. Zastával názor, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená na podpis
práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedy si povinný nemohol dostatočne uvedomiť dôsledky svojho
podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľ v tejto situácii koná pod tlakom finančnej

tiesne a stave núdze, a preto nie je schopný posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas
pri podpise rozhodcovskej zmluvy. Zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale
na začiatku zmluvného vzťahu, a to v ten istý deň, ako bola uzatvorená zmluva o úvere. Poukázal
na formu, v akej bola rozhodcovská zmluva napísaná - drobným, ťažko čitateľným a husto popísaným
textom, čo už samo o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní

v takomto texte obsiahnutými. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná.

Konštatoval, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom , pretože nie je spôsobilý

byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a

v jeho nadväznosti zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a
§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného

titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku), tak ako to vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej
stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi), avšak nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale
musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok na zastavenie

exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu,
čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.
V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, tzn. nemôže sa jednať o dôvody právneho

posúdenia veci. Konštatoval, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Malzato,žekonajúcisúdpriposudzovanípredloženýchdôkazovneúplnezistilskutkovýstavveci,keďže
namieta skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. V

tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že oprávnený s
povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej
listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Zdôraznil, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok)
bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní.

Konštatoval, že povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok
spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd, nakoľko sa zmluvné strany dohodli (v zmysle čl. 2 ods.
2 druhá veta), že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu

podmienku rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 19.08.2015 je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP

potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
v zmysle § 214 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 05. 03. 2015,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 10742/14
zo dňa 07. 11. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 05. 01. 2015.
Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podaním zo dňa 05. 03. 2015 požiadal príslušný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa
19. 08. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie,

ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 05. 03. 2015 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne

preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom

exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju
dohodli. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
"rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom

konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,
ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.
Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského

súdu a nesmeroval k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal,
či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný
súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní

akoexekučnýtitulztohohľadiska,činejdeorozhodnutieničotné,ktorénevyvolávažiadneprávneúčinky.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 v konaní pod sp. zn. 6
Cdo1/2012).Ajvprípade,žespotrebiteľnevyužijeprávnumožnosťspochybniťexistenciualeboplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 v konaní
pod sp. zn. 5Cdo 230/2011).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere
zo dňa 10. 10. 2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v

znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia (teda v znení účinnom od 01. 01. 2008), podľa ktorého
je irelevantná právna forma zmluvy, a teda medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe
spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom -
povinnýmakofyzickouosobou,ktorýpriuzatváraníaplnenízmluvynekonalvrámcipredmetuobchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). V zmysle ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvého stupňa preto
postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace

spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v
danej veci je potrebné za neprimeranú považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným
a povinným dňa 10. 10. 2012, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavrel zmluvu

úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe, oprávnený
ju predkladal povinnému v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako meno, bydlisko a
dátum narodenia. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho

bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale
ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ (oprávnený), ktorý zostavil znenie
rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil rozhodcovské

súdy, ktorým v prípade sporu bude vec predložená.

Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto

podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská
zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Povinný v takejto situácii mohol ľahkonadobudnúť dojem, že ide o tú istú úverovú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že pokiaľ
úver chcel získať, bol povinný podpísať všetky listiny predložené oprávneným. Odvolací súd v tomto
smere ešte uvádza, že spotrebiteľ (povinný) ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často

schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich
terminologicky náročný a rozsiahly neprehľadne štruktúrovaný text a v časovej a finančnej tiesni, v ktorej
sanachádza,nerazpristúpiajnataképodmienkyzmluvy,naktorébyzainýchokolnostínikdynepristúpil.

Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne

vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by povinný
mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad
mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s
pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď
spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú

obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
jestav,akzmluvnépodmienkybolivopredpripravenéanebolomožnémeniťichobsah,čojedanýprípad
podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a argumenty
tunajší krajský súd považoval námietky oprávneného vznesené v odvolaní za nedôvodné a nemohol
sa stotožniť ani s rozhodnutiami niektorých krajských súdov, na ktoré oprávnený v odvolaní poukázal.

Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred
všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná
strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu podľa
názoru odvolacieho súdu neprijateľné.

Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
príslušnomznení.Rozhodcovskúzmluvupretoodvolacísúdvzhodesosúdomprvéhostupňavyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

platnom a účinnom v čase jej uzavretia.

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ide

o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2011 v konaní
pod sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť

ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v
úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nič nemení
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi
v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch,akdodávateľpodávočinemužalobunarozhodcovskomsúde.Odvolacísúdzároveňdodáva,

že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za
súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je
povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby

predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak
je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05. 1995 v
konaní pod sp. zn. PL. ÚS 16/95).S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa v danom prípade
správne právne posúdil, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej

rozhodcovskej zmluvy, nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise

sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnému (s poukazom na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa29.apríla2010,sp.zn.1MCdo12/2009).Vsúdnomspise
sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému, PhD.. Naviac súd prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie
oprávneného zo dňa 17. 09. 2015 na č. l. 17 - 20 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie
doručoval povinnému, a to s poukazom na ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak, že uznesenie zo dňa 19. 08. 2015 spolu s
odvolaním oprávneného zo dňa 17. 09. 2015 doručí súd prvého stupňa povinnému spolu s rozhodnutím
odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.