Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010180
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115010180.1

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti obžalovanému L.i, nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom O. U.
nad X., Z. XXXX/XX pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana
Straku a prísediacich Štefana Blaha a Jána Reháka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.5.2015
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku s poukazom
na § 87 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona sa trestné stíhanie obžalovaného L.. X. I., nar. XX.XX.XXXX
pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

v období od 19.02.2008 asi od 15:30 hodine až do dňa 15.04.2008 do 15:00 hodine v Trenčíne na ulici
M. R. Štefánika Č. 426 v kaviarni na 1. poschodí zábavno-obchodného centra MAX v Trenčíne na
Opatovskej ceste č. 22 v kaviarni penziónu Magnólia na osobných stretnutiach, i počas vzájomných

telefonických rozhovorov, ako zvolený obhajca U. V. obžalovaného v trestnej veci sp. zn. 4T 26/2005
pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činitel'a v rozpore s ustanoveniami § 18 odsek 1, 2, 3,
4 zákona číslo 586/2003 Z. z. o advokácií žiadal od U. V. sumu 50.000,- Sk (1.659,70 Eur)
pod zámienkou, že ide o úplatok pre sudcu Okresného súdu Trenčín, konajúceho v
prvostupňovom rozsudku sp. zn. 4T 26/2005 vedenom proti obžalovanému práp. U. V. s tým, že tento
rozhodne tak, že trestné stíhanie vedené proti jeho osobe bude podľa § 314c odsek 1 písmeno d)

zákona číslo 141/1961 Zb. s poukazom na § 307 odsek 1 písmeno a), b), zákona číslo 141/1961 Zb.
podmienečne zastavené, pričom dňa 15.4.2008 v čase asi o 14:55 hodine v Trenčíne na
Opatovskej ceste číslo 22 v kaviarni penziónu Magnólia obvinený prevzal od U. V. finančnú hotovosť
vo výške 25.000,- Sk (829,85 Eur) ako časť úplatku, ktorú použil pre vlastnú potrebu, pretože dôvod
poskytnutia hotovosti si vymyslel, čím získal prospech najmenej vo výške 25.000,- Sk (829,85 Eur),

z a s t a v u j e,

pretože trestné stíhanie obžalovaného L.. X. I. je premlčané.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne dňa 3.2.2015 podala na tunajší súd obžalobu na

obžalovanéhoL..X.I.pretrestnýčinzločinpodvodupodľa§221ods.1,ods.3písm.c/Trestnéhozákona
s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že vobdobí od 19.02.2008 asi od 15:30 hodine až do dňa 15.04.2008 do 15:00 hodine v Trenčíne na
ulici M. R. Štefánika č. 426 v kaviarni na 1. poschodí zábavno-obchodného centra MAX v Trenčíne
na Opatovskej ceste č. 22 v kaviarni penziónu Magnólia na osobných stretnutiach, i počas vzájomných

telefonických rozhovorov, ako zvolený obhajca U. V. obžalovaného v trestnej veci sp. zn. 4T 26/2005
pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činitel'a v rozpore s ustanoveniami §
18 odsek 1, 2, 3, 4 zákona číslo 586/2003 Z. z. o advokácií žiadal od U. V. sumu 50.000,- Sk (1.659,70
Eur) pod zámienkou, že ide o úplatok pre sudcu Okresného súdu Trenčín, konajúceho v prvostupňovom
rozsudku sp. zn. 4T 26/2005 vedenom proti obžalovanému práp. U. V. s tým, že tento rozhodne tak, že

trestné stíhanie vedené proti jeho osobe bude podľa § 314c odsek 1 písmeno d) zákona číslo 141/1961
Zb. s poukazom na § 307 odsek 1 písmeno a), b), zákona číslo 141/1961 Zb. podmienečne zastavené,
pričom dňa 15.4.2008 v čase asi o 14:55 hodine v Trenčíne na Opatovskej ceste číslo 22 v kaviarni
penziónu Magnólia obvinený prevzal od U. V. finančnú hotovosť vo výške 25.000,- Sk (829,85 Eur) ako
časťúplatku,ktorúpoužilprevlastnúpotrebu,pretožedôvodposkytnutiahotovostisivymyslel,čímzískal
prospech najmenej vo výške 25.000,- Sk (829,85 Eur).

Súd na podklade podanej obžaloby vykonal na hlavnom pojednávaní dôkazy, z ktorých zistil skutočnosti
uvedený nižšie.

Obžalovaný L.. X. I. poprel svoju vinu. Na úvod zdôraznil, že vzhľadom na značný časový odstup si

už nemusí na všetky podrobnosti pamätať. Uviedol, že začiatkom roka 2005 ho požiadal poškodený
o zastupovanie v trestnej veci zneužitia právomoci verejného činiteľa. Pri prevzatí obhajoby od
poškodeného dostal zálohu 20.000 Sk. Pri obhajobe poškodeného bol činný a s poškodeným sa viackrát
stretol. Začiatkom roka 2006 bol poškodeným požiadaný o zastupovanie vo veci motorového vozidla
písanéhonapaniF.,aleužívanéhopoškodeným,nakoľkosvokorpoškodenéhotlačil,abypoškodenýtúto

vec vyriešil. Aj toto právne zastupovanie prevzal a v rámci toho navrhol spoločnosti v Žiline mimosúdne
riešenie sporu, s čím protistrana súhlasila. Preto pripravil mimosúdnu dohodu, vďaka ktorej zachránil
svojmu klientovi asi 200.000 Sk. Z dôvodu, že poškodený mal problémy s úhradou trov právneho
zastupovania, znížil celkovú sumu za zastupovanie a aj preto je nelogické tvrdenie svedka F. o prijatí
len sumy 5.000 Sk, čo predstavuje len zlomok z celkovej sumy zastupovania.

Pre rodinné problémy tzv. zabudol na trestný prípad poškodeného, ktorý bol v štádiu konania po podaní
obžaloby. Spomenul si naň až koncom roka 2007, kedy riešil kauzu obžalovaných policajtov, kde bola
spomenutá možnosť podmienečného zastavenia trestného stíhania a preto ho napadlo vyskúšať to aj
v prípade poškodeného. V snahe stretnúť sa s poškodeným ho neúspešne telefonicky kontaktoval a

preto nadobudol pocit, že sa mu poškodený vyhýba. Aj z týchto dôvodov sa stretol so zamestnávateľom
poškodeného, u ktorého sa tiež informoval na možné dôsledky podmienečného zastavenia trestného
stíhania. Až potom sa mu ozval poškodený, s ktorým si dohodli stretnutie v obchodnom stredisku Max
v Trenčíne, kde riešili jeho trestnú vec. V rámci tejto porady nešťastne spomenul, že L.. R. chce za
vyriešenie jeho kauzy 50.000 Sk. Následne podal podnet na podmienečne zastavenie trestného stíhania

na Okresný súd Trenčín, ktorý trestné stíhanie poškodeného zastavil. Poškodený si voči predmetnému
rozhodnutia sťažnosť nepodal. Podľa jeho odborného názoru v trestnej veci poškodeného, ktorý vinu
popieral, dôkazná situácia svedčila proti poškodenému, a ako zvolený obhajca vzhľadom na udelené
splnomocnenie už nepotreboval osobitný súhlas na každý procesný úkon, ktorý bol v záujme klienta.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný k požadovaným 50.000 Sk uviedol, že to povedal z obavy
z problémov, ktoré poškodený môže robiť pri úhrade trov obhajoby, a ktoré vyplynuli ako už skôr
uviedol z predchádzajúceho správania poškodeného. Preto pýtal len to, čo mu bol poškodený dlžný za
zastupovanie za dve vyššie spomenuté právne veci, čo zákon o advokácii nevylučuje. Trovy za právne
zastupovanie vo veci pani F. uplatňoval nie voči nej ako osobe, ktorá podpísala splnomocnenie, ale

voči poškodenému, nakoľko pani F. fakticky vôbec vo veci nevystupovala, ale aktívny bol a vec riešil
poškodený, ktorého do toho tlačil jeho svokor Dr. F.. Dodal, že podľa zákona o advokácii sa vyúčtovanie
trov robí až po skončení právnej služby, t.j. v kauze poškodeného až po rozhodnutí Krajského súdu v
Trenčíne. Preto vyúčtovanie trov za zastupovanie vo veci pani F. odkladal pre neskončenú trestnú vec
poškodeného. Doteraz však nikto nespochybňoval spoločné vyúčtovanie, kde uvedené dátumy stretnutí

s poškodeným sú vyznačené podľa jeho poznámok.Obžalovaný priznal, že v druhom štvrťroku 2008 v podniku Magnólia prevzal v obálke od poškodeného
sumu 25.000 Sk ako zálohu za obhajobu bez vydania pokladničného dokladu poškodenému, ktorú ale
riadne zaúčtoval do svojho účtovníctva. Vyjadril ľútosť nad spôsobom uplatňovania svojich trov.

Vyúčtovanie trov doručoval poškodenému v priebehu roku 2009 po skončení právnej služby, kedy
však prebiehalo už jeho trestné stíhanie. Preto nenaliehal na doplatení zvyšných 25.000 Sk, aby tzv.
„neprilieval ešte viac oleja do ohňa“.

Z výpovede poškodeného U. V., príslušníka polície, vyplynulo, že obžalovaného spoznal v súvislosti s
jeho trestným stíhaním v roku 2004 pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Pri prevzatí obhajoby
vyplatil obžalovanému 6.000 Sk na ruku a potom po stretnutí v Žiline v súvislosti s riešením problémov
okolo vozidla mu vyplatili, resp. on vyplatil 5.000 Sk, v oboch prípadoch bez dokladu. V jeho trestnej
veci neexistovala medzi nimi dohoda o odmene. K samotnému skutku uviedol, že mu zamestnávateľ
oznámil, že ho hľadal obžalovaný, s ktorým sa následne stretol. Pri rozhovore, ktorý prebehol vo februári

2008 v Maxe v Trenčíne obžalovaný od neho žiadal sumu 50.000 Sk pre sudcu, ktorý bude riešiť
jeho kauzu a 10.000 Sk pre seba. Vznesenú požiadavku obžalovaného oznámil svojmu nadriadenému
riaditeľovi X., ktorý na jeho podnet kontaktoval príslušné orgány a ďalej vystupoval už ako policajný
agent. Pri nasledujúcich viacerých stretnutiach mal zistiť ako sa má vyriešiť jeho trestná vec, pričom pri
poslednom stretnutí s obžalovaným v penzióne Magnólia v Trenčíne v obálke odovzdal obžalovanému

sumu 25.000 Sk pre sudcu R.. Predmetné peniaze mu pred tým odovzdali pracovníci z korupcie. O
prevzatí 25.000 Sk mu obžalovaný nevystavil žiaden doklad. Ďalej dodal, že vyúčtovanie za
obhajobu a právne zastupovanie mu nebolo doručované a spochybnil jeho správnosť čo do rozsahu
poskytnutej právnej pomoci, keď sa nevedel vyjadriť či niektoré stretnutia s obžalovaným prebehli. Tiež
napadol skutočnosť, že vo vyúčtovaní bola uvedená jeho neaktuálna, bývala adresa. Aj keď nesúhlasil

s podmienečným zastavením jeho trestného stíhania, voči doručenému uzneseniu sťažnosť nepodal.
Obžalovaný v reakcii na výpoveď poškodeného uviedol, že v trestnej veci poškodeného ako aj v právnej
veci pani F. urobil viacero procesných podaní. Pri prevzatí obhajoby poškodeného prevzal od neho
20.000 Sk. Nemal vedomosť o zmene adresy bydliska poškodeného, ktorý mu nezdvíhal telefón a neboli
finančne vysporiadaní za vec pani F.. Z týchto dôvodov mal obavy z úhrady trov obhajoby aj preto, že

poškodený bol vo finančnej tiesni.

Svedok U.. P. X., bývalý riaditeľ ObO PZ v Dubnici nad Váhom, vypovedal, že vedel o trestnom stíhaní
poškodeného. Poškodený mu oznámil, že obžalovaný žiada od neho úplatok pre sudcu vo výške 50.000
Sk. Na riešenie veci zavolal vedúceho skráteného vyšetrovania p. U. a následne volal na KR PZ v

Trenčíne.Nepamätási,čibymupoškodenýspomínal,žemalpodlžnostivočiobžalovanému.Poškodený
patril medzi priemerných policajtov.

Podľa svedka C.. Z. U., príslušníka polície, si ho zavolal vtedajší nadriadený, svedok X., ktorý ho
oboznámil so žiadosťou obhajcu poškodeného o úplatok pre sudcu. Spomínala sa suma cca. 60.000

Sk. Poškodený poznamenal, že na to peniaze nemá. Vedel z počutia, že poškodený je trestne stíhaný.

Svedok L. G., živnostník v oblasti stolárstva, potvrdil, že pre obžalovaného robil na zákazku okná a
dvere, za čo mu obžalovaný prevodom na účet zaplatil dňa 15.4.2008 sumu 52.000 Sk, ktoré použil na
ďalšie podnikanie.

Z výpovede svedka C.. Y. T., účtovníka obžalovaného, súd zistil, že obžalovanému vedie účtovnú
agendu od roku 2008. Obžalovaný je štvrťročným platcom DPH a preto musí doklady od obžalovaného
preberať do konca príslušného štvrťroka, inak by sa muselo vyhotoviť dodatočné daňové priznanie, čo
v prejednávanom prípade sa nestalo. Potvrdil, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.4.2008 na

sumu 25.000 Sk ako aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.4.2008 na sumu 25.000 Sk označený
ako P-37 spĺňajú všetky zákonné náležitosti. Druhý doklad bol vyhotovený ich zamestnankyňou a bol
určite vystavený v rámci druhého štvrťroka.

Podľa svedka U.. G. F., bývalého svokra poškodeného, od poškodeného vie, že tento odovzdal

obžalovanému za obhajobu sumu 6.000 Sk, ktorú obžalovaný prevzal bez toho, aby poškodenému
vydal príslušný doklad. O iných platbách a prípadnom úplatku nič nevie. Obžalovaného spoznal
cez poškodeného. V súvislosti s kúpou vozidla Škoda Octávia vznikli problémy, o riešenie ktorých
požiadal obžalovaného, ktorý sa zúčastnil aj rokovaní v Žiline, kde bol dohodnutý splátkový kalendár napredmetné vozidlo. Aj keď obžalovaný vo veci nebol veľmi aktívny, po stretnutí mu na obede dal do ruky
5.000 Sk bez dokladu. Ďalej ozrejmil, že vozidlo bolo písané na jeho mamu, ktorá za vozidlo riadne
zaplatila. Obžalovaného jeho mama ani nevidela, lebo všetko zariaďoval on. Vozidlo občas používal on,

inak ho používal poškodený.

Súd poznamenáva, že zaujímavosťou počas výsluchu svedka U.. G. F. bolo, že v závere vypočúvania,
keď svedok odpovedal už len na otázky obhajcu obžalovaného, odmietol odpovedať na ďalšie otázky
obhajcu, resp. na ne odpovedal spôsobom neviem, nepamätám si.

Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.4.2008 vystaveného obžalovaným /č. l. 601/ tento
dňa 15.4.2008 prevzal od poškodeného sumu 25.000 Sk ako doplatok zálohy na obhajobu.

Príjmovým pokladničným dokladom P-37 zo dňa 15.4.2008 /č. l 602/ vyhotoveným
pani N. je potvrdené prevzatie sumy 25.000 Sk od obžalovaného, ktorá je zaevidovaná v peňažnom

denníku dňa 15.4.2008 pod poradovým číslom 105 /č. l. 603/. V oboch prípadoch je ako účel uvedené
právna pomoc.

Obžalovaný si podaním zo dňa 15.6.2009 voči poškodenému vyúčtoval za poskytnuté právne služby
odmenu a výdavky za obhajobu v trestnej veci poškodeného a v právnej veci pani F. spolu 63.838 Sk,

t.j. 2.112 € /č. l. 609-612/.

Platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C 183/2004 zo dňa 12.12.2005 bola pani
F. ako odporkyni v 2. rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu
390.000 Sk s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.5.2004. Právne zastúpenie odporkyne prevzal

obžalovaný, ktorý navrhol mimosúdne riešenie sporu, ktorý bol ukončený uzatvorením dohody o
vysporiadaní uloženého finančného plnenia zo dňa 3.2.2006, podľa ktorej bola odporkyňa povinná
zaplatiť navrhovateľovi 219.000 Sk /č. l. 1168-1173/.

Kópiou bankového dokladu VÚB, a.s. zo dňa 15.4.2008 na č. l. 754-755 bolo preukázané, že obžalovaný

dňa 15.4.2008 vložil v hotovosti sumu 52.000 Sk v prospech účtu svedka L. G. č. XXXXXXXXXX vedený
vo VÚB, a.s. Uvedené bolo potvrdené aj výpismi z predmetného účtu svedka L. G. za čas od 8.2.2008
do 31.7.2008 /č. l. 757-763/, kde na č.l. 760 je výpis zo dňa 15.4.2008 o prijatí sumy 52.000 Sk.

Z výpisov z účtu obžalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a.s. zo dňa 28.4.2008 /

č.l. 748-751 /, ktoré mapujú obraty na účte zo dňa 15.4.2008 a zo dňa 20.4.2009 /č.l. 766-776/, ktoré
zachytávajú obraty od 1.2.2008 do 1.8.2008, nevyplynuli žiadne skutočnosti dôležité pre trestné konanie.
To isté platí aj vo vzťahu k oboznámeným výpisom z účtu L.. U. R. č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v
Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 1.2.2010 /č. l. 779-782/ zachytávajúce obraty od 1.4.2008 do 1.8.2008.

Z kópie trestného spisu vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T 256/2005 /č.l.
800-959/ súd zistil, že dňa 8.5.2005 bola na poškodeného podaná obžaloba pre trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a c) Tr. zákona úč. do 31.12.2005 /č.l. 801/.
V priebehu konania obžalovaný ako obhajca poškodeného podal podnet na podmienečné zastavenie
trestného stíhania zo dňa 28.2.2008 /č. l. 812/. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.3.2008

sp. zn. 4T 26/2005 podmienečne zastavil trestné stíhanie poškodeného /č. l. 814-815/, voči ktorému
prokurátor podal včas sťažnosť /č.l. 821-822/. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 20.5.2009 sp.
zn. 3To 33/2008 zrušil prvostupňové rozhodnutie a podmienečne zastavil trestné stíhanie poškodeného.

Rozhodnutiami predsedu Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.8.2014 /č. l. 1067 a 1069/ neboli sudca L..

U. R. a asistentka senátu R. P. zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť.

Z vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd preukázané, že sa stal žalovaný skutok. Uvedené
mal súd osvedčené tak výpoveďou poškodeného, ako aj výpoveďou obžalovaného, ktorý nenamietal,
že žiadal od poškodeného sumu 50.000 Sk pod vymyslenou zámienkou poskytnutia úplatku pre sudcu

OkresnéhosúduTrenčín.Zobochvýpovedízhodnevyplynuložalovanékonanieobžalovaného.Zásadný
rozdiel medzi nimi však spočíval v prezentovanom motíve. Zatiaľ čo poškodený po celý čas zotrval
na domnienke o úplatku pre sudcu, obžalovaný sa bránil tvrdením, že tak konal v záujme dosiahnuť
zaplatenie svojich trov, na ktoré mu vznikol nárok v súvislosti s obhajobou poškodeného a s právnymzastupovaním pani F.. Podľa názoru súdu vo veci vykonané dôkazy svedčia obrane obžalovaného. Ten
argumentoval, že vzhľadom na správanie poškodeného, o ktorom nevedel, že zmenil adresu bydliska,
ktorému sa nemohol dovolať, a ktorý nemal vysporiadané záležitosti z právneho zastupovania pani

F., mal obavy či mu poškodený zaplatí trovy právnej služby ako je uvedené skôr. Na vysvetlenie
uviedol, že v rámci riešenia trestnej kauzy poškodeného, ktorý bol stíhaný pre trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa, sa ho snažil opakovane ale neúspešne kontaktovať, a tak vzhľadom na
odstupčasuaostatnéspomenutéfaktorynadobudolobavu,žesamupoškodenývyhýba.Odôvodnenosť
obáv obžalovaného bola posilnená aj výpoveďou svedka C.. U., ktorý dosvedčil, že poškodený pri

prvotnom oznámení žalovaného skutku nadriadenému poznamenal, že na to, poskytnutie úplatku,
peniaze nemá. Uvedené svedčí o nie práve najlepšej finančnej situácii poškodeného, čo len umocňuje
odprezentovanú obavu obžalovaného, ktorý ako obhajca vzhľadom na neukončenú trestnú kauzu jeho
klienta - poškodeného nemal a nemohol mať ešte konečnú predstavu o celkových trovách obhajoby.
Podľa názoru súdu sa tak jedná o legitímny dôvod prečo obžalovaný aj napriek už prevzatým platbám,
prvá podľa jeho tvrdenia vo výške 20.000 Sk a druhá vo výške 5.000 Sk, požadoval pod vymyslenou

zámienkou úplatku pre sudcu ešte sumu 50.000 Sk, a to aj s poukazom na dodatočne vyúčtovanú
konečnú sumu (výšku) trov právnych služieb v oboch právnych veciach (trestná a civilná kauza). Vo
svetle týchto skutočností preto aj podľa súdu vyznieva vierohodne aj tá časť obrany obžalovaného, že
nedoplatok na trovách obhajoby a právneho zastupovania s poukazom na jeho trestné stíhanie súvisiace
s osobou poškodeného si dodatočne už neuplatňoval, aby tzv. neprilieval olej do ohňa.

Dôvodnosť podanej obžaloby spochybňujú aj ostatné vo veci vykonané dôkazy. Predovšetkým je to
bezpochybypreukázanýfakt,žesuma25.000Skprevzatáobžalovanýmdňa15.4.2008odpoškodeného
v priestoroch penziónu U. v Trenčíne bola riadna a včas zapísaná do účtovníctva. O tom svedčia
nielen listinné dôkazy, príjmové pokladničné doklady zo dňa 15.4.2008 a zápis v peňažnom denníku

pod poradovým číslom 105 zo dňa 15.4.2008, ktoré zhodne potvrdzujú spomenutý fakt o zaúčtovaný
prevzatej sumy 25.000 Sk, ale aj výpoveď svedka C.. Y. T., účtovníka obžalovaného, ktorý vylúčil
prípadne „machinácie“, resp. nezákonné nakladanie s účtovnými dokladmi. V týchto súvislostiach je
preto nelogické, aby sumu, ktorú mal obžalovaný podľa tvrdenia obžaloby prevziať ako úplatok, zapísal
do svojho účtovníctva. Uvedené podľa súdu skôr nasvedčuje už skôr popísanej obrane obžalovaného.

Na ujmu obžalovaného nemožno vykladať ani skutočnosť, že pri prevzatí sumy 25.000 Sk nevydal
poškodenému potvrdenie o odovzdaní peňažnej sumy, výdavkový pokladničný doklad. Aj keď podľa
súdu sa jedná o pochybenie obžalovaného v zmysle zákona o účtovníctve, samotný tento nedostatok
aj s poukazom na už uvedené nemôže zakladať jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Okrem toho
ako vyplynulo z výpovedí poškodeného a jeho bývalého svokra, svedka F., ani pri predchádzajúcich

odovzdaniach peňažných súm 20.000 Sk, resp. 6.000 Sk podľa vyjadrení poškodeného, a 5.000
Sk, neobdŕžali príslušné potvrdenia, čo nenamietala žiadna procesná strana, ani samotní dotknutí
svedkovia.
Čo sa týka vyhotoveného vyúčtovania právnych služieb zo dňa 15.6.2009, ani tu súd nezistil zo strany
obžalovaného žiadne pochybenie, resp. žiadnu skutočnosť, ktorá by svedčila v jeho neprospech. Podľa

súdu obžalovaný správne vyhotovil vyúčtovanie až po ukončení obhajoby po právoplatnom skončení
trestného stíhania poškodeného, nakoľko až k tomuto momentu bol zrejmý rozsah právnej pomoci
a vykonaných úkonov obhajoby. Zodpovedá logike veci, ak vyúčtovanie bezprostredne nadväzuje na
právoplatnosť uznesenia Krajského súdu v Trenčíne dňa 20.5.2009. Ani namietaný fakt, že vyúčtovanie
obhajoby a právneho zastupovania nebolo poškodenému doručené, nemá podstatnejší význam

pre posúdenie prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného, ktorý ako vyplýva z obsahu
vyúčtovania toto doručoval poškodenému, ale na už neaktuálnu adresu jeho pobytu. Poškodeným
spochybňovaný rozsah poskytnutých právnych služieb neobstojí, nakoľko samotná prokurátorka na
hlavnom pojednávaní nepriamo potvrdila jeho správnosť, keď uviedla, že obžalovaný mohol z trestného
spisu, a nie zo svojich poznámok, zistiť počet a dátumy stretnutí s poškodeným, pričom však toto

svojeobvinenienepodporilažiadnymdôkazom.Rovnakoneobstojaargumentyobžalobyspochybňujúce
dôvodnosť zahrnutia trov právneho zastupovania pani F. do konečného vyúčtovania obžalovaným, ktorý
tak učinil na ťarchu poškodeného. Ako vyplynulo z dôkazov predložených obžalovaným, tento bol vo veci
právneho zastupovania pani F. aktívny a urobil všetko potrebné na ochranu jej záujmov v predmetnej
právnej veci ako formálnej vlastníčky vozidla Škoda Octávia. To svedči o zjavnej neobjektivite výpovede

svedka F., ktorý sa snažil vyvolať dojem neprofesionálneho a neodborného konania obžalovaného
vo veci jeho matky. Dôveryhodnosť jeho svedectva je značne spochybnená aj správaním samotného
svedka, ktorý v závere vypočúvania, keď svedok odpovedal už len na otázky obhajcu obžalovaného,
odmietol odpovedať na ďalšie otázky obhajcu, resp. na ne odpovedal spôsobom neviem, nepamätámsi. Čo je však pre prejednávanú vec podstatnejšie, z výpovede svedka F. vyplynulo, že skutočným,
presnejšie faktickým vlastníkom a prevádzkovateľom motorového vozidla Škoda Octávia bol poškodený.
Inak si súd nevie vysvetliť dôvod, prečo svedok vypovedal, že predmetné vozidlo písane na jeho viac

ako osemdesiatročnú matku občas používal on, inak ho používal poškodený. Uvedené tak korešponduje
s celkovou obranou obžalovaného, v časti ktorá sa týkala právnej veci pani F.. Pozornosti súdu tiež
neunikol rozpor vo výpovediach poškodeného a svedka F.. Zatiaľ čo svedok F. vypovedal, že sumu
5.000 Sk vyplatil obžalovanému on, poškodený sa skoro po celu svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní
držal verzie, že sumu 5.000 Sk vyplatili, t.j. on a svedok F., pričom v druhej polovine svojej výpovede

už výslovne uviedol, že to bol on, ktorý predmetnú sumu vyplatil obžalovanému bez dokladu. Všetky
objasnené súvislosti tak podporujú a preukazujú tvrdenia obžalovaného, že aj keď splnomocnenie
na zastupovanie podpisovala pani F., ktorá ako vyplynulo z dokazovania obžalovaného ani fakticky
nepoznala, skutočným adresátom, využívateľom právnych služieb obžalovaného a osobou, v ktorej
konečnom záujme bolo právne zastupovanie, bol práve poškodený. Je preto plne prirodzené, že trovy
právneho zastúpenia vo vzťahu k sporu, ktorého premetom bolo vozidlo Škoda Octávia, obžalovaný

účtoval na ťarchu poškodeného.

Poškodený sa na hlavnom pojednávaní opakovane snažil aj s pomocou obžaloby spochybniť správnosť
vedenia jeho obhajoby obžalovaným v už právoplatne skončenej trestnej kauze, kde bol poškodený
stíhaný pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. V tomto bode by súd chcel upozorniť na

dva základné fakty. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že v súvislosti s trestnou vecou poškodeného
bolo v minulosti voči obžalovanému vedené trestné stíhanie pre prečin marenia spravodlivosti, ktoré bolo
právoplatne zastavené s konštatovaním, že v danom prípade konaním obžalovaného nebol spáchaný
trestný čin. Ďalším dôležitým momentom je zjavný fakt, že prvostupňové uznesenie, ktorým bolo trestné
stíhanie poškodeného podmienečne zastavené, bolo riadne doručené poškodenému, ktorý nepodal

voči nemu sťažnosť, hoci na hlavnom pojednávaní deklaroval nespokojnosť so spôsobom vyriešenia
jeho stíhania. Z uvedeného je tak zjavné, že pri obhajobe poškodeného obžalovaný nepochybil a
nekonal v nezáujme, resp. v rozpore so záujmom poškodeného, na ktorého strane neboli zistené žiadne
prekážky alebo dôvody, ktoré by mu znemožnili sa brániť podaním opravného prostriedku. Uvedené
je o to viac zarážajúce, že poškodený v čase doručovania spomínaného prvostupňového uznesenia o

podmienečnom zastavení trestného stíhania bol a stále je príslušníkom policajného zboru a preto možno
u neho rozumne predpokladať aspoň základné právne vedomie, znalosti, vrátane možnosti podať voči
predmetnému uzneseniu sťažnosť. Tento fakt preto do značnej miery spochybňuje ním prezentovanú
nespokojnosť s obhajobou zo strany obžalovaného. Už len samotná skutočnosť, že poškodený je aj
naďalej príslušníkom policajného zboru spochybňuje jeho výhrady voči obžalovanému.

Pokiaľ ide o ostatné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní na návrh obžaloby, ani z nich
nevyplynuli skutočnosti, ktoré by usvedčovali obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu,
resp. presnejšie, že konal vo vzťahu k poškodenému s podvodným úmyslom. Či už výpoveďou svedka
G. alebo listinnými dôkazmi, ktoré zobrazovali finančné obraty na bankových účtoch obžalovaného

alebo sudcu L.. R., nebolo preukázané nič, čo by svedčilo o vine obžalovaného alebo by bezprostredne
súvislo s prejednávanou trestnou kauzou. Ani svedectvám C.. U. a U.. X. vo vzťahu k predmetu konania
nemožnopriznaťrelevantnúváhu.Jednásalenonepriamesvedectváosôb,ktorépoznatkyožalovanom
skutku nadobudli od poškodeného. Preto nepredstavujú priamy zdroj poznania, ktorý ani výraznejšie
neprispel k zisteniu skutkového stavu alebo k objasneniu skutočností dôležitých pre trestné stíhanie.

V prejednávanom prípade obžaloba navrhla vykonať konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodeným za
účelom odstránenia rozporov medzi nimi. Súd však tento návrh neakceptoval, nakoľko mal za to, že jeho
vykonaním by sa nezistili nové skutočnosti dôležité pre trestné konanie. Pri rozhodovaní o tomto návrhu
obžaloby súd vychádzal aj zo skutočností, ktoré vyplynuli z vypočúvania poškodeného. Poškodený v

závere svojho výsluchu výslovne uviedol, že k veci nemá čo viac uviesť, pričom tak učinil potom, čo mal
obžalovaný možnosť vyjadriť sa k jeho výpovedi, keď v rámci výsluchu poškodeného došlo k viacerým
vzájomným vyjadreniam (reakciám) medzi poškodeným a obžalovaným, ktoré nepriniesli nič nové, ani
odstránenie rozporov medzi nimi.

Z písomne podanej obžaloby bolo zrejmé, že obžaloba žiadala vykonať aj tie dôkazy, ktoré boli
zabezpečené v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T 19/2013, kde
podaná obžaloba bola odmietnutá a trestná vec bola vrátená prokurátorovi. Uvedenú požiadavku súd už
na začiatku hlavného pojednávania odmietol s poukazom na odôvodnenie uznesenia Okresného súduTrenčín sp. zn. 4T 19/2013 zo dňa 18.9.2013, kde sa v podstate konštatovalo, že vznesené obvinenie a
podanáobžalobačodototožnostistíhanéhoskutkunemajúoporuvuzneseníozačatítrestnéhostíhania,
z čoho vyplýva, že v tomto konaní zabezpečené dôkazy nemajú procesný základ v žiadnom uznesení o

začatí trestného konania, čo z nich činí nezákonné dôkazy. Súd však pripustil tie dôkazy, ktorých obsah
nebol závislí od procesnej aktivity vyšetrovacích orgánov, nakoľko predmetné dôkazné prostriedky
obsahujúinformácienezávisléaobjektívnedanébezohľadunačinnosťprocesnýchstrán(napr.bankové
výpisy a pod.). Je tiež potrebné upozorniť, že vykonanie niektorých z týchto navrhovaných dôkazov
spôsobom ako sa vykonávajú listinné dôkazy, teda postupom podľa § 269 Tr. poriadku predstavuje

porušenie ustanovení Tr. poriadku.
S poukazom na objasnené skutkové okolnosti, keď podľa názoru súdu obžaloba neuniesla dôkazné
bremeno vo vzťahu k subjektívnej stránke konania obžalovaného, má súd za to, že v konaní nebol
preukázaný podvodný úmysel obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie a na
jeho základe zistený skutkový stav podľa názoru súdu neumožňovali vysloviť jednoznačný záver, že
by obžalovaný konal s úmyslom podviesť poškodeného. Na podklade dôkazov produkovaných počas

trestnéhokonaniasisúdprávenaopakdovolíkonštatovať,žepovyhodnotenívšetkýchokolnostíprípadu
tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach bola obrana obžalovaného v podstatných bodoch
podporená a potvrdená.

Preto s poukazom na nepreukázanie podvodného úmyslu obžalovaného, keď obžalobe ako nositeľke

dôkazného bremena sa nepodarilo jednoznačne vyvrátiť obranu obžalovaného, že konal v záujme
dosiahnuť zaplatenie svojich trov, na ktoré mu vznikol nárok v súvislosti s obhajobou poškodeného a
s právnym zastupovaním pani F., súd nedospel k jednoznačnému záveru, že by obžalovaný konal s
úmyslom sa bezdôvodne obohatiť. Vykonaným dokazovaním bolo práveže preukázané, že obžalovaný
mal na požadované plnenie právny nárok, ktorý vznikol z titulu obhajoby a právneho zastupovania

poškodeného, resp. pani F., pri absencii podvodného úmyslu obžalovaného, ktorý nebol jednoznačne
dokázaný. Sporným ostal len spôsob domáhania sa trov právnej služby, ktorý možno označiť ako „úskok“
zo strany obžalovaného, ktorý použil vymyslený dôvod, aby dosiahol uspokojenie svojej oprávnenej a
riadne zdokladovanej pohľadávky.

S poukazom na zistené okolnosti prípadu má súd za to, že obžalovaný s ohľadom na jeho subjektívnu
motiváciu nemohol porušiť dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o advokácii. Z tohto dôvodu
nebolo možné žalovaný skutok kvalifikovať ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zákona, ale
len ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, za spáchanie ktorého zákon ukladá trest odňatia
slobody vo výšky dvoch rokov. A nakoľko od spáchania žalovaného skutku po vznesenie obvinenia,

ktoré je v danom prípade časovo zhodné so začatím trestného stíhania, uplynula doba dlhšia ako šesť
rokov, je evidentné, že s poukazom na ustanovenie § 87 ods. 1 písm. e) Tr. zákona (trojročná premlčacia
doba) je trestné stíhanie obžalovaného prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona premlčané.

Z tohto dôvodu preto súd trestné stíhanie obžalovaného ku dňu konania hlavného pojednávania ako

premlčané zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a poškodený podať do 3 (troch) dní od jeho oznámenia
(doručenia) sťažnosť prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná
sťažnosť má odkladný účinok.