Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sd/91/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201125
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201125.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľky
W. H., bytom B., Z. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 17. októbra 2015 číslo: XXX XXX XXXX X takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. októbra 2015 číslo: XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods.
2 písm. d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vracia vec odporkyni na
ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.10.2015 odporkyňa zvýšila navrhovateľke podľa § 82b zákona
č. 461/2003 z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) od 01.07.2015 starobný dôchodok na sumu
317 Eur mesačne. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že podľa § 82b zákona nárok
na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku vzniká, ak poberateľ tohto
dôchodku
získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia,
uplatnilsinároknapozostalostnýdôchodokpodľazákonač.461/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,
nárok na dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nárok na pozostalostný dôchodok
na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004
Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak boli splnené podmienky nároku na dôchodok podľa uvedených právnych predpisov, a
suma starobného dôchodku vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného
dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku
vyplácaného z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu
rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia získané pred
1. januárom 1993, v cudzine (cudzinou je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu
o sociálnom zabezpečení, iný členský štát Európskej únie, štáty Európskeho združenia voľného
obchodu, ktorými sú Islandská republika, Nórske kráľovstvo. Lichtenštajnské kniežactvo a Švajčiarska
konfederácia), v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok,
a obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil
najmenej v hodnote 0,241.Za kalendárne roky, za ktoré už raz boli určené osobné mzdové body, resp. osobný mzdový bod
v predchádzajúcom rozhodnutí, resp. predchádzajúcich rozhodnutiach, patria už raz určené osobné
mzdové body.
Tiež sa neprihliada na osobné mzdové body určené za kalendárne roky pred 1. januárom 1993,
pretože obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnych rokoch pred 1. januárom 1993 je
kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia bez ohľadu na hodnotu osobného mzdového bodu
určeného za kalendárne roky pred 1. januárom 1993.
Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky po roku 1992 je uvedený v
priloženom osobnom listé dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku (ďalej len osobný
list) .
K 01.07.2015 navrhovateľka získala 15 108 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia,
presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste. Podľa § 60 ods. 9 zákona rok dôchodkového
poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že získala 41 rokov a 143 dní
kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Suma minimálneho dôchodku je podľa § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. určená v závislosti od sumy
životnéhominimaprejednuplnoletúfyzickúosobu(ďalejlenživotnéminimum)podľazákonač.601/2003
Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnej
k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma dôchodku, a ktorá k 1. januáru 2015 je 198,09
Eur mesačne, a od počtu získaných rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 136
% sumy životného minima, za 31. až 39. rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia
sa percentuálna suma minimálneho dôchodku 136 % zvyšuje o 2 % sumy životného minima za
každý rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, za 40. a každý ďalší rok kvalifikovaného
obdobia dôchodkového poistenia sa percentuálna suma minimálneho dôchodku patriaca za 39 rokov
kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia zvyšuje o 3 % sumy životného minima.
Suma minimálneho dôchodku za 41 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 160 %
zo sumy životného minima 198,09 Eur mesačne, to znamená 317,00 Eur mesačne.
Suma starobného dôchodku navrhovateľky je 264,60 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku je
nižšia ako suma minimálneho dôchodku 317,00 Eur mesačne, preto bola zvýšená o 52,40 Eur mesačne
na sumu minimálneho dôchodku.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania tohto rozhodnutia.
Žiadala prešetriť zápočet rokov. Argumentovala tým, že z rozhodnutia zo dňa 23.04.2014 vyplýva, že
získala 43 rokov a 131 dní obdobia dôchodkového poistenia. Preskúmavané rozhodnutie už uvádza, že
získala len 41 rokov a 143 dní. Preto nesúhlasila s rozhodnutím a toto rozhodnutie žiadala preskúmať.
Na pojednávaní konanom dňa 31.03.2016 uviedla, že rozhodnutiu zo dňa 17.10.2015 neporozumela.
Poverený zástupca odporkyne sa z neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd
konalarozhodolvjehoneprítomnosti.Vovyjadrenízodňa20.11.2015odporkyňanavrhlapreskúmavané
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
( ďalej len O.s.p. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa
§ 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu
odporkyne, vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov ( § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ).
Predmetom preskúmania je rozhodnutie vydané podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení ( ďalej len zákona ), ktorým odporkyňa zvýšila navrhovateľke od 01.07.2015 starobný dôchodok
na sumu životného minima ( 317,00 Eur ).
Podľa § 82b ods. 1 zákona suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je
a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k
1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového
poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo
b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní
obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov,
2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní
obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.
Podľa § 82b ods. 2 zákona suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý
je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa znižuje rovnako, ako sa znižuje suma
starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6; do obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa
započítava len obdobie podľa odseku 4.
Podľa § 82b ods. 3 zákona suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného
po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena
c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov,
b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o
vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a
nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,
ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak
poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ
alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
1.vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2.výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,
vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku
podľa osobitného predpisu,
3.starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení
dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,
4.pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia a
5.dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo
dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a
d)poistenecsiuplatnilnároknadôchodokpodľapísmenac)prvéhobodu,druhéhoboduaštvrtéhobodu.
Podľa § 82b ods. 4 zákona obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie
dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie
sumy invalidného dôchodku, získané
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách
b) až d) nie je ustanovené inak,
b) pred 1. januárom 1993,
c) v cudzine alebo
d) v kalendárnom roku,
1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Podľa § 209 ods. 1,2,4 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom
prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom
rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti
bolipodkladomnarozhodnutie,akýmiúvahamibolavedenáprihodnotenídôkazovapripoužitíprávnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.V danom prípade navrhovateľka namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď z obsahu opravného
prostriedku vyplýva, že z rozhodnutia nevedela zistiť ako dospela odporkyňa k takzvanému
kvalifikovanému obdobiu dôchodkového poistenia v rozsahu 41 rokov a 143 dní.
Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má poskytnúť skutkovu a právnu oporu výroku
rozhodnutia a má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a
zákonnosti rozhodnutia. Má reagovať na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti a na právne
posúdenieveci.Zaskutkovéokolnostitrebapovažovaťnajmäskutočnosti,ktorébolinepochybnezistené
a ich právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán,
prečo neboli vykonaní niektoré navrhované dôkazy a tiež ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový
stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými
zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušnú
právnu normu, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje
svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného predpisu, ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah
právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením
veci.
Odôvodnenie rozhodnutia má byť formulované tak, aby bolo zrozumiteľné nielen pre orgán, ktorý takéto
rozhodnutie vydal.
Krajský súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, že rozhodnutie odporkyne je pre absenciu
dôvodov nepreskúmateľné a z rozhodnutia nie je možné zistiť ako dospela k výpočtu kvalifikovaného
obdobia v rozsahu 41 rokov a 143 dní. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že vyjadrenie k odvolaniu
nemôže nahrádzať a nenahrádza odôvodnenie rozhodnutia, pričom úlohou súdu pri preskúmavaní
rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať, či doplňovať vecnú, alebo právnu argumentáciu,
prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, keďže súdne preskúmavacie konanie nie je pokračovaním
administratívneho konania.
Keďže z rozhodnutia nie je možné zistiť akým spôsobom dospela odporkyňa k výpočtu kvalifikovaného
obdobia v rozsahu 41 rokov a 143 dní, nie je možné posúdiť zákonnosť rozhodnutia, preto krajský súd
podľa § 250j ods. 2 písm. d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie
pre nepreskúmateľnosť zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť tak, aby rozhodnutie bolo náležite
a zrozumiteľne odôvodnené.
Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym
názorom súdu ( § 250r O.s.p. ).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
Úspešná navrhovateľka si právo na náhradu trov konania neuplatnila, odporkyňa nemá zo zákona právo
na náhradu trov, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( § 250s O.s.p. ).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.