Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Třešková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/131/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612010328
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2612010328.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci obžalovaného W. W. pre

prečin podvodu podľa § 221 ods. l, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici
dňa 22.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
W. W., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom G., adresa na doručovanie písomnosti G., W. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

od presne nezisteného dňa mesiaca január 2011 v N. na železničnej stanici sa ústne dohodol s W. N.,
že mu sprostredkuje v B., Č., bližšie neurčenú prácu a pod touto vymyslenou zámienkou od neho od
januára 2011 do apríla 2011 v N. a na ďalších miestach na Slovensku postupne vylákal celkom čiastku
6.800,- € ako výdavky súvisiace so sprostredkovaním práce, prácu mu však nemienil sprostredkovať a
ani ju nenašiel, čím W. N., nar. X.X.XXXX, bytom E. Č.. XXX, spôsobil škodu vo výške 6.800,- €,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a činom spôsobil väčšiu
škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. l, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona / ďalej len Tr. zák. / s použitím § 36 písm l/, n/ Tr. zák., § 38 ods.

3 Tr. zák., § 42 ods. l Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. l Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 1 / jeden / rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu

Z. X sp. Zn. XT XX/XXXX zo dňa 11.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.20l5, ohľadomobžalovaného W. W., nar. X.X.XXXX v G., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému W. N., nar.
X.X.XXXX v B., trvale bytom E. Č.. XXX, škodu vo výške 6.800,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici prejednal Okresný súd Senica trestnú
vec obžalovaného W. W. pre prečin podvodu podľa § 22l ods. l, 2 Trestného zákona, pričom na
hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov W. N., O. G., V. Ď., F. W.,

oboznámením listinných dôkazov a to zmluvy o splátkovom úvere, výpisu z účtu, lustrácie v zozname
telefónnych čísiel, previerky osoby, výpisu dlžníkov poistného, zoznamu exekučných konaní, správy
Daňového úradu G., správy ÚPSVaR G., správy Sociálnej poisťovne, trestného rozkazu OS Z. X č.k. XT
XX/XXXX zo dňa 7.7.20ll, odpisu z registra trestov na obžalovaného, správy o povesti obžalovaného a
výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného, správy ÚVTOS Hrnčiarovce, správ Okresného súdu G.,

Okresného súdu G., Okresného súdu I., Okresného súdu Z. X a oboznámením pripojených spisov OS
Z. č.k. XT XX/XXXX, OS Z. Y. č.k. XT XX/XXXX, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil
skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný k veci uviedol, že poškodeného W. N. pozná, s týmto ho zoznámila O. G., s ktorou sa

poznal dlhšie a sú kamaráti. Poškodený mu nedal sumu 6.800,- € ako je uvedené v obžalobe, ale dal
mu okolo 5.000,- €, ktoré peniaze mu dával po častiach a to asi po l.500,- €. Peniaze prevzal na trikrát,
raz na železničnej stanici v N.G. a dvakrát v G.. Tie čiastky, ako uviedol, boli okolo tých l.500,- €, ale
presne si to nepamätá. Poškodenému sľúbil zohnať nejakú prácu a tie peniaze od neho prevzal za
tým účelom. Potom, keď práca nevyšla, poškodenému peniaze nevrátil, pretože bol za dobre s O. G.,

vzťah medzi O. G.N. a poškodeným sa skomplikoval a vlastne preto mu tie peniaze nevrátil, i keď ich
v tom čase k dispozícii mal. Vtedy predal aj svoje auto. O. G. bola na začiatku milenka poškodeného a
peniaze, ktoré od poškodeného zobral, potom minul s kamarátmi aj s tou O. G.. Peniaze boli určené na
to, aby poškodenému zohnal prácu, mal mu zohnať prácu erotického typu. Pri odovzdávaní peňazí raz
bola O. G., potom tam už nebol nikto. O prevzatí peňazí nedával poškodenému žiadne potvrdenia. Mal

kontakty takúto prácu poškodenému zohnať, mal veľa kamarátov v B.. V prípravnom konaní sa priznal
ku všetkému i k tomu, že suma, ktorú mu poškodený dal, mohla byť 6.800,- €. Toto však nebola pravda,
nebolo to toľko, lebo to bolo 3 x po l.500,- € a raz 500,- €. V prípravnom konaní tú sumu priznal, lebo
to chcel mať jednoducho z krku, chcel to mať za sebou. Poškodenému povedal, keď mu odovzdal tých
prvých l.500,- €, koľko peňazí mu ešte musí dať. Pôvodne žiadal l.500,- €, nechcel by sa vyjadrovať,

prečo žiadal tie ďalšie peniaze, v podstate pre seba, vedel už, že tú prácu nesprostredkuje. Tých prvých
l.500,- € boli peniaze určené pre kamaráta, ktorého mal vtedy v B. na Ž. a tento mal prácu vybaviť.
Tomuto kamarátovi tých l.500,- € aj dal, ten kamarát z B. mu peniaze nevrátil. Tento sa volá V., ale
priezvisko si už nepamätá a nemá naňho už asi žiadny kontakt. Peniaze na opravu auta od poškodeného
nežiadal. Auto v podstate vtedy už nemal, toto predal. Tiež sumu 500,- € od poškodeného nežiadal na

vybavenie úveru, aby mohol poškodenému vrátiť peniaze. Tieto skutočnosti mu môžu potvrdiť O. G. a
F. W., ktorý s nimi chodieval von a raz bol prítomný, aj keď tam bol poškodený. O. G. mal tiež zohnať
v B. takú istú prácu ako poškodenému, mali najskôr milenecký vzťah a sama ho o to požiadala, vedela
o tom. Veľmi ho to mrzí a je mu to ľúto, že to prišlo až na súd, nechcel, aby to zašlo takto ďaleko, má
doma päťmesačnú dcéru.

Svedok poškodený W. N. k veci vypovedal, že obžalovaného pozná cez O. G.N., ktorá ho s ním
zoznámila. Obžalovaný mu mal dohodnúť nejakú prácu v B.. Od O. G. mal telefón na obžalovaného,
s ktorým sa najskôr kontaktoval telefonicky a potom osobne. Obžalovaný mu sľúbil zohnať prácu v
Č.. O. G. s obžalovaným už bola vycestovaná v Č. v decembri. S O. G. sa stretával, bola niečo ako

jeho priateľka. Táto mu hovorila, že bola s obžalovaným a že jej zohnal v Č. prácu, spomínala niečo
ohľadom čašníčky alebo servírky v reštaurácii. Keď sa stretol osobne s obžalovaným, tento mu povedal,
že má pre neho nejakú prácu, ale že to bude niečo stáť, lebo treba zabezpečiť nejaké ubytovanie alebo
proste náklady. Prvýkrát sa stretli osobne v N. na železničnej stanici, kde ho obžalovaný čakal a vtedy
tomuto odovzdal 500,- alebo 600,- €, presne nevie, ale 500,- € minimálne to určite bolo. Obžalovaný

mu povedal, že sa mu behom týždňa - dvoch ozve a dá mu vedieť. Obžalovaný sa mu potom ozval, žepráca je v podstate vybavená, len treba zase nejaké peniaze, je možné, že pýtal peniaze na ubytovanie,
nepamätá si to presne, lebo je to už dávno, jednalo sa o sumu okolo l.000,- €, tie peniaze boli v podstate
odovzdávané vo viacerých čiastkach. Peniaze mu odovzdával raz v M. pri Tescu, potom v Z. asi na L.

W., raz v G.. To bola asi posledná suma 500,- €. Peniaze obžalovanému dával v období od decembra
do nejakého apríla - mája 2011. Celkovo obžalovanému dal 6.800,- €. Neskôr sa mu O. G. priznala, že
v decembri s obžalovaným nikde neboli. Toto mu povedala až potom, ako dal peniaze obžalovanému a
priznala mu, že ju obžalovaný oklamal o nejakých l.200,- alebo l.500,- €. Obžalovanému chcel peniaze
zasielať najskôr na účet a žiadal ho o uvedenie čísla účtu ale obžalovaný s týmto nesúhlasil, preto

mu peniaze odovzdával, teraz už vie prečo s tým nesúhlasil, zrejme obžalovaný nechcel, aby to bolo
zdokladovateľné. Dvakrát bol pri odovzdávaní peňazí prítomný známy alebo kamarát obžalovaného,
ale ako sa volal, nevie. Obžalovaný ale nechcel peniaze odovzdávať pred týmto človekom a vždy mu
hovoril, aby išli niekde nabok. V podstate tento človek ani odovzdanie peňazí nevidel. Z tých peňazí
2.000,- až 2.500,- € bolo jeho a ostatné si požičal od rodičov, od švagra V. Ď. a od kolegov v práci.
Keď žiadal obžalovaného o vrátenie peňazí, tento od neho žiadal 500,- € na sprostredkovanie úveru.

Určite podľa neho obžalovaný peniaze, ktoré mu dal, nemal, ale chcel si brať úver okolo 8.000,- €, aby
mu peniaze vrátil. Obžalovanému tých 500,- € na vybavenie úveru dal, tento sľúbil, že mu peniaze vráti,
že mu ich dá na účet, avšak peniaze mu doteraz obžalovaný nevrátil. Obžalovanému viackrát volal, ale
tento telefón nedvíhal, bol nedostupný. Nereagoval ani na sms-ku. Pokiaľ sa týka tej práce, obžalovaný
mu to zdôvodnil tak, že to nevyšlo a že peniaze mu vráti. Najskôr sa malo jednať o prácu v reštauračných

zariadeniach, ale neskôr mu povedal obžalovaný, že má lepšiu prácu erotického charakteru, na čo
obžalovanému uviedol, že mu je to jedno, ale nakoniec z toho aj tak nič nebolo. Vzhľadom k rozporom
vo výpovedi svedka - poškodeného oproti prípravnému konaniu bola na návrh prokurátorky prečítaná
časť výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa 2.2.20l2, kde uviedol, že od známej O. G.
dostal telefonický kontakt na obžalovaného, ktorý mu mal sprostredkovať prácu v Č.. Za týmto účelom

sa s ním prvýkrát stretol po novom roku, niekedy v januári 20ll v N. na železničnej stanici. Ponúkol, že
má možnosť zohnať mu prácu cez agentúru v Č., nevie cez akú. Mala to byť práca na 2 alebo na 3
dni cez víkend brigádne. Obžalovaný požadoval zaplatenie zálohy l.300,- € na vybavenie formalít okolo
práce, presnejšie uviesť nevie. Mal len celé 500,- € bankovky a obžalovaný mu nemal vydať, tak mu dal 3
bankovky v hodnote 500,- €, t.j. spolu l.500,- €. Obžalovaný mu sľúbil vydať 200,- € pri ďalšom stretnutí.

Po prečítaní výpovede svedok poškodený uviedol, že je to tak, ako uviedol v prípravnom konaní, je to už
dávno. Ďalej bola prečítaná na návrh prokurátorky časť výpovede svedka poškodeného z prípravného
konania zo dňa 30.11.2012, kde tento uviedol, že obžalovaný sa neozýval, tak mu zatelefonoval, či je
robotavybavená.Povedal,žeánoapožadovalzaplatiťďalšiuzálohul.500,-€.Támalabyťzaubytovanie
dopredu na rok. Peniaze mu odovzdal koncom januára, začiatkom februára v M. pri hypermarkete Tesco.

Mal sa ozvať behom týždňa, čo vybavil. Zase sa neozval, tak mu volal on. Obžalovaný mu povedal,
že našiel pre neho prácu asi v modelingovej firme, ale potrebuje fotku. Poslal mu ju cez e-mail. Chcel
zaplatiť i ďalšiu zálohu 2.000,- €. Odovzdal mu ju vo februári v M. na parkovisku pri obchodnom dome
Billa. Obžalovaný sľúbil, že sa zase behom týždňa ozve a oznámi termín, kedy už môže ísť pracovať.
Obžalovaný sa ozval, že potrebuje zálohu pre fotografa l.500,- €. Nemal už peniaze, tak vybral l.000,-

€ z kreditnej karty v Tatra banke, ktoré obžalovanému odovzdal v M. na parkovisku pred Tescom.
Obžalovaný povedal, že zaplatí zvyšných 500,- €. Po prečítaní časti výpovede svedok uviedol, že to
bolo tak, ako vypovedal v prípravnom konaní, všetko sa zhoduje. Okrem pôžičky a peňazí za vybavenie
práce mu ešte požičal peniaze, lebo obžalovaný mu hovoril, že má nejaký problém a potrebuje si ho
vyriešiť. Potom bol aj s O. G. a pýtal sa jej čo je s obžalovaným a táto mu povedala, že nevie kde je, že

jej dlží peniaze okolo l.200,- až l.300,- € a tiež mu vtedy povedala, že klamala, keď ako už bolo uvedené
spomínala, že bola s obžalovaným v Č..

Svedkyňa O. G. uviedla, že obžalovaného i poškodeného pozná, ale nakoľko to už bolo pred dlhším
časom, nepamätá si presne, o aké sumy išlo a na akých miestach boli odovzdané. Poškodený jej požičal

peniaze, aby ich dala obžalovanému, bolo to v roku 20l0 alebo 20ll, presne nevie, požičal jej 2.200,- €.
Tie peniaze odovzdala obžalovanému na účely práce, mala ísť robiť barmanku. ale potom sa to zmenilo
a obžalovaný chcel, aby išla robiť prostitútku. Vie, že poškodený dával obžalovanému peniaze aj sám,
nejak okolo 7.000,- €, ale už nevie, či v tej sume je zahrnutých aj tých 2.200,- €, čo požičal poškodený
jej. Vie, že časť peňazí odovzdávali niekde na benzínke, ale kde to nevie, už si to presne nepamätá.

Pri odovzdávaní peňazí obžalovanému poškodeným nebola prítomná. S poškodeným len telefonovala
a tento jej povedal, že bude obžalovanému odovzdávať peniaze, ale sumu jej nepovedal. Peniaze, ktoré
jej poškodený požičal tých 2.200,- € mu už vrátila. Poslala mu ich na účet. Z týchto peňazí jej obžalovaný
nevrátil nič. Tieto peniaze súviseli s vybavením práce pre ňu, nie pre poškodeného. Od poškodenéhovie, že obžalovaný mu prácu nezohnal a peniaze, ktoré mu zaplatil, mu obžalovaný nevrátil a on si na to
bral pôžičku. Viackrát volali ona i poškodený obžalovanému ohľadom vrátenia peňazí, keď boli spolu, ale
obžalovaný im nedvíhal telefón. Od poškodeného vie, že keď dal obžalovanému poslednýkrát peniaze,

tak sa potom už osobne nestretli. Obžalovaného boli s poškodeným hľadať aj v mieste trvalého bydliska,
ale susedia im povedali, že byt je už predaný , bola i za mamou obžalovaného, ale ani táto nevedela,
kde sa nachádza. Poškodený jej pokiaľ sa týka sumy povedal, že stratil svojou hlúposťou 7.000,- €.

Svedok V. Ď. vypovedal, že poškodenému W. N. požičal 2.000,- € na vybavenie práce alebo niečo také.

Poškodený je jeho švagor. Malo ísť o prácu nejakého usporiadateľa na diskotékach alebo o niečo také, je
to už dosť dávno. Obžalovaného nepozná, nikdy ho nevidel. Poškodený mu ohľadom práce povedal iba
toľko, že keby mu to vyšlo, že tam dobre zarobí a potom by mohol pomôcť aj jemu sa tam dostať. Komu
boli dané tie peniaze, to nevie. Kedy peniaze požičal poškodenému, to nevie, nevie, či je to 3 alebo 4 roky
dozadu. Poškodený mu sľúbil vrátiť peniaze za jeden - dva mesiace, ale keď mu ich nevracal asi za 4 - 5
mesiacov mu povedal, že prácu nemá žiadnu a nevie sa dohodnúť ohľadom vrátenia peňazí s tým, komu

ich dal. Hovoril mu, že sprostredkovanie práce by ho malo stáť l.500,- až l.700,- € ale mal kvôli tomu
niekde cestovať, tak mu dal 2.000,- €. Poškodený spomínal, že tej osobe, čo mu mala zohnať prácu,
dal ešte ďalšie peniaze, ale koľko, to nevie. Jemu poškodený peniaze vrátil. Poškodený mu nespomínal
ako prebiehal jeho ďalší kontakt s tým sprostredkovateľom, len spomínal, že podá trestné oznámenie,
že sa nemôže dostať inak k tým peniazom.

Svedok F. W. uviedol, že obžalovaného pozná, poškodeného nepozná vôbec. O trestnej činnosti mu
nie je nič známe. Vedel, že obžalovaný mal peniaze, ale odkiaľ, to nevedel, tento mal vždy peniaze.
Obžalovaného pozná zo základnej školy, jemu prácu nesprostredkovával. Dlho sa nevideli, potom
sa stretli a potom asi po mesiaci sa snažil obžalovaný aj jeho oklamať, chcel si požičať auto a on

obžalovanému ponúkol, že dá do zálohy požičovne auto svojho otca. Dvakrát obžalovaný požičanie
auta vyplatil, tretíkrát nie a auto otca tam bolo mesiac, musel zaplatiť l.000,- €. Od obžalovaného chcel
polovicu zaplatených peňazí, nakoľko požičané auto mal aj on, aj on ho užíval, ale obžalovaného vozil,
kde potreboval a ten posledný deň, keď mali ísť auto vyplatiť, mu ráno obžalovaný telefonoval, že to idú
vybaviť a odvtedy ho nevidel. Pokiaľ sa týka osoby O. G., toto meno vôbec nepozná. Vie, že existovala

jedna žena z G., ktorú obžalovaný tiež nejakým spôsobom dostal o peniaze, ale vôbec nevie, či sa
jedná o osobu O. G.. Táto pani pracovala ako čašníčka v G. v W., myslela si, že je asi extra kamarát
s obžalovaným a vyhľadala ho, lebo i ju oklamal o peniaze. Nikdy nebol pritom ako poškodený dával
obžalovanému peniaze. S obžalovaným bol v kontakte nejako na prelome rokov 2011 a 2012 vyslovene
sa jednalo o mesiace november až január. Odkiaľ mal obžalovaný peniaze, to nevie, ale nikdy sa nestalo,

že by peniaze nemal. Neskôr sa dozvedel, že takto klamal ľudí. Nevie, že by v tom čase obžalovaný
niekde pracoval.

Zo správy Okresného súdu G. bolo zistené, že v roku 2007 až 2012 sa voči obžalovanému viedlo viacero
exekučných konaní. Ku dňu 30.8.2012 nebol obžalovaný vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie

naÚradepráce,sociálnychvecíarodinyG.naposledybolevidovanývobdobíod21.1.2005až6.2.2005.
Nebol poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. Naposledy bol zamestnaný u zamestnávateľa
W. M., M..L..T.. od 26.l.2006 do 3l.l.2006.

V rámci dokazovania boli oboznámené aj pripojené spisy a to OS Z. X č. k. XT XX/XXXX, v ktorom

konaní bol obžalovaný W. W. odsúdený trestným rozkazom z 25.2.20ll pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní l2 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením zo dňa l4.5.20l3 OS Z. X v predmetnej veci
rozhodol, že odsúdený W. W. je účastný rozhodnutia Prezidenta SR o amnestii zo dňa 2.l.20l3 a odpúšťa
sa mu nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody s tým, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.5.2013.

Trestným rozkazom OS Z. X č. k. XT/XX/XXXX zo dňa 7.7.2011 bol obž. W. W. uznaný za vinného z
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., pričom podľa § 44 Tr. zák. súd upustil u neho od uloženia
súhrnného trestu vzhľadom k trestnému rozkazu OS Z. X č. k. XT/XX/XXXX zo dňa 25.2.2011. Trestný

rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2012.

Z ďalšieho pripojeného spisu OS Z. X č. k. XT XX/XXXX bolo zistené, že v predmetnom konaní bol
obžalovaný W. W. trestným rozkazom zo dňa ll.l.20l3 uznaný za vinného z prečinu marenia výkonuúradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm a/ Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiace nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2015. Výkon trestu nastúpil dňa 4.5.20l5

a ukončil ho dňa 4.9.2015.

Obžalovaný W. W. navrhol v predmetnej veci vypočuť ako svedka osobu V. O., ktorý mu vlastne mal
sprostredkovať prácu pre poškodeného, uviedol jeho adresu, približný rok narodenia a vek, pričom zo
správy OO PZ L. - O. Z. X bolo zistené, že podľa mena a priezviska taká osoba neexistuje. Lustráciou

v evidenciách PZ SR bolo zistené, že osoba V. O. neexistuje. Súd preto rozhodol, že tento dôkaz sa
nevykoná.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovaného za vinného
z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., nakoľko bolo preukázané, že na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a činom spôsobil väčšiu škodu. Obžalovaný

sa sám k tejto trestnej činnosti doznal jednak v prípravnom konaní a jednak na hlavnom pojednávaní,
pričom na hlavnom pojednávaní namietal rozsah a výšku spôsobenej škody. V prípravnom konaní pri
výsluchu,ktorýbolrealizovanýdňa5.12.2012,výškuškodyvplnomrozsahuuznal,tútonenamietal,pred
políciou vypovedal dobrovoľne a bez nátlaku. Súd preto zmenu jeho výpovede na hlavnom pojednávaní,
ktoré bolo vykonané až s určitým väčším časovým odstupom od spáchania skutku považoval za

účelovú, vykonanú zrejme v snahe o uloženie nižšieho trestu a nižšiu náhradu škody. Z trestnej činnosti
je obžalovaný usvedčovaný priamo svedkom poškodeným W. N., ktorý popísal ako obžalovaný pod
zámienkou, že mu sprostredkuje v B., O. Č., prácu od neho vylákal finančné prostriedky, prácu mu však
nesprostredkoval, nenašiel a peniaze mu vôbec nevrátil. Z trestnej činnosti je nepriamo usvedčovaný aj
svedkyňou O. G., ktorej tiež prisľúbil vybaviť prácu v Č. a vylákal od nej peniaze, ktoré jej tiež nevrátil.

Táto potvrdila, že o trestnej činnosti, ktorá je prejednávaná hovorila s poškodeným, tento jej uviedol, že
obžalovaný od neho vylákal okolo 7.000,- €. Snažili sa ho spolu vyhľadať, ale bezvýsledne. I z výpovede
svedka V. Ď. vyplýva, že požičal poškodenému peniaze za účelom sprostredkovania práce nejakou
ďalšou osobou. Svedok, ktorý mal sprostredkovať prácu pre poškodeného a ktorý mal obžalovanému
potvrdiť, že skutočne mienil poškodenému zabezpečiť prácu a to V. O. ani neexistuje. Je pavdepodobné,

žetakýmtopodvodnýmspôsobomobžalovanývylákalpeniazeodpoškodenéhonazabezpečeniesvojho
živobytia, nakoľko bolo zistené, že obžalovaný v čase spáchania skutku nepracoval, nepoberal dávky v
hmotnej núdzi a na OS v G. bolo voči nemu vedených viacero exekučných konaní.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný W. W. bol

doterazcelkom8-krátsúdnetrestaný,naposledy OSZ.Xvužspomínanomkonanísp.zn.XTXX/XXXX.
Väčšinu odsúdení má za majetkovú trestnú činnosť. V minulosti bol prejednávaný i pre priestupky proti
majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Trvalé bydlisko má G. bez konkrétnej adresy.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona a prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa , jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného boli zistené
dve poľahčujúce okolnosti a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu, tento oľutoval a napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. U

obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu k trestnému rozkazu OS Z. X sp. zn. XT
XX/XXXX zo dňa ll.l.20l3, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2015, nakoľko teraz posudzovanú
trestú činnosť spáchal skôr ako bol v predmetnom konaní OS Z. Y. odsúdený za iný jeho trestný čin.
Súd potom s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. l Tr. zák. a § 41 ods. l Tr. zák.
uložil obžalovanému W. W. súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby v trvaní jeden rok nepodmienečne s tým, že pre výkon trest u odňatia slobody bol zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním teraz posudzovanej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin. Súd má za to, že uložený trest je dostatočný a spôsobilý splniť svoj účel v každom smere,
teda zabezpečiť jednak ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného.

Poškodený W. N. sa s nárokom na náhradu škody do trestného konania pripojil riadne a včas,
škodu vyčíslil. Vykonaným dokazovaním bola vyčíslená výška škody preukázaná, preto súd zaviazal
obžalovaného nahradiť poškodenému W. N. škodu vo výške 6.800,- €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a to len vo
svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.).
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.

1 písm c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), (§ 45 ods.
1 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.