Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/878/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212202540
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212202540.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátuMgr.IngridRadošickejVallovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vprávnejvecižalobkyne:
S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., R. X/XX proti žalovanému: WALDEK, spol. s r. o., so sídlom
Komárno-Nová Stráž, Dlhá 38/336, IČO: 36 557 005, zast. JUDr. Ladislavom Bohuniczkým, advokátom,
so sídlom v Dunajskej Strede, Korzo Bélu Bartóka 5119/14F, o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom

oproti vydaniu veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 14. apríla
2015 č. k. 13C/55/2012-184, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (tretím v poradí) súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 350 eur a žalobkyňu vydať žalovanému vchodové dvere Secures S - 02, to všetko v

lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súduKomárnosúdnypoplatokzanávrhvčasti ozaplatenievovýške21eur,zaodvolaniežalovanej
v časti o zaplatenie vo výške 21 eur, ako aj súdny poplatok za návrh v časti o vydanie vo výške 99,50
eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 645 ods. 1, § 647 veta prvá,
§ 648 ods. 1, 2, § 649, § 48, § 457 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 4, § 18 ods. 6, § 2 písm. m), n) zák.

č. 250/2007 Z. z., § 226 OSP a na základe výsluchu účastníkov konania, ako aj listinných dôkazov mal za
preukázané, že na žalovaným dodaných a podľa záveru Krajského súdu v Nitre aj ním namontovaných
dverách sa začali prejavovať vady, ktoré žalobkyňa u žalovaného reklamovala a žiadala ich odstrániť v
záručnejdobe(24mesiacov)ústnoureklamáciounetesnostidveríz31.08.2010,akotouviedolžalovaný
vo svojom reklamačnom liste 001/2010 dňa 03. 09. 2010, v ktorom potvrdil zahájenie reklamačného
tovaru (asi konania) dňom 31. 08. 2010 a ako predpokladaný termín opravy uviedol deň 02. 09. 2010
s tým, že reklamácia bola vykonaná 03. 09. 2010 a v uvedený deň bola vykonaná oprava a potvrdená

funkčnosť tovaru. Písomnou reklamáciou z 01. 12. 2010 žalobkyňa ani nie 6 mesiacov od realizovania
dodávky dverí a ich namontovania, reklamovala u žalovaného osadenie dverí, ktoré podľa uvedenej
reklamácienedoliehajú,rozbitézámkyakovanie(dverí)neplniacesvojuúlohu.Podľareklamačnéholistu
žalovaného 002/2010, dňom zahájenia reklamačného tovaru bol deň 02. 12. 2010 a ako predpokladaný
termín opravy bol vyznačený deň 07. 12. 2010. Reklamácia bola „vykonaná“ konštatovaním žalovaného
ako dodávateľa, že rozbitý zámok - nezistený, kovanie neplnia úlohu - nezistený, dvere premazané,

nastavené a v uvedený deň bola vykonaná oprava a potvrdená funkčnosť tovaru. Ako bolo
vybavené reklamovanie osadenia dverí a ich opakovane reklamovaná netesnosť, po vybavení skoršej
reklamácie netesnosti dverí žalovaným dňa 03. 09. 2010, z uvedeného reklamačného listu žalovanéhozo 07. 12. 2010 nevyplýva. Odstránenie reklamovaných vád poprela aj žalobkyňa, až na ňou tvrdený
rozbitý zámok, ktorý ako uviedla, nevedela obsluhovať, pričom manipulácia so zámkom dverí jej bola
vysvetlená zamestnancom žalovaného dňa 07. 12. 2010 a odvtedy sa už táto vada dverí nevyskytla.

Vybaviť reklamáciu jej zamietnutím z dôvodu neexistencie reklamovanej vady mohol žalovaný len na
základe odborného posúdenia osoby určenej zákonom. Súd v danom prípade nie je viazaný záverom
SOI zaujatým v jeho prípise z 09. 02. 2011, podľa ktorého reklamácia spotrebiteľky bola vybavená
dňa 07. 12. 2010 opravou, najmä keď oprava netesnosti nevyplýva ani z reklamačného listu č. 002/2010
a ani žalovaný netvrdil, že vady netesnosti dverí reklamované žalobkyňou dňa 07. 12. 2010 opravil. Z

uvedeného potom vyplýva, že žalovaný nevybavil reklamáciu ním dodaných a namontovaných dverí
uplatnenú spotrebiteľkou zákonom predpokladaným spôsobom, keď opakovane reklamovanú netesnosť
a osadenie dverí, ako aj vady kovania neplniaceho účel nebola vybavená žalovaným ani riadne a ani
včas podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. s prihliadnutím na § 18 ods. 6 citovaného zákona.
S poukazom na márne uplynutie 30-dňovej lehoty na vybavenie uplatnenej reklamácie, žalobkyňa v
súlade s § 18 ods. 4 citovaného zákona dôvodne odstúpila od zmluvy podľa § 48 ods. 1 OZ, s poukazom

na § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Podľa názoru súdu bol v danom prípade daný aj dôvod na
odstúpenie žalobkyne od zmluvy podľa § 648 ods. 2 veta druhá OZ, keďže opätovne sa vyskytnutá
netesnosť vchodových dverí do bytu žalovanej, po jej oprave z 03. 09. 2010, nepochybne bráni žalovanej
v riadnom užívaní vchodových dverí do bytu, najmä keď žalobkyňa uviedla, že keď vonku fúka vietor,
všetku špinu jej dofúka do chodby. Voľba práva zo zodpovednosti za vady je vecou spotrebiteľa, pričom

voľbu musí urobiť bezodkladne po uplynutí 30-dňovej lehoty na vybavenie reklamácie. Touto voľbou
je potom spotrebiteľ naďalej viazaný a nemôže ju dodatočne meniť. Žalobkyňa v danom prípade mala
právo od zmluvy o dielo odstúpiť s právnymi následkami pre žalovaného - vrátiť zaplatenú a prijatú
cenu dodávky a montáže dverí, oproti vydaniu dverí žalobkyňou. Preto má súd za to, že žalovaná
dôvodne podaním z 30. 05. 2011 označeným ako „Odstúpenie od zmluvy o dielo“ zrušila zmluvu o dielo

uzavretú so žalovaným dňa 19. 05. 2010. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ustanovenie § 457 OZ upravuje spôsob aj rozsah
povinností účastníkov zrušenej zmluvy k vráteniu vzájomného plnenia, keď práva a povinnosti oboch
účastníkov zmluvy sú vzájomne podmienené a rovnako tak sú vzájomne podmienené ich nároky na

vrátenie už prijatých plnení, pokiaľ bola ich zmluva zrušená. Obe zmluvné strany sú zároveň povinným i
oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa zrušenej zmluvy.
V prípade zmluvy o dielo sú vzájomnými a navzájom podmienenými plneniami zo strany zhotoviteľa
dodanie a montáž dverí a zo strany objednávateľa zaplatenie ceny diela. Právo jednej zmluvnej strany
na vydanie poskytnutého plnenia je teda podmienené jej povinnosťou vrátiť druhej zmluvnej strane to,

čo podľa zmluvy od nej prijala. Zo zákona tak vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť
oboch strán k plneniu na seba vzájomne viazaná. Splnenia záväzku sa môže domáhať len ten, kto sám
už svoj záväzok splnil, prípadne je pripravený ho voči druhému splniť. V tejto právnej veci žalobkyňa
svoj nárok na zaplatenie ceny dodávky a montáže dverí viazala na splnenie jej vzájomnej povinnosti
voči žalovanému na vydanie ním odovzdaného predmetu zmluvy o dielo - namontovaných a dodaných

dverí - zrušenej v dôsledku odstúpenia žalobkyne od zmluvy. S poukazom na uvedené súd uložil
žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni preukázateľne ním od žalobkyne prijatú (pokladničný doklad
č. PPD0086) cenu vo výške 350 eur a žalobkyni uložil povinnosť vydať žalobcovi ním odovzdané a
namontované dvere SECUREX S-02, to všetko v lehote určenej v súlade s § 160 ods. 1 OSP. Súd návrh
žalobkyne v časti prevyšujúcej požadované peňažné plnenie nad sumu 350 eur právoplatne zamietol v

poradí prvým rozsudkom z 18. 09. 2012. Z dôvodu, že žalobkyňa na pojednávaní vo veci dňa 18. 09.
2012 uviedla, že jej pôvodné vchodové dvere sú u nej v pivnici, súd v poradí prvým rozsudkom z 18. 09.
2012 právoplatne zamietol návrh žalobkyne aj v časti požadovaného vydania pôvodných vchodových
dverí žalovaným.

V spore bola žalobkyňa čiastočne úspešná, pričom jej neúspech súd považoval za pomerne nepatrný,
preto súd o náhrade trov celého konania, vrátane odvolacieho, rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP s
prihliadnutím na § 224 ods. 3 OSP tak, že procesne úspešnej žalobkyni súd náhradu trov konania
nepriznal,keďžežalobkyňapostupompodľa§151ods.1nenavrhlarozhodnúťajonáhradetrovkonania.
Navyše, žalobkyni žiadne trovy ani nevznikli, keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka je podľa § 4 ods. 2

písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. pri domáhaní sa ochrany svojho práva podľa zákona č. 250/2007 Z. z.
oslobodená od platenia (súdneho) poplatku. S poukazom na uvedené súd v súlade s § 2 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému v rozsahu úspechu žalobkyne zaplatiť súdny poplatok za návrh s
viacerými nárokmi [o zaplatenie 350 eur podľa položky 1a) 21 eur a vydanie veci podľa položky 1b) 99,50eura], s prihliadnutím na poznámky pod číslom 6 k položke 1 sadzobníka súdneho poplatku (príloha 1
zákona č. 71/1992 Zb.), ako aj súdny poplatok za odvolanie žalovanej vo výške 21 eur.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že
základnou otázkou posúdenia celej veci je preukázanie uzatvorenia zmluvy o dielo medzi žalobkyňou
a žalovaným. V konaní na krajskom súde, ktorý prejednával odvolanie žalovaného v konaní pod sp.
zn. 9Co/69/2013, odvolací súd jednoznačne poukázal na skutočnosť, že žalobkyňu zaťažuje dôkazné
bremenonapreukázanieuzatvoreniazmluvyodielosožalovaným.Žalobkyňamalaoznačiťapreukázať,

kedy a s kým jednala ohľadne kúpy dverí a ich montáži. Vychádzajúc z tohto právneho názoru
odvolacieho súdu potom súd prvého stupňa rozhodol, keďže žalobkyňa nevedela preukázať, že so
žalovaným uzatvorila zmluvu o dielo, od ktorej by mohla platne odstúpiť. Žalovaný pritom celý čas
tvrdil, že so žalobkyňou neuzatvoril zmluvu o dielo, iba kúpnu zmluvu, čo preukazujú aj všetky podklady
ohľadne ceny, ktorú žalobkyňa uhradila 350 eur a ktorá nezodpovedala ani cene uvedenej v letáku, kde
jeuvedené,žežalovanýponúkadvereajsmontážouza500eur.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostía

výsledkudokazovaniasúdprvéhostupňazamietolžalobu,poukazujúcajnazmätočnéprejavyžalovanej,
keď žiadala o vydanie vymenených dverí, ktoré sa u nej nachádzajú. Žalobkyňa vo svojom odvolaní zo
dňa 13. 01. 2014 neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené v priebehu konania
do tohto času. Vychádzajúc z uvedených skutočností a zo skutočnosti, že odvolací súd na webovej
stránke súdu uverejnil oznam o verejnom vyhlásení rozsudku v uvedenej veci, žalovaný mal za to, že

vo veci bude rozhodnuté vyhlásením rozsudku dňa 30. 10. 2014. Odvolací súd rozsudok nevyhlásil, ale
rozhodol uznesením, ktorým napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s
uvedením dôvodov, ktoré nie sú výsledkom dokazovania, ale len záverom odvolacieho súdu, že došlo
k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Odvolací súd pripustil i tú situáciu, že by montáž dverí realizoval subjekt
odlišný od predávajúceho dverí, avšak aj konštatoval, že žalobkyňa jednala len so žalovaným. Podľa

názoru odvolacieho súdu sa jednalo o osoby poverené na túto činnosť žalovaným, keďže so žiadnym
iným subjektom žalobkyňa v tejto súvislosti nejednala. Na túto skutočnosť potom nemá vplyv to, či
žalobkyňa konkrétne osoby vedela označiť alebo nie. Odvolací súd svoj názor, ktorým zaviazal aj súd
prvého stupňa, vytvoril bez ohľadu aj na preukázanú skutočnosť - cenu dodaných dverí, ktorá bola nižšia
ako propagovaná na letáku s montážou - čo nasvedčuje tomu, že montáž nerealizoval. Podľa záverov

odvolacieho súdu žalovaný mal montáž pre žalobkyňu vykonať bezplatne. K dodaniu bezplatnej služby
zo strany žalovaného nedošlo. Odvolací súd tiež zistil aj to, že žalobkyňa s nikým iným nerokovala
ohľadne montáže - čo však nie je možné preukázať, ale odvolací súd to preukázal spôsobom, že to len
skonštatoval a týmto svojim názorom zaviazal aj súd prvého stupňa a neusmernil ho, aby to žalobkyňa
aj preukázala. Vychádzajúc z uvedeného má za to, že súd prvého stupňa na základe dokazovania

dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže svoje rozhodnutie mal oprieť aj o preukázané
skutočnosti, a nielen o právny názor odvolacieho súdu založeného na uvedených skutočnostiach. Z
uvedených dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, pretože súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a toto rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok navrhol zmeniť a žalobu zamietnuť a

žalovanému priznať trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Žalobkyňa sa podaným návrhom, po jeho doplnení a po pripustení zmeny návrhu, domáhala od
žalovaného zaplatenia sumy 500 eur s príslušenstvom s tým, že súčasne bude povinná vydať
žalovanému ním dodané vchodové dvere Securex S-02 a žalovaný bude povinný vydať jej pôvodné

vchodové dvere. Návrh odôvodnila tým, že v mesiaci jún 2010 si žalobkyňa objednala u žalovaného
bezpečnostné dvere Securex za 500 eur s montážou, pričom zaplatila zálohu vo výške 250 eur a po
osadení dverí dňa 08. 06. 2010 ďalších 244 eur, resp. 250 eur. Keďže osadenie dverí nebolo vykonané
kvalitne, vo viacerých prípadoch ešte v mesiaci jún 2010 ústne reklamovala vady diela, pričom na
základe reklamácií boli niektoré vady odstránené, ale nie všetky. Listom zo dňa 11. 02. 2010 uplatnila u

žalovaného písomnú reklamáciu diela, v ktorej reklamovala nedoliehanie dverí, rozbité zámky a kovanie
dverí. Reklamácia nebola vybavená. Listom zo dňa 30. 05. 2011 využila svoje právo na zrušenie zmluvy
a žiadala od žalovaného vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu tovaru a osadenie pôvodných dverí.Súd prvého stupňa rozsudkom (prvým v poradí) uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu
350 eur a žalobkyni uložil povinnosť vydať žalovanému vchodové dvere Secures S -02, to všetko v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 350 eur až do sumy

500 eur, v časti vydanie pôvodných vchodových dverí žalovanému a v časti o zaplatenie príslušenstva
zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny poplatok za
návrh v časti o zaplatenie vo výške 21 eur a v časti o vydanie vo výške 99,50 eura, to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. V dôsledku odvolania
žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 6. júna 2013 č. k. 9Co/69/2013-112 rozsudok súdu prvého

stupňavjehonapadnutejvyhovujúcejčasti,včastisúdnychpoplatkovanáhradytrovkonaniazrušilavec
mu vrátil na ďalšie konanie. Zamietnutie návrhu v časti prevyšujúcej sumu 350 eur až do sumy 500 eur,
v časti vydania pôvodných vchodových dverí žalovanému a v časti o zaplatenie príslušenstva zostalo
právoplatné. Predmetom konania potom zostalo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni
sumu 350 eur oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému vchodové dvere Securex S-02, o ktorom
súd prvého stupňa rozhodoval v druhom rozsudku vo veci, ako aj v napadnutom rozsudku.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie i riadne odôvodnil v
zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti

podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, k námietkam žalovaného uvedeným v
odvolaní odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že odvolací súd po vyhlásení rozsudku súdom prvého

stupňa (druhým v poradí) stanovil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia, neznamená, že by odvolací
súd vo veci nemohol rozhodnúť aj uznesením a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Nariadenie verejného vyhlásenia rozhodnutia je vedením konania a odvolací súd ním nie je viazaný. Súd
prvého stupňa, viazaný názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, vychádzajúc z dokazovania,
vykonaného súdom prvého stupňa správne uzavrel, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu

zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola montáž vchodových dverí Securex S-02 žalovaným ako
zhotoviteľom diela pre objednávateľku diela - žalobkyňu. K takémuto záveru dospel po zohľadnení
všetkých v konaní vykonaných dôkazov a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s čím sa
odvolacísúdstotožňuje,apokiaľžalovanývodvolaníuvádzal,že podkladyohľadnecenypreukazujú,že
žalobkyňa uhradila 350 eur, pričom táto suma nezodpovedá ani cene uvedenej v letáku, kde je uvedené,

že žalovaný ponúka dvere aj s montážou za 500 eur, k tomu odvolací súd dodáva, že žalobkyňa už v
návrhu,akoaj vovyjadrenívpriebehukonaniauvádzala,žezaplatilazálohu250eurapotomďalších
244 eur (resp. 250 eur), čo potom spolu korešponduje so sumou uvedenou v letáku. Uvádzala tiež to, že
po dodaní dverí a zaplatení ďalších 250 eur jej pôvodné potvrdenie zobrali a nahradili ho potvrdením zo
dňa 08. 06. 2010, a teda zostávajúcu čiastku 150 eur už nemá zdokladovanú. Toto tvrdenie žalobkyne v

kontexte s inými, súdom prvého stupňa hodnotenými dôkazmi práve preukazuje to, že medzi účastníkmi
konania bola uzatvorená zmluva o dielo. Takýto záver potvrdzuje aj to, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že pracovníci žalovaného chodili vady montáže u žalobkyne odstraňovať, čo by neboli robili,
ak by si boli vedomí toho, že montáž nevykonávali a predmetom zmluvy bola len kúpna zmluva. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že s nikým iným okrem žalovaného nejednala, keďže ide o nekonanie, nie je možné

toto tvrdenie preukázať, na druhej strane však žalovaný, pokiaľ tvrdí opak, teda, že žalobkyňa musela
ohľadne montáže konať s niekým iným, pokiaľ mal o tom vedomosť, mohol to preukázať. Z uvedených
dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny,
preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacomkonaníúspešnejžalobkynináhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretoževodvolacom

konaní jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.