Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sd/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200110
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľky I.. I. M.,

bytom v G., X. XX/X proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava o invalidný dôchodok dňa 31. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j erozhodnutie odporkyne zo dňa 13. novembra 2015 č. 755 224 9507 0.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13. novembra 2015 č. 755 224 9507 0 odporkyňa podľa § 70,
§ 71 zákona č. 461/2003 Zz. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 23. septembra 2015.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky
Sociálnej poisťovne Svidník zo dňa 23. septembra 2015 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie jej
zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 23. septembra 2015,

ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka návrh na jeho preskúmanie, ktoré odôvodnila tým,
že predmetom posudzovania jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, na základe ktorého
bolo vydané rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.11.2015, bol poúrazový stav krčnej chrbtice. V čase

posudzovania jej zdravotného stavu posudkovému lekárovi nepredložila ďalšie lekárske vyšetrenia, lebo
v danom čase bola objednaná a čakala na kontrolné neurologické vyšetrenie, ako aj na psychiatrické
vyšetrenie. Na kontrolné psychiatrické vyšetrenie bola odoslaná neurológom z dôvodu pretrvávajúcich
ťažkostí súvisiacich s pulzovaním v hlave, úzkosťou, zmenou nálad, ako aj s dlhodobou nespavosťou,
ktoré sa jej od začiatku tohto roka podstatne zhoršili. Uvedené problémy majú vplyv a úzko súvisia
aj s neustálymi opakovanými bolesťami krčnej chrbtice, závratmi, tŕpnutím končatín a pod.. V čase
podania žiadosti predložila odborné správy, ktoré považovala za postačujúce na posúdenie jej nároku na

invalidný dôchodok. Jej zdravotný stav nepriaznivo vplýva na jej celkový psychický, ako aj fyzický stav
a ovplyvňuje ju pri výkone práce, a to či v zamestnaní alebo v bežnom živote a sťažuje jej spoločenské
uplatnenie. Nie je schopná vykonávať žiadnu fyzickú prácu, pretože už pri menšej záťaži máva závraty a
bolesti chrbtice. Pravidelne užíva lieky predpísané odbornými lekármi. Je limitovaná aj tým, že nemôževykonávať prácu mimo svojho trvalého bydliska z dôvodu jej nespavosti a psychickým problémom,
poruchám sústredenia, závratom, ku ktorým taktiež pravidelne užíva lieky a pre ktoré nemôže viesť ani
osobné motorové vozidlo, alebo sama cestovať hromadnou dopravou. Zo zamestnania často absolvuje

lekárske vyšetrenia a pravidelné rehabilitácie, ktoré jej terajší zamestnávateľ akceptuje. Obáva sa, že
pri zmene zamestnávateľa, alebo v prípade straty zamestnania v dôsledku organizačných zmien, by jej
zaradenie sa na trhu práce, resp. spoločenské uplatnenie v dôsledku jej zdravotných problémov bolo
neuplatniteľné.

Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 23. septembra 2015, ktorý bol
vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, nie je navrhovateľka invalidná podľa
ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35

% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný
stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej
kapitoly. Keďže zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky podľa záverov posudkových lekárov
sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia § 71 zákona v znení neskorších

predpisov zakladala vznik invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím
zamietnutá. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník dňa 12.
januára2016aposudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,ústrediedňa11.februára
2016. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je

invalidnápodľaustanovenia§71ods.1zákona,lebomámierupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní
predchádzajúcomvydaniunapadnutéhorozhodnutia,akoajvkonaníoopravnomprostriedkunazáklade
predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin
zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom
prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že
jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť
správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, máme za to, že o jej žiadosti o
invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Krajský súd podľa § 250l a násl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne,
oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a ostatným spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav:

Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 23. septembra 2015 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie
invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 7. mája 2015.

Na základe jej žiadosti bola posúdená jej invalidita posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky

Svidník dňa 23. septembra 2015. Podľa odborného posudku o invalidite, ktorý je súčasťou lekárskej
správy z uvedeného dňa, rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky - 35 % sú choroby
podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, zaradené pod
Kapitolu XV, oddiel E, položka 3, písmeno b. Iné zdravotné postihnutia, ktoré by zvyšovalo opodstatnenie
zvýšenie percentuálnej miery zistené nebolo. Podľa posudku navrhovateľka má ukončenú strednú

ekonomickú školu a následne Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce. Pracuje ako referent
správy a prevádzky majetku. Lieči sa na zníženú funkciu štítnej žľazy asi 10 rokov. Je preliečená
antibiotikamia pre neuroboreliózu. V internej ambulancii sledovaná pre tachykardiu. Od roku 2009, po
úraze - pád zo schodov, má bolesti krčnej a hrudnej chrbtice s vyžarovaním do ľavej hornej končatiny
a parestéziami tváre. V období medzi akútnymi atakami bolestí chrbtice absolvuje rehabilitačnú liečbu.

MRI vyšetrenie ukázalo bulging disku C4/5, C5/6 a C6/7 s kompresiou miechy. Konzultovaná na
neurochirurgii s doporučením chirurgickej intervencie, s ktorou t.č. nesúhlasí. Objektívne prítomné
poruchy statodynamiky krčnej a hrudnej chrbtice so známkami koreňového dráždenia, bez poruchy
svalového korzetu, bez ťažkého postihnutia funkcie uvedeného úseku chrbtice a bez dlhotrvajúcichprejavov korertovho dráždenia. Ostatné zdravotné postihnutia nie sú posudkovo významné natoľko,
aby ovplyvňovali mieru poklesu pracovnej schopnosti. Na základe doložených odborných nálezov
a klinického stavu posudzovaná nespĺňa podmienky uznania invalidity, miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %, čo je pokles pracovnej schopnosti porovnateľný s osobou
rovnakého veku a pohlavia. Podľa výroku posudku navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivo zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 35 %.

Na základe uvedeného odborného posudku o invalidite vydala odporkyňa preskúmavané rozhodnutie
zo dňa 13. novembra 2015 č. 755 224 9507 0.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka návrh na jeho preskúmanie.

Po podaní opravného prostriedku bola posúdená invalidita navrhovateľky dňa 11. februára 2016
posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko v Košiciach,
ktorá potvrdila posudkový záver posudkového lekára pobočky. V posudku uviedla, že posudzovaná
s vysokoškolským vzdelaním, pracujúca ako referentka správy a prevádzky majetku, je od roku
2002 liečená neurológom pre vertebrogénne ťažkosti. V roku 2009 po páde zo schodov došlo k

zvýrazneniu ťažkostí a bolestí v oblasti krčnej a hrudnej chrbtice. Realizované MRI vyšetrenia chrbtice
dokumentujú viacúrovňovú diskopatiu. Opakovane absolvovala rehabilitačnú liečbu. V objektívnom
neurologickom náleze je prítomná porucha statodynamiky v C a LS oblasti chrbtice, so stuhnutým
chrbtovým svalstvom, avšak bez známok koreňového dráždenia (šľachovo-okosticové reflexy na HK
aj DK sú v norme), svalový tonus a trafika na HK a DK sú v norme. Posudzovaná je od roku 2002

len sporadicky vyšetrená a nepravidelne liečená psychiatrom pre depresívnu poruchu. V priebehu
roku 2015 bola vyšetrená 2x v októbri a v novembri, v roku 2016 vyšetrená 1x v januári. Stav
psychiatrom uzavretý ako epizóda stredne ťažkej až ťažkej depresie, liečená je iba ambulantne, bez
nutnosti hospitalizácie. Psychologické vyšetrenie dokumentuje akcentovanú úzkostné depresívnu a
fóbickú symptomatiku, zvýšenú senzitivitu s nízkou frustračnou toleranciou, intelekt a mnestické funkcie

sú v pásme populačného priemeru. Z posudkového hľadiska stav nemožno považovať za dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav, liečbou neovplyvniteľný. Autoimunitná tyreoiditída dobre kompenzovaná
liečbou je taktiež posudkovo nevýznamná. Vzhľadom k vyššie uvedenému po celkovom zhodnotení
zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím porucha statodynamiky v C a LS oblasti
chrbticevyplývajúcazchorobných(degeneratívnych)zmiennachrbtici(niesúprítomnéznámkytrvalého

nervového či svalového dráždenia), preto posudzovaná zaradená do kapitoly XV, oddiel E, položka 3,
písmeno b s MPSV ZČ 35 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Iné vyššie uvedené ochorenia
sú posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje v § 70 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003

Z.z., podľa ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku
na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje ust.
§ 71 v ods. 1-10.

Podľa § 71 ods. 1 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.Podľa § 71 ods. 4 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom

viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykoná posudkový
lekár sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie (ďalej

len ,,posudkový lekár“).

Podľa § 153 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na
účely sociálneho poistenia, vykazované pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné
vynakladanie prostriedkov sociálneho poistenia.

Na základe zisteného skutkového stavu je nesporné, že posudkoví lekári, ktorí v predmetnej veci
vypracovali posudok vychádzali z odborných medicínskych nálezov a ku dňu posudzovania zdravotného
stavu navrhovateľky konštatovali, že stav navrhovateľky nemožno považovať za stav opodstatňujúci
jej invaliditu a v súlade s citovanými ustanoveniami stanovili aj mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť navrhovateľky. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nespochybnila medicínske závery
posudkových lekárov a súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by tieto závery vyvracala. Posudky
po vyšetrení navrhovateľky, ako aj na základe jej zdravotnej dokumentácie sú jednoznačné so
zhodným konštatovaním, že navrhovateľka nie je invalidná. Posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav
navrhovateľky v súlade s postupom, ktorý zákon predpisuje a ich posudky sú úplné a presvedčivé.

Z posudkov jednoznačne vyplýva, že zdravotné poškodenie navrhovateľky nepodmieňuje invaliditu.
Navrhovateľka teda nesplnila medicínsku podmienku na priznanie požadovaného dôchodku. Správne
preto postupovala odporkyňa, ak žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietla.

Zuvedenýchdôvodovsúdpodľa§250qods.2O.s.p.rozhodnutieodporkyneakovecnesprávnepotvrdil.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods.
2 O.s.p. a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní nebola
úspešná a odporkyňa zo zákonu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.