Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/613/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708898773
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708898773.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Obec
Kaplna, Kaplna č. 39, zastúpený: JUDr. Barbora Jasenovcová, advokátka, Hrubý Šúr č. 247, proti
odporcom: 1./ Š.E. P., G.. XX.XX.XXXX, 2/ I. P., G.. XX.XX.XXXX, U. K. C. Č.. XXX, obaja zastúpení:
JUDr. Ján Benčura, advokát, Záhradnícka č. 41, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/507/2008-199 zo dňa 27.februára 2013,
v pomere hlasov 3 : 0

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že u r č u j
e, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. C. a to: pozemku registra C KN parc. č. XX/X -
orná pôda vo výmere 1825 m2, pozemku registra C KN parc. č. XX/X - orná pôda vo výmere 567 m2,
pozemku registra C KN parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 194 m2, vedené na
Správe katastra Senec na LV č. XXX a pozemku registra C KN parc. č. XX/X - orná pôda vo výmere

928 m2, vedenom na Správe katastra Senec na LV č. XXX, ktoré boli pôvodne vedené na LV č. XX ako
parc. č. XX o celkovej výmere 3.514 m2.
Odporcovia 1./, 2./ s ú p o v i n n zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 215,68€ na
účet JUDr. Barbory Jasenovcovej, advokátky v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči
odporcom 1./,2./ určenia vlastníckeho práva vo výroku uvedených nehnuteľností a zároveň rozhodol, že

navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom 1./, 2./ spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 953,03
€, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo svojom rozhodnutí poukázal, že navrhovateľ má v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., naliehavý právny
záujemnapožadovanomurčenívlastníckehopráva,lebozasituácie,zaktorejsúakovlastnícivevidencii
nehnuteľnostíevidovaníodporcovia,pričomtvrdenévlastníckeprávosvedčínavrhovateľovi,bezurčenia
jeho vlastníckeho práva určujúcim rozsudkom by bolo postavenie navrhovateľa v právnej neistote,
ktoré nemožno iným spôsobom zabezpečiť. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa

12.04.1976 uzavreli M. P. ako predávajúca a Československý štát v zastúpení MNV v K. kúpnopredajnú
zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť v katastrálnom území K., zapísaná vo vložke č. XX, parcela
č. XX o výmere 3514 m2. Kúpna cena bola určená na 22.180,- Kčs. Finančný odbor ONV Bratislava
- vidiek dňa 22.06.1976 zmluvu schválil. Geometrickým plánom č. XXX-XX/XX bola parcela č. XX o
výmere 3514 m2 rozdelená na parcely č. XX/X o výmere 928 m2, č. XX/X o výmere 2019 m2 a č. XX/
X o výmere 567 m2.

Po právnej stránke svoje rozhodnutia odôvodnil ustanoveniami § 1,§ 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. h/ zákona
č. 518/1990 Zb. o prechode a zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce,
ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, ustanoveniami §1 ods. 1,2, § 2b ods.1 písm. a) , ods. 2, § 2d ods. 1,3 zákona č. 138/1990 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 447/2001 Z.
z.. Poukázal nato, že navrhovateľ založil svoju argumentáciu preukazujúcu aktívnu legitimáciu v spore
o kladné určenie vlastníckeho práva, že je vlastníkom v návrhu uvedených nehnuteľností - pozemkov

na základe prechodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na základe zákona č. 138/1990 Zb. a
to konkrétne na ustanoveniach § 2b a 2d zákona. V tej súvislosti dôvodil, že na neho v zmysle zákona
č. 518/1990 Zb. prešla zriaďovateľská funkcia k zariadeniu materskej škôlky, ktorá má byť postavená na
vyššie uvedených pozemkoch. K tomu prvostupňový súd uviedol, že aby mohol tvrdenú argumentáciu
vyhodnotiť v rámci dokazovania bolo potrebné, aby navrhovateľ nielen tvrdil uvedené skutočnosti, ale ich

aj dôkazmi preukazoval. Navrhovateľ v celom konaní súdu žiadnym spôsobom nepreukazoval prechod
zriaďovateľskej funkcie zo štátu na obec vo vzťahu k školskému zariadeniu postavenom na predmetných
pozemkoch. Nielen to, ale navrhovateľ v konečnom dôsledku ani s poukazom na § 2b a § 2d zákona č.
138/1991 Zb. nepreukazoval ani prechod zriaďovateľskej funkcie k tam uvedeným právnickým osobám
podľa zákona č. 542/1990 Zb. K preukázaniu týchto skutočností nepostačovalo predložiť Protokol o
odovzdaní majetku v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. z 12.04.2002, v ktorej bolo konštatovaný prechod

stavby materskej škôlky zakreslenej na parcele č. 13/4, keď delimitačný protokol sám neosvedčuje
vznik vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam, pretože vlastnícke právo podľa zákona
č. 138/1991 Zb. sa neprevádzalo, ale zo zákona jeho účinnosťou prechádzalo. Nebolo možné sa
stotožniť s tvrdením, že automaticky školské zariadenia a predškolské zariadenia prechádzali na obec.
Na margo uvedeného zákona č. 518/1990 Zb. je potrebné uviesť, že všetky školy a školské zariadenia

prešli na príslušný orgán miestnej štátnej správy a nie na obec. K osvedčeniu prechodu vlastníckeho
práva štátu na obec podľa zákona č. 138/1991 Zb. nepostačuje len stručne odkázať na zákon, pretože
tento neupravuje prechod vlastníctva všeobecne, ale v konkrétnych podmienkach upravuje, za ktorých
podmienok vlastníctvo zo štátu prechádza, ale aj dôvody, pri ktorých k tomuto prechodu nedochádza.
Nebolo preto potom možné vôbec vyhodnotiť, či v zmysle § 2d zákona č. 138/1991 Zb., do vlastníctva

obcí prešli z majetku Slovenskej republiky pozemky pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli
do vlastníctva obce podľa § 2 až 2c, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím
tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Navrhovateľ vôbec nepreukazoval, či parcely č. 13/1, 2, 3, 4 sa
nachádzali pod stavbou materskej škôlky, alebo tvorili jej priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a
využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Bez preukázania týchto skutočností nebolo možné návrhu

vyhovieť, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v konaní.
Prvostupňový súd vychádzal z toho, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá
spočíva v tom, že tvrdenia skutočností a navrhovanie dôkazov tieto skutočnosti preukazujúce je
výlučne vecou účastníkov konania. Právna úprava civilného procesu vychádza z toho, že iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov je v rukách výlučne na účastníkoch konania a ukladá im označiť dôkazy k

preukázaniu tvrdení. Účastník, ktorý nepreukáže ním tvrdené skutočnosti nesie nepriaznivé následky v
podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Rovnaké následky nesie aj ten účastník, ktorý síce dôkazy navrhol, avšak
ich vyhodnotením nebola preukázaná pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že
tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre

účastníka nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Nakoľko mal prvostupňový súd za to, že navrhovateľ
nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu k určeniu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam,
súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal jednotlivými právnymi aspektmi účinnosti prevodov
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným odporcom priznal

náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej služby
príprava a prevzatie zastúpenia (á 53,49 €), režijný paušál v sume 6,95 €; vyjadrenie k návrhu (á 53,49
€), režijný paušál v sume 6,95 €; účasť na pojednávaní 15.10.2009, bez prejednania veci (á 13,37 €),
režijný paušál v sume 6,95 €; účasť na pojednávaní 09.02.2010 (á 55,49 €), režijný paušál v sume 7,21
€; účasť na pojednávaní 21.09.2012, bez prejednania veci (á 14,67 €), režijný paušál v sume 7,63 €;

vyjadrenie z 24.09.2012 (á 58,69 €), režijný paušál v sume 7,63 €; účasť na pojednávaní 18.01.2013
(á 60,07 €), režijný paušál v sume 7,81 €; záverečné vyjadrenie (á 60,07 €), režijný paušál v sume
7,81 €; účasť na pojednávaní 27.02.2013 (á 60,07 €), režijný paušál v sume 7,81 €. Náhrada za stratu
času za deň 24.09.2009, 15.10.2009 (polhodina á 11,59 €), 09.02.2010 (á 12,02 €), 21.09.2012 (á 12,71
€), 18.01.2013, 27.02.2013 (á 13,01 €) v sume 219,79 €. Náhradu cestovných nákladov za použitie

motorového vozidla súd priznal v celej výške uplatnenej v písomnom vyčíslení trov konania v sume 81,12
€. Celkovo predstavujú trovy právneho zastúpenia a hotových výdavkov sumu 953,03 € (vrátene DPH),
ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporcov.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcov
1./,2./ k náhrade trov konania. Uviedol, že jeho návrh je dôvodný, keďže zmluva uzavretá medzi

účastníkmi, ktorej predmetom bol prevod sporných nehnuteľností na Československý štát, bola uzavretá
v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jej uzavretia. Zmluva bola uzavretá momentom,
keď sa účastníci dohodli na jej obsahu, čo deklarovali podpisom tejto zmluvy. V čase účinnosti
zmluvy sa žiadne ďalšie rozhodnutie ani súhlas nevyžadovali, pretože nehnuteľnosť sa prevádzala do
štátneho socialistického vlastníctva. Táto skutočnosť vyplýva aj zo smernice Ministerstva spravodlivosti

a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 19.05.1964 č. 297/64 - MS - OK a
č. 61, 516/64 - MZ - práv. o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri udeľovaní súhlasu
k prevodom a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, podľa ktorej
registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do
socialistického spoločenského vlastníctva, bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu osobného alebo
súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. Nadobudnutie nehnuteľností

do socialistického vlastníctva nepodliehalo registrácii a nebolo potrebné kontrolovať ďalšie formálne
predpoklady, resp. proces nadobudnutia vlastníctva bol v tomto smere jednoduchší, čomu svedčí aj
stanovisko CPJ 130/87 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 43/88. Navrhovateľ
poukázal na obdobný prípad, ktorý riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku č.k. 2 Sžo
151/2007, v ktorom potvrdzuje, že nehnuteľnosti, ktoré prešli na čsl. štát na základe kúpnej zmluvy,

kúpna zmluva nepodlieha registrácii štátnym notárstvom, a stala sa právoplatnou dňom schválenia
Finančným odborom ONV. Rovnako v obdobnom prípade, ktorý bol prejednávaný na Okresnom súde
Pezinok pod číslom 4C 526/2008-203 /predmetom bola len iná parcela/ Krajský súd v Bratislave svojím
uznesením vydaným pod číslom 2Co 119/2009-245, 2Co/120/2009 zaujal rovnaký právny názor.
K nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľ uviedol, že právoplatne prevzal majetok od štátu, aktívne

vykonáva kompetenciu, ktorá je originálnou kompetenciou, ktorá bola prenesená zo štátu na obce
pokiaľ ide o predškolské zariadenia jednak zákonom č. 138/1991 Zb. a jeho doplnkov ako i na základe
metodického pokynu MŠ SR CP 179/2002-41, keď samotný na základe zákona č. 416/2001 Z.z. o
prechode kompetencií ani obce je nepochybné, že kompetencie vo vzťahu k štátu nemohli prejsť na
iný právny subjekt ani iný orgán miestnej štátnej správy ako Obec Kaplna. Konkrétny zápis o prechode

vlastníctva aj k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu však nemohol byť vykonaný na príslušnom
stredisku geodézie, pretože v tom čase síce už bol platný zákon o katastri nehnuteľnosti, avšak napriek
tomu že Obec žiadala kataster o zápis katastrálny úrad pochybil jednak v tom, že v zmysle platného
zákona nevydal rozhodnutie či už záporné alebo kladné a taktiež, že nezapísal do listu vlastníctva
poznámku o duplicitnom vlastníctve. Podľa zákona mal vydať rozhodnutie o odmietnutí zápisu, avšak

skutkový stav bol taký, že navrhovateľa odkázal na riešenie duplicitného vlastníctva súdnou cestou.
Navrhovateľ mal zato, že preukazovať, že kompetencie prešli na obec nebolo potrebné, nakoľko
toto riešil zákon o organizácii miestnej štátnej správy a teda okrem iných aj zákon č. 416/2001 Z.z.
o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obec. Prvostupňový súd vo svojom
rozsudku zaujal právny postoj, že nepreukazoval prechod zriaďovateľskej funkcie zo štátu na obec a

poukázal na skutočnosť, že školské zariadenia neprechádzali na obec ale na príslušný orgán štátnej
správy. Je pravdou, že tieto školské zariadenia podľa zák. č. 518/1990 Zb. síce prešli zo štátu na štát,
v rámci reorganizácie miestnej štátnej správy t.j. v danom prípade na Školskú správa Bratislava VIII. a
následne na Okresný úrad. Vydaním zákona č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov
štátnejsprávynaobcepodľa§-u2výkonštátnejsprávyvškolstveobecvrozsahuprenesenejpôsobnosti

z orgánov štátnej správy podľa tohto zákona, ktorú doteraz vykonával Okresný úrad bolo znova všetko
odovzdané obciam. Do vlastníctva obcí prechádzal majetok SR v správe škôl a školských zariadení,
ku ktorým prešla zriaďovateľská funkcia na obec. V prípade navrhovateľa došlo aj k odmietnutiu
podpísania protokolu o prevzatí, nakoľko štát neodovzdal pozemok pod stavbou tak, ako ho prijímal.
Toto vlastne bolo dôvodom aj na podanie žaloby. Z dôvodu, že súd nesprávne vyhodnotil jeho aktívnu

legitimáciu navrhovateľa došlo k zamietnutiu návrhu a prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal otázkou
nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti a nesprávne vyhodnotil aj prechod kompetencií, na základe
ktorého sa do vlastníctva obcí mal previesť všetok majetok, ktorý štát nadobudol v nadväznosti na
citované zákony. Prvostupňový súd taktiež vytýkal, že on nepreukázal, že parc. č. XX/X, XX/X, XX/X
vedené na LV č. XXX ako aj parc. č. XX/X - vedená na LV č. XXX sa nachádzali pod stavbou materskej

škôlky alebo jej tvorili priľahlú plochu. Táto skutočnosť však vyplýva z LV č. XXX, a z LV č. XXX ako aj z
Geometrickéhoplánu,ktorýbolsúdupredložený.Vtejtoveciužbolovydanépredbežnéopatrenie,zákaz
nakladania s nehnuteľnosťami p.č. XX/X, XX/X, XX/X podľa vykonateľného predbežného opatrenia č.k.
14C 121/02 pre P. Š. /..XX.XXXX/ Z-1383/06, ktoré viazne na LV č. XXX a predbežné opatrenie, zákaznakladania s nehnuteľnosťami p.č. XX/X podľa vykonateľného predbežného opatrenia č.k. 14C 121/02
pre P. Š. /XX.XX.XXXX/ a I. P.M. /..X.XXXX/ J.-XXXX/XX, C. Z. na L. Č.. XXX.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia 1./,2./, ktorí žiadali napadnutý rozsudok

potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odporcovia mali zato, že , nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. území obec K.I., P.. C., zapísaná vo vložke XX ako parc. č. XX o výmere 3.514
m2, nikdy neprešli do vlastníctva československého štátu, keď je nesporné, že vlastníctvo štátu nebolo
nikdy vyznačené v pozemkovoknižnej vložke, na liste vlastníctva ani registrované na štátnom notárstve.
Odporca 1./ si uplatnil reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v zmysle zák.

č. 503/2003 Z.z. dňa 22.12.2004, ktorá mal prejsť na štát na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok (§ 3 ods. 1 písm. j/zákona). Obvodný pozemkový úrad v Senci,
rozhodnutím č.k. 198-752/2006-Lu zo dňa 07.02.2006 rozhodol tak, že odporca 1./ nespĺňa podmienky
uvedené v § 2 ods. 1 zákona na navrátenie alebo priznanie práva na náhradu za pozemok v PK vl.
č. XX ako parc. č. XX, záhrada o výmere 3514 m2 v k. ú. C., nakoľko nehnuteľnosť neprešla na štát
(nehnuteľnosť je stále zapísaná na LV č. XXX, Q. XXX pre žiadateľa Š. P.Š. v nezmenenej výmere).

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2006. Vzhľadom na uvedené zastali názor, že súd
musí vychádzať v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. z právoplatného rozhodnutia Obvodného pozemkového
úradu v Senci, ktorý uviedol, že sporná nehnuteľnosť neprešla na štát.
Ďalej uviedli, že navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore, keď nepreukázal právny
dôvod, na základe ktorého malo vlastníctvo štátu prejsť na obec. V zmysle § 14 ods. 4 zákona o majetku

obcí č. 138/1991 Zb. bola obec povinná podať návrh na zápis vlastníctva v lehote 12 mesiacov od
nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., resp. ak sa nadobudnutia majetku viaže na ďalšie
podmienky, boli povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku. V zmysle § 11 ods. 1 zákona
čl. 109/1964 Zb. (hospodársky zákonník), „ak sa do socialistického spoločenského vlastníctva nadobúda
vec zmluvou, prechádza vlastnícke právo, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, prevzatím veci“.

Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 12.04.1976 nebol dohodnutý prechod vlastníctva, takže štát mohol
nadobudnúť vlastníctvo jedine prevzatím. Trvali na tom, že štát nikdy neprevzal celú nehnuteľnosť.
Po odpredaji sporného celého pozemku, právni predchodcovia, ako aj my oni i naďalej užívali časť
nehnuteľnosti (parc. č. XX/X Q. O.. Č.. XX/X), keď sa postavil pevný plot, ktorý ohradil postavenú budovu
škôlky, vybudoval sa vstup do škôlky. Nikdy nebol odňatý celý pozemok, ale zostal v držbe ich právneho

predchodcu, resp. ich, nikdy nedošlo k zmene zápisu vlastníctva v evidencii nehnuteľností v prospech
štátu, alebo inej právnickej osoby. Navrhovateľ, alebo jeho právny predchodca štát nikdy neužíval celú
„odpredanú“ nehnuteľnosť.
Záverom uviedli, že kúpna zmluva zo dňa 12.04.1976, je absolútne neplatná, keďže odporuje § 29
vyhlášky Ministerstva financií č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku účinnej od 1.1.1976, ,

nakoľko výkup výmery pozemku odporoval zákonu tým, že presahoval požiadavky štátu. Navrhovateľ
nepreukázal, že štát na výstavbu materskej škôlky s.č. XXX mal vydané právoplatné stavebné povolenie
a štát na ich pozemku postavil „čiernu stavbu“. Kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 12.04.1976 považujú za
absolútne neplatnú aj v zmysle ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka. Predmetom predaja podľa
kúpnej zmluvy zo dňa 12.04.1976, bola „nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území obce K., zapísaná

vo vložke číslo XX parcela č. XX (stav. pozemok) vo výmere 3.514 m2 z čoho sa vykupuje 3.514 m2,
vedenú v pozemkovej knižke na horeuvedenú vlastníčku“ (t. j. P. M., P.. I.N.). Kúpnej zmluve vytýkali a)
chybu v označení katastrálneho územia, b) chybu, kde sú nehnuteľnosti evidované, c) chybu v označení
druhu pozemku. Sporný pozemok sa nachádza v inom katastrálnom území - nie v katastrálnom území
K., ale katastrálnom území C., Katastrálne územie K. má na PKV č. XX evidované pozemky parc. č. XXX,

parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX Q. XXX; Katastrálne územie K. má na PKV č. XX evidované
pozemky parc. č. XXXX/X o výmere 24731 m2 a nehnuteľnosť nebola vedená ako stavebný pozemok,
ale ako roľa.
Krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal, prejednal vec
v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., zopakoval

a doplnil dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 a 4 O.s.p. oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
to kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 12.04.1976, výpisom z LV č. XXX a č.XXX, kúpnopredajnou
zmluvou zo dňa 09.01.1995, geometrickým plánom č. XXX-XX/XX, osvedčením o dedičstve sp. zn.
2D/846/2000, protokolom o odovzdaní majetku z 12.04.2002, Rozhodnutím Obvodného pozemkového
úradu v Senci zo dňa 7.2.2006, Č.j. 198-752/2006-Lu, odpisom Snímky z pozemkovej mapy zo dňa

20.8.1975, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 4 C 526/2008-291, rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 2 Co 32/2014-316 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a napadnutý
rozsudok je potrebné zmeniť.Predmetomkonaniavdanejvecinávrhnaurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnachádzajúcich
sa v k.ú. C. a to: pozemku registra C KN parc. č. XX/X - orná pôda vo výmere 1825 m2, pozemku
registra C KN parc. č. XX/X - orná pôda vo výmere 567 m2, pozemku registra C KN parc. č. XX/X -

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 194 m2, vedené na Správe katastra Senec na LV č. XXX a
pozemku registra C KN parc. č. XX/X - orná pôda vo výmere 928 m2, vedenom na Správe katastra
Senec na LV č. XXX.
Vzhľadom na určovací návrh navrhovateľa, prvostupňový súd správne skúmal naliehavý právny záujem
v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na takomto určení a dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ

v konaní preukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keď v tomto smere odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd ale podľa názoru odvolacieho
súdu dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu k
určeniu vlastníckeho práva.
Po zopakovaní dokazovania, odvolací súd zistil nehnuteľnosti v katastrálnom území C., ku ktorým sa
navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva a to parc. č. XX/X - orná pôda vo výmere 1825 m2, parc.

č. XX/X - orná pôda vo výmere 567 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 194 m2,
vedené na Správe katastra Senec na LV č. XXX a parc. č. XX/X - orná pôda vo výmere 928 m2, vedená
na Správe katastra Senec na LV č. XXX boli pôvodne vedené vložke č. XX ako parc. č. XX o celkovej
výmere 3.514 m2. Predmetnú nehnuteľnosť ešte pôvodne vedenú vo vložke č. XX ako parc.č. Č.. XX
o výmere 3514 m2 nadobudol a Československý štát v zastúpení M. Z. K.I. ako kupujúci od M. P. ako

predávajúcej na základe Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 12.04.1976, za kúpnu cenu 22.180,- Kčs, keď
Finančný odbor ONV Bratislava - vidiek dňa 22.06.1976 zmluvu schválil. V súčasnosti vedené parcely
č. XX/X, XX/X,XX/X sú priľahlé parcely k parcele č. XX/X, na ktorej sa nachádza Materská škôlka, ktorá
je ako to vyplýva z LV č. XXX ako stavba vo vlastníctva navrhovateľa.
V preskúmavanej veci navrhovateľ vyvodzoval svoje vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam

zo zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Odvolací súd preto rovnako ako prvostupňový súd skúmal
existenciu podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľom podľa tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Podľa § 3 písm. d) zákona o majetku obcí vlastníctvom obce sa nestáva majetok škôl, školských a
iných zariadení v štátnom vlastníctve, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo
hospodárenia národným výborom a ku ktorým neprešla zriaďovateľská funkcia podľa osobitného
predpisu na obec, s výnimkou nehnuteľností patriacich predškolským zariadeniam, základným školám
a školským budovám, ktoré sa nevyužívajú na vyučovanie (vyučovací proces) alebo činnosť s týmto

procesom súvisiacu,
Podľa § 2b ods. 1 písm. b) zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci v správe zriaďovateľov škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto
škôl alebo zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona.
Týmtoosobitnýmzákonomjazákonč.542/1990Zb.oštátnejsprávevškolstveaškolskejsamospráve,v

zmysle ktorého štátnu správu na úseku škôl a školských zariadení podľa tohto zákona vykonávajú obec
v rozsahu prenesenej pôsobnosti z orgánov štátnej správy podľa tohto zákona, ktorú doteraz vykonával
okresný úrad / § 2 ods. 1 písm.b) /.
Podľa § 2d ods. 1 zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
pozemky pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa § 2 až 2c, vrátane

priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
Podľa § 14b ods. 3 veta prvá zákona o majetku obcí veci uvedené v § 2b ods. 1 prechádzajú do
vlastníctva obcí dňom nadobudnutia účinnosti osobitného zákona, ktorým prechádza zriaďovateľská
funkcia na obec; tento deň je dňom prechodu majetku Slovenskej republiky na obec.
Citované ustanovenia zákona o majetku obcí prvostupňový súd v predmetnej veci nesprávne

interpretoval a nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav. Odvolací súd s poukazom na vyššie
uvedené ustanovenia zákona o majetku obcí dospel k záveru, že navrhovateľ v dôsledku zmeny právnej
úpravy novelou zákona o majetku obcí vykonanou zákonom č. 447/2001 Z.z. a účinnou od 1.1.2002
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa domáhal jeho určenia a teda je v konaní
aktívne legitimovaný. V zmysle citovaného ustanovenia § 3 písm. d) zákona o majetku obcí ku dňu

účinnostitohtozákona,t.j.k1.5.1991,majetokškôl,školskýchainýchzariadenívštátnomvlastníctve,ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom a ku ktorým
neprešla zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu na obec, v zásade zostal vo vlastníctve
štátu, s výnimkou nehnuteľností patriacich predškolským zariadeniam, základným školám a školskýmbudovám, ktoré neboli využívané na vyučovanie. Pretože zriaďovateľská funkcia k Materskej škôlke
prešla na navrhovateľa účinnosťou zákona č. 416/2001 Z.z. v zmysle § 2 písm. g), t.j. dňom 1.1.2002,
treba v zmysle citovaného ustanovenia § 14b ods. 3 veta prvá zákona o majetku obcí tento deň

považovať za deň nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa k označených nehnuteľnostiam.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220
O.s.p. zmenil návrhu navrhovateľa na určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyhovel a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Odporcovia 1./2./ v rámci konania na súde prvého stupňa ako aj v rámci odvolacieho konania namietali ,

že vlastnícke právo k parcele č. XX o výmere 3514 m2 nikdy neprešlo na Československý štát, pretože
Kúpnopredajná zmluva z 12.04.1976 nebola nikdy registrovaná, pričom § 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s použitím § 29 ods. 1 vyhlášky federálneho ministerstva financií o správe majetku štátu
registráciu vyžadoval. Štát realizoval výkup pozemkov pre výstavbu škôlky a celkovo vykúpil spolu 8330
m2, čo bolo v rozpore s § 7 ods. 2 písm. c/ zákona č. 53/1966 Zb. a preto je zmluva pre rozpor s §
39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Namietali neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy z

12.04.1976 aj z dôvodov podľa § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluva trpela nedostatkami
v chybne označenom katastrálnom území (správne malo byť uvedené v katastrálnom území C. Q.
G. K.), v chybe evidencie nehnuteľností (nesprávne uvedená PK vložka č. XX) a v chybe označenia
druhu pozemku. Poukázali tiež nato, že odporca 1/ si uplatnil nárok na vrátenie vlastníctva k spornej
nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z., Obvodný pozemkový úrad v Senci rozhodnutím

konštatoval, že nespĺňal podmienky pre vydanie majetku, nakoľko nehnuteľnosť nikdy neprešla na štát
a súd je povinný v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzať.
Odvolací súd nezistil, žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť vyššie citovaná Kúpnopredajná zmluva
z 12.04.1976 neplatná. Pokým odporcovia odvodzovali neplatnosť tejto zmluvy v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že vlastnícke právo k parcele č. XX o výmere 3514 m2 nikdy neprešlo

na Československý štát, pretože Kúpnopredajná zmluva z 12.04.1976 nebola nikdy registrovaná,
pričom § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím § 29 ods. 1 vyhlášky federálneho ministerstva
financií o správe majetku štátu registráciu vyžadoval a štát realizoval výkup pozemkov pre výstavbu
škôlky a celkovo vykúpil spolu 8330 m2, čo bolo v rozpore s § 7 ods. 2 písm. c/ zákona č. 53/1966
Zb. tak tomu odvolací súd dodáva, že podľa Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 12.4.1976 /

§ 133, § 134 / , sa pri prevodoch nehnuteľného majetku vyžadovala registrácia štátnym notárstvom,
pričom k prevodu vlastníckeho práva dochádzalo práve až jeho registráciou. Výnimku tvoril prevod
vlastníctva na Čsl. štát, kedy sa registrácia štátnym notárstvom nevyžadovala. V danom prípade,
keďže išlo o prevod nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, nebola potrebná ani
registrácia zmluvy štátnym notárstvom a odvolací súd dodáva, že pre odplatné nadobúdanie takýchto

nehnuteľností nebolo potrebné ani schválenie nadriadeným národným výborom, pričom v posudzovanej
veci k schváleniu zmluvy ONV Bratislava - vidiek došlo. Odvolací súd poukazuje nato, že podľa článku
II. bod 9 tzv. registračnej smernice, registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehali
zmluvyoprevodenehnuteľnostídosocialistickéhospoločenskéhovlastníctva,napr.štátu,družstevných,
spoločenských a iných socialistických organizácii a podobne, a to bez ohľadu na druh nehnuteľností

a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti
a nakoľko táto tzv. registračná smernica bola súčasťou právneho poriadku, jej neústavnosť nebola
vyslovená, je potrebné z nej vychádzať. Účelom registrácie prevodov nehnuteľností bol v tom čase práve
štátny dohľad nad prevodmi nad inými subjektmi a nevyžadoval sa pri prevode do tzv. socialistického
spoločenského vlastníctva, ktoré bolo favorizované voči súkromnému vlastníctvu. Nebolo možné sa

stotožniť ani s námietkami odporcov 1./.2./, že predmetná zmluva odporuje zák. č. 53/1966 Zb., nakoľko,
citovaný zákon sa vzťahoval na odnímanie poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodárske a iné účely,
a jeho pôsobnosť sa vzťahovala na bezodplatné odnímanie pôdy nepoľnohospodárskym organizáciám
alebo fyzickým osobám, avšak v posudzovanej veci došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na základe platne uzavretej Kúpnopredajnej zmluvy, podľa v čase jej uzavretia platných ustanovení

Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd taktiež zastáva názor, že Kúpnopredajná zmluva nie je neplatná ani s poukazom na
ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, t.j. z dôvodu jej nezrozumiteľnosti, resp. neurčitosti, nakoľko
neurčitosť právneho úkonu je nutné posudzovať z hľadiska, či sa týka tých častí právneho úkonu,
bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť, keďže prejav je neurčitý vtedy, ak sa neurčitosť

nedá odstrániť ani výkladom. Z uvedeného vyplýva, že právny úkon je neurčitý vtedy, ak zrozumiteľne
vyjadrený obsah má také vecné nedostatky, že ich nemožno preklenúť ani s použitím interpretačných
pravidiel ustanovených v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak z Kúpnopredajnej zmluvy uzavretej
dňa 12. 04. 1976 jednoznačne vyplýva, že právna predchodkyňa odporcov 1./,2./ (M. P.U., P.. I. ),obyvateľka v K. - dopísané C., odpredáva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území obce
K., keď je zároveň nesporné, že v čase uzavretia tejto zmluvy bola obec C. Č. U. K., takže katastrálne
územie, v ktorom sa sporná nehnuteľnosť nachádza bolo označené určito.

K Rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Senci zo dňa 7.2.2006 Č.j. 198-752/2006/Lu, ktorým
bolo rozhodnuté, že odporca 1./ rozhodnutím konštatoval, nespĺňal podmienky pre vydanie majetku,
nakoľko nehnuteľnosť nikdy neprešla na štát a ktorým podľa názoru odporcov mal byť súd v zmysle §
135 ods. 2 O.s.p. viazaný, odvolací súd dodáva, že predmetné rozhodnutie nie je takým rozhodnutím
správnehoorgánuvzmysle§135ods.1,2O.s.p.,ktorýmbolorozhodnutéovlastníckompráve,ktorýmby

bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol riešiť nanovo otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a preto je aj táto obrana odporcov 1./,2./ nedôvodná.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2, § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom
na ustanovenie § 151 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému
účastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradutrovkonania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bol v konaní úspešný navrhovateľ, ktorý počas prvostupňového konania ako aj v
písomnom podaní - odvolaniu zo dňa 20.6.2013 cestou svojej právnej zástupkyne podal návrh na
priznanie náhrady trov konania, ktoré mali okrem iného spočívať aj v trovách právneho zastúpenia. Tieto
trovy právneho zastúpenia ale vo vyššie uvedenej lehote od vyhlásenie rozsudku nevyčíslil a preto
odvolací súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu

vyhlásenia vo výške vo výške 215,68€ / 2 x 500,-Sk súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného
opatrenia + 500,-Sk súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení + 2.000,-Sk
súdny poplatok za návrh vo veci samej + 99,50€ súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku / ktorú
zaviazal odporov 1./,2./ s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnej zástupkyni
navrhovateľa.

Odporcovia 1./,2./ cestou svojho právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní dňa 24.3.2016 žiadali
aby odvolací súd pri zmene rozsudku aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 150
O.s.p., keďže oni vzniknutú situáciu nespôsobili. Vyššie citované ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou
zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov
hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu

celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania

a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 O.s.p. V posudzovanej
veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili postup v zmysle
citovaného ustanovenia, keď vzhľadom na celkové pomery účastníkov konania a hlavne postoj odporcov
1./,2./ v konaní, ktorí od začiatku konania vlastnícke právo navrhovateľa spochybňovali je aplikácia tohto
ustanovenia vylúčená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.