Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/405/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014893963
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014893963.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W.. K. S., S. T. Č.. XXX, T. zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., Bratislava, Vajnorská č. 8/A, IČO : 36863319 proti odporcom: 1./
B.. B. A.I., S. S., S. Č.. XXX/XXX, 2./ Y. A., S. S., S. Č.. XXX/XXX, o zaplatenie 1.300 € s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.apríla 2014 č.k. 43
C 242/2013 - 53, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil na návrh odporcov 1/, 2/ konanie o návrhu
navrhovateľa, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod
sp. zn. 14C 93/2013.
Svoje rozhodnutie oprel o ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď v odôvodnení svojho rozhodnutia

poukázal na to, že kým v tomto konaní sa navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti domáha voči odporcom
1./, 2./ zaplatenia žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získali odporcovia
1./, 2./ tým, že neoprávnene užívajú nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je navrhovateľ. V konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 14C 93/2013 sa odporcovia 1./, 2./ v pozícii navrhovateľov
domáhajú voči W.. K. S. určenia, vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je t.č. v zmysle zápisu v
katastrinehnuteľnostívovlastníctveodporcuaďalejsadomáhajúajurčenianeplatnostiprávnehoúkonu.

Z uvedeného prvostupňový súd vyvodil, že v konaní pod sp. zn. 14C 93/2013 sa rieši otázka, ktorá môže
mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu , pretože ak súd určí vlastnícke právo k nehnuteľnosti v
prospech odporcov 1./, 2./, bude to mať význam v tomto konaní pre posúdenie dôvodnosti nároku na
vydanie majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu.
Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc
sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne navrhoval napadnuté

uznesenie prvostupňového súdu zmeniť tak, že odvolací súd návrh odporcov 1/, 2/ na prerušenie
konania zamietne. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdenia
odporcov ( podobne v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 93/2013 označil za účelové. Odporcovia sa
niekoľkonásobnezadĺžilianamiestoplneniasvojichpovinností,vyplývajúcichimzozáväzkov,čiplatných
právnych predpisov, neoprávnene zasahujú do práv a oprávnených záujmov iných a znemožňujú tým
výkon jeho vlastníckeho práva - na Okresnom súde Bratislava V je vedených niekoľko súdnych konaní,

pričom odporcovia sa bránia voči platobným rozkazom podávaním odporov , bez toho, aby platili súdne
poplatky a zúčastňovali sa pojednávaní. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.
zn. 14C 93/2013 bolo na základe návrhu odporkyne 1/ ( v pozícii navrhovateľky ) nariadené predbežné
opatrenie, ktorým súd zakázal navrhovateľovi ( tam odporcovi ) akýmkoľvek spôsobom nakladať
s nehnuteľnosťami, ktoré užívajú odporcovia. Na základe odvolania navrhovateľa bolo nariadené
predbežné opatrenie zrušené. Navrhovateľ je tak oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré má

o svojom výlučnom vlastníctve, avšak de facto je toto jeho právo nevykonateľné, keďže odporcovia
nehnuteľnosti stále neoprávnene užívajú a navrhovateľovi znemožňujú prístup k nim. Odporkyňa 1/ sasíce v konaní sp. zn. 14C 93/2013 domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, avšak táto
skutočnosť nebráni tomu, aby súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa stavu, ktorý tu
je v čase rozhodovania o právnom nároku navrhovateľa; v prípade úspechu odporkyne 1/ v konaní

sp. zn. 14C 93/2013 by táto bola potom oprávnená požadovať od navrhovateľa vyplatenie uhradeného
nájomnéhospäť. Prvostupňovýsúdvôbecneprihliadalnatvrdeniavjehovyjadreníkodporu,ktorýpodali
proti platobnému rozkazu odporcovia. Prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania
vedeného pod sp. zn. 14C 93/2013 spôsobuje, že nemá možnosť užívať svoje nehnuteľnosti; pokiaľ
sa budú odporcovia vyhýbať účasti na pojednávaniach, budú tým odďaľovať vyriešenie vzniknutého

stavu, čo môže trvať niekoľko rokov. Nehnuteľnosti sa tak budú znehodnocovať, pričom navrhovateľ ich
nadobudol za kúpnu cenu vo výške 550.000,- €.
Navrhovateľ v odvolaní argumentoval ďalej tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky na
prerušenie súdneho konania a súd prvého stupňa mohol konať aj inak - mal možnosť nariadiť vo
veci termín pojednávania, pripojiť si súvisiace spisy aby mohol posúdiť, či správanie odporcov nie je
len zneužívaním ich práv. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o prerušení konania porušuje jednu zo

základných zásad súdneho konania a to zásadu hospodárnosti konania. Súd mal najskôr urobiť iné
vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, mal konanie prerušiť.
Prvostupňový súd však rozhodol bez vykonania iných vhodnejších opatrení. V odôvodnení svojho
uznesenia sa prvostupňový súd nevysporiadal s jeho tvrdeniami a argumentáciou proti prerušeniu
súdneho konania, hoci tak urobiť mal, poukazujúc na rozhodnutia IV. ÚS 115/03, III.ÚS 119/03, III.ÚS

209/04. Záverom dodal, že na Okresnom súde Bratislava V je voči odporcom vedených viacero konaní,
kde sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za každý kalendárny mesiac roku 2013, počnúc
mesiacom aprílom 2013; v každom jednotlivom prípade navrhli odporcovia prerušenie konania, ale
nie v každom bolo ich návrhu vyhovené - stalo sa tak len v konaní sp. zn. 24C 283/2013, v ktorom
navrhovateľ podal odvolanie; v ostatných súd prvého stupňa návrhu na prerušenie konania nevyhovel

a vo veci nariadil termín pojednávania ( sp. zn. 42C 396/2013, sp. zn. 42C 337/2013 ). Nesprávne
rozhodnutie prvostupňového súdu o fakultatívnom prerušení konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm.c/
O.s.p. svojimi účinkami významne zasahuje do základného práva účastníkov konania na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov; naopak rozhodnutie, ktorým súd konanie nepreruší, svojimi právnymi
účinkami do hmotnoprávneho ako ani procesnoprávneho postavenia a práv žiadneho z účastníkov

konania podstatným spôsobom nezasahuje, a to bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie súdu objektívne
vychádza zo správne zisteného skutkového stavu vecí a zároveň aj správneho právneho posúdenia.
Materiálny obsah základného práva na súdnu ochranu v takom prípade smeruje práve k rýchlemu
prejednaniu a konečnému odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov konania. Prerušenie konania
možno považovať za najzdĺhavejšie opatrenie pri vedení konania, pretože ochrana práv navrhovateľa

by sa mohla reálne napĺňať až po právoplatnom skončení konania o určovacej žalobe. Vzhľadom na
všetky okolnosti uvádzané a vzhľadom na správanie odporcov mal konajúci súd rozhodnúť inak.
Odporcovia 1./, 2./ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.
Odvolací súd vec preskúmal v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
V zmysle ust. § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. ide o riešenie takej predbežnej otázky, ktorú si konajúci súd

pre svoje rozhodnutie môže posúdiť aj sám ( § 135 ods. 2 O.s.p.). Citované zákonné ustanovenie
upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné
konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie
prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je
upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie ako jeho povinnosť. Je pravdou, ako na to

poukazuje aj navrhovateľ vo svojom odvolaní, že súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných
opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia ( napr. spojenie vecí,
prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky ) slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu
pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv
účastníkov v súdnom konaní ( § 6 O.s.p. ) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana

práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Takým hľadiskom je nesporne aj
hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú možno prerušenie konania považovať vo všeobecnosti
skôr za výnimku než za pravidlo.V danom prípade je nesporné, že otázka určenia vlastníctva nehnuteľností, ktorá je ( okrem iného )
predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 14C 93/2013, má podstatný
vplyv na konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia,

vedeného pod sp. zn. 43 C 242/2013, nakoľko rieši otázku vecnej aktívnej legitimácie v tomto konaní.
Z uvedeného dôvodu je nutné posudzovať opodstatnenosť procesného návrhu odporcov 1./, 2./ na
prerušenie tohto konania veľmi citlivo, pretože výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka, majúca
podstatný vplyv na rozhodnutie súdu, môže významne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Z
uvedeného dôvodu považuje odvolací súd za procesne ekonomickejšie vyčkať na rozhodnutie súdu v

konaní vedenom pod sp. zn. 14C 93/2013 a teda konanie prerušiť. Súd prvého stupňa preto vec správne
právne posúdil, keď rozhodol, že konanie prerušuje; na prerušenie konania na základe ust. § 109 ods.
2 písm.c/ O.s.p. boli splnené zákonné predpoklady.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.