Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/834/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226047
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213226047.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorého vykonáva advokáciu ako konateľ advokát Mgr.
Tomáš Kušnír, proti odporcovi: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Y. X/XXX, XXX XX R. J., t.č. F. X/
XX, XXX XX F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený: JUDr.
Bohdan Jakubis, advokát so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 3.925,80 eura s
príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27.
januára 2015 č.k. 13C/69/2014-86, a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 13. februára 2015 č.k. 13C/69/2014-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 27. januára 2015 č.k. 13C/69/2014-86 v napadnutej

časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 13. februára 2015 č.k. 13C/69/2014-90
p o t v r d z u j e .

Vedľajšíúčastníknastraneodporcujepovinnýzaplatiťnavrhovateľovináhradutrovodvolaciehokonania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 94,72 eura na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa vyhlásil dňa 27.01.2015 rozsudok, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3.925,80 eura spolu s úrokom omeškania vo výške 33,20 eur a s 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 3.925,80 eura od 12.02.2012 až do zaplatenia v pravidelných mesačných

splátkach po 50,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň zaviazal odporcu a vedľajšieho účastníka
na strane odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 625,95 eura a
náhradu iných trov konania vo výške 235,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu navrhovateľa. Pri rozhodovaní aplikoval ust. § 153a ods. 1, § 157 ods. 4 a § 142 ods. 1 OSP.

Konštatoval, že odporca uznal nárok navrhovateľa čo do výšky a čo do dôvodu, preto ho rozsudkom
pre uznanie zaviazal na zaplatenie peňažného plnenia. Na zaplatenie náhrady trov konania zaviazal
odporcu aj vedľajšieho účastníka. Prijal záver, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou,
má rovnaké práva a povinnosti ako účastník ku ktorému sa pridružil, a preto pre prípad procesného
neúspechu má povinnosť rovnako, ako procesne neúspešný účastník.

Uvedený rozsudok v časti trov konania napadol včas odvolaním vedľajší účastník na strane odporcu a
domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd uloží povinnosť nahradiť trovy navrhovateľa len odporcovi.Dôvodil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil keď ho zaviazal spolu s odporcom k
náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia napriek tomu, že takýto spôsob vyrovnania nevyplýva
zo žiadneho právneho predpisu. V konaní bol vydaný rozsudok pre uznanie a s poukazom na zásadu

vyjadrenú v ust. § 93 ods. 4 OSP, podľa ktorej každý koná sám za seba, nie je vyjadrenie uznania
záväzku účinné vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
výrok o trovách konania potvrdil. Tvrdil, že vedľajší účastník má v konaní oprávnenie na všetky procesné

úkony ako účastník, a v súvislosti s týmto tvrdením poukázal na rozhodnutia NS ČR sp.zn. 23Cdo
1986/99, sp.zn. 31Cdo 1859/04. Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech, súd mu
priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý úspech
nemal. V prípade, že by mal úspech odporca, od čoho sa odvíja úspech vedľajšieho účastníka na
strane odporcu, bola by odporcovi a rovnako vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania
potrebných na účelné uplatnenie práva. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 94,72 eura s DPH, pozostávajúce s jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 84,65 eura s
DPH a režijného paušálu vo výške 10,07 eura s DPH.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie spĺňa zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1, 2 OSP), viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), preskúmal v dôsledku odvolania vedľajším účastníkom
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné a rozsudok v napadnutej časti je potrebné ako vecne správny, podľa § 219
ods. 1 OSP, potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

V predmetnej veci občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.10.2014 oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník
na strane odporcu. Predmetné oznámenie súd prvého stupňa odoslal navrhovateľovi a odporcovi s
prípisom, aby sa k nemu vyjadrili, ak to považujú za potrebné a zároveň uvedený subjekt predvolal

na nariadené pojednávanie. Na pojednávaní súdu dňa 27.01.2015 sa zúčastnil právny zástupca
navrhovateľa a odporca, nedostavil sa navrhovateľ, vedľajší účastník ani jeho právny zástupca, pričom
vedľajší účastník a právny zástupca vedľajšieho účastníka svoju neúčasť na pojednávaní súdu písomne
ospravedlnili a navrhli, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Na tomto pojednávaní odporca uznal
nárok navrhovateľa v celom rozsahu čo do výšky a dôvodu, preto súd rozhodol rozsudkom pre uznanie,

ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi uplatnený nárok spolu s príslušenstvom, pričom ho
povolil odporcovi zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil vo výroku rozsudku. Zároveň
druhým výrokom rozhodol o trovách konania, na úhradu ktorých zaviazal nielen odporcu, ale vedľajšieho
účastníka, pričom povinnosť zaplatiť trovy konania uložil v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z vyššie uvedených skutkových okolností vyplýva, že v danej veci súd rozhodol rozsudkom pre
uznanie z dôvodu, že odporca svojim dispozitívnym úkonom urobeným do zápisnice z pojednávania
dňa 27.01.2015 uznal nárok navrhovateľa v celom rozsahu čo do jeho výšky aj jeho dôvodu, čo
potvrdil aj svojim podpisom. Za takejto situácie, keď hmotnoprávny úkon odporcu urobený podľa § 558
Občianskeho zákonníka, mal procesný dôsledok spočívajúci v rozhodnutí súdu rozsudkom pre uznanie

v prospech navrhovateľa, je daná aj procesná povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu
účelne vynaložených trov konania. Zároveň však, s poukazom na ust. § 93 ods. 4 OSP, je daná aj
rovnakáprocesnápovinnosťvedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu.Pretosúdprvéhostupňarozhodol
správne, keď zaviazal k náhrade účelne vynaložených trov konania nielen odporcu, ale aj vedľajšieho
účastníka na jeho strane.

Námietky vedľajšieho účastníka uvedené v odvolaní, podľa ktorých súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, keď ho zaviazal spolu s odporcom k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia
napriek tomu, že takýto spôsob vyrovnania nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, odvolací súdnepovažoval za dôvodné. Vedľajší účastník má podľa § 93 ods. 4 prvá veta OSP rovnaké procesné
práva a povinnosti ako účastník. Je pravdou, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno ukladať žiadne
hmotnoprávne povinnosti, ani priznať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu trov

konania a povinnosť hradiť trovy konania sú však procesnými právami a povinnosťami, pričom tak, ako
má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, treba
ho v prípade procesného neúspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje, zaviazať povinnosťou
nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne s týmto účastníkom konania. V opačnom prípade by
došlo k obchádzaniu zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov v sporovom konaní. Na tomto závere nič

nemení aj skutočnosť, že vo veci súd rozhodol rozsudkom pre uznanie. Pokiaľ sa vedľajší účastník chcel
vyhnúť prípadnej povinnosti znášať spolu s odporcom trovy konania navrhovateľa, mal možnosť pred
vstupom do konania komunikovať s odporcom minimálne za tým účelom, aby získal informácie, či tento
popiera nárok navrhovateľa alebo nie, a do konania vstupovať len za tých podmienok, že jeho postoj k
uplatnenému nároku je v súlade s názorom odporcu. Vedľajší účastník však pred vstupom do konania s
odporcomvôbecnekomunikoval,aanipojednávaniasúdusanezúčastnil,hocinaňbolriadnepredvolaný

(prostredníctvom jeho právneho zástupcu). Potom musí znášať procesné dôsledky (povinnosti), ktoré z
jeho účasti v predmetnom konaní vyplývajú v súvislosti s tým, že odporca, na strane ktorého vystupoval,
bol v konaní neúspešný, a to bez ohľadu na uznávací prejav odporcu.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej

sa trov konania, podľa § 219 OSP, ako vecne správny potvrdil.

V predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol tiež uznesením zo dňa 13.02.2015 č.k. 13C/69/2014-90,
ktorým pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpilo občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42

362 962. Pri rozhodovaní aplikoval ust. § 93 ods. 2 a § 93 ods. 3 v znení účinnom do
31.12.2014 Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval, že uvedené združenie sa stalo vedľajším
účastníkom už v momente, kedy súdu došiel jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do
konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane odporcu (28.10.2014), kedy legitimáciu
na vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania mu dával právny predpis v ust. § 93 ods. 2 OSP v

spojení s § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31.12.2014.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd
vstup združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu nepripúšťa. V odvolaní uviedol, že ust. §
93 ods. 3 OSP jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka, ako nevyhnutnú súčasť oznámenia

o vstupe do konania. Nevyhnutnosť tohto súhlasu zaviedol zákon č. 353/2014 Z.z. s účinnosťou od
01.01.2015. Keďže ide o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných ustanovení,
je platné odo dňa účinnosti a vzťahuje sa aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania
doručené súdu pred 01.01.2015.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie spĺňa zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1, 2 OSP), viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), preskúmal v dôsledku odvolania navrhovateľa napadnuté
uzneseniesúduprvéhostupňaadospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľaniejedôvodnéanapadnuté
uznesenie je potrebné ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdiť.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo

na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01.01.2015, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje

do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom
sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník, ako osoba odlišná od účastníka samotného, sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť

zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán), preto zmyslom vedľajšieho účastníctva
je „pomoc“ vedľajšieho účastníka niektorému z účastníkov sporového konania. Vedľajší účastník
je motivovaný úspechom toho účastníka, ku ktorému pristúpil, pričom táto motivácia je daná buď
právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy,
ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti

vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 OSP daná predmetom jeho
činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Jedným z predpokladov účasti vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 2 OSP v prípade
ak podnet na vstup vedľajšieho účastníka do konania dal sám vedľajší účastník, je súhlas účastníka
konania,nastranektoréhochcevedľajšíúčastníkvystupovať.Nevyhnutnosťsúhlasuúčastníkakonania,

ktorý má byť podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho
účastníctva, nakoľko účel pomoci v sporovom konaní môže vedľajší účastník naplniť len, ak hlavný
účastník s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania
nastávajú už okamihom, ktorým súdu dôjde jeho procesný úkon s prejavom vôle vstúpiť do konania v
procesnom postavení vedľajšieho účastníka, účastník konania, na podporu ktorého vedľajší účastník

do konania vstúpil, má právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Z ust. § 93 OSP ani v
znení účinnom do 31.12.2014 nie je možné vyvodiť možnosť vedľajšieho účastníka vystupovať v konaní
napriek nesúhlasu hlavného účastníka, ktorého chce podporovať. Takémuto výkladu ust. § 93 OSP
zodpovedá procesný postup súdu, ktorý potom, čo mu dôjde oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania, uvedenú skutočnosť oznámi účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k vstupu vedľajšieho

účastníka vyjadrili.

V danej veci občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ako právnická
osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľov, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
28.10.2014 oznámilo, že vstupuje do konania, ako vedľajší účastník na strane odporcu. Súd prvého

stupňa uvedené oznámenie doručil navrhovateľovi aj odporcovi s výzvou na vyjadrenie. Vo veci bolo
nariadené pojednávanie na deň 27.01.2015, na ktorom sa zúčastnili právny zástupca navrhovateľa
aj odporca, pričom ani jeden z prítomných proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do
konania nenamietal. Za tejto procesnej situácie, keď súd prvého stupňa konal s vedľajším účastníkom
na strane odporcu, ktorého predvolal na pojednávanie a v zápisnici zaprotokoval, jeho neprítomnosť,

ako aj neprítomnosť jeho právneho zástupcu, pričom ani na pojednávaní prítomný odporca proti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania nenamietal, je potrebné priať záver, že odporca so vstupom
vedľajšieho účastníka do predmetného konania súhlasí. Potom nie je možné prihliadať na námietku
navrhovateľavočivstupuvedľajšiehoúčastníkadokonania,urobenúpísomnepodanímdoručenýmsúdu
prvého stupňa dňa 05.02.2015, teda až po rozhodnutí súdu prvého stupňa (dňa 27.01.2015). Preto je

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu
do konania pripúšťa, vecne správne.

K odvolacej námietke navrhovateľa, podľa ktorej ust. § 93 ods. 3 OSP jednoznačne stanovuje súhlas
hlavného účastníka, ako nevyhnutnú súčasť oznámenia o vstupe do konania, ktorý zaviedol zákon

č. 353/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené úvahy a
dodáva, že týmto rozhodnutím sa neodkláňa od svojej doterajšej rozhodovacej praxe, ktorej základom
je právny názor, podľa ktorého ani pred novelizáciu ust. § 93 ods. 3 OSP zavedenou zákonom č.
353/2014 Z.z. vedľajší účastník nebol oprávnený vstúpiť do konania bez súhlasu subjektu, ktorého chcel
podporovať. V danej veci je však odlišná procesná situácia daná skutočnosťou, že odporca a ani právny

zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu, ktorého sa osobne zúčastnili, žiadne výhrady voči vstupu
vedľajšieho účastníka nevyjadrili. Naopak samotný navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka,
ktorým napadol rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania, vyjadril tak, že žiadal, aby odvolací
súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil, vzhľadom k tomu, že mal v konaní plný úspech a súd
mu priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý úspech

nemal.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, podľa § 219 ods. 1 OSP,
i keď z iných dôvodov, ako vecne správne, potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
z dôvodu, že navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu priznal celú náhradu trov

odvolacieho konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 94,72 eura za 1 úkon
právnej služby ako jedna polovica základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky
vo výške 141,09 eura (141,09 : 2 = 70,55) vypočítanej zo základu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške
3.925,80 eura (vyjadrenie k odvolaniu 06.05.2015), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume

8,39 eura a DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 15,78 eura (70,55 + 8,39 x 20 %). Podľa §
149 ods. 1 OSP súd zaviazal vedľajšieho účastníka, aby trovy konania zaplatil právnemu zástupcovi
navrhovateľa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.