Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Marčeková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/678/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205930
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214205930.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci navrhovateľa:
CASH COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, zastúpený
Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO:
36 856 584, proti odporkyni: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, o zaplatenie 2.217,95 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. marca
2015 č. k. 13C/448/2014-93 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 18.
mája 2015 č. k. 13C/448/2014-107 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 350 eur zastavil.
Navrhovateľovi vrátil zo zaplateného súdneho poplatku za návrh sumu 14,30 eura prostredníctvom
Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti rozhodnutia. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 194,35 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,87 eura od 11. 04.
2010 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,87 eura od 11. 05. 2010 do zaplatenia,
s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,87 eura od 11. 06. 2010 do zaplatenia, s 9% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 38,87 eura od 11. 07. 2010 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 38,87 eura od 11. 08. 2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, § 95 ods. 1, § 101 ods. 2
OSP, § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom od 25. 11. 2004, § 2 písm. a/, b/, §
3 ods. 1 až 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2007, §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 387, § 391 ods. 1, § 392 ods. 1, 2, § 397, § 497 Obchodného
zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
v znení účinnom do 31. 12. 2010 s prihliadnutím na § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. a vykonaným dokazovaním zistil, že medzi SLSP, a. s. a odporkyňou bola dňa 12. 08. 2005
uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0212065586, na základe ktorej SLSP, a. s. poskytla odporkyni
úver vo výške 42.500,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť mesačnými splátkami po 1.121,- Sk
splatnými k 10. dňu v mesiaci, pri pevnej úrokovej sadzbe 17,30% ročne do konečnej splatnosti úveru
a RPMN vo výške 9,62%, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10. 09. 2005 a konečná
splatnosť úveru bola 10. 08. 2010. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 50,- Sk mesačne.
Súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. vzniesol v mene odporkyne spotrebiteľky námietkupremlčania navrhovateľom uplatneného nároku, ktorú by inak mohla kedykoľvek v priebehu konania
vzniesť len odporkyňa. Uviedol, že v danom prípade konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10. 08.
2010, keď prvá splátka bola splatná 10. 09. 2005 a periodicita splátok bola k 10. dňu v mesiaci. Žalobný
návrh bol súdu doručený dňa 26. 03. 2014. Do podania žalobného návrhu vo veci nepochybne uplynula
štvorročnápremlčaciadobapreúhradusplátoksplatnýchdo26.03.2010.Dopodaniažalobnéhonávrhu
nedošlo k premlčaniu splátok splatných dňa 10. 04. 2010, 10. 05. 2010, 10. 06. 2010, 10. 07.
2010 a 10. 08. 2010 po 38,87 eura, pričom v každej splátke je zahrnutá nielen splátka istiny úveru, ale aj
úroku z úveru a poplatku za vedenie účtu. Potom dlh odporkyne titulom neuhradených a nepremlčaných
mesačných splátok, vrátane úroku z úveru, splatných od 10. 04. 2010 do 10. 08. 2010 predstavuje
úhrnom sumu 194,35 eura (5 x 38,87 eura). Navrhovateľ si v žalovanej sume uplatnil aj
nárok na úrok z omeškania vyčíslený sumou 400,33 eura za obdobie do 21. 10. 2010. Konajúci súd
zastal názor, že povinnosť platiť úrok z omeškania za omeškanie s plnením peňažného dlhu nevzniká
samostatne, za každý deň trvania omeškania, ale je príslušenstvom hlavného záväzku. Povinnosť platiť
úrok z omeškania vzniká jednorazovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku
a týmto dňom začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie úroku z omeškania z dlžnej sumy ako
celku. Preto aj úrok z omeškania za oneskorenú úhradu splátok úveru (zahŕňajúcich splátku istiny úveru
a úroku z úveru), splatných do 26. 03. 2010 vrátane, je premlčaný podľa § 392 ods. 2 Obchodného
zákonníka s prihliadnutím na § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže do podania žalobného návrhu
uplynula navrhovateľovi štvorročná premlčacia doba na uvedené príslušenstvo. Úrok je podľa § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka taktiež príslušenstvom pohľadávky, a tak, pokiaľ došlo k premlčaniu peňažnej
pohľadávky, došlo súčasne aj k premlčaniu príslušenstva z nej, vrátane 17,30% úroku splatného do 26.
03. 2010. Súd v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2010, s
prihliadnutím na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. navrhovateľovi priznal úrok z omeškania za omeškanie s úhradou nepremlčaných splátok splatných
od 10. 04. 2010 do 10. 08. 2010, a to od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky po
38,87 eura, teda od 11. 04. 2010, 11. 05. 2010, 11. 06. 2010, 11. 07. 2010 a 11. 08. 2010 až do ich
zaplatenia, pričom navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 11. 04. 2010, 11. 05. 2010, 11. 06.
2010, 11. 07. 2010 a 11. 8. 2010 bola 1%. S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa
považoval za dôvodný do výšky 194,35 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,87 eura od
11. 04. 2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,87 eura od 11. 05. 2010 do
zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,87 eura od 11. 06. 2010 do zaplatenia, s 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,87 eura od 11. 07. 2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 38,87 eura od 11. 08. 2010 do zaplatenia a návrh navrhovateľa v
prevyšujúcej časti zamietol. V konaní bol navrhovateľ len čiastočne úspešný (8,76%), pričom neúspech
navrhovateľa v časti istiny, úroku z úveru a v časti úroku z omeškania je úspechom odporkyne, ktorý
sa odrátava od úspechu navrhovateľa, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2
OSP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Lehotu na plnenie súd odporkyni určil
v súlade s § 160 ods. 1 OSP.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podal
navrhovateľ odvolanie, odôvodniac ho tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď súd prvého stupňa aplikoval pri otázke premlčania ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí aj inou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd sám vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku. Súd nárok navrhovateľa zamietol s poukazom na ustanovenie § 5b zák. č. 205/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, čo považuje za nesprávny postup, keď súd aplikoval
na konkrétny právny vzťah hmotnoprávnu normu zák. č. 205/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá
v čas jeho vzniku, ba ani uplatnenia žaloby na súde ešte neexistovala. Nakoľko právny vzťah vznikol
12. 08. 2005, je potrebné, aby sa naň aplikovali hmotnoprávne ustanovenia účinné v čase jeho vzniku.
V opačnom prípade by sa jednalo o retroaktivitu. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa sa nemôže použiť v konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti ustanovenia § 5b. Ak
chcel súd toto ustanovenie aplikovať, mal sa podľa názoru navrhovateľa vysporiadať aj s dôvodmi, pre
ktoré by mala byť táto aplikácia pre prvostupňový súd možná. Takéto odôvodnenie v rozsudku absentuje.
Z uvedených dôvodov má navrhovateľ za to, že jeho nárok je dôvodný v celom rozsahu a navrhovateľ
tiež nesúhlasí ani s rozhodnutím prvostupňového súdu o trovách konania a navrhol, aby navrhovateľovi
odvolací súd priznal náhradu trov prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania. Rozsudok súduprvého stupňa navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a v prípade, ak by odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil, navrhol pripustiť dovolanie.
Opravným uznesením zo dňa 20. 03. 2015 č. k. 13C/448/2014-93 súd prvého stupňa opravil napadnutý
rozsudok tak, že v odôvodnení rozsudku na štvrtej strane štvrtý odsek správne znie: "Súd s poukazom
na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. vzniesol v mene odporkyne spotrebiteľky námietku premlčania
navrhovateľom uplatneného nároku, ktorú by inak mohla kedykoľvek v priebehu konania vzniesť len
odporkyňa.“
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správny potvrdil.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti odporkyni na zaplatenie sumy 2.217,95
eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 17,30% ročne zo súm a období špecifikovaných v návrhu
a s 9% úrokom z omeškania ročne zo súm a období špecifikovaných v návrhu. V priebehu konania
navrhovateľ zobral návrh v časti zaplatenia sumy 350 eur späť a v tejto časti bolo konanie zastavené a
žiadal pripustiť zmenu petitu v časti zmluvného úroku a úroku z omeškania. Po pripustení zmeny petitu
bolopredmetomkonaniazaplateniesumy1.867,95eura(2.217,95-350)sozmluvnýmúrokom:vovýške
17,30 % ročne zo sumy 2.220,78 eura od 27. 10. 2010 do 01. 03. 2012, vo výške 17,30 % ročne zo sumy
2.120,78 eura od 02. 03. 2012 do 15. 05. 2012, vo výške 17,30 % ročne zo sumy 2.030,78 eura od 16.
05. 2012 do 06. 07. 2012, vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.940,78 eura od 07. 07. 2012 do 04. 09.
2012, vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.860,78 eura od 05. 09. 2012 do 10. 09. 2012, vo výške 17,30
% ročne zo sumy 1.840,78 eura od 11. 09. 2012 do 04. 10. 2012, vo výške 17,30 % ročne zo sumy
1.740,78 eura od 05. 10. 2012 do 02. 12. 2014, vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.490,78 eura od 03.
12. 2014 do 29. 12. 2014, vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.440,78 eura od 30. 12. 2014 do 03. 02.
2015, vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.390,78 eura od 04. 02. 2015 do zaplatenia; úrok z omeškania:
vo výške 9 % ročne zo sumy 2.220,78 eura od 27. 10. 2010 do 01. 03. 2012, vo výške 9 % ročne zo
sumy 2.120,78 eura od 02. 03. 2012 do 15. 05. 2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.030,78 eura od
16. 05. 2012 do 06. 07. 2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.940,78 eura od 07. 07. 2012 do 04. 09.
2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.860,78 eura od 05. 09. 2012 do 10. 09. 2012, vo výške 9 % ročne
zo sumy 1.840,78 eura od 11. 09. 2012 do 04. 10. 2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.740,78 eura od
05. 10. 2012 do 02. 12. 2014, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.490,78 eura od 03. 12. 2014 do 29. 12.
2014, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.440,78 eura od 30. 12. 2014 do 03. 02. 2015, vo výške 9 % ročne
zo sumy 1.390,78 eura od 04. 02. 2015 do zaplatenia. Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa
vyhovel len v časti a predmetom odvolacieho konania je zamietajúca časť a výrok o trovách konania.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého
stupňa v napadnutej zamietajúcej časti riadne zistil skutkový stav veci a vec v tejto časti aj správne
právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ako
aj vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom k tomu, že
odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa
sa zaoberal námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a preskúmal ho len z týchto dôvodov. Kdôvodom odvolania navrhovateľa, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci - k aplikácii ustanovenia
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa odvolací súd dodáva nasledovné:
K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou
demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však
nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a
nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na
skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu
štátu,nepraváretroaktivitasaakceptujeakoprípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočne
významných cieľov verejnej moci.
Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V
dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako
jeho platnosť (skôr, než začal existovať).
Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do
budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.
Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 4 Cdo 98/2010).
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
Otázkou účinnosti ustanovenia § 5b zák. č 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa zaoberal už aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. 04. 2015, pričom
mal za to, že prvostupňový súd musí vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť
na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Má tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu
tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.
04. 2015). Rovnaký právny názor vyjadril NS SR aj v rozhodnutiach sp. zn. 3MCdo 14/2014, 4MCdo
17/2014 a 8MCdo 13/2013. Odvolací súd, vychádzajúc z názoru NS SR, vysloveného v uvedených
rozhodnutiach mal za to, že pokiaľ súd prvého stupňa vo veci ex offo aplikoval ustanovenie § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z., čo namietal navrhovateľ v odvolaní, postupoval správne, preto sa odvolací súd s
takýmto právnym posúdením veci súdom prvého stupňa stotožňuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd ešte dodáva, že námietka navrhovateľa, že súd
nesprávne aplikoval pri otázke premlčania ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nedôvodná, pretože
súd prvého stupňa aplikoval pri otázke premlčania v danej veci ustanovenia Obchodného zákonníka,
pričom odvolací súd, vychádzajúc z už citovaných rozhodnutí NS SR dospel k záveru, že na otázkupremlčaniavdanejvecimalbyťsprávneaplikovanýObčianskyzákonník,čovšaknemeníničnazávereo
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, keďže odporkyňa odvolanie
vo vyhovujúcej časti nepodala.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.