Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/89/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212874
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212874.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť mu sumu 125,- € z titulu majetkovej škody a sumu 409,37 € z titulu nemajetkovej

ujmy a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému Ivanovi Solčánimu, nar. 31.01.1947,
ktorá mu voči nemu vznikla zo zmluvy o úvere č. 6730462. Súdny exekútor požiadal tunajší súd
ako exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd rozhodol
o žiadosti až dňa 02.03.2011, pričom konanie začalo dňa 23.07.2010. K rozhodnutiu o žiadosti tak

došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola
žalobcovi spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma. Nesprávny úradný postup spočíva v
nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov. Navrhovateľ v návrhu súčasne poukazoval na to, že vyvinul enormné úsilie na
to, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a podával niekoľko žiadostí o informáciu o stave
konania ako i sťažností na prieťahy v konaní. Majetkovú škodu navrhovateľ vyčíslil na sumu vo výške

125,- €, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou vo veci
správy a vymáhania pohľadávky, a to - 70,- € za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- € za udržiavanie a správu informačného
systému, 15,- € za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštovní a telekomunikačné výdaje s tým spojené. Výška hmotnej škody je stanovená na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov. Ďalej navrhovateľ konštatoval, že si uplatňuje náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup súdu navrhovateľ pritom videl v nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv
navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Postup exekučného súdu zamedzil

navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma
žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základnýchpráv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v
spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala

u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila

hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 409,37 € s poukazom na
doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov súdmi v civilnom konaní ( 660,- € ročne, t.j. 55,- € mesačne).

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s ním nesúhlasí a žiadal ho v celom rozsahu
ako neopodstatnený zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že z návrhu navrhovateľa nie je jasný ani
titul nároku na náhradu škody. Navrhovateľ uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup. Nie je teda zrejmé,
či si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, resp.

z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, alebo z dôvodu nerozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote. Ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ si uplatnil nárok na
súde predčasne, pretože podľa príslušných ustanovení zák č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže
domáhať práva na náhradu škody na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť

na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto odporca nepovažuje jeho nárok za predbežne
prerokovaný. Pokiaľ mal nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, tak takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom,
pretože našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Zákonnosť alebo nezákonnosť
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nemožno posudzovať v tomto konaní. Lehota 15

dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR z ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 (v znení účinnom od 01.01.2003)
odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný nesprávny

úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Navrhovateľ ďalej nepreukázal vznik a ani výšku
materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že konštatovanie porušenia práva
nie je dostačujúcim zadosťučinením, a preto by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Napokon
odporca poukázal na aspekt dobrých mravov. Podľa odporcu je navrhovateľ vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových

osôb. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve
pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, považuje odporca jeho postup za konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10C 89/2012-114 zo dňa 29.04.2015, ktorým návrh

navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo rozhodnutím odvolacieho súdu
č. k. 41Co/676/2015-181 zo dňa 16.12.2015 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Súd
vo veci doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, a to oboznámením návrhu
navrhovateľa, vyjadrením odporkyne, oboznámením podstatného obsahu spisu č. k. 13Er/923/2010,
pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 23.07.2010 podal navrhovateľ ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade
súdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhososídlomvBratislave.Domáhalsavymoženiapohľadávkyna
podkladeexekučnéhotituluRozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduzodňa26.08.2009vočipovinnémuIvan Solčáni. Vymáhaná pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným. Exekučné konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spis. zn. EX 10796/10 a na
Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spis. zn. 13Er/923/2010. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.09.2010. Exekučný súd uznesením sp. zn. 13Er/923/2010-9
zo dňa 07.02.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a
následne Uznesením sp. zn. 13Er/923/2010-17 zo dňa 07.04.2011 exekučné konanie zastavil.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;
ďalej len „zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným

rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným
orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania samotného odporcu

súd zistil, že navrhovateľ podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku dňa 23.04.2012, návrh na
súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že navrhovateľ podal návrh na súd skôr ako uplynula
lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody ministerstvom, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie žaloby, keďžeod prijatia žiadosti ministerstvom do podania žaloby neuplynula lehota 6 mesiacov. Ministerstvo však
nárok navrhovateľa do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula
skôr, než súd vo veci rozhodol, preto súd túto námietku odporcu o nesplnení podmienky predbežného

prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Z obsahu podania navrhovateľa súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je uplatnený pre
nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým navrhovateľ odôvodňoval
nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 15-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 2

Exekučnéhoporiadku.Nesprávnyúradnýpostupvtomtoprípademalpredstavovaťporušeniepovinnosti
súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné prieťahy v konaní. Preštudovaním
pripojeného exekučného spisu súd konštatuje, že nezistil ani jeden zo zákonných dôvodov potrebných
na konštatovanie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Žiadosť súdneho exekútora
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 23.09.2010 a súd dňa
07.02.2011 vydal vo veci rozhodnutie, ktorým zamietol jeho žiadosť. Keďže navrhovateľ nepodal voči

tomuto rozhodnutiu odvolanie, uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným a konanie bolo uznesením
exekučného súdu sp. zn. 13Er/923/2010-17 zo dňa 07.04.2011 zastavené. Predovšetkým je potrebné
uviesť,žeexekučnýsúdniejevzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomvrelevantnom
čase viazaný lehotou 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na
vykonanieexekúcievprípade,akzistírozporžiadosti,resp.návrhualeboexekučnéhotitulusozákonom.

V danom prípade je exekučný súd povinný ex offo preskúmať takýto titul a v prípade zistenia rozporu
so zákonom, návrh exekútora na vydanie poverenia zamietnuť. Takýto postup si vyžaduje širší časový
priestor na preskúmanie exekučného titulu aj z pohľadu aplikácie spotrebiteľského práva a posúdenia
zákonnosti vedenej exekúcie na podklade takéhoto exekučného titulu. Na základe uvedeného má súd
za to, že súd vo veci konal priebežne, bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov na jeho strane, keď

rozhodnutie vydal v lehote 4 mesiacov. Súd nevzhliadol žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo
možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Na tomto mieste súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR (IV. ÚS 606/2012-12), v ktorom ústavný súd v obdobnej veci navrhovateľa (ako
sťažovateľa) konštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo svojom
rozhodnutí pritom poukázal na to, že sťažovateľ (navrhovateľ) podával žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcií hromadne, pričom v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní,
vzhľadom k čomu musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním. Z prehľadu nápadu
vecí tunajšieho súdu v „Er“ agende za rozhodné obdobie súd zistil, že v mesiaci september 2010 bolo

celkovo na tunajší súd podaných 416, v októbri 2010 561 , v novembri 404 a v decembri 496 žiadostí
o vydanie poverenia. Na základe uvedeného, súd nepovažoval konanie súdu za také konanie, ktorým
by spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Keďže, na základe vyššie uvedeného, nárok navrhovateľa bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho

základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, preto bolo ďalej
bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom súdu
a škodou navrhovateľa ako aj nemajetkovou ujmou. Nakoľko návrh navrhovateľa bol nedôvodný už
v samotnom právnom základe uplatneného nároku, nebol dôvod vo veci rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom o právnom základe uplatneného nároku, ale súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni trovy konania nepriznal,
nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jedenrovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.